Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/626/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613208557
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613208557.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Y. Q., C.. XX.XX.XXXX, S. I., B. Č.. XXX/XX, zastúpeného
AdvokátskoukanceláriouJUDr.PeterRybár,s.r.o.sosídlomvKošiciach,Ľudováč.14,protižalovanému
Provident Financial, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 49, IČO: 35 805 731, zastúpenému
Advokátskou kanceláriou De minimis, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mateja Reľa č. 6, o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová

Ves zo dňa 12.2.2014 č.k. 1C/160/2013-87 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému na
trovách konania 1.041,43 eur, ktorú je povinný zaplatiť v prospech jeho právneho zástupcu do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na určenie neplatnosti časti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, v ktorej je uvedený administratívny poplatok a zároveň sa domáhal určenia
neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok z úveru zo dňa XX.XX.XXXX.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za

preukázané, že medzi účastníkmi konania boli dňa boli dňa XX.XX.XXXX uzatvorené zmluvy a to
zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 540,- eur, v ktorej sú
popísané celkové náklady zákazníka tvorené súčtom úroku a administratívneho poplatku, pričom úrok
bol vyjadrený úrokovou sadzbou 23,57 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 77,75 eur a administratívny
poplatok pevnou sumou 108,54 eur. Konštatoval, že celkove náklady úveru predstavujú RPMN 70,38
eur. Celkovo mal takto žalobca zaplatiť žalovanému 726,29 eur, priemerná hodnota RPMN vzťahujúca

sa na úver na základe zmluvy predstavuje 45,66 % a žalobca sa zaviazal splatiť žalovanému dlžnú sumu
v 60. týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy je vo výške 12,11 eur a výška
poslednej splátky je 11,80 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov. Rovnakého dňa bola medzi
účastníkmi uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru podľa § 51 Občianskeho zákonníka
na základe ktorej sa žalovaný zaviazal počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať žalobcovi službu
spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhrady splátky poskytnutého úveru a žalobca sa

zaviazal za poskytovanie tejto služby zaplatiť žalovanému 278,10 eur v 60. pravidelných týždenných
splátkach po 4,63 eur a poslednú v sume 4,93 eur. Súd prvého stupňa konštatoval, že takto ustálené
skutkové závery neboli medzi účastníkmi sporné a spornou bola iba otázka, či zmluvná podmienka v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, v ktorej je uvedený administratívny poplatok, je neprijateľná a aj z toho
dôvodu neplatná.

Žalobca ako dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky označil skutočnosť, že žalovaný do zmluvy
zakomponoval administratívne poplatky. Súd prvého stupňa konštatoval, že sa nestotožnil s takýmtotvrdením žalobcu majúc za to, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v § 2 písm.
g/ stanovuje, čo sa na účely tohto zákona rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom. Uvádza ich ako všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov

akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok. Súd prvého stupňa mal za to, že sa preto nemožno stotožniť s

tvrdenímžalobcu,že administratívnepoplatkysúneprijateľnýmizmluvnýmipodmienkamiapretobymali
byť neplatné. Konštatoval, že žalobca už v čase pred uzatváraním zmluvy i v rámci jej uzatvárania bol
riadne oboznámený s celkovou výškou týchto poplatkov, čo vyplýva jednak zo zákazníckej karty spísanej
dňa XX.XX.XXXX a taktiež z obsahu samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z rovnakého dňa, ale
tiež i z karty splátok. Konštatoval, že ustanovenie o administratívnom poplatku nemožno vyhodnotiť ako
neplatné ani pre svoju neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 OZ, keďže tento má povahu paušálneho poplatku

a nemožno vopred predvídať, aké výdavky pri poskytovaní úveru žalovanému vzniknú. Z jeho názvu je
zrejmé, že tento slúži na administratívnu činnosť v súvislosti s poskytnutím úveru, čím je podľa názoru
súdu prvého stupňa vzhľadom na nepredvídateľnosť všetkých možných výdavkov, ktoré v budúcnosti
môžu vzniknúť, dostatočne naplnená podmienka určitosti a zrozumiteľnosti tohto dojednania.

