Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/904/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218894
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114218894.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna

a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v
Obchodnom registri obchodu a spoločností pod č. 54209790, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava (právny nástupca spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a. s.), právne
zastúpený: JUDr. Helenou Strachotovou, usadená euroadvokátka so sídlom Hviezdoslavova 7, 036
01 Martin, proti žalovanému: X. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX S. S., o

zaplatenie 1 678,97 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
12C/302/2014-88 zo dňa 25. 08. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (tretí výrok),
ako aj v časti výroku , ktorým súd povolil žalovanému splátky vo výške 20 € a v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania, p o t v r d z u j e.

II. V nenapadnutej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 462,26
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 372,92 € od 03. 10. 2013 do zaplatenia
a úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1 089,34 € od 17. 09. 2013 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania vo výške 74,37 € za zaplatený súdny poplatok a vo výške 158,72 € za
zastúpenie advokátom, zástupcovi žalobcu a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20
€, splatných do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom september 2015 s tým, že omeškanie

s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (druhý výrok). V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (tretí výrok) a o vedľajšom účastníctve na strane žalovaného rozhodol tak, že nie
je prípustné (prvý výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. j), k), § 11
ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom

ku dňu uzatvorenia zmluvy, t. j. do 09. 06. 2013, § 497, § 369 ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„nariadenie“) a § 10c nariadenia. Konštatoval, že vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvouo spotrebiteľskom úvere zo dňa 06. 02. 2013, identifikačné číslo zmluvy 260622651661011 na nákup
spotrebného tovaru ako aj zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
zo dňa 28. 12. 2012, identifikačné číslo zmluvy 262732147660848, ktoré je potrebné považovať za

spotrebiteľské zmluvy. Zo žaloby a predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie mal v konaní za
preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 06. 02. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na
nákup spotrebného tovaru. Na základe uzatvorenej zmluvy boli žalovanému, ktorý je fyzickou osobou,
nepodnikateľom, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky na financovanie kúpy spotrebného tovaru vo
výške421,92€žalobcom,ktorýposkytujeúveryvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti.Žalobca

listinou zo dňa 10. 10. 2013 oznámil žalovanému uplatnenie práva podľa § 506 Obchodného zákonníka,
t. j. zosplatnenie úveru ku dňu 02. 10. 2013 a požadoval vrátiť celú dlžnú sumu. Súd prvej inštancie
konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje v správnej výške náležitosť vyžadovanú
podľa§9ods.2písm.j)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,keďvzmluvejevnesprávnejvýškeuvedená
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Žalobca v zmluve uviedol „celková čiastka k zaplateniu
468,80 €“. Podľa počtu splátok (10) a výške mesačnej splátky (48,44 €) by mal odporca zaplatiť 484,40 €,

čo je o 15,60 € viac ako uviedol žalobca v zmluve. Pokiaľ mala byť celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, uvedená bez „poplatku za poistenie 3,33 %“, súd uviedol, že podľa § 2 písm. h) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sa rozumie súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Ku celkovým nákladom spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch patria aj

náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné, ak
spotrebiteľmusínavyšeuzavrieťzmluvuoposkytnutítakejtodoplnkovejslužby,abyzískalspotrebiteľský
úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Žalobca nepreukázal a uzatvorená zmluva tomu
nenasvedčuje, že by spotrebiteľ nemusel uzatvoriť zmluvu o poistení a dostal by spotrebiteľský úver za
rovnakých podmienok, keď v zmluve nie je osobitne uvedená možnosť zvoliť si úver aj bez poistenia. Je

zrejmé, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je počet splátok vynásobený výškou splátok a
nie vynásobený výškou splátok bez poplatku za poistenie, ktorý naviac nie je v zmluve zreteľne číselne
vyjadrený. Zároveň zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve nie je uvedený údaj o termínoch splátok,
istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je

uvedená iba výška mesačnej splátky 48,44 €. Takéto určenie nemožno považovať za súladné (§ 9
ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko významom tohto ustanovenia bolo, aby
spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o tom koľko z ktorej splátky pripadá na istinu, úroky a iné
poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými
produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní

medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky
pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Postup žalobcu súd nepovažoval za súladný so Zákonom o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy koľko z každej
mesačnej splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov. Spotrebiteľ má mať možnosť pri vstupe
do úverového vzťahu zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko mu z tej ktorej splátky pripadne na úhradu

istiny úveru a koľko na úroky, a teda ako rýchlo dôjde k splateniu istiny pohľadávky. Zistil, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani termíny jednotlivých splátok ale iba termín prvej splátky a dátum
konečnej splatnosti úveru, pričom splatnosť mesačnej splátky je 15. deň v mesiaci. Takéto určenie
termínov splátok, podľa názoru súdu prvej inštancie, nemožno považovať za súladné s dotknutým
ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ

už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v akých termínoch. Vyžaduje sa presná časová dátumová
špecifikácia každej jednotlivej splátky. Pokiaľ samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
údaje o termínoch splatnosti splátok úveru, nemožno mať za to, že tento nedostatok možno nahradiť
apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov splátok spotrebiteľského

úveru matematickými operáciami s inými v spotrebiteľskej zmluve dostupnými údajmi. Je potrebné,
aby termíny jednotlivých splátok boli určené konkrétnym dátumovým okamihom. Súd prvej inštancie
vyhodnotil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v znení
účinnom do 09. 06. 2013, nakoľko zistil, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje v správnej výške údaj o celkovej čiastke, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť a údaj o výške a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nakoľko
poskytnutý úver žalobcu súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, návrhu žalobcu vyhovel čiastočne
a zaviazal odporcu uhradiť žalobcovi 372,92 € ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami
a uhradenými finančnými prostriedkami (421,92 € - 49 €). Zároveň z dôvodu omeškania žalovaného splnením peňažného dlhu zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť z dlžnej sumy aj úrok z omeškania
a to vo výške 5,50 % ročne z dlžnej sumy 372,92 € od 03. 10. 2013 (deň nasledujúci po dni vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru) do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež za preukázané, že

žalobca uzatvoril so žalovaným aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 12. 2012,
pričom zo zmluvy zistil, že nie je v nej uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve nie je uvedený
aj údaj výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9
ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky min.

5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 €. Súd nepovažoval takéto dojednanie
výšky mesačnej splátky za súladné s § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď táto má
byť uvedená konkrétnou vyčíslenou sumou a nie vyčísliteľná spotrebiteľom, matematickými operáciami,
ktorých vypočítanie je navyše nejasné. Žalobca rovnako neuviedol koľko z tej ktorej mesačnej splátky
pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a spotrebiteľ tak nemal možnosť vykonať
výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov aj v závislosti od

rýchlosti, akou sa spláca istina úveru. Postup žalobcu, ktorý neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy
koľko z každej mesačnej splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov, nemožno považovať za
súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Rovnako zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje termíny jednotlivých splátok, iba uvedenie splatnosti ako v 10. deň v mesiaci Takéto určenie
termínov splátok nepovažoval za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch,

keď významom bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný
plniť svojej povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v akých termínoch, pričom
sa vyžaduje presná časová, dátumová, špecifikácia každej jednotlivej splátky. Rovnako ako v prípade
prvej zmluvy konštatoval, že tento nedostatok nemožno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu
spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov splátok spotrebiteľského úveru matematickými operáciami

z iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Poskytnutý úver vyhodnotil ako bezúročný a
bez poplatkov (podľa § 11 ods. 1 písm. a) v znení účinnom do 31. 12. 2012ň, nakoľko zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o
celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Vzhľadom na to, že poskytnutý úver žalobcu považoval za bezúročný a bez poplatkov,

súd návrhu vyhovel iba čiastočne a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 1 089,34 € ako rozdiel
medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a uhradenými finančnými prostriedkami (1 149,42 € -
60,08€).Zdôvodu,že žalovanýbolvomeškanísplnenímpeňažnéhodlhu,uložilsúdzároveňpovinnosť
zaplatiť žalovanému z dlžnej sumy 1 089,34 € úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 17. 09.
2013 (deň nasledujúci po dni zosplatnenia úveru) do zaplatenia. Súd žalobu v prevyšujúcej časti, t.. j.

uplatnenej sumy 216,71 €, úrokov z omeškania z uvedenej sumy a úrokov zamietol z dôvodu, že oba
poskytnuté úvery považoval za bezúročné a bez poplatkov.

