Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 61P/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218619
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216218619.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa Z. C.na, trvale bytom Z. R. X, K. proti odporkyni Q.

C., trvale bytom Z. R. X, K., zastúpenej: AK Neuschlová, s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava, o návrhu
manžela na rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností k maloletej L. C., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpenej Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov Z. C., nar. XX.XX.XXXX a Q. C., rod. V., nar. X.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v K., zapísané Z. C. M. M. Ú. K. - P., Z. J.. X, P.. XXXX, A.. XXX, O.. Č.. XX r
o z v á d z a .

II. Maloletá L. C., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti
matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej L. C. sumou 270,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý tretí týždeň v mesiaci, od piatku od 16:00 hod. do
nedele do 18:00 hod. s výnimkou letných a zimných prázdnin.

VI. Otec si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku ju na tom istom mieste
odovzdá.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava II dňa 25.11.2016 sa navrhovateľ domáhal, aby súd
jeho manželstvo rozviedol a upravil výkon práv a povinností k maloletej Lenke, ktorú navrhoval zveriť do
osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne.
Navrhovateľ žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletou L. každý nepárny týždeň od piatku od 15.00
hod do nedele do 18.00 hod. V dobe zimných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku obdobie od
26.12. od 18.00 hod do 29.12. do 11.00 hod a v každom nepárnom kalendárnom roku obdobie od 30.12.
od 11.00 hod do 03.01. do 18.00 hod. V období letných prázdnin v mesiaci júl strávi otec s maloletou

prvý týždeň od pondelka v čase od 10.00 hod do nedele daného týždňa do 18.30 hod. a druhý týždeň v
mesiaci august od pondelka 10.00 hod do nedele 18.30 hod. daného týždňa.Svoj návrh odôvodnil tým, že z manželstva s matkou, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX Z. K., sa
narodila maloletá dcéra L.. Po manželských nezhodách dňa 16.06.2016 opustil spoločnú domácnosť
a v súčasnosti žije mimo trvalého pobytu so svojou partnerkou. Nový partnerský vzťah má aj matka

maloletej. Do miesta trvalého pobytu prichádza otec výlučne za účelom stretnutí s maloletou dcérou,
s manželkou komunikuje len prostredníctvom mobilných telekomunikačných zariadení a internetu. S
matkou maloletej sa stretáva nepravidelne cca jedenkrát do mesiaca. Aj po odchode zo spoločnej
domácnosti otec finančne zabezpečuje bývanie pre maloletú dcéru a jej matku, hradí splátky za byt,
poplatky za služby poskytované správcovskou organizáciou, internet, RTVS, Skylink a platí aj STK

a servis motorového vozidla, ktoré užíva matka maloletej. Otec hradí aj výdavky maloletej dcéry za
mobilné služby, výdavky súvisiace so školou a školskými aktivitami či ďalšie výdaje vo výške cca 80
Eur mesačne za zdravotnú starostlivosť, oblečenie, krúžky a spoločné aktivity s maloletou dcérou.
Vzájomné nezhody medzi rodičmi maloletej, ktoré sa prejavovali niekoľko rokov, vyústili do odchodu otca
zo spoločnej domácnosti a k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Tomuto predchádzalo rozdelenie
spoločného účtu na dva samostatné, nakoľko sa rodičia maloletej nevedeli dohodnúť na financovaní

spoločnej domácnosti. Matka maloletej ťažko znášala otcovu profesiu, jeho prácu na smeny, ako aj jeho
vysokoškolské vzdelávanie, ktoré absolvoval popri práci. Nasledovali časté hádky pre nepochopenie
situácie, čo bolo otcovi vyčítané ako nezáujem o rodinu. Medzi rodičmi maloletej tak došlo k vzájomnému
odlúčeniu a nezáujmu jedného voči druhému.

Manželka vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí,
nesúhlasí však s príčinami rozpadu manželstva, tak ako uviedol navrhovateľ. Podľa manželky je
dôvodom rozpadu dlhodobý nezáujem manžela o spoločný život, spoločné aktivity, akceptáciu manželky
ako rovnocennej partnerky a najmä nadviazanie vzťahu s inou ženou. Manželka žiadal, aby po rozvode
bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu

maloletej sumou 350,- eur mesačne. Styk otca s maloletou žiadala neupraviť, s poukazom na vek
maloletej a s odôvodnením, že prioritou je pre matku dohoda s otcom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, kolízneho opatrovníka, výsluchom maloletej
prostredníctvom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa so sobášnym listom, rodným listom maloletého

dieťaťa, s potvrdeniami o príjmoch rodičov, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania sú slovenskí štátni občania, u obidvoch ide o prvé manželstvo. Z ich manželstva sa

dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra L..

Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 Civilného
sporového poriadku je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v K., Z. R. X.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu,
obnova spolužitia nie je možná. Žije s novou partnerkou a jej synom. Bývajú v dvojizbovom byte ale
majú sa sťahovať do 4-izbového bytu. Čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletej, pridržiaval sa
písomne podaného návrhu. V súčasnosti je stretávanie s dcérou neuspokojivé. Otec ju vidí ju raz za dva
týždne na pár hodín. Nevie, prečo je tomu tak. Dcére navrhoval, keď mala problémy v škole, že sa s ňou

bude doučovať partnerka otca , s čím dcéra aj súhlasila, ale manželka nie. Potom súhlasila aj manželka,
a výsledky v škole sa dostavili. Otec nesúhlasil s výživným, ktorá požadovala matka, považuje ho za
neprimerané. Otec doposiaľ uhrádza splátky na byt, čo činí 328,- eur mesačne. Platí dcére telefón,
poistky za auto, ktoré používa manželka a poistku za byt.

Manželka v konaní pred súdom uviedla, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Nesúhlasila
s výživným, aké navrhol otec. Navrhovala styk otca s maloletou neupravovať, s odôvodnením, že L.
odmieta u otca spať. Matka vyčíslila výdavky na maloletú na sumu 732,12 eur mesačne, z toho suma
652,- eur mesačne sú pravidelne výdavky a suma 79,58 priemerne mesačne sú výdavky pozostávajúce
z dovolenky, výletov v škole a bedmintonu. Pravidelné mesačné výdavky pozostávali zo sumy 178,- 34

eur na bývanie, v čom bola zahrnutá aj splátka pôžičky vo výške 100,- eur mesačne. Ďalšie pravidelné
mesačné výdavky pozostávali z týchto položiek. Strava 120,- eur, oblečenie 42,- eur, kozmetika 10,-
eur, poplatky v škole, pomôcky do školy, voľný čas a športové potreby 35,- eur, záujmy, krúžky 42,51
eur, vreckové 20,- eur, kaderníčka 5,- eur, životné poistenie, stavebné sporenie 83,- eur, mobilný telefón20,- eur, šošovky 11,25 eur, zdravotná starosltivosť18,- eur, MHD 13,45 eur, cestovné, benzín 40,- eur,
náklady na psa 14,- eur.

Otec nesúhlasil s výdavkami ako ich uviedla matka, s odôvodnením, že na krúžky prispieva aj on, hradí
náklady na bývanie, prispieva na električenku. Otec pripúšťal náklady na maloletú hradené otcom vo
výške 181,15 eur mesačne. Predtým na pojednávaní pripustil výživné maximálne vo výške 240,- eur
mesačne.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 6.7.2017 z prešetrenia pomerov v
domácnosti matky a pohovoru s maloletou vyplýva, že mal. L. žije spolu s matkou v 2-izbovom byte.
Matka uviedla, že s otcom maloletej udržiava minimálny kontakt, komunikujú len prostredníctvom sms.
L. aktuálne ukončila 8. ročník základnej školy. Navštevuje kožného lekára, nosí očné šošovky. Matka
vybavuje ortopéda, keďže má L. problémy s kolenami. L. uviedla, že je v škole spokojná. S mamou má
dobrý vzťah. Sú ako „kámošky“. Mama má priateľa, je milý. Tatino chce aby bola u neho aj celý týždeň

ale L. tam nechce prespávať , len sa občas stretnúť.

Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že v prípade rozvodu manželstva navrhuje otca zaviazať
prispievať na výživu sumou 285,- eur mesačne a styk upraviť na každý tretí víkend v mesiaci od piatku
do nedele, s výnimkou letných a zimných prázdnin.

Z obsahu listinných dokladov založených matkou dieťaťa súd zistil, že do decembra 2016 bola matka
zamestnancom Slovenskej pošty a.s., kde dosahovala priemerný mesačný príjem 457,.45 eur netto.
Od B.Á. XXXX je zamestnaná v spoločnosti L. A. A..P..U.., A. kde dosahuje mesačný príjem vo výške
365,54 eur netto.