Ohľadne druhého petitu, ktorým sa žalobca domáha určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok
úveru. Uviedol, že ani v tomto smere sa súd nestotožnil s návrhom žalobcu. Poukázal na svoje
stanovisko v predchádzajúcom odseku, ktorým sa zaoberal namietanými neprijateľnými podmienkami
vo vzťahu k administratívnemu poplatku v úverovej zmluve. S poukazom na tieto dôvody súd prvého
stupňa žalobu zamietol. Súd prvého stupňa v dôvodoch taktiež uviedol, že systém ochrany spotrebiteľa

zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza
z cieľa vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Nevyplýva však z neho povinnosť štátu vytvárať podmienky umožňujúce občanom - spotrebiteľom
vyvolávať také spory, ktoré sa ich konkrétnych vlastných práv a povinností nijako nedotknú a preto sú
vedené nadbytočne. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust.§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému

žalovanému priznal ich náhradu vo výške, ktorú aj položkovite vyčíslil.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2
písm. a/, d/ a f/ O.s.p., teda na tvrdení, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Ohľadnetvrdenéhoodňatiamožnostikonaťpredsúdomuviedol,
že žalobca pôvodne splnomocnil na zastupovanie v konaní advokáta JUDr. Vladimíra Babina, ktoré však
bolo na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 25.10.20113 žalobcom vypovedané a už na tomto

pojednávaní zastupovala žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o.. Toto pojednávanie
bolo odročené na neurčito a teda nový právny zástupca žalobcu mal byť na toto odročené pojednávanie
predvolaný, čo sa však nestalo. Predpokladá, že predvolanie bolo doručené pôvodnému právnemu
zástupcovi JUDr. Babinovi. O tomto termíne sa teda nedozvedel a ani nemal možnosť sa ho zúčastniť
a klásť vypočúvanému svedkovi otázky a podať návrhy na doplnenie dokazovania. Má za to, že týmto

postupom súdu sa odňala účastníkovi možnosť dať sa zastúpiť a konať prostredníctvom zástupcu.

Ďalej v odvolaní uviedol, že súd sa nevyporiadal s ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého „každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľskýchzmluvách“.Žalobcaakospotrebiteľmáprávo,abysúdrozhodol,žezmluvnépodmienky

sú neprijateľné, ba dokonca ide o zákonnú povinnosť súdu zbaviť spotrebiteľa účinnosti neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Bez súdneho určenia, že administratívny poplatok, ako aj odmena za hotovostný
výber sú neplatné bude tento stav „neistoty“ pokračovať a jediná možnosť ako ho odstrániť je práve
rozhodnutie určovacím rozsudkom Má za to, že podľa § 2 písm. g/ zák. č. 128/2010 Z.z. do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak

spotrebiteľmusínavyšeuzavrieťzmluvuoposkytnutítakejtodoplnkovejslužby,abyzískalspotrebiteľský
úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Z uvedeného ustanovenia teda nevyplýva taký
záver, aký uzavrel súd prvého stupňa a síce, že paušálne poplatky sú v poriadku, nakoľko ich výška
je nepredvídateľná. Má za to, že žalovaný po spochybnení poplatku žalobcom nevedel uviesť, čokonkrétne tieto poplatky kryjú a ktoré položky sú v súčte jeho celková výška. Z uvedeného vyplýva, že
ide len o navýšenie úveru - odmeny, o čom svedčí aj fakt, že jeho výška je určovaná percentuálne z
istiny. Pokiaľ ide o administratívne náklady, tie musia byť predsa rovnako bez ohľadu na výšku úveru

