Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 6P/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716207599
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2017:3716207599.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, sudca JUDr. Róbert Jankovský, vo veci starostlivosti o maloleté deti

J., E., nar. XX. XX. XXXX a Y.D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov A. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX,
právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, Trenčín a
Y.D. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. B. XXX, Č. X., o návrhu otca na zmenu rozsahu styku s maloletými
deťmi, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zmenu rozsahu styku s maloletými deťmi J., Y. nar. XX. XX. XXXX a E., nar. XX.
XX. XXXX, z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
20. januára 2016, č.k. 11P 159/2015-174, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej boli
maloleté deti J., E. W. Y. zverené do osobnej starostlivosti matky, on ako otec sa zaviazal k povinnosti
prispievať na ich výživu, na maloletú E. po 150,- eur a na maloletého Y.D. po 100,- eur mesačne od 01.
01. 2016 a v zmysle ktorej mu bol upravený styk s oboma maloletými deťmi tak, že sa stal oprávnený
sa s deťmi stretávať každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky v

rodinnom dome, v ktorom matka s deťmi žije. Zmenu uvedeného rozhodnutia súdu otec navrhol vykonať
tak, aby maloletý Y. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti a matka, aby bola zaviazaná k povinnosti
prispievať na jeho výživu mesačne sumou 40,- eur, od 01. 10. 2016. Ďalej otec navrhol matke upraviť
styk s maloletým Y.D. tak, aby bola oprávnená sa s dieťaťom stretávať každý druhý víkend v mesiaci od
piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a ďalej počas vianočných sviatkov a letných školských
prázdnin. Styk s maloletou E.Á. žiadal otec upraviť tak, aby bol oprávnený sa s dieťaťom stretávať za
prítomnosti pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica bez prítomnosti matky

a jej rodinných príslušníkov, každú druhú nedeľu v čase od 14.00 do 17.00 hod., na mieste dohodnutom
s pracovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica.

2. V priebehu konania podaný návrh otec zmenil tak, že žiadal o novú úpravu rozsahu styku s maloletými
deťmi Y.D. W. E. tak, aby bol oprávnený sa s deťmi stýkať bez prítomnosti matky, každú nedeľu v
párnom týždni v roku v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. pred kinom Mier v Považskej Bystrici. Podaný
návrh o zmenu rozsahu styku s maloletými deťmi otec odôvodnil tým, že pri stretávaní sa s deťmi v ich

domácom prostredí, t.j. v rodinnom dome matkiných rodičov v obci Z., kde matka s deťmi býva, neustále
dochádza medzi ním a matkou k vzájomným verbálnym útokom, pričom do realizácie styku zasahujú
tiež rodičia matky a to aj za prítomnosti maloletých detí, čo v nepriaznivom smere ovplyvňuje kvalitu jeho
vzťahu s oboma deťmi. Otec ďalej poukázal na skutočnosť, že obe maloleté deti sú zo strany matkynegatívne ovplyvňované vo vzťahu k jeho osobe, čo sa prejavuje tým, že maloletá E. s ním odmieta
akúkoľvek komunikáciu a v poslednej dobe sa aj u maloletého Y.D. začal prejavovať odmietavý postoj
k jeho osobe. Otec uviedol, že z dôvodu uvedených skutočností sa v mesiaci január 2017 rozhodol o

prerušenie kontaktu s maloletými deťmi a tieto prestal navštevovať až do doby kým súd nanovo neupraví
rozsah jeho styku s deťmi tak, aby bol oprávnený sa s deťmi stretávať v neprítomnosti matky a mimo
jej bydliska.

3. Matka s podaným návrhom otca na úpravu jeho styku s maloletými deťmi tak, aby bol oprávnený sa

s nimi stretávať bez jej prítomnosti v meste Považská Bystrica nesúhlasila, pričom svoje nesúhlasné
stanovisko odôvodnila tým, že maloletá E. nemá k otcovi vytvorený prakticky žiaden citový vzťah, otca
odmieta a v jej vzťahu k otcovi sa vyskytujú známky strachu. Rovnako podľa tvrdenia matky je nereálne
vzhľadom na nízky vek maloletého Y.D. a kvalitu jeho vzťahu k otcovi, aby mu bol styk s dieťaťom
upravený bez jej prítomnosti. Matka navrhla, aby sa otec s maloletými deťmi pravidelne stýkal v rozsahu
ako mu to bolo upravené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20. januára 2016, č.k.