3. O náhrade trov konania rozhodol podľa v tom čase platnom a účinnom § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Vyhodnotil, že úspech žalobcu predstavoval 87 %, úspech žalovaného 13 %,

žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 74 % z celkových uplatnených trov
konania. Súd nepriznal žalobcovi uplatnenú náhradu za trovy zastúpenia advokátom za tretí úkon
právnej služby - podanie, ktorým žalobca pohľadávku podrobne špecifikoval, nakoľko uvedený úkon mal
byť už súčasťou doručeného návrhu a bolo povinnosťou žalobcu uviesť všetky skutkové okolnosti a
pripojiť všetky dôkazy, na ktoré sa odvoláva už v návrhu na začatie konania. Ich doplnenie bez výzvy

súdu či vyjadrenia žalovaného tak nie je úkonom, ktorý nebol potrebný na účelné uplatňovanie práva,
ktorého náhradu žalobcovi by mal znášať v konaní čiastočne neúspešný žalovaný. Zároveň súd prvej
inštancie aplikoval § 160 ods. 1 OSP, vzhľadom na majetkové pomery žalovaného a určil plnenie v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 €, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky s prihliadnutím
na osobu žalobcu považoval za dostatočné s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky

má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého dlhu naraz.

4 O podaní zo dňa 24. 10. 2014 JUDr. Patrika Podhorského, advokáta, ktorým oznámil v mene
občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do
konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane žalovaného, rozhodol súd tak, že vyhlásil vedľajšie účastníctvo

na strane žalovaného podľa § 93 ods. 3 OSP za neprípustné, z dôvodu, že žalovaný nesúhlasil s
vystupovaním vedľajšieho účastníka v konaní na jeho strane.5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to voči výroku,
ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol, ako aj voči časti výroku ohľadom
výšky povolených splátok a súčasne aj do výroku o náhrade trov konania. Odvolanie podal žalobca

z dôvodov nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Namietal, že vytýkané nedostatky
zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné uviesť priamo v zmluve. Celkovú čiastku k zaplateniu nie
je možné uviesť z dôvodu, že závisí od budúceho čerpania finančných prostriedkov z úverového rámca
po uzavretie zmluvy a v momente uzavretia zmluvy tak výška poskytnutého úveru nemôže byť zrejmá.
Rovnako nie je možné z tohto dôvodu rozložiť splátku na splátku úroku, splátku istiny a splátku poplatku,

keďže v momente podpisu nie je zrejmá jej výška, ktorá záleží výlučne od budúceho čerpania dlžníkom,
nakoľko úverová zmluva ohľadom revolvingového úveru je uzatvorená na dobu neurčitú. Nie je možné
vopred vedieť akú sumu klient z úverového rámca vyčerpá, nakoľko v prípade riadneho splácania môže
klient finančné prostriedky stále čerpať. Žalobca namietal výšku povolenej mesačnej splátky z dôvodu,
že vzhľadom k výške dlhu ju považuje za príliš nízku, nakoľko iba istinu dlhu by žalovaný splácal vyše 6
rokov. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti, žalobe vyhovel, alebo vrátil

vec súdu prvej inštancie k novému prerokovaniu veci.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 16.8.2016, sp. zn. 34 Exre/311/2016-9 v zmysle ust. §

69aa, ods. 8 Obchodného zákonníka vymazal z obchodného registra obchodnú spoločnosť CETELEM
SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, na základe oznámenie Súdnej
kancelárii Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.7.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s článkom
R.123-74-1 Obchodného zákonníka v spojení s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2005/56/ES zo dňa 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových

spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu 30. júna 2016 k cezhraničného zlúčeniu medzi spoločnosťou
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri
Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž
a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, spoločnosťou podľa slovenského práva so sídlom na adrese
Panenská 7, 812 36 Bratislava, Slovensko, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava

I, IČO: 35 787 783. Spoločnosť CETELEM v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez
likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym
nástupcom.

