Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712208735
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5712208735.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej,
vprávnejvecižalobkyne:I.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomul.D.XXXX/XX,XXXXXG.U.,právnezastúpená
JUDr. Danielom Šintajom, advokátom so sídlom I. X. XX, XXX XX H. H. proti žalovanému: I. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ulica G. XXXX/X, XXX XX I., právne zastúpený advokátskou kanceláriou Burian &
partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, Žilina, IČO: 47 254 483, v konaní o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/133/2012-180 zo dňa 24.
januára 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/133/2012-194 zo dňa 1. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdzuje .

Žalobkyňa proti žalovanému má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 9C/133/2012-180 zo dňa 24. januára 2017 v spojení s opravným
uznesením č. k. 9C/133/2012-194 zo dňa 1. marca 2017 určil, že žalobkyňa je vlastníčkou motorového
vozidla TOYOTA LAND CRUISER, evidenčné číslo MT338BG, farba strieborná metalíza svetlá, VIN
JTEAZ99J300011855, č. motora 1KZ-TE/0688153, ktoré sa nachádza v úschove v objekte areálu

ústredného skladu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Slovenská Ľupča, pracovisko Žarnovica, na
základe zápisnice o úschove ČVS:ORP-135/OZ-BD-2011 zo dňa 09.09.2011.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa podanou žalobou na súde dňa 13.06.2012 sa domáhala
určenia, že je vlastníčkou motorového vozidla TOYOTA LAND CRUISER, evidenčné číslo MT338BG,
farby strieborná metalíza svetlá, ktoré je uschované v objekte areálu ústredného skladu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky Slovenská Ľupča, pracovisko Žarnovica. Uviedla, že je vlastníčkou
osobného motorového vozidla značky TOYOTA LAND CRUISER, evidenčné číslo BB106BX, ktoré jej

bolo dňa 05.07.2009 ukradnuté. Toto motorové vozidlo je totožné s motorovým vozidlom TOYOTA LAND
CRUISER, evidenčné číslo MT338BG, ktoré sa nachádza v úschove z dôvodu, že vznikli pochybnosti
o vlastníckom práve k tomuto autu v súvislosti s trestným stíhaním za prečin krádeže podľa § 212
trestného zákona. Na jej motorovom vozidle boli vykonané dodatočné úpravy a toto vozidlo spoznal N. I.
na parkovisku pred obchodným domom v Martine, ktorý motorové vozidlo žalobkyne opravoval a dobre
ho pozná. Na jej motorovom vozidle bol vymenený rám, na ktorom sa nachádza identifikačné číslo VIN.
Podľa žalovanej k výmere rámu došlo z dôvodu, aby mohlo byť odcudzené motorové vozidlo prihlásené

v evidencii vozidiel ako iné vozidlo na žalovaného.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že zadržané motorové vozidlo, ktoré sa
nachádza v úschove zakúpil v mladej Boleslave v Českej republike v autobazáre a zaplatil zaň kúpnu
cenu 3.800 Eur. Na vozidle vykonal určité opravy a následne ho prihlásil na území Slovenska.Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že motorové vozidlo TOYOTA LAND
CRUISER, evidenčné číslo BB106BX farby strieborná metalíza, VIN JT111EJ9000040628 bolo dňa
05.07.2009 odcudzené žalobkyni. V trestnom konaní sa nepodarilo zistiť páchateľa tejto trestnej

činnosti. Podľa zaužívanej praxe zlodeji áut z viacerých ukradnutých alebo aj kúpených ojazdených
vozidiel poskladajú iné motorové vozidlo, a to za účelom znemožnenia identifikácie vlastníckeho práva
poškodených vlastníkov. Žalovaný zakúpil motorové vozidlo TOYOTA LAND CRUISER v Čechách za
3.800 Eur. Toto motorové vozidlo odviezol ako nepojazdné do Banskej Bystrice J. T. do opravy V. G..
Bolo úplne nefunkčné, skorodované, neopraviteľné, bez evidenčných čísel a vytopené. Bez toho, aby

