Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115212852
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115212852.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Ing. R. J., H., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, XXX XX

L. F., zast. JUDr. Margitou Medveczkou, advokátkou so sídlom Havlíčkova 34, 811 04 Bratislava, proti
odporcovi: Kongsberg Automotive, s.r.o., so sídlom Hlavná 48, 952 01 Vráble, IČO: 34 122 583, zast.
BARRISTER LEGAL s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava,
IČO: 46 225 234, o návrhu navrhovateľa o zaplatenie 3.000 eur, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 100 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 929,52 eur právnemu
zástupcovi odporcu BARRISTER LEGAL s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 24.4.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 3.000 eur a náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom dňa 22.4.2013 dohodu o urovnaní, /ďalej len dohoda/,
predmetom ktorej bolo urovnanie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru. Podľa čl. 2 bodu

6 dohody mal odporca navrhovateľovi zaplatiť sumu vo výške 35.000 eur do 3 dní odo dňa podpísania
dohody. Dohoda bola podpísaná 22.4.2013, teda uvedená suma mala byť navrhovateľovi zaplatená
najneskôr dňa 25.4.2013, zaplatená však bola až o 11 dní neskôr, t.j. 6.5.2013. Podľa čl. 2 bodu 7 dohody
mal odporca zaplatiť vzniknuté trovy právneho zastúpenia vo výške 1.874,37 eur do 3 dní od podpísania
dohody, tieto boli zaplatené rovnako až o 11 dní neskôr, t.j. 6.5.2013. Zmluvné strany sa v čl. 1 bod 4
dohody dohodli, že v prípade, ak ktorákoľvek strana poruší svoje záväzky z dohody vyplývajúce čo i len
z časti, zaväzuje sa uhradiť k rukám druhej zmluvnej strany zmluvnú pokutu vo výške 10.000 eur, pričom

zmluvné strany sa dohodli, že s ohľadom na predmet dohody je takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty
primeraná a nárok na náhradu celej vzniknutej škody nie je nijako dotknutý. Pretože odporca porušil
zmluvne dohodnuté záväzky, navrhovateľ má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000 eur.
Uviedol, že v čase, keď mal odporca voči navrhovateľovi splniť povinnosť zaplatiť dohodnuté odstupné,
bol navrhovateľ v zahraničí a v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti sa dostal do stavu finančnej núdze.
Navrhovateľ si uplatnil a zmluvnú pokutu vo výške 3.000 eur, t.j. v sume nižšej, než bola dohodnutá a
to vzhľadom na všetky okolnosti.

Navrhovateľ, vypočutý ako účastník konania uviedol, že odporca trval na zmluvnej pokute. Bol v pozícii
personálneho manažéra a v takýchto prípadoch zmluvné pokuty nezvykli dávať. Keďže odporca na
tom trval, súhlasili s tým. Uviedol, že on dohodu dodržal, avšak odporca nedodržal lehotu zaplateniasumy, na ktorú sa zaviazal. Pokiaľ by odporca do dohody uviedol termín, kedy vypláca mzdy svojim
zamestnancom, bol by s tým, súhlasil. V dohode bol uvedený konkrétny termín, na ktorý sa spoľahol
a preto všetok tok peňazí si nastavil takým spôsobom, že s tými peniazmi počítal. Vtedy odchádzal do

V. za účelom vzdelávania sa a keďže mu neprišli peniaze od odporcu, tak si požičal od svojej sestry
1.100 eur, ktoré si na účet vložil 25.4.2013 a 26.4.2013 už odchádzal do V.. Odtiaľ ešte 2 x volal so
sestrou, pretože mal úraz vo vode, pričom za ošetrenie zaplatil 110 eur, ktoré jej následne až poisťovňa
uhradila. Počas pobytu v V. požiadal svoju sestru, aby mu požičal ďalších 1.000 eur, nakoľko zistil,
že jej odporca stále nevyplatil sumu, na ktorú sa zaviazal a rozhodne v zahraničí nie je príjemné byť

