Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. máj 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/331/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116220532
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116220532.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci

navrhovateľky O. P., rod. N., nar. XX. XX. XXXX,trvale bytom D., U. XX a manžela Q. P., nar. XX. XX.
XXXX, trvale D. D., U. XX, zast. splnomocneným zástupcom O. Z. s.r.o., so sídlom D. D., J. S. 2, o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému
O. Chebeňovi, nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zast. opatrovníkom M. práce, sociálnych
vecí a rodiny v D. D., takto

r o z h o d o l :

I. manželstvo navrhovateľky O. P., rod. N., nar. XX. XX. XXXX a manžela Q. P., nar. XX. XX. XXXX
uzavreté dňa XX. XX. XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev K. úradu T., vo zväzku 3, ročník XXXX,

na strane 8, pod poradovým číslom 6, r o z v á d z a .

I. s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletému O. P., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:

Maloletý O. P. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého
zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého O. P. výživným vo výške 180 Eur mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 04. 11. 2016 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu,

že pre neprekonateľné názorové rozdiely a straty vzájomnej dôvery je vážne a trvalo rozvrátené a
obnovenie manželského spolužitia, ktoré by plnilo svoje funkcie nie je možné. Bližšie svoj návrh na
rozvod manželstva odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo spočiatku harmonické. Prvým vážnym
nezhodám a problémom došlo v roku 2010, kedy sa presťahovali do obce T., odkiaľ manžel pochádza.
Manžel v tomto období sa často stretával s kamarátmi a kamarátkami, časom došlo u neho k nevere.
Vtedy sa rozhodla od manžela odísť a odsťahovala sa k svojím rodičom do Brusna. Spolužitie obnovili
až po 3 rokoch. Po nejakom období znovu sa začali objavovať medzi nimi vážnejšie nezhody a hádky,

ktoré vyústili až k tomu, že ju manžel fyzicky napadol. V roku 2012 podala návrh na rozvod manželstva,
ktorý v záujme zachovania rodiny zobrala späť. S manželom sa opäť pokúsili o záchranu manželstva a v
tejto snahe sa rozhodli mať ďalšie dieťa. Ani narodenie 2. dieťaťa, ale nezabránilo stupňovaniu nezhôd
medzi nimi a prehlbovaniu ich citového odcudzenia. Zároveň na čas po rozvode žiadala upraviť výkonrodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti s
tým, že bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec bude
povinný prispievať na výživu maloletého výživným v sume 300 Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k

jej rukám a sumou 100 Eur mesačne na tvorbu úspor, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet, ktorý
súdu v lehote 3 dní oznámi.

2. Manžel navrhovateľky napriek výzve súdu sa písomne vo veci nevyjadril. Na pojednávaní vo výsluchu
s rozvodom manželstva súhlasil z dôvodu že: 1/ navrhovateľka a starší syn sa k nemu začali správať ako

ku bankomatovej karte, 2/ 22 rokov pracoval mimo domácnosti, mal aj 3 týždňové turnusy a v piatok keď
prišieldomovneboloničnavarené,navrhovateľkasedelazapočítačom,3/navrhovateľkamalavšetkočo
chcela, chcela pozemok tak ho kúpil, potom dom, 4/ nezvláda všetko splácať, 5/ nemieni žiť vo vzťahu,
v ktorom ho klamú.

3. Právna zástupkyňa manžela navrhovateľky na pojednávaní potvrdila, že vzťahy medzi manželmi

sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už neplní ďalej funkciu a účel uložený
zákonom a preto nemožno od manželov spravodlivo očakávať obnovenie manželského spolužitia.

4. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu
vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do
budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie
biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Vo vzťahu účastníkov konania absentuje
akákoľvek dôvera, rešpekt, úcta, citová náklonnosť, na ktorom je založený každý partnerský vzťah.

Manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára vhodné prostredie pre
výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd mal tak splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine a preto
manželstvoúčastníkovkonaniarozviedol.Zaprvotnúpríčinurozvratuvzťahovmedziúčastníkmikonania
súd považuje rozdielnosť ich pováh a názorov na spolužitie, vedenie domácnosti, trávenie voľného času,
čo malo za následok ich vzájomné citové odcudzenie sa.

6. V prípade rozvodu manželstva, rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave rodičovských práv a
povinnostíkmaloletémunačasporozvodetak,žemaloletýsazverídoosobnejstarostlivostimatky,ktorá
bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec sa zaviaže
prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 180 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletým sa neupraví.

7. Opatrovník rodičmi navrhnutú dohodu doporučil súdu schváliť. Zároveň uviedol, že sociálnym
šetrením v domácnosti matky zistil, že matka sa o maloletého riadne stará, maloletý v jej domácnosti
má vytvorené vyhovujúce bytové podmienky. Sociálne, bytové, rodinné pomery na strane otca sa im

nepodarilo zistiť.

8. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti,
matka je z rodičov tá, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloletého, ktorú podľa vlastného vyjadrenia
zvláda. Pre výchovu maloletého má vytvorené vhodné bytové podmienky, čo vyplynulo zo správy zo

sociálneho zisťovania, ako aj vyjadrenia otca. Otec potvrdil, že zo strany matky je o maloletého riadne
postarané. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky.
Maloletý v domácnosti matky žije od svojho narodenia, má tam svoje citové väzby, zaužívaný režim.
Otec sa na výchove maloletého nepodieľa, sporadicky sa s ním stretáva, podľa jeho vyjadrenia 1-2krát
mesačne. Matka otcovi v stretávaní sa s maloletým nebráni. Matka vo výpovedi uviedla, že otec

nepozná režim maloletého, jeho obľúbenú hračku, jedlo. Rodičia ohľadom maloletého nekomunikujú.
Otec v súčasnosti býva v chatke, kde nemá vytvorené podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o
maloletého. Maloletý má v súčasnosti 2 roky a 2 mesiace. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový
stav dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti
matky je plne v záujme maloletého a neodporuje zákonu a preto ju v tejto časti schválil.

12. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií
uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že maloletý má 2 roky a 2 mesiace, je v celodennej starostlivosti matky. Matka má na
maloletého bežné výdavky spojené so zabezpečením stravy vo výške 100 Eur mesačne, plienok vo

výške 20-25 Eur mesačne, drogérie do 10 Eur mesačne, oblečenia a obuvi do 50-60 Eur mesačne.
Maloletý je zdravý, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. Otec maloletého je SZČO,
podniká v oblasti odvozu dreva a to po dobu 22 rokov. Svoj mesačný príjem vyčíslil na 5.000 Eur
brutto, z ktorého však si uhrádza výdavky na pohonné hmoty, odvody, telefón, opravy vozidla. Otec
podľa oznámenia daňového úradu za rok 2016 dosiahol stratu vo výške 124,48 Eur. Súd pri hodnotení

možnosti schopnosti otca vychádzal z primeranej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve, ktorý
podľa názoru súdu je schopný si zabezpečiť s ohľadom na jeho vek, prax, skúsenosti, vzdelanie,
zdravotný stav. Matka maloletého je na materskej dovolenke, jej príjem pozostáva z rodičovského
príspevku a rodinných prídavkov. Obaja rodičia majú jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť na plnoletého
syna, ktorý je študentom nadstavbového štúdia. Rodičia maloletého sa dohodli na výživnom vo výške

180 Eur. Navrhnutá výška výživného vzhľadom na zistený skutkový stav zodpovedá vyššie uvedeným
zákonným kritériám a preto súd aj v tejto časti rodičmi navrhnutú dohodu schválil.

13. O neupravení styku otca s maloletým, súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine.

14. O trovách konania, súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť

do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci

(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko,
môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie
sú oprávnení podať odvolanie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú
práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.