ho V. G. opravil, svedok J. T. ho odviezol naspäť do Martina a podľa jeho vyjadrenia ho opravoval
p. C.. Bolo preukázané, že zadržané uschované motorové vozidlo, ktoré je predmetom sporu bolo
poskladané zo súčiastok a komponentov motorového vozidla TOYOTA LAND CRUISER, ktoré patrilo
žalobkyni a z motorového vozidla TOYOTA LAND CRUISER, ktoré žalovaný kúpil v Českej republike.
Nebolo pochybnosti o tom, že v uschovanom motorovom vozidle sa nachádza motor z auta žalobkyne
a rám z motorového vozidla TOYOTA LAND CRUISER, ktoré žalovaný kúpil v Českej republike.

Tieto skutočnosti vyplynuli aj z odborného vyjadrenia Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného
zboru v Slovenskej Ľubči, odbor Metalografia, pod č. PPZ-161/KU/SL-EX-2010. Podľa tohto odborného
vyjadrenia prehliadkou rámu skúmaného motorového vozidla, ktoré sa v súčasnosti nachádza v úschove
bolozistenévýrobnéčíslovozidlavtvareJTEAZ99J300011855.Skúmanímnebolizistenécudziezásahy
do povrchu a celistvosti rámu, a to v mieste vyhotovenia VIN a v jeho bezprostrednej blízkosti ani do

čitateľnosti a vyhotovenia jednotlivých znakov výrobného čísla. Prehliadkou motora skúmaného vozidla
bolo zistené, že výrobné číslo motora bolo znečitateľné mechanickým spôsobom - opakovanými údermi
bližšie nezisteného ostrého predmetu. Z tohto odborného vyjadrenia, ako aj zo znaleckého posudku
vyplýva, že výrobné číslo motora bolo 1KZ-TE/0688153. V odbornom vyjadrení sa ďalej konštatuje, že
skúmanímkarosárskychdielovzadržanéhouschovanéhomotorovéhovozidlaniejemožnéjednoznačne

určiť, z ktorého konkrétneho vozidla tieto diely pochádzajú. Predný blatník zadržaného motorového
vozidla, predné bočné plasty, autobatérie spolu s novými držiakmi, predné tlmiče žltej farby a skrinka
na poistky pochádzajú z ukradnutého motorové vozidla, ktorého majiteľkou bola žalobkyňa. S veľkou
pravdepodobnosťou z ukradnutého motorového vozidla pochádzajú aj vnútorné plasty, pretože znalecky
bolo preukázané, že boli vyrobené v roku 1999. Z časového hľadiska tieto plasty boli súčasťou

motorového vozidla žalobkyne, pretože toto bolo vyrobené v roku 1999 a motorové vozidlo, ktoré
patrilo žalovanému bolo vyrobené v roku 2002. Niektoré komponenty na zadržanom motorovom
vozidle boli úmyselne odstránené za účelom znemožnenia identifikácie, napr. identifikačné údaje na
bezpečnostných pásoch a údaje na prednom skle.
V znaleckom posudku č. 46/2015, ktorý vypracoval súdny znalec Ing. Albin Ziman sa konštatuje, že

skúmané vozidlo (zadržané vozidlo), VIN JTEAZ99J300011855, ev. číslo MT338BG má odstránené
identifikačné znaky na karosérii a časť plastov v interiéri vozidla bola preukázateľne vyrobená v roku
1999. Podľa znalca v zadržanom motorovom vozidle nie je osadený motor č. 1KD-FTL/0848461,
teda motor, s akým bolo vozidlo vyrobené a aký je aj v súčasnosti zapísaný v technickom preukaze,
ale je tam osadený motor č. 1KZ-TE/0688153, ktorý bol pôvodne osadený v motorom vozidle VIN

JT111GJ9000040628, ktorý prislúchal motorovému vozidlu žalobkyne, ev. číslo BB106BX, ktoré bolo
odcudzené. Súdny znalec poukázal na nedostatky čo sa týka osvedčenia o evidencii skúmaného
motorového vozidla, kde je nesprávne uvedený údaj č. 13, a to evidenčné číslo motora, pretože v
osvedčení je uvedený pôvodný motor vozidla č. IKD-FTV. Nesprávny je údaj č. 16 - najvyšší výkon
motora. Správne má byť uvedené 92kW. V osvedčení o evidencii vozidla je nesprávny aj údaj č. 17