zrejmé. V úverovej zmluve dojednanie tzv. „administratívneho poplatku“ v sume dokonca takmer dvakrát
vyššej čiastky ako je samotný úrok bez bližšieho popisu funkcie a dôvodnosti tohto poplatku musí byť
právnym úkonom neplatným aj z dôvodu rozporu § 39 OZ. Ohľadne neplatnosti zmluvy o zabezpečení
splátok úveru uviedol, že z viacerých ustanovení tejto zmluvy vyplýva, že táto je neprijateľná ako celok,
nakoľko si ňou spotrebiteľ jednoznačne zhoršil zmluvné postavenie a súd bez ohľadu na návrh žalobcu

ako spotrebiteľa mal túto zmluvu vyhlásiť za neplatnú. Žalobca nemal možnosť túto pridanú zmluvu
nepodpísať a za najzávažnejší nedostatok považuje fakt, že poplatok za osobný výber v mieste domova
účtoval žalovaný aj v prípade, ak sa nerealizoval, teda táto služba reálne poskytnutá nebola. Uvedené
len potvrdzuje, že ide o poplatok za neexistujúcu službu bez reálneho protiplnenia. Aj bankový prevod
a platba v hotovosti v pobočke by bola neporovnateľne pre žalobcu lacnejšia.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento nepovažuje odvolanie žalobcu za dôvodné a žiada
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. V odvolaní poukázal na to, že samotný žalobca na pojednávaní
dňa 12.2.2014 súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v neprítomnosti jeho právneho zástupcu a teda
samotná skutočnosť, že tento zástupca nebol na pojednávanie predvolaný nebola mu postupom súdu
odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal ďalej na to, že žalobca pri svojich nárokoch opomína,

že sa v žalobe domáha určenia za neprijateľné dojednania zmlúv, pri ktorých to priamo zákon vylučuje.
Má totiž za to, že ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa sa neaplikujú, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny. Má za to, že zmluvné podmienky týkajúce sa vyjadrenia ceny

úveru a administratívneho poplatku sú určité, jasné a zrozumiteľné. Ďalej má za to, že žalobca opomína
skutočnosť,ženákladynadoplnkovéslužbysavzmysleust.§2písm.g/zák.č.129/2010Z.z.započítajú
do celkových nákladov len v prípade, že spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto
doplnkovej služby. V danom prípade to takto nebolo, keďže žalobca zmluvu o doplnkovej službe uzavrieť
nemusel a preto náklady na takúto službu do celkových nákladov sa nezapočítavajú. Pri závere o

neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru poukázal na viaceré rozhodnutia iných súdov v ktorých
nebolo konštatované, aby takýto administratívny poplatok alebo zmluva o zabezpečení splátok boli v
rozpore so zákonom.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa

§ 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(vzhľadom k tomu, že rozsudok zrušuje) a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
sčasti dôvodné.

Súd prvého stupňa sa nevyporiadal dôkladne s procesnou zákonnou podmienkou úspešnosti určovacej

žalobyatodostatkomnaliehavéhoprávnehozáujmuasvojerozhodnutiezaložilnazákladenesprávneho
právneho názoru.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti v jednom prípade Zmluvy o
zabezpečení splátok úveru zo dňa XX.XX.XXXX a taktiež určenia neplatnosti časti úverovej zmluvy

obsahujúcej tzv. administratívny poplatok. V obidvoch prípadoch teda ide o tzv. určovaciu žalobu a v
súladesust.§80písm.c/O.s.p.jezákonnouprocesnoupodmienkouúspešnostitakejtožalobyunesenie
dôkazného bremena zo strany žalobcu ohľadne existencie tzv. naliehavého právneho záujmu na takejto
žalobe. Tento naliehavý právny záujem je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti
prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel žalobcom

navrhovaného rozhodnutia. V zásade bude tento naliehavý právny záujem daný na určení skutočnosti,
ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby
z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu v jeho
hmotnoprávnom vzťahu za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje právo žalobou na plnenie
podľa § 80 písm. b/ O.s.p..