8. V súlade s § 107 ods. 4 OSP (účinného v čase zániku spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a. s.),

súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom.

9. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 25. 08. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu
bolo podané dňa 28. 09. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §
470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,

že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470
ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy
od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením

právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný
zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

11.KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací(§34CSP)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas

(§204ods.1včasepodaniaúčinnéhoOSPaktuálne§362ods.1CSP)oprávnenýmsubjektom,stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania
§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje
a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na

zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na uvedený vzťah je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zákon č. 129/2010 Z. z. účinný v čase
uzavretia zmluvy. Odvolacím dôvodom žalobcu bola najmä skutočnosť, že obligatórne náležitosti

zmluvy vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, nemôže zmluva o
revolvingovom úvere obsahovať, vzhľadom na jej charakter. Odvolací súd však konštatuje, že zákon
č. 129/2010 Z. z. však obligatórne náležitosti, ktorými sú presne stanovená výška a počet splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, výslovne vyžaduje. Uvedené údaje mali byť zo strany žalobcu

uvedené napr. pri úverovom rámci 5 000 €, pokiaľ tak mohol určiť tomu zodpovedajúcu RPMN. Uvedenie
len výšky mesačnej splátky v žiadnom prípade nepostačuje. Je potrebné, aby spotrebiteľ už pri podpise
konkrétnej zmluvy bol informovaný o tom koľko z ktorej splátky pripadá na istinu, koľko na úroky resp.
na iné poplatky, ak to vyžaduje zákon, ktorý výnimky pre určité typy zmlúv neupravuje. Spotrebiteľ mal
mať možnosť už pri vstupe do takéhoto zmluvného právneho vzťahu zohľadniť danú situáciu a byť

informovaný o tom v akých termínoch, kedy a v akej výške a ak dlho je povinný plniť si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o úvere, o to viac, ak priamo pri uzatváraní zmluvy bol už žalovanému poskytnutý
úverový rámec vo výške 5 000 €, teda bol známy rozsah finančných prostriedkov, ktoré boli spotrebiteľovi
poskytnuté. Žalobca ako dodávateľ mal povinnosť uviesť v zmluve údaj o výške, počte, termíne splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, minimálne vo vzťahu k úverovému rámcu 5 000 €, ktorý bol v tom

čase žalovanému poskytnutý. Zároveň dodávateľ neuviedol ani celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, ktoré by boli vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
ospotrebiteľskomúvere,ktorévprípadeichzmeny,akbyknejbolodošloanaktorúižalobcapoukazuje,
mohol aktualizovať. Uvedenie výšky splátky, ich počet a frekvencia nie sú v zmluvách uvedené tak, že
by umožňovali žalovanému spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať jednotlivé splátky. Zákon

č. 129/2010 Z. z. výnimky z povinnosti uviesť údaje tak ako ich vyžaduje zákonné ust. § 9 ods. 2 tohto
zákona pre zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzavretú na dobu
neurčitú a zmluvu o spotrebiteľskom úvere neuvádza.

15. Podstatné pre správnosť rozhodnutia a záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a

bez poplatkov a zároveň postačujúce bolo, ak súd zistil, že predmetným zmluvám chýba čo i len jedna
z náležitostí vymenovaných v zákonnom ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
v čase uzavretia zmlúv, pretože vyššie citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých
zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v tomto ustanovení, aby bolo možné úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať

sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní týkajúcich sa ďalších súdom prvej
inštanciekvalifikovanýchvádzmluvyospotrebiteľskomúvereazmluvyorevolvingovomspotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty (doba trvania zmluvy či termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru(ak tieto námietky žalobcu sú bez vplyvu na výsledok rozhodnutia o tom, že úver je nutné považovať
za bezúročný a bez poplatkov).

16. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď považoval úvery poskytnuté
žalobcom žalovanému v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, ktoré boli uzavreté medzi zmluvnými stranami dňa 06. 02.
2013 a dňa 28. 12. 2012 za bezúročný a bez poplatkov, pretože neuvedením zákonom vyžadovaných
náležitostí bolo žalovanému ako spotrebiteľovi znemožnené posúdiť rozsah svojho zmluvného záväzku.