- otáčky pri najvyššom výkone, kde má byť správne uvedené 3600. Podľa znalca bola nesprávne
vykonaná aj kontrola originality motorové vozidla TOYOTA LAND CRUISER, o ktorú požiadal žalovaný
ohľadne motorového vozidla označeného VIN JTEAZ99J300011855, pretože osvedčenie o evidencii
motorového vozidla obsahuje nesprávne údaje.
Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval,

že v súdenom prípade došlo k spracovaniu cudzej veci, t.j. ukradnutého motorového vozidla, ktoré
patrilo žalobkyni v dôsledku trestnej činnosti. Konštatoval, že pre určenie vlastníckeho práva nie
je rozhodujúce podrobné skúmanie výšky podielov, z ktorých vznikla nová vec. Aj keď v trestnom
konaní ČVS:ORP-1078/1-OSV-BB-2009 páchateľ krádeže auta žalobkyne zistený a potrestaný nebol,
je nepochybné, že bez vedomia žalovaného nemohla byť vykonaná rozsiahla a finančne náročná

oprava a rekonštrukcia jeho motorového vozidla, ktoré zakúpil v Českej republike za 3.800 Eur.
Automechanik V. G. uviedol, že auto bolo nefunkčné, skorodované, neopraviteľné bez evidenčných
čísel a vytopené. V trestnom konaní a ani v tomto konaní sa nepodarilo zistiť, u koho si žalovaný
opravu a rekonštrukciu svojho motorového vozidla objednal, či mu dodávateľ tejto služby vystavilfaktúru a či za ňu žalovaný zaplatil. Preukázanie týchto skutočností nebolo pre rozhodnutie nevyhnutné.
Rozhodujúce nebolo ani zistenie, kto vykonal odstránenie identifikačných prvkov na motore ukradnutého
motorového vozidla žalobkyne ako aj ďalších identifikátorov, ktoré sa vo vozidle nachádzajú. Neboli

pochybnosti o tom, že došlo k spracovaniu komponentov a súčiastok z ukradnutého motorového vozidla
žalobkyne. Pochybnosti neboli ani o tom, že konanie žalobcu nebolo dobromyseľné. Vrátenie veci -
motorového vozidla žalobkyne (v odôvodnení je nesprávne uvedené žalovanej) do pôvodného stavu
nie je možné ani ekonomicky účelné. Z týchto dôvodov súd vzhľadom na vykonané dokazovania,
ktorým bolo preukázané, že v zadržanom a uschovanom motorovom vozidle, ktoré je predmetom tohto

sporu sa nachádza motor z ukradnutého motorového vozidla žalobkyne (v odôvodnení je nesprávne
uvedené žalovanej), ako aj viaceré ďalšie prvky a komponenty, preto určil, že vlastníkom motorového
vozidla TOYOTA LAND CRUISER, evidenčné číslo MT338BG, farba strieborná metalíza svetlá, VIN
JTEAZ99J300011855, č. motora 1KZ-TE/0688153, ktoré sa nachádza v úschove v objekte areálu
ústredného skladu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Slovenská Ľupča, pracovisko Žarnovica je
žalobkyňa.

Keďže súd určil, že vlastníkom zadržaného motorového vozidla je žalobkyňa, podľa ust. § 135b ods. 2
Občianskehozákonníka(vodôvodneníjenesprávneuvedenéObčianskehosúdnehoporiadku)formálne
vzniklo žalovanému právo na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na zadržanú vec. Na pojednávaní dňa
24.01.2017 právny zástupca žalovaného takýto nárok na náhradu vyslovil. Neuviedol však v akej výške
náhradu požaduje a výšku požadovanej náhrady ani nepreukázal. Vzhľadom na to, že k zapracovaniu

väčšej časti motorového vozidla, ktoré patrilo žalobkyni s motorovým vozidlom, ktoré patrilo žalovanému
došlo v dôsledku kriminálnej činnosti, podľa právneho názoru súdu prvej inštancie by bolo v rozpore
so zásadami dobrých mravov aby súd žalovanému túto náhradu priznal, a to aj keby tento nárok
hodnoverným spôsobom preukázal. Pokiaľ žalovaný dňa 24.01.2017 na pojednávaní po 5-tich rokoch
od začatia súdneho sporu predložil čestné vyhlásenie J. T., že poskytol na renováciu motorového vozidla