11P 159/2015-74 s tým, že v prípade ak sa jeho vzťah s deťmi zlepší, je možné, aby mu styk s deťmi
bol upravený v novom rozsahu tak, aby bol oprávnený sa s deťmi stretávať v jej neprítomnosti.

4. Opatrovník navrhol nanovo upraviť otcovi styk s deťmi tak, aby bol oprávnený sa s nimi stretávať
každú nedeľu v párnom týždni na dobu 3 hodín v Detskom centre Madagaskar v Považskej Bystrici, za

prítomnosti matky s tým, že takto upraveným stykom by sa predišlo možným konfliktom medzi rodičmi.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, opatrovníka, oboznámením spisu tun. súdu, spis.
zn. 11P 159/2015, záverečnej správy psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská
Bystrica A.. U. L., z poradensko-psychologického procesu realizovaného s maloletými deťmi J. a zistil

nasledovné.

6. Rodičia spolu s maloletými deťmi E.Á. W. Y.D. žili v spoločnej domácnosti v Českej republike ako
manželia a to až do 15. 08. 2015, kedy pre pretrvávajúce nezhody sa matka spolu s oboma maloletými
deťmi odsťahovala bývať k svojim rodičom do obce Z.. Po prerušení spolužitia rodičov Okresný súd v

Považskej Bystrici na návrh matky vydal uznesením zo dňa 04. novembra 2015, č.k. 11P 159/2015-25,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17. decembra 2015, č.k. 5CoP 85/2015-48
predbežné opatrenie, ktorým zveril maloleté deti E. W. Y.D. do osobnej starostlivosti matky a otcovi
upravil styk s oboma maloletými deťmi každý párny týždeň v roku v sobotu v čase od 10.00 hod. do
18.00 hod. s tým, že styk sa mal realizovať v prítomnosti matky. Následne Okresný súd v Považskej

Bystrici rozsudkom zo dňa 20. januára 2016, č.k. 11P 159/2015-74, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
12. marca 2016 schválil medzi rodičmi dohodu, v zmysle ktorej sa obe maloleté deti E. W. Y. zverili do
osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu, na maloletú E. po
150,- eur a na maloletého Y.D. po 100,- eur mesačne od 01. 01. 2016 a zároveň v zmysle ktorej sa otec
stal oprávnený sa s deťmi stýkať každú sobotu v párnom týždni v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., v

prítomnosti matky v priestoroch rodinného domu, v ktorom s maloletými deťmi žije.

7.ManželstvorodičovmaloletýchdetíE.W.Y.D.bolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúduvKroměříži
zo dňa 29. júna 2016, č.k. 16C 66/2016-33, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 06. 2016.

8. Podľa tvrdenia otca sa jeho styk s maloletými deťmi v zmysle rozhodnutia súdu realizoval v rodinnom
dome rodičov matky, v ktorom matka spolu s maloletými deťmi žije v obci Z., okres Z. I., pričom pri styku
neustálebolzostranymatkyajejrodičovverbálnenapádanýatoajzaprítomnostiobochmaloletýchdetí,
čo malo za následok, že styk sa nerealizoval vôbec alebo bol po krátkom čase ukončený. Podľa tvrdenia
otca sú obe maloleté deti vo vzťahu k jeho osobe zo strany matky v negatívnom smere ovplyvňované,

čoho dôsledkom je, že maloletá E. s ním odmieta akúkoľvek komunikáciu a v poslednej dobe sa zhoršil aj
vzťah maloletého Y.D. k jeho osobe, na základe čoho sa rozhodol v mesiaci január 2017 stretávanie sa s
deťmi ukončiť a to až do doby, kým súd nanovo neupraví rozsah styku v neprítomnosti matky maloletých
detí. Na rozdiel od otca matka uviedla, že otec nemá záujem o styk s deťmi, pokiaľ aj deti v mieste
ich bydliska navštívil styk po krátkom čase ukončil, prípadne úmyselne vyvolával konflikty s ňou a s jej

rodičmi. Podľa tvrdenia matky v minulosti pokiaľ s otcom maloletých detí žili v spoločnej domácnosti v
Českej republike, otec ju nielen verbálne, ale aj fyzicky napádal a to aj za prítomnosti maloletých detí,
čoho dôsledkom je, že maloletá E. má z otca strach a v súčasnej dobe s ním odmieta akýkoľvek kontakt
a komunikáciu. Počas realizácie styku s maloletým Y.D. sa otec nesprával adekvátnym spôsobom, juako aj jej rodičov verbálne napádal, čo sa začalo prejavovať na negatívnom postoji maloletého Y.D. k
otcovi. Podľa tvrdenia matky je v súčasnej dobe vzhľadom na vzťah detí k otcovi nereálne, aby sa s nimi
stýkal bez jej prítomnosti a to v prostredí, ktoré je pre deti neznáme.

