Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. august 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10Pc/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717201076
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1717201076.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci navrhovateľky
S.V.,N.X.X.XXXX,A.A.1038,zastúpenáspoločnosťouAdvokátskakanceláriaJUDr.IvanaRemšíková,
s.r.o. so sídlom Holubyho 35, Pezinok a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: Vladimír
Machala, narodený 19.1.1970, bytom Budmerice 1038, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Schvaľuje sa zmier účastníkov v nasledovnom znení:

I. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, sa zaväzuje platiť výživné na navrhovateľku v
sume 150 eur mesačne a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky s
účinnosťou odo dňa 20.2.2017.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.2.2017 do 31.7.2017 vo výške 382 eur sa osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, zaväzuje zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 20 eur
mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia
s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 20.2.2017 doručeným súdu toho istého dňa, doplneným podaním zo dňa 24.3.2017
a zo dňa 24.7.2017 sa navrhovateľka domáhala určenia výživného voči jej otcovi (osoba, ktorá je
podľa návrhu povinná platiť výživné) vo výške 150 eur s tým, že žiadala zaplatiť aj zameškané výživné
od podania návrhu až do rozhodnutia súdu. Na pojednávaní konanom dňa 9.8.2017 navrhovateľka
ustálila obsah návrhu tak, že vyčíslila zameškané výživné v sume 382 eur a v rozpore so svojimi

predchádzajúcimi podaniami vyhlásila, že nežiada priznať náhradu trov konania.

2. V priebehu pojednávania účastníci uviedli, že po začatí konania otec navrhovateľky začal čiastočne
uhrádzať výživné navrhovateľke. Otec navrhovateľky ďalej uviedol, že je schopný splácať výživné v
požadovanej výške podľa návrhu a súhlasí i s úhradou zročného výživného. Účastníci následne súdu
spoločne navrhli schválenie zmieru, podľa ktorého sa otec navrhovateľky zaviaže platiť navrhovateľke

mesačné výživné v sume 150 eur mesačne spolu s nedoplatkom na zročnom výživnom od podania
návrhu v celkovej výške 382 eur v mesačných splátkach vo výške 20 eur pod následkom straty výhody
splátok. Účastníci sa ďalej v rámci dohody o obsahu zmieru ustálili, že ani jeden z nich nežiada náhradu
trov konania.

3. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účastníkmi
na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu platiť
výživné.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy

pokúsiť.

Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZR prvá a druhá veta, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.

4. Ako je zrejmé z listinných dôkazov založených v súdnom spise a z priebehu pojednávania,
navrhovateľka žiadala o určenie výživného vo výške 150 eur z dôvodu, že otec jej v súčasnosti
dostatočne na výživné neprispieva. Navrhovateľka je študentkou 4. ročníka Obchodnej akadémie
v Trnave, od decembra 2016 býva s matkou a so sestrou u brata jej otca, ktorému prispievajú
na chod domácnosti sumou 120 eur. Navrhovateľka osobitne poukázala na konanie vedené pred

Okresným súdom Pezinok č.k. 12P/45/2017, ktorého výsledkom bol rozsudok o rozvode manželstva
otca navrhovateľky a jej matky, v ktorom súd súčasne zaviazal otca navrhovateľky prispievať na výživu
maloletej sestry navrhovateľky v sume 150 eur. V tomto konaní bolo preukázané, že otec navrhovateľky
má v súčasnosti príjem 830 eur v čistom.

5. Ako je zrejmé z citovaných právnych predpisov vo vzťahu k vzniknutej procesnej situácii, počas
trvania konania o určenie výživného pre plnoleté dieťa účastníci konania požiadali o schválenie zmieru, s
ktoréhoobsahombezvýhradnesúhlasia,čo obajapísomnepotvrdilinasamotnompojednávaní.Meritum
veci bolo následkom uvedeného konzumované hmotnoprávnym úkonom účastníkov konania, ktorý je
súd v súlade s prejednacím princípom zásadne povinný rešpektovať. Prípadné nerešpektovanie vôle

účastníkov je obmedzené na nesúlad prejavenej vôle (vo forme právneho úkonu) s hmotným právom,
súd posudzuje iba a výlučne toto kritérium.

6. Súd po oboznámení sa s obsahom zmieru účastníkov zistil, že predmetom ich zmieru je dohoda strán
o určení výživného pre navrhovateľku a úhrada už zročného výživného s tým, že ani jeden z účastníkov

nežiadal o náhradu trov konania. Súd po preskúmaní zmieru s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov
dospel k záveru, že tento nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a prezentuje
vôľu navrhovateľky a jej otca - osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