Súd prvého stupňa napriek tomu, že táto procesná otázka je zákonnou podmienkou pre posúdenie
dôvodnosti určovacej žaloby, túto v dôvodoch rozsudku úplne pominul. Iba zo samotnej skutočnosti, že
sa zaoberal aj vecnoprávnym vyhodnotením dôvodnosti nároku žalobcu a že v konečnom dôsledku jehožalobu zamietol nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom ako žalobca v konaní preukázal naliehavý
právny záujem.

Odvolací súd má za to, že záujem na zvýšenej ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch v
spotrebiteľských zmluvách predpokladá umožniť spotrebiteľovi reálny prístup na súd za predpokladu
určenia takejto skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na jeho zmluvný vzťah s dodávateľom tak, aby súdne
rozhodnutie bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Táto procesná otázka bola predmetom
rozhodovania Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1MCdo 1/2009 s ktorého závermi sa odvolací súd

stotožňuje.

Odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu smerujúcu proti nesprávnym záverom
súdu prvého stupňa pri hodnotení časti úverovej zmluvy, v ktorej je uvedený administratívny poplatok.
Závery súdu prvého stupňa, ktoré odvodzoval z § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. upravujúce
rozsah celkových nákladov spotrebiteľa neodôvodňujú záver o tom, že administratívny poplatok je

súčasťou celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom bez toho, aby sa súd vyporiadal so
skutočnosťou, že tento administratívny poplatok nie je bližšie určený predmetom plnenia, za ktorý sa má
platiť. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že tzv. administratívny poplatok vo výške 108,54 eur predstavuje
časť ceny úveru približne vo výške 20,1% z celkovej hodnoty úveru. Zo zmluvy pritom nie je možné zistiť
o aké administratívne úkony sa má jednať a aké plnenie sa spotrebiteľovi v skutočnosti poskytuje.

V prípade posudzovania platnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie je možné uvedenú otázku
riešiť bez vyporiadania sa so skutočnosťou, že odmena za hotovostné preberanie splátok predstavuje
podstatnú časť sumy, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Veriteľ však odmenu za zabezpečenie splátok úveru
do ročnej percentuálnej miery nákladov, teda RPMN nezahŕňa, čo má vplyv na dosiahnutie výšky RPMN

v medziach limitujúceho nariadenia vlády č. 23/2008 Z.z., pričom správne určená výška RPMN by v
prípade započítania tejto odmeny prekročila maximálnu hranicu určenú nariadením vlády. Odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že otázky, ktoré sú právne významné pre rozhodnutie v prejednávanej
veci sú aj predmetom konania pred Súdnym dvorom Európskej komisie pod č. C-372/14, ktorého
účastníkom je rovnako spoločnosť Provident Financial, s.r.o.. Uvedené prejudiciálne konanie podľa

čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bolo začaté na základe návrhu podaného rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.3.2014. Predmetom prejudiciálneho konania je výklad Smernice
Rady 87/102/EHS, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES a Smernice Rady 93/13/
EHS. Predmetom konania v uvedenej veci je obdobné posúdenie, či v rámci vzťahu účastníkov
došlo k nekalým obchodným praktikám a použitiu neprijateľných zmluvných podmienok pri vyberaní

administratívneho poplatku, resp. odmeny za hotovostné preberanie splátok. Vo veci bol podaný návrh
Európskej komisie na odpovede k predloženým prejudiciálnym otázkam. V týchto záveroch komisia
zaujala tieto stanoviská:
1. Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2005/29/ES sa má vykladať v tom zmysle, že také
správanieposkytovateľaspotrebiteľskéhoúveru,akpredkladápodmienkyspotrebiteľovitak,žeformálne

vytvára dojem o možnosti výberu doplnkovej služby a v skutočnosti neprimerane vplýva na spotrebiteľa,
aby službu prijal, predstavuje nekalú obchodnú praktiku, ak v konkrétnom prípade toto konanie
zapríčiňuje alebo je spôsobilé zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neurobil.
2. Smernica 2005/29/ES sa má vykladať v tom zmysle, že také konanie veriteľa, ak predkladá

