Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/700/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206992
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206992.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu: CD Consulting
s.r.o. so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705 (pôvodne
zastúpenýFridrichPaľkos.r.o.sosídlomGrösslingova4,Bratislava,IČO:36864421),protižalovanej:Z.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, o zaplatenie 367,- Eur, zmenkového úroku, zmluvného úroku a
zmenkovej odmeny, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/334/2013-120
zo dňa 23. mája 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o

nepriznaní náhrady trov konania žalovanej p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.3.2013 podaným na vzorovom tlačive A podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu zmenkovú sumu
367,- €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 367,- € od 23.8.2010 do zaplatenia, úrok
vo výške 6 % ročne zo sumy 367,- € od 8.11.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1,22

€ a náhradu trov konania. V predloženom tlačive žalobca titulom skutkových tvrdení uviedol, že ako
indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 12.4.2010 na zmenkovú
sumu 367,- €, pričom žalovaná sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od
23.8.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, avšak vystaviteľ titulom zmenky nič neuhradil. Keďže zmenková listina
bola opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou

listinou.

2. Žalobca v priebehu konania pred otvorením pojednávania vzal žalobu na začatie konania v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 367,- € od 23.8.2010 do zaplatenia späť
a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.

3. Žalovaná v priebehu konania uviedla, že v minulosti uzavrela so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.

zmluvu, na základe ktorej uhradila asi 3 až 5 splátok. Zmluvu uzavrela v čase, kedy na území Slovenskej
republiky platila mena Slovenská koruna a teda úver jej bol poskytnutý v tejto mene vo výške asi 400,-
Sk. Čo sa týka zmenky predloženej žalobcom, konštatovala, že okrem podpisu na zmenke žiaden iný
údaj nie je písaný jej rukou. Na moment podpisu zmenky si nepamätala. S ohľadom na skutočnosť,že v zmenke bola dlžná suma vyjadrená v mene euro, mala pochybnosť o tom, či so spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. uzavrela jednu alebo viacero zmlúv a v akej mene jej bol poskytnutý úver.

4. Keďže žalobca po podaní žaloby na začatie konania vzal žalobu na začatie konania v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 367,- € od 23.8.2010 do zaplatenia
späť, súd konanie v tejto časti pre späťvzatie žaloby na začatie konania zastavil. Predmetom konania
tak zostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
zmenkovej sumy 367,- €, zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 367,- € od 23.8.2010

do zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 367,- € od 8.11.2010 do zaplatenia a zmenkovej
odmeny vo výške 1,22 €.

5. Napadnutým zhora označeným rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa - prvej
inštancie vo veci - v spore takto rozhodol:

6. Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 367,- € od
23.8.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.

7. V zastavujúcej časti žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

8. Vo zvyšnej časti súd návrh (žalobu) z a m i e t a .

9. Odporkyni (žalovanej) sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

10. S poukazom na citované ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,

citované ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový, citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) a citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb.) súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:

11. Z kópie zmenky založenej v spise vyplynulo, že túto vystavila žalovaná dňa 12.4.2010 na zmenkovú

sumu 367,- €, pričom sa v zmenke zaviazala i na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 23.8.2010. Ide o indosovanú zmenku opatrenú doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. V zmenke bolo označené ako miesto splatenia sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Zmenka bola tiež opatrená doložkou „bez protestu“.

12. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia
a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným

bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu
nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo

preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

13. Žalobca sa domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky, ktorá nepresahuje 2.000,-
€, preto súd vo veci postupoval podľa ustanovení nariadenia (Článok 2 ods. 1 nariadenia). Vzhľadom na
to, že predmetom konania sú práva a povinnosti účastníkov konania zo zmenky, súd sa predovšetkým

oboznámil so zmenkou, ktorú vystavila žalovaná dňa 12.4.2010 v Modranoch, pričom v prvom rade
skúmal, či táto zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle Čl. I § 75 zákona č.
191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“). Žalobcom predložená zmenka má zákonné
označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku. Zmenka obsahuje
„bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu 367,- € slovom a aj v číslach (Čl. I. § 75 bod 2.

ZZŠ). Zmenka obsahuje údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie (Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež obsahuje
údaj miesta, kde sa má plniť - Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava (Čl. I. §
75 bod 4. ZZŠ), meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1,Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B (Čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia
zmenky - v Modranoch dňa 12. apríla 2010 (Čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ) a je podpísaná žalovanou vpravo
dole na zmenke, pričom žalovaná podpísala zmenku ako Z. R., XXX, XXX XX E., r.č. XXXXXX/XXXX

(Čl. I. § 75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade
ide o zmenku so všetkými náležitosťami. Pokiaľ ide o splatnosť zmenky, v posudzovanom prípade ide
o vistazmenku, t. j. zmenku bez uvedenia splatnosti - splatnú pri predložení. Pri tomto type zmenky je
možné úročenie podľa Čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od
23.8.2010. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu.

14. ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej zmenky (ani zmenky cudzej). Právna prax zmenku definuje ako
dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa určité osoby zaväzujú
majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a v určitom čase istú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky
priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier, tzv. skriptúra. To

znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výhradne zmenkovou listinou,
zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými, a tiež, že môžu existovať len spolu s touto listinou.