TOYOTA LAND CRUISER, ktoré zakúpil žalovaný v Českej republike, niektoré komponenty zo svojho
motorového vozidla TOYOTA LAND CRUISER, vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané, že k
spracovaniu komponentov a súčiastok ukradnutého motorového vozidla, ktoré patrilo žalovanej došlo
dobromyseľne, súd prvej inštancie sa bližším skúmaním skutočností tvrdených čestným vyhlásením
nezaoberal. Konštatoval, že tieto skutočnosti neboli preukázané žiadnymi kúpnymi zmluvami na základe

ktorých ich žalovanému predal a dokladmi o zaplatení týchto súčiastok a komponentov. Preto skúmanie
týchto skutočností bolo bezpredmetné aj z toho hľadiska, že súd žalovanému náhradu na náklady
vynaložené na rekonštrukciu zadržaného schovaného motorového vozidla nepriznal.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Vytýkal súdu prvej
inštancie, že rozhodol nesprávne, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovýmzisteniam,vzmyslektorýchurčil,žežalobkyňajevlastníčkouzaistenéhomotorovéhovozidla.
Zdôraznil, že on zaistené motorové vozidlo nadobudol zákonným spôsobom, keď po jeho kúpe vykonal

nevyhnutné opravy a následne motorové vozidlo riadne prihlásil na území Slovenskej republiky. Má
za to, že mu prináleží ústavná ochrana vlastníckeho práva, pretože sa cíti byť legálnym vlastníkom
predmetného motorového vozidla. Poukázal na to, že súčasťou dokazovania vo veci bola aj analýza
pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-1078/1-OSV-BB-2009 (ďalej ako „vyšetrovací spis“). Sám
konajúci súd uviedol, že v trestnom konaní bolo vypočutých 9 svedkov, ale páchateľa, ktorý odcudzil

motorové vozidlo žalobkyne sa zistiť nepodarilo. Preukázané v konaní je iba to, že v zaistenom
motorovom vozidle žalovaného sa nachádza motor z odcudzeného motorového vozidla žalobkyne. V
súlade s pripojeným trestným spisom je preukázané, že zaistené motorové vozidlo sa nachádzalo tak v
Banskej Bystrici u p. G., ako aj v servise u p. G. C.. Keďže sa zaistené motorové vozidlo niekoľkokrát
ocitlo bez bezprostredného dohľadu žalovaného, je zarážajúci postoj konajúceho súdu, ktorý bez

relevantných dôkazov prisudzuje žalovanému nedobromyseľné konanie. Súd prvej inštancie uvádza,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zadržané a uschované motorové vozidlo, ktoré je
predmetom sporu bolo poskladané zo súčiastok a komponentov motorového vozidla TOYOTA LAND
CRUISER, ktoré patrilo žalobkyni a z motorového vozidla TOYOTA LAND CRUISER, ktoré žalovaný
zakúpil v Českej republike. S uvedeným rezolútne nesúhlasí. Jedinou súčiastkou preukázateľne

pochádzajúcou z vozidla žalobkyne je motor - vymeniteľná súčiastka osobného motorového vozidla.
Nebolo preukázané, že by žalobkyni patrili aj iné diely v zaistenom motorovom vozidle a preto odvolateľ
má za to, že konajúci súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s čestným vyhlásením J. T., v ktorom
čestne vyhlásil, že poskytol na renováciu zaisteného motorového vozidla autodiely. Poskytnutie týchtoautodielov podľa odvolateľa zároveň vysvetľuje časovú nezrovnalosť medzi rokom výroby niektorých
autodielov zadržaného motorového vozidla a rokom výroby samotného zaisteného vozidla. Prisudzovať
žalovanému nedobromyseľné konanie bez relevantných dôkazov a zároveň ho spájať s krádežou

