Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215200398
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215200398.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a JUDr. Daniel Ilavský, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so
sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: V. A., nar. XX.X.XXXX, M. A. XXX, o zaplatenie
433,61 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda

č.k. 5C/32/2015-79 zo dňa 24.11.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 185,75 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 433,61 Eur od 4.2.2012 do 20.5.2013 a v časti o zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 185,75 Eur od 21.5.2013 do zaplatenia, rozsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v nezrušenej časti m e n í tak, že žalovaný j e p

o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 247,86 Eur istiny s 8,50% úrokom z omeškania ročne od 21.5.2013
až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho
konania v rozsahu 14,32%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi istinu 2,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 20.1.2013 až do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu
zamietol. Napokon treťou výrokovou vetou žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4, §
54 ods. 1 a 2, § 100, § 101, § 103, § 517 ods. 1, 2 a § 565 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa..., § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch...

3. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení, ktoré mu vyplynuli z vykonaného dokazovania, že medzi
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., a žalovaným bola dňa 19.5.2011 uzavretá zmluva o
poskytnutí mobilnej expres pôžičky pod č. 6095653 na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá
pôžička vo výške 350,- Eur s celkovou sumou pôžičky 516,- Eur, ktorú sa zaviazal splácať v 24
mesačných splátkach po 22,12 Eur, s dojednanou ročnou úrokovou sadzbou 48,85%, s výškou RPMN

48,85%, s priemernou hodnotou RPMN 46,56 Eur, s konečnou splatnosťou 5/2013, pričom súčasťou
zmluvy sa stali všeobecné obchodné podmienky. Žalobca dňa 25.1.2012 zaslal žalovanému výzvu, aby
nedoplatok všetkých splatných splátok vo výške 473,36 Eur zaplatil do troch dní od doručenia výzvy,ktorú žalovaný prevzal 31.1.2011, avšak dlh v lehote nezaplatil, po jej uplynutí sa tak mal stať splatný
celý dlh. Súd prvej inštancie z prehľadu splátok a úhrad zistil, že žalovaný zaplatil poslednú splátku dňa
18.8.2011 vo výške 22,74 Eur a potom až dňa 11.9.2014 3,72 Eur. Predžalobná výzva - vyhlásenie

predčasnej splatnosti dlhu bola daná veriteľom až po uplynutí piatich mesiacov od omeškania s úhradou
nasledujúcej splátky v mesiaci september 2011 do zaslania vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru k
25.1.2012. Tým podľa súdu nebola splnená podmienka predpokladu vyhlásenia predčasnej splatnosti
dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, teda najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky, ktorá bola 20.9.2011. S poukazom na § 120 ods. 1 OSP platí, že premlčacia doba troch rokov

plynie pre každú jednu splatnú splátku od 20.9.2011. Žaloba bola podaná dňa 19.1.2015, trojročná
premlčacia doba uplynula pre všetky splátky, ktoré boli splatné do 19.1.2013, ide o splátky spätne od
31.12.2012 do 20.9.2011. V čase podania žaloby neboli premlčané splátky splatné od 20.1.2013 s
konečnou splatnosťou úveru k 31.5.2015, ide o päť splátok bezúročných. Pohľadávka, na ktorú vznikol
žalobcovi nárok bola „čo do istiny 350,- Eur : 24 = 14,58 Eur; 5 splátok x 14,58 Eur = 72,90 Eur“. Po
odpočítaní plnenia zo strany žalovaného 70,08 Eur, rozdiel činí 2,82 Eur, v ktorej výške zostal nárok

žalobcu dôvodný. S použitím ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Zb. v zmysle novely č. 586/2008 Z.z., výška úrokov z omeškania bola o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úrokov sadzba ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
teda 9%.

4. Súd prvej inštancie v ďalšej časti odôvodnenia uviedol k dojednaniam vo všeobecných obchodných
podmienkach o zmluvnej pokute, že súd nemohol poskytnúť ochranu takémuto nevyváženému vzťahu
vzhľadom na slabšie postavenie spotrebiteľa, pričom poukázal na § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ustálil, že žalobca nepreukázal,
že by zmluvnú podmienku o zmluvnej pokute dojednal individuálne a takéto dojednanie vo všeobecných

obchodných podmienkach treba považovať za neprijateľné, v dôsledku toho neplatné, v tejto časti nárok
žalobcu nepriznal.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 142 ods. 2 OSP s tým, že pomer úspechu
žalovaného bol zjavne vyšší oproti úspešnosti žalobcu, žalovanému teda vznikol nárok na náhradu

pomernej časti trov konania, keďže mu ale trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku výslovne v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v
súlade s petitom odvolania a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania včítane odvolacieho,

vyčíslenú a špecifikovanú v úhrnnej sume 143,98 Eur. Navrhol, aby odvolací súd na základe § 220
OSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 247,86 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 21.5.2013 do zaplatenia, náhradu trov konania
v sume 51,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 143,98 Eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhol, aby odvolací súd konanie v časti o zaplatenie sumy 185,75

Eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 433,61 Eur od 4.2.2012 do 20.5.2013 ako aj v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,50% ročne zo sumy 185,75 Eur od 21.5.2013 do zaplatenia
zastavil. Ako odvolacie dôvody označil dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP. Argumentoval v
podstate tým, že na súdom zistenú nepremlčanú časť úveru súd nesprávne započítal plnenie zo strany
žalovaného, rozhodnutie preto nie správne, pre nezrozumiteľnosť odôvodnenia je nepreskúmateľné,

nepresvedčivé a neodôvodnené. Skonštatoval, že pri bezúročnosti úveru predstavuje hodnota úverovej
splátky rozložením úveru v sume 350,- Eur na 24 úverových splátok sumu 14,58 Eur. Žalovaný na
úver zaplatil sumu 66,36 Eur, čo uviedol v žalobe a preukázal prehľadom splátok. Súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu s tým, že bola uhradená istina v sume 70,08 Eur. Žalovaný
platbami na úver v sume 66,36 Eur zaplatil celkovo štyri úverové splátky a časť piatej splátky splatnej

dňa 20.10.2011 v sume 8,04 Eur. Nakoľko žalovaný úhradu nešpecifikoval, tieto boli započítané najskôr
na úverové splátky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie započítať úhrady na nepremlčanú časť úveru
je nesprávne bez opory v zákone a skutkovom stave. Pri bezúročnosti úveru v sume 350,- Eur a
začatí konania dňa 19.5.2015 žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 17 mesačných nezaplatených
a nepremlčaných úverových splátok po 14,58 Eur počnúc splátkou číslo 8 splatnou od 20.1.2012 a

poslednou 24. splátkou splatnou od 20.3.2013. Celkovo žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 247,86
Eur, čo predstavuje 17 mesačných úverových splátok á 14,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 247,86 Eur od 21.5.2013 do zaplatenia. Žalobný návrh bol preto v tejto časti podaný
dôvodne.7. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu ani k v ňom obsiahnutému čiastočnému
späťvzatiu žaloby sa ani na výzvu odvolacieho súdu písomne nevyjadril.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej

úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase

podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne §
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podaniapripúšťal(§201a§202OSP,akt.§355ods.1CSP),poskonštatovaní,žepodanéodvolaniemá
zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že pokiaľ ide o nezastavenú časť, je nevyhnutné rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie tak, že
žalobcovi bude uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 247,86 Eur aj s príslušenstvom.

10. V prvom kroku bolo ale potrebné, aby sa odvolací súd vysporiadal s čiastočným späťvzatím žaloby.
Ako bolo uvedené vyššie, v rámci podaného odvolania, teda pred uplynutím odvolacej lehoty žalobca
zobral žalobný návrh čiastočne späť v rozsahu istiny 185,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 433,61 Eur od 4.2.2012 do 20.5.2013 a v časti úroku z omeškania vo výške 0,50%

ročne zo sumy 185,75 Eur od 21.5.2013 do zaplatenia, bez bližšieho zdôvodnenia. Žalovaný napriek
doručenej výzve s poučením, nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby nevyslovil.

11. Podľa § 208 v čase späťvzatia žaloby účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej „O.s.p“), ak návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,

ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

12. Obdobne podľa aktuálne od 1. 7. 2016 účinného § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr,
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia, podľa ods.
2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí; ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. V zmysle ods. 3
ak je žaloba vzatá späť v časti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

13. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v čase, keď už
rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom
žalovaný, ktorému bolo späťvzatie žaloby doručené na vyjadrenie, s ním nevyslovila nesúhlas, čím bolinaplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370 CSP, odvolací súd čiastočné
späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu späťvzatia zrušil a konanie zastavil.

