Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/394/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114224765
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114224765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu
C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C. F., J. č. XXX/XXX, prechodne bytom v T. T., K. B.. XXXX/XXX,
zastúpeného JUDr. Soňou Strýčkovou, PhD., advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Národná č. 7,
protižalovaným:1/Všeobecnáúverovábanka,a.s.,IČO:31320155,sosídlomvBratislave,Mlynskénivy
č. 1, a 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35849703, so sídlom v Bratislave, Gunduličova č. 3, zastúpený
právnym zástupcom STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36795038, so sídlom v Bratislave,
Vlčkova č. 18, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Peter Vetrák, advokát a konateľ, o určenie

neplatnosti zmluvy o poskytnutí flexihypotéky a o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/238/2014-125 zo dňa
23.06.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému 1/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

Žalovanému 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o určenie, že Zmluva o
poskytnutí flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 06.08.2009 je neplatná (prvý výrok),

zamietol žalobu žalobcu o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.
XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 06.08.2009 je neplatná (druhý výrok), žalovanému 1/ náhradu trov
konania nepriznal (tretí výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v sume
175,01 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého žalobca a žalovaný 1/ uzavreli zmluvu o poskytnutí flexihypotéky zo dňa

06.09.2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho úveru v sume 92.900,- € za účelom
nadobudnutianehnuteľnostísosplatnosťou30rokov;nazabezpečeniesplateniaúveruspríslušenstvom
bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 06.09.2008, predmetom
ktorej bola rekreačná chata súp. č. XXXXX na parcele č. XXX/X vo vlastníctve D. R. a L. R. na LV č.XXX pre k. ú. K. a parcely č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX na LV č. XXX pre k. ú. K. (predmet
financovania) ako aj rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. XXX na LV č. XXX pre k. ú. K. a parcely č.
XXX, č. XXX a č. XXX na LV č. XXX pre k.ú. K. podľa interného ohodnotenia žalovaného 1/ v hodnote

151.600,- €.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná;
dospel k záveru, že sporné zmluvy uzavrel žalobca slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne v
predpísanej písomnej forme; zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie splatenia

úveru nepovažoval za skutočnosť spôsobujúcu neplatnosť sporných zmlúv, pretože vyplýva zo zákona;
dôvodil, že v prípade sporných zmlúv sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, pretože úver bol poskytnutý
za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti; žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení; preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovanému 1/ ako nedôvodnú zamietol; žalobu
žalobcu voči žalovanému 2/ zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, pretože žalovaný
2/ nebol stranou sporných zmlúv, ktorých určenia neplatnosti sa žalobca domáhal.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 80
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, § 1 ods. 2 písm. a) zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009 a § 68 písm. a) a § 72 ods. 1
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a úspešnému žalovanému
2/ priznal náhradu trov konania; žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal nakoľko si ich náhradu
neuplatnil.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.

2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas
odvolanie zo dňa 18.07.2016 (č.l. 136-140 spisu). Vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne skutkové
zistenia na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) ako aj nesprávne právne

posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vyjadril názor, že súd prvej inštancie v rámci právneho
posúdenia na zistený skutkový stav vôbec neaplikoval ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
ktoré mu priznáva právne postavenie spotrebiteľa; pokiaľ súd prvej inštancie prijal záver, že právny
vzťah založený spornou zmluvou o poskytnutí flexihypotéky podlieha výlučne režimu Obchodného
zákonníka bez s ohľadom na právnu povahu účastníkov zmluvného vzťahu, ide o nesprávne právne

posúdenie odporujúce ustanoveniu § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka; súd prvej inštancie tak na
daný skutkový stav neaplikoval správne zákonné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, v dôsledku
čoho je skutočnosť, že súd mu neoprávnene odňal postavenie spotrebiteľa a súčasne v rozpore so
zákonom nepovažoval sporné zmluvy za spotrebiteľské. Ďalej argumentoval, že v celom rozsahu riadne
uniesol dôkazné bremeno a preukázal tvrdené skutočnosti o absolútnej neplatnosti sporných zmlúv,

preto ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že vykonanými dôkazmi nepreukázal tvrdené skutočnosti,
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; tvrdil, že sporné zmluvy
neuzavrel slobodne a vážne; pred podpisom sporných zmlúv nemal možnosť individuálne dojednať a
pripomienkovať jednotlivé ustanovenia; z uvedeného dôvodu považoval sporné zmluvy za neplatné a
to pre „zrejmú nerozvážnosť“, nakoľko neplatná je taká úverová zmluva, ktorá má známky zneužitia