odcudzeného motorového vozidla žalobkyne bez opory v zákone a dôkazných prostriedkov je v rozpore
s viacerými princípmi právneho štátu. Žalovaný si je s odstupom času a s objektívnym pohľadom na
vec vedomý toho, že k výmere kradnutého motora mohlo dôjsť jedine bez jeho vedomia počas obdobia,
kedy bolo vozidlo u p. G. v Banskej Bystrici alebo ešte prichádza do úvahy časový úsek, kedy sa
vozidlo nachádzalo v autoservise u p. G. C.. O tom, že do zaisteného vozidla bol zakomponovaný

kradnutý motor z odcudzeného motorového vozidla žalobkyne nemal žalovaný žiadnu vedomosť. Podľa
odvolateľa uvedené skutočnosti možno podriadiť pod ust. § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten,
ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho
majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z
nich súd. Preto z dôvodu, že v konaní je preukázané, že v zaistenom motorovom vozidle žalovaného

sa z odcudzeného motorového vozidla žalobkyne nachádza len motor je nepochybné, že výlučným
vlastníkom zaisteného motorového vozidla je žalovaný. No súd bez preukázateľných dôvodov označil
žalovaného za nedobromyseľného a vec subsumoval pod ust. § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci
žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné

alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi
alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode. Keby aj hypoteticky pripustili, že na prípad treba
aplikovať ust. § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo však samozrejme rezolútne odmietajú, dovoľujú
si dať súdu do pozornosti, že v takom prípade nebolo možné žalobe vyhovieť primárne v dôsledku
nasledovných skutočností. V prípade spracovania cudzej veci spracovateľom, ktorý nie je dobromyseľný

vzniká medzi spracovateľom a vlastníkom veci záväzok synalagmatickej povahy, t.j. ten, ktorému sa
prizná vlastnícke právo k veci je povinný poskytnúť druhej strane náhradu. Preto podľa odvolateľa
mal súd žalobu zamietnuť, z dôvodu absencia zakotvenia povinnosti žalobkyne poskytnúť žalovanému
náhradu v petite žaloby. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie rozsudok zmenil
a žalobu zamietol, prípadne zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Zdôraznila, že žalovaný v konaní preukázal
len to, že na jeho osobu je registrované vozidlo pod č. VIN JTEAZ99J300011855. Z dokazovania
však vyplynulo, že takéto vozidlo bolo privezené zo zahraničia v nepojazdnom vytopenom stave
a na spojazdnenie uvedeného vozidla bolo treba urobiť kompletnú prerábku vozidla, teda vymeniť

všetky jeho podstatné technické súčasti, najmä motorickú časť, elektroinštaláciu, vnútorné vybavenie,
čo sa aj preukázateľne udialo. Vyplýva to aj zo správ o kontrole originality zo dňa 04.07.2008
a zo dňa 17.08.2009. Z uvedených správ jednoznačne vyplýva, že pri druhej kontrole originality
posudzované vozidlo sa podstatne líšilo od vozidla pri prvej kontrole originality, a to už aj z vizuálneho
pohľadu, spoločným znakom boli len preliačeniny v zadnej časti vozidla na oboch C stĺpikoch a

VIN ráme. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že vozidlo, ktoré bolo zadržané evidované pod VIN
JTEAZ99J300011855, o ktorého vlastnícke právo je spor, je už úplne iným vozidlom ako bolo žalovaným
kupované a dovezené zo zahraničia, teda sa jedná o novú vec vzniknutú spracovaním. Aj keď zatiaľ
nevyplynula trestná zodpovednosť žalovaného bolo zrejmé, že žalovaný ako vlastník a držiteľ vozidla
musel vedieť o všetkom, čo sa s dovezeným vozidlom dialo a na takého úkony musel dať súhlas.