Z obsahu listinných dokladov založených otcom dieťaťa súd zistil, že otec zamestnancom ministerstva
vnútra a jeho priemerný mesačný príjem dosahuje výšku cca 1.200,- eur netto.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiťzáujemmaloletéhodieťaťaobmedzenímstykumaloletéhodieťaťasrodičom.Podľa§43ods.
1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť
samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V

konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo
byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho
veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú

vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel

k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len
formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Manželia
spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení. Vzhľadom na priebeh manželstva a
intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, je súd
toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej

spokojnosti oboch manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia, preto súd manželstvo
účastníkov rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v povahových
a názorových nezhodách. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa
a jeho ďalšej výchovy.

Maloletú L. súd zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko to tak navrhli všetci účastníci
konania vrátane kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletú
a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku
je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziťalebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok obom rodičom.

Výživné súd určil v sume 270,- eur mesačne, nakoľko mal za to, že toto je v súlade s potrebami
maloletej ako aj schopnosťami a možnosťami oboch rodičov. Pri určovaní výšky výživného súd
vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, možnosti matky ako aj z možnosti a majetkových pomerov
otca. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na
uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Maloletá L. má

takmer 15 rokov, jej potreby sú porovnateľné s potrebami dospelej ženy. Výšku výživného určenú v
tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca. Výživné, ktoré súd určil zodpovedá
cca 22% z príjmu otca, je teda podľa názoru v možnostiach otca ho uhrádzať a popritom uhrádzať
aj vlastné náklady. Výživné, ktoré požadovala matka, považoval súd za neprimerané. Matka vyčíslila
výdavky na maloletú vo výške 732,12 eur , pričom jej mesačný príjem dosahuje výšku 387,- eur netto,
teda v žiadnom prípade nie je možné, aby uhrádzala výdavky svojho dieťaťa v dvojnásobnej výške

svojho príjmu. Niektoré výdavky maloletej súd nezohľadnil a to výdavky na stavebné sporenie, výdavok
na životné poistenie, sporenie nie je nevyhnutný výdavok maloletého dieťaťa, pričom súd poukazuje na
to, že nejde o úrazové poistenie ale o životné poistenie, samotné úrazové poistenie by matka dokázala
uzavrieť s oveľa nižším poistným. Taktiež súd nezohľadňoval ako výdavok maloletej pôžičku na kúpu
bytu, nakoľko ide o byt vo vlastníctve rodičov. Ďalšími nákladmi, ktoré súd nezohľadnil je dovolenka a

vreckové. Náklady na cestovné považoval súd za neprimerané vysoké, nakoľko maloletá môže do školy
cestovať MHD ( matka do výdavkov zahrnula aj náklady na električenku). Súd sa ustálil na výdavkoch
maloletej vo výške cca 450,- eur mesačne. Vzhľadom na príjem rodičov rozložil povinnosť prispievať na
výživu maloletej u otca cca v 2/3 a u matky v 1/3, pričom bral do úvahy, že matka poberá aj prídavok
na dieťa. Teda pokiaľ otec prispeje sumou 270,- eur mesačne, prídavok na dieťa predstavuje cca 23,-

eur mesačne a príspevok zo strany matka bude cca 150,- eur mesačne, budú tak pokryte náklady na
výdavky maloletej. Otec síce dosahuje viac ako trojnásobok príjmu matky, je však potrebné uviesť, že
je v možnostiach matky dosahovať vyšší príjem ako deklarovala, vzhľadom na jej vzdelanie, prax a
aktuálnusituáciunatrhuprácevmesteBratislava.Samotnýotecvyjadrilvpriebehupojednávaniasúhlas
svýživnýmvovýške240,-eur,čosavýraznenelíšiodsumyurčenejvtomtokonaní.Naviacotecdoposiaľ

uhrádzal aj všetky poplatky za byt, v ktorom býva matka s maloletou, v čom zrejme nehodlá pokračovať,
čo znamená zníženie výdavkov pre otca a zvýšenie pre matku.

Súd upravil styk otca s maloletou L. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, berúc do úvahy, že
s takýmto rozsahom styku všetci účastníci súhlasili a s prihliadnutím na právo maloletej na zachovanie jej

vzťahu k obidvom rodičom, teda aj k otcovi, ktorému nebola maloletá zverená do osobnej starostlivosti.
Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec a súčasťou týchto práv je podieľať sa
na výchove maloletej, aj keď len v obmedzenom rozsahu. Stretávanie maloletej s otcom je v záujme
ako otca tak aj maloletej, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre jej ďalší citový vývoj.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.