bez peňazí. Uviedol, že mal príjem u odporcu asi 5.000 eur v hrubom, ale v tom čase realizoval stavbu
domu, takže peniaze nemal. Potom bol dlhodobo PN a to aj vplyvom diskriminácie zo strany odporcu,
ktorá je predmetom konania na tunajšom súde. Na úrade práce nebol evidovaná, pretože mal založenú
svoju spoločnosť od roku 2010, pričom činnosť v nej počas pracovnej doby u odporcu nevykonával. Na
činnosť vo svojej spoločnosti sa pripravoval, kedy musel získať certifikáty v zahraničí a činnosť rozbehol
v podstate v lete 2013.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že účastníci konania uzatvorili 22.4.2013 dohodu o urovnaní, kde
sa navrhovateľ zaviazal na späťvzatie návrhu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a odporca sa
zaviazal v lehote do 3 dní na zaplatenie odstupného vo výške 35.000 eur brutto, ako aj trovy právneho
zastúpenia. V dohode na podnet odporcu bola dohodnutá aj zmluvná pokuta vo výške 10.000 eur

pre prípad, ak by ktorákoľvek strana čo i len čiastočne porušila svoj záväzok. Navrhovateľ splnil svoj
záväzok a v lehote 3 dní od podpísania dohody vzal návrh späť, pričom odporca svoj záväzok nesplnil
a v dohodnutej lehote nevyplatil ani odstupné, ani trovy právneho zastúpenia čím porušil čl. 2 pod
6 a čl. 2 pod 7 spomínanej dohody. Zmluvné strany sa dohodli, že takto určená zmluvná pokuta sa
im zdá primeraná a dobrovoľne k nej pristúpili. Uviedol, že navrhovateľ tým, že dostane dohodnuté

peniaze od odporcu, mal určité plány a v dôsledku včasného neplnenia záväzku odporcom sa dostal
do finančnej tiesne. Odporca spôsobil navrhovateľovi stav, ktorý sa nedá vyčísliť v peniazoch, kedy sa
v zahraničí ocitol so zdravotnými ťažkosťami bez finančných prostriedkov. Nič nebránilo odporcovi, aby
plnil v termínoch dohodnutých v dohode svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazal.

Právnyzástupcaodporcupovažovalnavrhovateľomuplatnenýnárokzanedôvodnýatonajmävzhľadom
na okolnosti, za ktorých došlo k podpisu dohody a aj vzhľadom na neprimeranosť uplatneného nároku. K
pripísaniu finančnej čiastky na účet navrhovateľa ako aj jeho právneho zástupcu došlo len z nepatrným
omeškaním. Dôvody, ktoré viedli odporcu k tomuto omeškaniu boli legitímne. Uviedol, že už 25.4.2013
mailom doručeným 9.27 hod. sa informoval právny zástupca ohľadom plnenia, hoci v tomto období ešte

neuplynula lehota na plnenie. Dňa 2.5.2013 následne oznámil navrhovateľovi, že k plneniu dôjde až pri
spracovaní miezd a teda že z tohto dôvodu príde aj k omeškaniu plnenia z jeho strany. Súvisí to s tým,
že odporca je veľkou spoločnosťou, ktorá zamestnáva 900 zamestnancov a teda začiatkom mesiaca
spracováva mzdy, odvody, dane a podobne, teda bol problém, aby z tohto spracovania bola vyňatá
platba v prospech navrhovateľa a spracovaná samostatne. Teda včasnému plneniu odporcu bránili dve

skutočnosti a to jednak hromadné spracovanie miezd a pracovná cesta manažéra zodpovedného za
plnenie dohody. Uplatnený nárok je s ohľadom na uvedené skutočností v rozpore s dobrými mravmi.
Navrhol, aby súd využil svoje moderačné právo a vzal na zreteľ závažné skutočnosti a to najmä to, že
odporca sa dostal do omeškania iba po dobu 5-tich pracovných dní, že toto omeškanie vzniklo iba z titulu
technicko-administratívnych dôvodov, kedy predmetné finančné plnenie malo charakter odstupného