Vzhľadom k technickému stavu dovezeného vozidla žalovaný ako vlastník bezpochyby musel dať súhlas
k opravám vozidla a bezpochyby musel aj vedieť, aké opravy sa na vozidle vykonali a aké diely boli
použité. O týchto skutočnostiach žalovaný ako vlastník vozidla a zároveň osoba, ktorá sa profesne
zaoberá automobilmi, ich dovozom a opravami, bezpochyby musel vedieť. Žalovaný sa snaží súd
presvedčiť, že podľa vykonaného dokazovania vo vozidle sa nachádza len motor žalobkyne a ostatné

časti ako keby boli z pôvodného vozidla. Uvedené tvrdenie však nie je pravdivé a nevychádza ani z
vykonaného dokazovania. Podľa znaleckého posudku sa v zadržanom vozidle nachádzajú časti, ktoré
nemohli byť z pôvodného vozidla vzhľadom k roku ich výroby (1999), ale sú pravdepodobne z vozidla
žalobkyne. Rovnako súčasti, z ktorých boli odstránené identifikačné znaky, nie je možné identifikovať
ako tie, ktoré by mali patriť práve žalovanému, resp. sa mali nachádzať v dovezenom vozidle. Naopak

nakoľko došlo k odstráneniu identifikačných znakov je zrejmé, že s vedomím žalovaného boli do vozidla
nedobromyseľnevnesenéveci,ktoréžalovanémunepatria.Podľazáverovznaleckéhoposudkuvyplýva,
že z pôvodného vozidla žalovaného sa na zadržanom vozidle žalovaného nachádza jedine rám vozidla.
Žalovaný vychádza z toho, že na zadržanom vozidle je uvedený VIN JTEAZ99J300011855, pod ktorýmje vozidlo vedené na jeho osobu. Uvedené však nie je dostatočným dôkazom, pretože sa zjavne už jedná
o iné vozidlo, ako žalovaný kúpil, teda jedná sa o nové vozidlo zmiznuté spracovaním. Pri tomto type
vozidla je technicky možné odmontovať rám vozidla, na ktorom je VIN a ten rám následne primontovať k

inému vozidlu. Zadržané vozidlo je vozidlom v prevažnej miere žalobkyne, na ktoré sa z nepojazdného
žalovaným dovezeného vozidla použil len rám, kvôli VIN a prihláseniu vozidla žalobkyne pod VIN vozidla
žalovaného a možno niektoré karosárske diely (nakoľko z dôvodu vytopenia dovezeného vozidla nebolo
možné použiť tam obsiahnutú elektroinštaláciu, motorickú časť, interiér a podobne. Pokiaľ žalovaný
tvrdí, že v žalobe v petite má byť navrhnutá povinnosť žalobkyne voči žalovanému, tak tento právny

názor žalobkyňa nezdieľa, pretože ona sa domáhala určenia vlastníckeho práva na základe toho, že
bola presvedčená o tom, že sa jedná o jej vozidlo. Až následne z vykonaného dokazovania vyplynulo
(zo znaleckého posudku), že sa jedná o novú vec (vzniknutú spracovaním) a súd až v priebehu konania
dospel k záveru, že v tomto prípade je potrebné aplikovať ust. § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Na základe toho rozhodoval aj o prípadnom nároku žalovaného za zhodnotenie veci, a to bez ohľadu
na petit pôvodnej žaloby. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu nárok kvalifikovane neuplatnil a

ani nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz k jeho uplatneniu a preto súd správne rozhodol o nároku
tak, že tento nepriznal. Navrhol preto rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

4. Žalovaný v písomnej replike opätovne poukázal na tvrdenia, ktoré uviedol v odvolaní proti rozsudku.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súd pritom viazaný skutkovým

stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby
doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej

správnosti.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli sporové strany v rámci odvolacieho konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne

rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom zrozumiteľne,
výstižne a vyčerpávajúcom spôsobom odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal
s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného

dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

8. S poukazom na uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil
svoje odvolanie, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

9. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení

s ust. § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd proti
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)