15. S účinnosťou od 23.12.2015 je v zmysle ustanovenie § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
navrhovateľ v konaní, v ktorom sa uplatňuje proti žalovanému nárok zo zmenky, ktorý je fyzickou

osobou, povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, ako aj
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. Ak nie je dokázaný
opak, platí, že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca v priebehu konania po novele Občianskeho súdneho poriadku do
rozhodnutia súdu návrh v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p. nedoplnil. Súd nebol povinný žalobcu

o jeho procesných povinnostiach poučovať, pretože žalobca je v konaní zastúpený advokátom (§ 5
ods. 2 O.s.p.). Keďže žalobca nepreukázal opak, súd pri posudzovaní jeho nároku vychádzal z toho,
že uplatnený nárok zo zmenky proti žalovanej vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súdu
je navyše aj z jeho úradnej činnosti známe, že žalobca sa v konaní domáha uplatnenia pohľadávky
na základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V

čase vystavenia zmenky bola platná a účinná právna úprava, podľa ktorej smel veriteľ prijať od dlžníka
zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková suma v čase jej vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a
iných nárokov vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o
spotrebiteľských úveroch). Použitie zmenky na zabezpečenie záväzku podľa úpravy platnej a účinnej

v čase vystavenia zmenky bolo prípustné, ale iba za splnenia vyššie uvedenej podmienky a zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou, ktorá platila aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel prijať. V súvislosti s dodržaním zásad
ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok expresis verbis zaviedol povinnosť súdu skúmať, či
v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom, a zaviedol tiež

nové povinnosti účastníka konania v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za
účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Povinnosťou účastníka konania
je nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Žalobca si svoju povinnosť doplniť
návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu pôvodného veriteľa pohľadávky so žalovanou,
a zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu

zodpovedajúcu zákonnému limitu, nesplnil, súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. O trovách konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Vo zvyšnej
časti konania súd o trovách konania rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a hoci bola žalovaná
s ohľadom na výsledok konania v tejto časti konania plne úspešným účastníkom, súd jej náhradu trov

konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.

17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa mu svojím postupom odňal
možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho
prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo odporca uplatnený nárok nepoprel,
a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanieje podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej strany neboli žiadne námietky, a

preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa mal
rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná
strana mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak
neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil

žiadny z účastníkov konania, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Trval
na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského
vzťahu, pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom
na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaná strana nie je oprávnená vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom

zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP.
Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou stranou
a remitentom je irelevantný; jemu nie je známy obsah ich údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o
vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna
úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len

výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Zmenka preto aj v
prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych
zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasí s názorom súdu, že sú závislé na
úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto
konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na

podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.

18. Žalovaná strana sa k odvolaniu nevyjadrila.

19. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. z 21.05.2015 - Civilného sporového poriadku (CSP) účinného 01.

júla 2016/§ 474) došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku (§ 473), pričom podľa prechodných
ustanovení nový zákon - CSP platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, keď právne účinky
úkonov, ktoré v konaní dovtedy nastali, zostávajú zachované (§ 470 CSP).

20. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania v zákonom stanovenej lehote na podanie (§ 201,§204 ods.1 OSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) a skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§378 a 219
CSP) s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v napadnutej časti predmetu konania potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne

správne, keď odvolanie nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je
správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením
§ 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí,
vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací
súd dodáva nasledovné:

21. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa bol návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca
domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého

návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná,
pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

22. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho

námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku
zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zozmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade
písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu

k spravodlivosti. Odvolací súd prijal záver o tom, že ak súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal
na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci,
mohol žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym
procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných
pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho,

aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4
Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi,
napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v
konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a
nariadiťústnepojednávanie,aktopovažujezapotrebné.ZjednodušenáformakonaniapodľaNariadenia

je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na
nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

23. Občiansky súdny poriadok dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v tretej vete
odseku1umožňujesúduvýnimočnevykonaťajinénežúčastníkminavrhnutédôkazy,akjeichvykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o
vyplňovacomprávezmenkyobsiahnutejvovšeobecnýchúverovýchpodmienkachprávnehopredchodcu
žalobcu so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu

a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu.
Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Úver poskytnutý
právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, dodávateľ mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej
strane za účelom výkonu zamestnania. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu

uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní
odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter
musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným
preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,

resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,
zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní
zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z
ustanovenia § 120 ods. 1 prvej vety OSP si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu
vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou stranou rovnaký vplyv, ako keby v

zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Žalobca si nesplnil ani povinnosti vyplývajúce z ust. § 79
ods. 3 OSP.

24. Odvolací súd preto neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom

nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný
abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii
zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách
nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek

v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem
vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa a preto vhodnú ochranu spotrebiteľa je potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným

rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby
hodnotilpôvodnúzmluvuospotrebiteľskomúvereaskúmal,čitátoobsahujenekalézmluvnépodmienky.25. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je však vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom

a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak by totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, išlo by o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o

porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime by bolo nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky bol sčasti spochybnený
už v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. nakoľko bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

V tomto prípade zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v
rozpore s právom Európskej únie (EÚ).

26. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí súdu prvej
inštancie, čo považoval za vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom. Súd

prvej inštancie v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia konštatoval svoj postup a postup žalobcu
neprítomného na pojednávaní, preto námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí je nepravdivá.
Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť,
keď žalobca sa svojou neprítomnosťou na pojednávaní sám zbavil možnosti vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol
návrh zamietnutý za vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 378 ods. 1, § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej strane priznal nárok v plnej výške.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).