14.Predmetomprieskumuodvolaciehosúdu,spoukazomnauplatnenúodvolaciuargumentáciužalobcu
v porovnaní s odôvodnením preskúmavaného rozsudku prvoinštančným súdom, s prihliadnutím na
to, že odvolateľ nenamietal závery súdu prvej inštancie o tom, že úver je potrebné (s poukazom na
dôvody uvedené prvoinštančným súdom) považovať za bezúročný a bez poplatkov, posúdiť, či súd
správne uzavrel, že vzhľadom na premlčanie dôvodným je len nárok žalobcu v priznanej istine 2,82 Eur

s príslušným úrokom z omeškania a nadväzne vo zvyšku je žaloba pre premlčanie nároku nedôvodná.
Vo vzťahu k nespäťvzatej časti žaloby, ktorá ostala predmetom odvolacieho konania pritom žalobca
v podanom odvolaní nespochybnil závery súdu prvej inštancie, že úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, ani že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny vo výške poskytnutého
úveru 350,- Eur v 24 mesačných splátkach po 14,58 Eur, pričom žalovaným takto bolo zaplatených v
celom rozsahu štyri splátky a časť piatej splátky, v tomto rozsahu sa odvolateľ zhodol so závermi súdu

prvej inštancie.

15. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že na úhradu na splátky
dlhu je potrebné započítať sumu istiny 70,08 Eur s tým, že platby na úver boli iba 66,36 Eur. Z prehľadu
splátok a úhrad tvoriaceho prílohu žaloby je zrejmé, že žalovaný uhradil celkom tri splátky 17.6.2011 -

22,12 Eur, 18.7.2011 - 21,50 Eur a 18.8.2011 sumu 22,74 Eur, avšak ako úhrada v prehľade sa uvádza
aj suma 3,72 Eur dňa 11.9.2014 označená ako ODP nedaňový účtovný odpis, pričom priamo v tomto
prehľade je uvedený sumár úhrad 70,08 Eur. Žalobca ani v odvolaní bližšie nevysvetľuje túto sumu ani
prečo táto suma 3,72 Eur nemá byť započítaná ako úhrada v prospech žalovaného, hoci z prehľadu
táto skutočnosť jednoznačne vyplýva. Vychádzajúc z tejto skutkovej situácie, dvolací súd zhodne s

prvoinštančným potom vychádzal z listinného dôkazu žalobcom založeného v spise „Prehľad splátok a
úhrad“ a celkom na úhradách žalovaného zohľadnil sumu 70,08 Eur.

16. Odvolateľ v podanom odvolaní nespochybnil ani ten záver súdu prvej inštancie, že vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru bolo neplatné a preto sa jednotlivé splátky úveru premlčiavali každá odo dňa

ich zročnosti podľa súdom prvej inštancie aplikovaného § 103 Občianskeho zákonníka. Žaloba na súd
bola doručená dňa 19.1.2015. Pri opäť nespochybnenej trojročnej premlčacej lehote, v zmysle súdom
prvej inštancie aplikovaného § 101 Občianskeho zákonníka ku dňu podania žaloby boli nepremlčanými
splátky dlhu od 19.1.2012, pričom konečná splatnosť úveru podľa zmluvy bola aj dojednaná v máji
2013, z čoho vyplýva, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na celkom 17 splátok splatných od

20.1.2012 do 20.5.2013, čo pri splátke 14,58 Eur predstavuje sumu 247,86 Eur ako ju uplatňuje žalobca
v podanom odvolaní.

17. V zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Zb. v
znení novely č. 586/2008 žalobcovi k tejto istine prislúcha i nárok na úrok z omeškania, najneskôr odo

dňa 21.5.2013 ako si ho uplatnil v podanom odvolaní, keď posledná splátka dlhu mala byť splatná dňa
20.5.2013, vo výške k prvému dňu omeškania 8,50% ročne, ako bolo uplatnené v odvolaní, ktorá bola
ku dňu 21.5.2013 vo výške 8,50% (8% plus 0,50%).

18. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, v danom prípade neboli splnené podmienky ani na

potvrdenie, ani na zrušenie preskúmavaného rozsudku, odvolací súd s použitím ust. § 388 CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v nespäťvzatej časti zmenil tak, že žalobe po jej čiastočnom
späťvzatí v odvolacom konaní v podstate v plnom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 247,86 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne od 21.5.2013 do zaplatenia.

19. Pretože došlo k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, s použitím § 396 CSP bolo povinnosťou
odvolacieho súdu rozhodnúť nielen o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ale aj o nároku
na náhradu trov na súde prvej inštancie. Podľa vyššie uvedeného žalobca bol v konečnom dôsledku
úspešný v rozsahu 57,16%, žalovaný neúspešný v rozsahu 42,84%, keď pôvodne žaloval istinu 433,61
Eur s príslušenstvom a napokon sa mu na základe rozhodnutia súdu dostalo sumy 247,86 Eur s

príslušenstvom,pričompomernýúspechžalobcuboltak14,32%.Žalobcovitakvznikolnároknanáhradu
trov prvoinštančného i odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 296
ods. 1 CSP, o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu
rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Odvolací súd preto vovýroku vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho
konania v rozsahu 14,32%. O výške náhrady trov konania v takomto prípade v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).