7. Pretože účastníci konania zmierom skončili konanie a vyhlásili, že si nenárokujú ani náhradu trov

konania, konzumovali tak procesný nárok, ktorý je predmetom konania. Účastníci vylúčili autoritatívny
rozsudočný výrok a nahradili ho svojou autonómnou vôľou, ktorú je súd zásadne povinný rešpektovať,
ak koreluje s požiadavkami hmotného práva. Súd posúdil súlad uzavretého zmieru s ustanoveniami
hmotného práva a dospel k záveru, že neexistuje dôvod pre neschválenie tohto zmieru. S poukazom
na uvedené súd rešpektoval vôľu účastníkov konania a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia a účastníkmi uzavretý zmier schválil.Poučenie:

1. Návrhom zo dňa 20.2.2017 doručeným súdu toho istého dňa, doplneným podaním zo dňa 24.3.2017
a zo dňa 24.7.2017 sa navrhovateľka domáhala určenia výživného voči jej otcovi (osoba, ktorá je

podľa návrhu povinná platiť výživné) vo výške 150 eur s tým, že žiadala zaplatiť aj zameškané výživné
od podania návrhu až do rozhodnutia súdu. Na pojednávaní konanom dňa 9.8.2017 navrhovateľka
ustálila obsah návrhu tak, že vyčíslila zameškané výživné v sume 382 eur a v rozpore so svojimi
predchádzajúcimi podaniami vyhlásila, že nežiada priznať náhradu trov konania.

2. V priebehu pojednávania účastníci uviedli, že po začatí konania otec navrhovateľky začal čiastočne

uhrádzať výživné navrhovateľke. Otec navrhovateľky ďalej uviedol, že je schopný splácať výživné v
požadovanej výške podľa návrhu a súhlasí i s úhradou zročného výživného. Účastníci následne súdu
spoločne navrhli schválenie zmieru, podľa ktorého sa otec navrhovateľky zaviaže platiť navrhovateľke
mesačné výživné v sume 150 eur mesačne spolu s nedoplatkom na zročnom výživnom od podania
návrhu v celkovej výške 382 eur v mesačných splátkach vo výške 20 eur pod následkom straty výhody

splátok. Účastníci sa ďalej v rámci dohody o obsahu zmieru ustálili, že ani jeden z nich nežiada náhradu
trov konania.

3. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účastníkmi
na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu platiť
výživné.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy
pokúsiť.

Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZR prvá a druhá veta, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.

4. Ako je zrejmé z listinných dôkazov založených v súdnom spise a z priebehu pojednávania,

navrhovateľka žiadala o určenie výživného vo výške 150 eur z dôvodu, že otec jej v súčasnosti
dostatočne na výživné neprispieva. Navrhovateľka je študentkou 4. ročníka Obchodnej akadémie
v Trnave, od decembra 2016 býva s matkou a so sestrou u brata jej otca, ktorému prispievajú
na chod domácnosti sumou 120 eur. Navrhovateľka osobitne poukázala na konanie vedené pred
Okresným súdom Pezinok č.k. 12P/45/2017, ktorého výsledkom bol rozsudok o rozvode manželstva

otca navrhovateľky a jej matky, v ktorom súd súčasne zaviazal otca navrhovateľky prispievať na výživu
maloletej sestry navrhovateľky v sume 150 eur. V tomto konaní bolo preukázané, že otec navrhovateľky
má v súčasnosti príjem 830 eur v čistom.

5. Ako je zrejmé z citovaných právnych predpisov vo vzťahu k vzniknutej procesnej situácii, počas

trvania konania o určenie výživného pre plnoleté dieťa účastníci konania požiadali o schválenie zmieru, sktoréhoobsahombezvýhradnesúhlasia,čo obajapísomnepotvrdilinasamotnompojednávaní.Meritum
veci bolo následkom uvedeného konzumované hmotnoprávnym úkonom účastníkov konania, ktorý je
súd v súlade s prejednacím princípom zásadne povinný rešpektovať. Prípadné nerešpektovanie vôle

účastníkov je obmedzené na nesúlad prejavenej vôle (vo forme právneho úkonu) s hmotným právom,
súd posudzuje iba a výlučne toto kritérium.

6. Súd po oboznámení sa s obsahom zmieru účastníkov zistil, že predmetom ich zmieru je dohoda strán
o určení výživného pre navrhovateľku a úhrada už zročného výživného s tým, že ani jeden z účastníkov

nežiadal o náhradu trov konania. Súd po preskúmaní zmieru s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov
dospel k záveru, že tento nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a prezentuje
vôľu navrhovateľky a jej otca - osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

7. Pretože účastníci konania zmierom skončili konanie a vyhlásili, že si nenárokujú ani náhradu trov
konania, konzumovali tak procesný nárok, ktorý je predmetom konania. Účastníci vylúčili autoritatívny

rozsudočný výrok a nahradili ho svojou autonómnou vôľou, ktorú je súd zásadne povinný rešpektovať,
ak koreluje s požiadavkami hmotného práva. Súd posúdil súlad uzavretého zmieru s ustanoveniami
hmotného práva a dospel k záveru, že neexistuje dôvod pre neschválenie tohto zmieru. S poukazom
na uvedené súd rešpektoval vôľu účastníkov konania a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia a účastníkmi uzavretý zmier schválil.