Vzhľadom na to, že žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky na financovanie kúpy spotrebného
tovaru vo výške 421,92 € a žalovaný zaplatil spolu 49 €, v dôsledku uvedeného vznikla žalovanému
povinnosť doplatiť výšku sumy, v ktorej bol úver bez úrokov a bez poplatkov poskytnutý, teda rozdiel
medzi sumou 421,92 € a sumou 49 €, ktorá predstavuje sumu 372,92 € (záväzok vyplývajúci zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06. 02. 2013), zároveň žalovanému dočasne boli poskytnuté peňažné
prostriedky vo forme úverového rámca v celkovej výške čerpanej žalovaným 1 149,42 € a žalovaný

zaplatil z úverového rámca sumu spolu 60,08 €, v dôsledku uvedeného vznikla žalovanému povinnosť
doplatiť výšku sumy, v ktorej bol úver bez poplatkov poskytnutý, teda rozdiel medzi sumou 1 149,42 € a
sumou 60,08 €, ktorá predstavuje sumu 1 089,34 € a to spolu s príslušenstvom, úrokmi z omeškania
z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úverov do zaplatenia aplikujúc ust. § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom

ku dňu omeškania.

17. Predmetom odvolacieho konania je aj preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie v časti výšky povolených splátok. Súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní v zmysle §
160 ods. 1 OSP vtedy účinného, podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť

do troch dní od právoplatnosti rozsudku súd môže určiť lehotu dlhšiu, alebo určiť, že peňažné plnenie
sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

18. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CPS účinného od 01. 07. 2016 ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť,
rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na

plnenie je 3 dní a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť
týchtodávokasplátoksaspravujeporadímichsplatnosti,aksúdnerozhodneinak.Súdmôžerozhodnúť,
že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

19. Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie 3 dní, ktorá začína plynúť od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže tiež povoliť plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti
určí, pričom hľadiskami pre úvahu súdu či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať
výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní
prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v

prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadne zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery žalobcu,
príliš ťaživé.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu o uvedený prípad išlo aj v prejednávanej veci. Z finančnej situácie

žalovaného vyplýva, že priznaná suma 1 462,26 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške
5,50 % ročne zo sumy 372,92 € od 03. 10. 2013 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 1 89,34 € od 17. 09. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrada trov konania vo
výške 74,37 € za zaplatený súdny poplatok a vo výške 158,72 € za zastúpenie advokátom, presahuje
možnosti žalovaného, ktorý nemá pravidelný a stabilný zdroj príjmu a uložením povinnosti zaplatiť dlh

vo vyšších splátkach by mohol byť vystavený existenčným problémom, ktoré by ohrozili uspokojovanie
jeho základných potrieb. Bolo dôvodné povoliť žalovanému mesačné splátky vo výške 20 €, pretože
takáto výška žalovaného neprimerane nezvýhodňuje oproti žalobcovi, ktorý poskytuje úvery v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V neposlednom rade súd vzal do úvahy aj prístup žalovaného,
ktorý v prípade vyššej platobnej schopnosti prejavil snahu o plnenie záväzku vo vyšších splátkach,

ako aj skutočnosť, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie o určení výšky splátok, podľa názoru odvolacieho súdu, vyváženým spôsobom zohľadnilo
uvedené vyššie zákonné kritériá a preto je v tejto časti vecne správne.21. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania, teda podľa úspechu v konaní,
ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje aj napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi výrok o náhrade trov
konania nebol odvolaním napadnutý, avšak ide v zmysle § 367 ods. 2 CSP o výrok závislý.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku, ktorým prevyšujúcu časť žaloby zamietol (tretí výrok) v napadnutej časti výšky povolených
splátok, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej (§ 367
ods. 2 CSP) ako vecne správny potvrdil.

23. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté (§
367 ods. 2 CSP).

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania, ktoré by
boli preukázané, odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovaného (§ 251
CSP) nevznikli. Z tohto dôvodu žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).

25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).