a muselo byť spracované spolu s ostatnými mzdami zamestnancov pracujúcich u odporcu. Odporca
objektívne nemohol pristúpiť k spracovaniu odstupného prednostne, nakoľko mu to systém neumožnil.
Tvrdenie, že navrhovateľ sa dostal do finančnej tiesne považoval za účelové, pretože bol jedným z top
manažérov odporcu, jeho príjem bol nadštandardný a pohyboval sa od 4.500 až 5.000 eur, pričom pri
skončení pracovného pomeru dňa 7.1.2013 mu odporca vyplatil odstupné 10.000 eur, preto k finančnej

tiesni nemohlo dôjsť z dôvodu omeškania v lehote 5 dní. Poukázal na to, že navrhovateľ dňa 6.1.2013
obdržal odstupné 10.000 eur a 5.000 eur mzdu za december 2012, teda mu bola pripísaná suma
13.930,37 eur netto. ( v hrubom 15.000 eur ) Zároveň pôsobil ako konateľ a spoločník obchodnej
spoločnosti, takže aj z toho mu plynul určitý príjem. Mzda vo výške 5.000 eur brutto mu bola vyplatená
od januára do mája a od septembra 2012. V čase PN - jún až august bol len 3 mesiace, kedy poberal

nemocenské dávky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil listinné dôkazy: Dohoda o urovnaní,
výpis z obchodného registra odporcu, e-mailová komunikácia, uplatnenie nárokov z dohody o urovnaní z30.7.2013, vyjadrenie - list odporcu z 11.10.2013, uplatnenie nárokov z dohody zo 16.3.2015, späťvzatie
návrhu zo dňa 9.5.2013, výpis z účtu navrhovateľa, mzdový list navrhovateľa rok 2012, 2013 a zistil
tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ bol zamestnancom odporcu, pričom v súvislosti s podanou žalobou o neplatnosť
rozviazania pracovného pomeru navrhovateľom v inom konaní, došlo dňa 22.4.2013 k uzavretiu dohody
o urovnaní /ďalej len dohoda/. Predmetom dohody bola úprava sporných nárokov vyplývajúcich z
neplatného rozviazania pracovného pomeru. V čl. 2 bol 1 sa navrhovateľ zaviazal žalobu o neplatnosť

výpovede z pracovného pomeru podanú dňa 1.2.2013 vziať späť a to do troch dní odo dňa splnenie
záväzkov odporcu uvedených v bode 6 a 7 dohody. V bode 6 sa odporca zaviazal poskytnúť
navrhovateľovi odstupné spolu vo výške 9-násobku priemerného mesačného platu navrhovateľa, spolu
vo výške 45.000 eur s tým, že už uhradil 2 násobok mesačného platu dňa 7.1.2013 vo výške 10.000
eur. Zvyšnú časť t.j. 35.000 eur mal uhradiť navrhovateľovi do 3 dní od podpísania tejto dohody. Okrem
toho sa zaviazal uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi navrhovateľa vo výške 1.874,37 eur

do 3 dní od podpísania dohody. V čl. 1 bod 4 dohody v prípade, ak ktorákoľvek strana poruší svoje
záväzky z dohody vyplývajúce druhej zmluvnej strane čo i len z časti, sa zaväzuje uhradiť druhej strane
zmluvnú pokutu vo výške 10.000 eur, pričom sa konštatovalo, že s ohľadom na predmet dohody je
takto dohodnutá výšky zmluvnej pokuty primeraná; nárok na náhradu celej vzniknutej škody nie je nijako
dotknutý.