spotrebiteľovi zmluvné podmienky takým spôsobom, že poskytne údaj o RPMN, ktorej súčasťou nie sú
náklady na doplnkovú službu ako je tá vo veci samej, treba kvalifikovať ako klamlivú obchodnú praktiku,
pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neurobil.
3. Smernica 2005/29/ES sa má vykladať v tom zmysle, že za nekalú obchodnú praktiku sa považuje

konanie veriteľa, ak vyžaduje od spotrebiteľov podstatne vyššiu cenu za vedľajšiu službu ako sú celkové
náklady na túto službu, ak súčasne prišlo pri tomto konaní k porušeniu niektorého z ustanovení článkov
5 až 9 smernice 2005/29/ES. Neprimeraná cena za vedľajšiu službu však sama o sebe nepredstavuje
nekalú obchodnú praktiku.
4. Smernica Rady 93/13/EHS sa má vykladať tak, že služba zabezpečenia splácania spotrebiteľského

úveru, predmetom ktorej je hotovostné preberanie splátok, ako je tá vo veci samej, nepredstavuje hlavný
predmet plnenia pri spotrebiteľskom úvere.
5.SmernicaRady87/102/EECsamávykladaťvtomzmysle,žesúčasťoucelkovýchúverovýchnákladov
pre spotrebiteľa na účely výpočtu RPMN je aj odmena za hotovostné preberanie splátok úveru, a tobez ohľadu na výšku uvedeného poplatku ako aj na skutočnosť, či mal spotrebiteľ v tejto veci skutočnú
slobodu voľby.
6. Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka určujúca výšku

administratívneho poplatku sa môže považovať za jasnú a zrozumiteľnú vtedy, ak je jednak jasná a
zrozumiteľná z formálneho a gramatického hľadiska a umožňuje spotrebiteľovi posúdiť hospodárske
dôsledky, ktoré pre neho z danej zmluvnej podmienky vyplývajú
7. Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že administratívny poplatok ako
protiplnenie za administratívnu službu je zahrnutý do RPMN nebráni vnútroštátnemu súdu v preskúmaní

nekalosti administratívneho poplatku.
8. Smernica Rady 93/13/EHS sa má vykladať v zmysle, že samotná výška administratívneho poplatku
tak, ako je to vo veci samej, nebráni súdnej kontrole na účely tejto smernice.
9. Smernica Rady 93/13/EHS sa má vykladať tak, že administrácia a administratívne práce a
úkony vykonávané v súvislosti so spotrebiteľským úverom nepredstavujú hlavný predmet plnenia pri
spotrebiteľskom úvere.

10. Smernica Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že na účely tejto smernice má relevanciu
skutočnosť, že za poplatok za vedľajšiu službu dostáva spotrebiteľ plnenie, ktoré prevažne nie je v
jeho záujme, ale v záujme veriteľa. Ak je zmluvná podmienka výlučne v záujme veriteľa, môže byť táto
skutočnosť rozhodujúca pri skúmaní nekalosti danej podmienky.

Aj keď v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie prejudiciálneho konania bola táto vec vedená pod
č. C-372/14 vymazaná z registra Súdneho dvora, odvolací súd považuje závery Európskej komisie
uvedené v pripomienkach za správne a s týmito sa stotožňuje. Keďže uvedené pripomienky boli zaujaté
pripreskúmavaníobdobnejzmluvyurovnakéhododávateľaProvidentFinancial,s.r.o.budepovinnosťou
súdu prvého stupňa v ďalšom konaní pokiaľ pri posudzovaní preukázania naliehavého právneho záujmu

dospeje k záveru, že žalobca túto procesnú podmienku preukázal vyporiadať sa s dôvodnosťou žaloby
aj v náväznosti na obsah uvedených pripomienok Európskej komisie.

Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.