ľahkovážnosti a núdze spotrebiteľa zo strany veriteľa, na čo nadväzuje nerozvážne konanie spotrebiteľa,
ktorý nerozvážne podpísal úverovú a záložnú zmluvu; sporné zmluvy je možné považovať za typové
zmluvy, kde sú vopred predformulované znenia zmluvných ustanovení, a preto je problematické
individuálne vyjednávanie zmluvných podmienok, čím dochádza k zneužívaniu slabšieho postavenia
spotrebiteľa a k jednoznačným vadám slobody prejavu jeho vôle; na zabezpečenie pohľadávky z

úverovej zmluvy požadoval žalovaný 1/ záložné právo do výšky zabezpečenia 151.600,- € a to majetkom
niekoľkonásobne presahujúcim 100 % zabezpečenia, ktoré bolo 92.900,- €; žalovaný 1/ postupoval
neštandardne, keď požadoval viac ako 100 % zabezpečenie a to dokonca dvomi právne a ekonomicky
samostatnými nehnuteľnosťami, z ktorých by len jedna postačovala na plnohodnotné zabezpečenie
požadovanej výšky úveru, čím podmieňoval poskytnutie úveru; vyjadril názor, že žalovaný 1/ zneužil

jeho ľahkovážnosť ako spotrebiteľa a neplatne dojednal v spornej zmluve neprimerané sankcie v
podobe úrokov z omeškania, poplatkov za upomienky, straty výhody splátok a ručenie nehnuteľnosťami,
ktorých obvyklá cena v mieste a čase je v zjavnom nepomere k výške pohľadávky, pričom v zmluve
nie je stanovená maximálna výška ručenia; jeho ochranu ako spotrebiteľa nie je možné zabezpečiťiným spôsobom ako vyhlásením sporných zmlúv za neplatné v celom rozsahu, pretože obidve zmluvy
ako celok aj v jednotlivých ustanoveniach zakladajú značnú nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a
obsahujú neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. a), k) a r) Občianskeho zákonníka. Na základe

uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 27.02.2017 (č.l. 148-149 spisu) k odvolaniu žalobcu uviedol, že
napadnutý rozsudok považuje za správny a stotožňuje sa s ním; súd prvej inštancie riadne a úplne

zistil skutkový stav a súčasne aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov; zdôraznil, že žalobca
nenavrhol žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že prejav jeho vôle nebol urobený slobodne a vážne
a že sporné zmluvy bol donútený uzavrieť, keď sa obmedzil len na holé konštatovanie bez uvedenia
akýchkoľvek dôkazov; okrem toho poukázal na to, že na nové argumenty žalobcu nie je možno v
odvolacom konaní prihliadať; na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

2.3 Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 29.09.2016 (č.l. 146 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom
svojho zástupcu uviedol, že názor súdu prvej inštancie o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie
v prejednávanom spore považuje za správny; poukázal na to, že žalobca v podanom odvolaní tento
záver súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nespochybnil; na základe uvedeného navrhol potvrdenie

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.4 Vyjadrenia žalovaných doručil odvolací súd právnej zástupkyni žalobcu dňa 15.06.2017
prostredníctvom pošty na vedomie s možnosťou vyjadriť sa v stanovenej lehote (č.l. 151 spisu). Žalobca
sa k vyjadreniam žalovaných nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť

zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedôvodnosti žaloby pokiaľ
z dokazovania vyplynulo, že sporné zmluvy spĺňajú podmienky určitosti, zrozumiteľnosti a predpísanej
formy a žalobca ich uzavrel slobodne a vážne, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie a na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia
§ 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a súčasne v tomto smere vec správne právne posúdil. Z dôvodu,že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám,

ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.5 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4.6Žalobcavpodanomodvolanívprvomradenamietalnesprávneskutkovézisteniasúduprvejinštancie

z vykonaného dokazovania. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore
popísal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Pokiaľ ide o odvolací dôvod uvádzaný žalobcom
podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu
pri hodnotení výsledkov dokazovania; za odvolací dôvod spočívajúci v skutkových zisteniach, ktoré
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý
nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 C.s.p. (v čase rozhodovania súdu

prvej inštancie z ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016,
pričom obidve ustanovenia boli prakticky obsahovo totožné); podľa uvedeného ustanovenia hodnotí
súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ustanovenie § 132 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 kládol dôraz navyše aj na to čo uviedli účastníci

konania); nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by
zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo
vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam

§ 191 až § 194 C.s.p. (predtým § 133 až § 135 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.06.2016); odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. možno teda napadnúť
výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo
spôsobu, ako k nemu súd dospel; ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie,
nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi; v prejednávanom spore odvolací súd zistil,