Dňa 25.4.2013 o 9,27 hod. zaslal zástupca navrhovateľa mail a oznámil zástupcovi odporcu, že právny
zástupca navrhovateľa k dnešnému dňu neeviduje pripísanie úhrady trov právneho zastúpenia na svoj
účet a žiadal o zaujatie stanoviska ohľadom dodržania dohodnutého termínu úhrady. Zástupca odporcu
odpovedal v ten istý deň o 10.26 hod., že nakoľko sa ich kontaktná osoba v tejto veci nachádza

na služobnej ceste mimo územia SK, do konca pracovného týždňa uvedenú skutočnosť preverí a v
pondelok ráno zaujmú stanovisko k danej veci. Dňa 30.4.2013 právny zástupca navrhovateľa mailom
upozornil zástupcu odporcu, že k uvedenému dňu ani klient ani právny zástupca neevidujú úhradu
zmluvne dohodnutých plnení. Zástupca odporcu mailom odpovedal, že platba odstupného podlieha
riadnemu spracovaniu výplat a platba bude uskutočnená najneskôr do 10.5.2013 v riadnom výplatnom

termíne.

Navrhovateľ preukázal, že vzal návrh vo veci žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru späť
listom zo dňa 9.5.2013, ktorý dal na poštovú prepravu 9.5.2013 a v ten istý deň predložil späťvzatie
návrhu odporcovi.

Odporca preukázal, že v mesiaci december 2012 vyplatil navrhovateľke, okrem základnej mzdy 5.000
brutto aj odstupné 10.000 eur.

Podľa § 544 ods. 1 Obč. zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Obč. zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí
byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Obč. zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku
škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej
škody.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k platne uzavretej
dohode o urovnaní záväzkov v súvislosti podanou žalobou zo strany navrhovateľa o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu. Súčasťou dohody bola aj dojednaná zmluvná pokuta
vo výške 10.000 eur, ktorú si mohla uplatniť zmluvná strana od druhej v prípade nedržania, čo i len časti

záväzku, ktoré vyplývajú z uzavretej dohody. Súd považoval dojednanie o zmluvnej pokute sa platne
uzavreté. Je nepochybné, že zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi platne dohodnutá, pretože bola
dohodnutá písomne, dostatočne presne a určito identifikuje povinnosti, ktorých splnenie zabezpečuje
a je určená jej výška.V konaní nebolo sporné, že podnet na zapracovanie zmluvnej pokuty do dohody vzišiel od odporcu, ktorý
to zdôvodnil prebiehajúcim auditom u odporcu, ktorý mal byť dôvodom uzavretia dohody o urovnaní a z

uvedeného pohľadu aj dodržanie termínu na späťvzatie žaloby zo strany navrhovateľa.

Súd skúmal primeranosť zmluvnej pokuty a pri úvahách o jej primeranosti využil moderačné právo a
zaoberal sa v súvislosti s tým všetkým relevantnými okolnosťami práva a to hodnotou a významom
zabezpečovanej povinnosti, hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob

zapracovanie zmluvnej pokuty do dohody, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia porušiteľa
povinnosti, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje a aj to, či došlo k vzniku škody.

Zmluvná pokuta je hmotno-právny zabezpečovací inštitút a svojim dojednaním musí dosahovať takú
intenzitu, aby účastník zmluvného vzťahu, ktorého táto zmluvná pokuta postihuje, bol nútený splniť
si svoju zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou. Hrozba zmluvnej pokuty musí v rámci

zmluvného vzťahu vyznieť tak, aby tá zmluvná strana, ktorá prevzala zmluvnú povinnosť, sa správala
spôsobom, ktorý vedie k splneniu ňou prevzatej zmluvnej povinnosti. Súčasne dohodnutá zmluvná
pokuta je zárukou a ubezpečením pre druhú zmluvnú stranu, že táto zmluvná povinnosť, práve pre
výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, bude splnená. Nepochybne zmluvná pokuta, jej výška, nemôže
byť dohodnutá tak, že nevytvorí svojim obsahom a zmyslom donucovací prostriedok pre zmluvnú

stranu, aby si prevzatú zmluvnú povinnosť splnila. Intenzita zmluvnej pokuty svojim účelom preto musí
byť prostriedkom, ktorý núti zaviazanú zmluvnú stranu vynaložiť maximálne úsilie, potrebnú odbornú
starostlivosť k splneniu si prevzatej zmluvnej povinnosti a na druhej strane je prostriedkom ochrany a
zabezpečenia druhej zmluvnej strany a garanciou, že zmluvný záväzok bude riadne a včas splnený.

Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal súd predovšetkým z toho, že zmluvná pokuta zabezpečovala
plnenie jednotlivých strán a to zo strany odporcu zaplatiť sumu 35.000 eur a späťvzatie žaloby zo strany
navrhovateľa. Je pravdou, že súčasťou záväzkov boli aj lehoty na plnenie jednotlivých strán, pričom súd
má za to, že zmluvná pokuta bola stanovená vzhľadom na tú časť záväzkov, ktorá sa týka konkrétnych
plnení a teda vo vzťahu k samotnému plneniu týchto záväzkov sa javí zmluvná pokuta ako primeraná.

Súd však v súdenej veci rozhodoval o výške zmluvnej pokuty v čase, kedy už záväzok ako taký bol
splnený zo strany obidvoch strán a teda vo vzťahu k dĺžke omeškania s jeho plnením zo strany odporcu
sa javila zmluvná pokuta ako neprimeraná a preto súd pristúpil k jej zníženiu s využitím moderačného
práva.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že zmluvná pokuta bola do dohody zapracovaná na podnet
odporcu, pričom navrhovateľ sám uviedol, že pre neho, pokiaľ by nebol dal odporca lehotu na plnenie,
tieto neboli natoľko podstatné. Bol by súhlasil aj s tým, ak by bol odporca uviedol dátum plnenia
vo výplatnom termíne /kedy aj skutočne plnil/. Je teda zrejmé, že práve odporca mal záujem na
vyšpecifikovaní presného času plnenia v dohode kvôli auditu, ktorý u neho prebiehal, pričom súd

považuje za právne významné aj to, že plnenie navrhovateľa - vziať žalobu späť - bolo viazané až na
splnenie povinnosti zo strany odporcu a teda ak práve tento sa oneskoril s plnením zaplatiť odstupné vo
výške 35.000 eur o 11 dní, mohlo to mať negatívny dopad práve na pozíciu odporcu, pričom navrhovateľ
mohol splniť svoj záväzok až potom, ak ho splní odporca. Preto omeškanie so zaplatením sumy 35.000
eur o 11 dní súd nepovažoval za tak významné z pozície významu zabezpečovanej povinnosti, aby

priznal navrhovateľovi ním žiadanú zmluvnú pokutu.

Súd má ďalej za to že navrhovateľovi v súvislosti s omeškaním plnenia zo strany odporcu nevznikla
žiadna škoda. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že sa dostal do stavu finančnej núdze, lebo bezprostredne
cestoval do zahraničia a ocitol sa bez peňažných prostriedkov, považoval súd za účelové tvrdenie.

V konaní bolo preukázané, že mzda navrhovateľa bola mesačne 5.000 brutto, čo je nepochybne
nadštandardný príjem a už v mesiaci január mu vyplatil odporca odstupné vo výške 10.000 eur, spolu
so mzdou 5.000 eur brutto, čo bolo tiež nesporné. Tvrdenie, že navrhovateľ bol v stave finančnej núdze
pri takomto príjme za obdobie ďalších 3 mesiacov, považuje súd za absurdné. I keď navrhovateľ platil
hypoúver, čo síce nepreukázal, ale aj za predpokladu, že toto tvrdenie je pravdivé, má zrejme splátky

úveru konštantné každý mesiac, a teda tieto sa mu nezvyšovali. Súd neprihliadol na dôkazy preložené
navrhovateľom, že v deň vycestovania - ktoré mimochodom tiež nepreukázal - do V., mu požičala sestra
1.100 eur. Tieto prostriedky boli vložené samotným navrhovateľom a následne ešte suma 1.000 eur
na jeho účet od osoby, ktorá síce môže byť sestrou navrhovateľa, ale účel platby môže byť rôzny. Súdpoukazuje aj na to, že ak by tvrdenie navrhovateľa bolo pravdivé, že zostal bez finančných prostriedkov,
lebo sa spoliehal na plnenie odporcu, potom jeho konanie treba posúdiť ako nezodpovedné, ak pred
cestou do zahraničia "usmerní tok peňažných prostriedkov", ako sám uviedol tak, aby mu na účte

nezostalo nič.