9. Na pojednávaní dňa 14. 03. 2017 otec maloletých detí uviedol, že na styk s deťmi by obe deti vozieval
do Považskej Bystrice svojim motorovým vozidlom s tým, že v žiadnom prípade by nebol ochotný do
motorového vozidla vziať aj matku maloletých detí, keďže na styk s maloletými deťmi E. W. Y.D. by
chodieval spoločne so svojou súčasnou partnerkou a jej maloletým synom. V tejto súvislosti matka

uviedla, že s oboma maloletými deťmi býva v obci Z., ktorá je od mesta Považská Bystrica vzdialená
24 km a vzhľadom na uvedenú vzdialenosť by bolo pre ňu nereálne a nemožné pre obmedzený počet
autobusovýchspojov,vodiťotcoviobemaloletédetinastykdoPovažskejBystriceautobusovýmilinkami.

10. Opatrovník maloletých detí v priebehu konania vyvinul úsilie smerujúce k uzavretiu dohody medzi
rodičmi, ohľadne rozsahu styku otca s maloletými deťmi a v tejto súvislosti požiadal psychológa Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o vykonanie vzájomnej konzultácie s rodičmi, ako aj
maloletými deťmi. V záverečnej správe z poradensko-psychologického procesu s rodičmi a maloletými
deťmi E.F. W. Y.D. zo dňa 10. 11. 2016, psychologička Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská
Bystrica A.. U. L. uviedla, že v rámci psychologického procesu s rodičmi a maloletými deťmi bolo
zrealizovaných celkovo 6 konzultácií, zameraných na preskúmanie vzťahov detí k ich blízkym osobám.

Rodičia pritom mali tiež možnosť vyjadriť svoje postoje k stretnutiam otca s maloletými deťmi, ktoré sa
priebežne realizujú a tiež mali možnosť sa vyjadriť k možnej organizácii týchto stretnutí otca s deťmi v
budúcnosti. Z uvedenej správy vyplýva, že maloletá E. vo vzťahu k otcovi má odmietavý postoj, s otcom
odmieta akúkoľvek formu zblíženia a vzájomného kontaktu. Dieťa je veľmi silno emocionálne pripútané
k matke, ktorú vykresľuje ako ideálnu osobu. Na druhej strane otca vykresľuje len v negatívnom zmysle

ako pôvodcu všetkého zla. Vyjadrovala sa na adresu otca, pritom skôr len vo všeobecnej rovine a jej
slová pripomínali sčasti slová dospelej osoby, napr.: „My sa od neho nechceme vláčiť, on si nemá čo
rozkazovať, on nikdy nič nekupoval“. Maloletá E. tvrdila, že v minulosti ich otec trestal, bil, dával kľačať.
Podľa psychológa u maloletej E. sa prejavuje prítomnosť tzv. miernej desinhibície, ktorá môže mať do
budúcnosti u dieťaťa za následok delikvenciu, agresivitu alebo antisociálne správanie. Podľa uvedenej

správy maloletý Y. počas stretnutia s otcom komunikoval, zareagoval na otcom prinesené drobnosti -
zobral si ich a zotrval v miestnosti v prítomnosti s otcom, kde sa spolu rozprávali, hrali a pozorovali autá
z okna. Maloletý Y. pri stretnutí s otcom pôsobil pokojne a nemal nijaký problém s otcom komunikovať
a nebránil sa ani ich vzájomnému fyzickému kontaktu. Po vyšetrení oboch rodičov psychologička v
záverečnej správe konštatovala, že vzťahy rodičov sú zásadne narušené, najmä postoj matky k otcovi

je otvorene negatívny. Podobný je pritom tiež vzťah maloletej E. k otcovi, pričom v tejto súvislosti do istej
miery tu možno usudzovať na vplyv matky, hoci je pravdou, že maloletá E. bola v minulosti svedkom
niektorých konfliktných situácií medzi rodičmi, ešte v časoch ich spoločného bývania v Českej republike.
U maloletého Y.D. psychologička A.. U. L. konštatovala, že dieťa má k otcovi vytvorený citový vzťah, bez
problémov s ním dokáže tráviť čas, prijímať jeho nápady a aktivity. Na základe zistených skutočností

preto v uvedenej záverečnej správe psychologička podporila snahu otca o stretnutia s maloletým Y.D.
a s dcérou E. mimo obydlia matky, čím sa vylúči prítomnosť ďalších osôb na uvedených stretnutiach,
ktoré by svojou prítomnosťou mohli ovplyvniť priebeh týchto stretnutí.

11. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv

a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje právo maloletého dieťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku
s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú

o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.13. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

14. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a § 26 sa použijú primerane.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že potom ako rodičia prerušili vzájomné
spolužitie, bol rozhodnutím súdu otcovi upravený rozsah styku s maloletými deťmi tak, že sa stal
oprávnený s deťmi sa stretávať v priestoroch rodinného domu, v ktorom matka s deťmi žije a za

jej prítomnosti. Pri rozhodovaní súd vychádzal z aktuálneho veku oboch maloletých detí, ich citovej
viazanosti na matku, ako aj rozsiahlej narušenosti vzájomného vzťahu medzi rodičmi a nízkej citovej
väzby maloletých detí k otcovi. Uvedenou úpravou rozsahu styku otca s deťmi, sa mal zabezpečiť
kvalitatívny posun vo vzťahu maloletých detí k otcovi s tým, že v budúcnosti sa rozsah styku otca s
deťmi bude rozširovať. Od uvedeného rozhodnutia súdu však ku kvalitatívnemu posunu v uvedenom

smere nedošlo, naopak rodičia ani v súčasnej dobe nedokážu konštruktívnym spôsobom komunikovať
ohľadne potrieb maloletých detí a nedošlo ani k zlepšeniu vo vzájomnom vzťahu detí k otcovi. Maloletá
E. kontakt s otcom a akúkoľvek komunikáciu odmieta, naopak v jej správaní sa prejavujú prvky strachu
z otca. Pokiaľ ide o maloletého Y.D., otec sám konštatoval, že vzťah k nemu nie je na požadovanej
úrovni a aj v jeho správaní sa vo vzťahu k otcovi začínajú prejavovať prvky odmietania. Deti sú príliš

silno citovo viazané na matku a preto v súčasnej dobe neprichádza do úvahy možnosť realizácie styku
otca s deťmi bez prítomnosti matky a v prostredí, ktoré je pre deti neznáme. Prítomnosť matky otec v
rámci realizácie styku odmieta, pričom na návrh súdu, aby na styk s deťmi do Považskej Bystrice svojim
motorovým vozidlom vozieval nielen maloleté deti, ale aj matku, otec na pojednávaní dňa 14. 03. 2017
reagoval odmietavo s tým, že na styk bude vozievať len deti, pretože má záujem, aby sa popri ňom

styku zúčastňovala aj jeho súčasná priateľka s jej maloletým synom. Treba uviesť, že takáto realizácia
styku za súčasných podmienok v záujme zabezpečenia zdravého psychického vývoja maloletých detí
neprichádza do úvahy a to pre nízku úroveň vzťahu maloletých detí k otcovi.

16. Je nepochybne v záujme oboch maloletých detí, aby sa popri matke podieľal na ich výchove aj otec,

čo vzhľadom na skutočnosť, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti môže dosiahnuť len pravidelnou
realizáciou styku. V tejto súvislosti je však prioritne potrebné, aby sa po kvalitatívnej stránke zlepšil vzťah
medziotcomamaloletýmideťmi,čozadanejsituáciekeďdetiotcaodmietajú,jemožnédosiahnuťlenich
vzájomnýmstretávanímsazaprítomnostimatky,uktorejobedetipociťujústavbezpečia.Jepovinnosťou
matky v uvedenom smere vyvinúť maximálne úsilie a byť otcovi nápomocnou pri budovaní jeho vzťahu

s maloletými deťmi. Až potom ako bude možné konštatovať, že vzťah medzi otcom a maloletými deťmi
je na požadovanej úrovni, ktorá bude zodpovedať vzťahu rodiča a dieťaťa, bude možné nanovo rozsah
styku otca s deťmi upraviť a to aj bez prítomnosti matky v prostredí, ktoré je pre deti neznáme. Za danej
situácie však treba konštatovať, že od posledného určenia rozsahu styku k zmene pomerov nedošlo,
preto súd na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. návrh otca na zmenu rozsahu styku s maloletými deťmi
J., E. W. Y.D. zamietol.

17. Podľa ustanovenia § 52 CMP súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.