že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ustanovení §
191 ods. 1 C.s.p. (resp. v čase rozhodovania § 132 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.06.2016, pri ktorom nezistil odvolací súd logické ani faktické rozpory; súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie predovšetkým listinnými dôkazmi (spornými zmluvami) a výsluchom žalobcu, z ktorých
jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti nevyplýva skutkový záver o tvrdenom uzavretí sporných zmlúv

zo strany žalobcu nie slobodne a vážne ani skutkový záver o ich neurčitosti, nezrozumiteľnosti, resp.
nedostatku predpísanej formy.

4.7 Žalobca v podanom odvolaní namietal aj právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie (§
365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom

spore nemá postavenie spotrebiteľa; odvolací súd súhlasí so žalobcom, že v prejednávanom spore ide o
spotrebiteľský spor a sporné zmluvy predstavujú spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka; súd prvej inštancie k záveru, že v prípade žalobcu nejde o spotrebiteľa dospel na základe
názoru, že poskytnutý úver podľa zmluvy o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 06.08.2009 nepredstavuje
spotrebiteľský úver s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009; súd prvej inštancie si však dostatočne
neuvedomil, že aj keď sporná zmluva o poskytnutí flexihypotéky nepredstavuje spotrebiteľský úver, táto
skutočnosť súčasne neznamená, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka; záver, že sporná zmluva o poskytnutí flexihypotéky nepredstavuje spotrebiteľský úver má
za následok len tú skutočnosť, že na túto zmluvu nemožno aplikovať príslušné ustanovenia zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, to však súčasne nevylučuje
možnosť aplikácie ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka; je potrebné si uvedomiť,
že je rozdiel medzi spotrebiteľským úverom (užší pojem) a spotrebiteľskou zmluvou (širší pojem), t.j.
každá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. je súčasne spotrebiteľskou
zmluvou, naopak však tento záver neplatí, t.j. aj keď zmluva o úvere nespadá pod aplikáciu zákona

č. 258/2001 Z. z., môže byť spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka; ustanovenie § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka pre účely vymedzenia pojmu spotrebiteľ zakotvuje len jedinú podmienku,
a to, aby fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (skutočnosť, či ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. alebo nie nie
je právne významná); zo spisu nevyplýva, že by žalobca sporné zmluvy uzavieral v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie
ohľadne záveru, že v prípade žalobcu nejde o spotrebiteľa preto nie je správne; toto pochybenie súdu
prvej inštancie však nemalo vplyv na správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

4.8.1 Žalobca v priebehu sporu ako aj v podanom odvolaní argumentoval v prospech absolútnej

neplatnosti sporných zmlúv predovšetkým skutočnosťou, že nemal možnosť zmluvné podmienky
sporných zmlúv individuálne dojednať a pripomienkovať; takéto skutkové zistenie však z vykonaného
dokazovania nevyplýva; žalobca v rámci výpovede ako účastník konania (§ 131 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) uviedol, že sporné zmluvy uzavrel v časovej
tiesni a žalovaný 1/ ho „tlačil do zálohu“ a „donútil ho, aby ručil ďalším majetkom“, keď tieto tvrdenia
korešpondovali s odôvodnením podanej žaloby; z obsahu sporných zmlúv však vyplýva vyhlásenie

žalobcu, že mal možnosť sa oboznámiť s ich obsahom a tieto predstavujú prejav jeho slobodnej a vážnej
vôle,pričomnebolosporné,žespornézmluvyžalobcavlastnoručnepodpísal;tvrdenie,žespornézmluvy
neuzavrel žalobca slobodne a vážne tak zostalo nepreukázané, pretože bolo správne prikladať väčší
význam listinnému dôkazu ako výpovedi žalobcu ako účastníka konania.

4.8.2 Nakoľko žalobca uzavrel so žalovaným 1/ hypotekárny úver, zabezpečenie jeho vrátenia
zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam nemožno považovať za neplatné, pretože podstatou
hypotekárneho úveru je zabezpečenie jeho splatenia záložným právom (hypotekárny úver nemožno
dojednať bez zabezpečenia jeho vrátenia záložným právom k nehnuteľnosti); v tomto smere
odvolací súd vo všeobecnosti udáva, že záložnú zmluvu nie je možné samu osebe považovať za

neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože vychádza z kogentného vnútroštátneho ustanovenia, ktoré
je vylúčené spod aplikovateľnosti smernice č. 93/13/EHS (s poukazom na rozsudok ESD vo veci
zn. C-92/11 zo dňa 21.03.2013), nakoľko možno legitímne predpokladať, že v prípade ustanovení,
na ktoré sa vzťahuje výnimka aplikovateľnosti uvedenej smernice, vnútroštátny zákonodarca našiel
rovnováhu medzi všetkými právami a povinnosťami zmluvných strán, t.j. skúmanie charakteru zmluvnej

podmienky, ktorá odráža platné zákonné ustanovenie, by sa minulo akémukoľvek účinku; správnosť
tejto argumentácie potvrdzuje aj rozsudok ESD vo veci zn. C-34/13 zo dňa 10.09.2014, v zmysle
ktorého ustanoveniam smernice č. 93/13/EHS neodporuje vnútroštátna úprava umožňujúca vymôcť
pohľadávku založenú na nekalých zmluvných podmienkach mimosúdnym výkonom záložného práva na
nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná úprava

prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva uvedená
smernica, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Aj keď v prejednávanom spore nejde o posudzovanie
splnenia zákonných podmienok mimosúdneho výkonu záložného práva, podstatná je skutočnosť, že
zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti je pojmovým znakom hypotekárneho úveru (§ 68 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov), samotná skutočnosť zabezpečenia sporného

úveru zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam nemôže byť predmetom posudzovania z pohľadu
ochrany žalobcu ako spotrebiteľa; preto nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že ho žalovaný 1/ nútil
zabezpečiť splnenie poskytnutého úveru zriadením záložného práva; právna úprava pritom zveruje
právo ohodnotiť založené nehnuteľnosti výlučne banke (§ 73 ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách v znení neskorších predpisov).

4.8.3 Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o neprimeranej hodnote zabezpečenia vo vzťahu k úveru, pretože
záloh podľa ohodnotenia žalovaného 1/ v hodnote 151.600,- € zabezpečoval splatenie úveru v sume
92.900,- € spolu s dojednaným príslušenstvom (splatnosť úveru bola dojednaná na 30 rokov pri
dohodnutej úrokovej sadzbe 5,04 % ročne), čo nemožno podľa odvolacieho súdu považovať za

neprimerané; z dokazovania nevyplynul záver, že by sa hodnota zabezpečenia podstatným spôsobom
odlišovala od iných úverov za porovnateľných podmienok a žalobca také tvrdenie v spore ani
neprodukoval.

4.8.4 Nie je dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že záložná zmluva neobsahuje najvyššiu hodnotu istiny, do

ktorej sa zabezpečuje pohľadávka, pretože zmluva výslovne určuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky,
kedy zákon uvedenie najvyššej hodnoty istiny nepožaduje (§ 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka);
zo spornej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vyplýva, že zabezpečuje splnenie
pohľadávky v sume 92.900,- € s úrokmi a ostatným príslušenstvom.4.8.5 Napokon z dokazovania nevyplýva ani záver o existencii neprijateľných zmluvných podmienok v
sporných zmluvách podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka, pretože nebolo preukázané,

že žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s ustanoveniami sporných zmlúv pred ich uzavretím a ani
dojednané úroky z omeškania a poplatky nedosahujú úroveň neprimerane vysokej sankcie spojenej
s nesplnením záväzkov žalobcu podľa sporných zmlúv (konkrétne úroky z omeškania boli dojednané
vo výške 8,04 % ročne z dlžnej sumy, pričom v čase uzavretia spornej zmluvy o úvere predstavovali
zákonné úroky z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch 9 % ročne z dlžnej sumy); pokiaľ ide o

skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka, na požadovanom určení nemal v tomto smere žalobca naliehavý právny
záujem, pretože nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalovaný 1/ proti nemu vymáhal plnenia cestou
rozhodcovského konania a žalobca je v tomto smere dostatočne chránený právomocou exekučného
súdu preskúmať platnosť dojednania o rozhodcovskej doložke pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie v exekučnom konaní. Na základe uvedeného (body 4.6 až 4.8.5 odôvodnenia) súd prvej

inštancie žalobu žalobcu správne zamietol.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávnych skutkových zistení z vykonaného dokazovania (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia ako aj právne
posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v prejednávanom spore
však považuje odvolací súd za správne (body 4.4 až 4.8 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil vrátane závislých výrokov o trovách konania, ktoré boli odôvodnené výsledkom sporu, keď proti
výrokom o náhrade trov konania žalobca v podanom odvolaní osobitne žiadnym spôsobom nenamietal.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie

v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaní 1/ a 2/ boli v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešní a preto im odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).