Súdďalejprihliadolajnadruhzavineniaodporcusomeškanímsvojhozáväzku,keďhoodôvodniltým,že
nemohol plniť skôr kvôli hromadnému spracovaniu miezd a odvodov, čo má svoju logiku. Je zrejmé že si
tejto skutočnosti mal byť odporca vedomý už pri uzatváraní dohody, ale faktom zostáva, že navrhovateľ

poznal dôvod oneskorenia platby, ako pôvodný vrcholový manager pôsobiaci u odporcu si vedel aj
verifikovať správnosť tohto tvrdenia.

Súd pri určení výšky zmluvnej pokuty vychádzal vzhľadom na uvedené skutočnosti z toho, že
oneskorením plnenia by adekvátne vzniklo navrhovateľovi právo na úrok z omeškania, pričom pri
výpočte tohto by vychádzal úrok z omeškania cca 50 eur, preto súd priznal násobok tejto sumy a má

za to, že takto priznaná zmluvná pokuta je primeraná závažnosti porušenia záväzku zo strany odporcu
plniť včas.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a v konaní úspešnejšiemu odporcovi
priznal náhradu trov konania a to náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 13a ods. 1, písm. a/, c/,

d/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za nasledovné úkony právnej pomoci:
- prevzatie a príprava r.2015................................................121,17 eur + RP 8,39 eur
- účasť na pojednávaní 14.9.2015...................................... 121,17 eur + RP 8,39 eur
- účasť na pojednávaní 11.11.2015......................................121,17 eur + RP 8,39 eur
- účasť na pojednávaní 16.12.2015..................................... 121,17 eur + RP 8,39 eur

Spolu: 484,68 eur + RP 33,56 € = 518,24 eur

Cestovné náhrady osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia, ev.č. L. XXX H., pri priemernej
spotrebe 6,7l/100km, pri počte km L. - X. a späť 184 km:
- dňa 14.9.2015 pri cene PHM 1,26 eur/l a základnej náhrade 0,183€ = 49,181 eur

- dňa 11.11.2015 pri cene PHM 1,24 €/l a základnej náhrade 0,183 € = 48,959 eur
- dňa 16.12.2015 pri cene PHM 1,23 €/l a základnej náhrade 0,183 € = 48,774 eur
spolu: 146,90 €

Náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/204 Z.z.

- pri ceste dňa 14.9.2015, 11.11.2015 a 16.12.2015 z L. do X. a späť, pri počte začatých polhodín za
jednu cestu tam a späť 4 polhodiny a náhrade za začatú polhodinu 13,98, t.j. 12 polhodín x 13,98 eur
= 167,76 eur.

Spolu: 832,90 eur + 20% DPH 166,58 eur = 999,48 eur.

Súd nepriznal odporcovi ním vyúčtovaný úkon a to vyjadrenie zo dňa 9.12.2015, na ktoré vyjadrenie
nebol vyzvaný súdom, právny zástupca sa zúčastňoval pojednávaní, kde mal priestor na svoje
vyjadrenie a preto súd nepovažoval tento úkon za účelný na bránenie záujmov klienta a nadbytočný.

Úspech odporcu v konaní bol 96,50 %, neúspech 3,5%, celkový úspech odporcu tak bol 96,50 - 3,50
= 93%, čo zo sumy 999,48 eur, predstavuje 929,52 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods.1 O.s.p. ).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.