Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202950
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616202950.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951 so žalovaným Ľ. F., nar. X.X.XXXX, bytom
Q. XXX/XXX, A. T., zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, so sídlom Garbiarska 20, Stará
Ľubovňa, o zaplatenie sumy 1.562,77 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší 21.4.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 1.562,77 eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 1.562,77 eur od 12.6.2013 do

zaplatenia. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami.
Žalobca a žalovaný uzatvorili 29.11.2004 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre
žalovaného zriadil a viedol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany
žalovanéhotým,žežalovanýsanapredmetnomúčtedostaldonepovolenéhodebetuvovýškežalovanej
istiny, žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu debetného zostatku. Nakoľko žalovaný ani na túto
výzvu dlžnú sumu neuhradil, žaloba zatvoril príslušný účet žalovaného, o čom žalovaného informoval
posledným výpisom z účtu. Žalovaná istina (nepovolené prečerpanie účtu) vo výške 1.562,77 eur

bola následne v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu v spojení s výveskou
úrokových sadzieb žalobcu úročená úrokom vo výške 28% ročne. K zatvoreniu účtu došlo 11.6.2013.
Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca označil ako dôkazy vyššie uvedú zmluvu,
všeobecné obchodné podmienky žalobcu, vývesku úrokových sadzieb produktov žalobcu, výpis z účtu
žalovaného a výzvu na žalobcu na úhradu debetného zostatku.

2. Na základe písomnej výzvy súdu doručil žalobca 7.6.2016 výpisy z účtu žalovaného za obdobie od

vzniku záporného zostatku na tomto účte až do 11.6.2013.

3. Dňa 27.6.2016 bolo na tunajší súd doručené písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe v ktorom
žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. V tomto vyjadrení uviedol, že napriek tomu,
že žalovaný nepožiadal o úver resp. o možnosť prečerpania na účte, napriek tomu mu bolo umožnené
čerpať finančné prostriedky, ktoré nemal na svojom účte, teda ísť do debetu. Teda napriek tomu,
že zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo žalovanému prečerpanie na účte, žalobca

mu predmetné prečerpanie umožňoval, pričom v žalobe ho označil ako nepovolené. Žalovaný ďalej
poukázal na absenciu právnej kvalifikácie v žalobe, ako aj na skutočnosť, že zo žaloby nevyplýva, z
čoho pozostáva suma vo výške 1.562,57 eur. Žalovaný poprel tvrdenie, že by sa na účte dostal do
nepovoleného debetu až do výšky žalovanej istiny. Poukázal na to, že žalovaná istina pozostáva okremskutočnej istiny aj z úrokov a poplatkov, ktoré žalobca v žalobe presne nevyčíslil, a preto považuje
žalobný návrh v tejto časti za nepreskúmateľný. Žalovaný ďalej namietol, že v rozhodnom období bol
žalovaný ručiteľom za záväzky obchodnej spoločnosti VIPEX s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 34/92,

Kežmarok, t.č. VIPEX, s.r.o., v konkurze, ktorej bol konateľom. Záložné právo zriadené v prospech
žalobcu k nehnuteľnostiam žalovaného, ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho
manželky bolo (vzhľadom na to, že záväzky obchodnej spoločnosti VIPEX s.r.o. prevýšili hodnotu jej
majetku) vykonané priamym predajom nehnuteľností po uzavretí účtu, ktorého nepovolený debetný
zostatok je predmetom tohto konania. Zaplatená kúpna cena v rámci výkonu záložného práva bola

220.000 eur, pričom bola následne použitá na uspokojenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému z titulu
postavenia ručiteľa, a teda nie prednostne na uspokojenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému ako
hlavnému dlžníkovi vyplývajúcich zo zmluvy o bežnom účte, ktorý je predmetom tohto konania. Žalovaný
bol toho názoru, že neexistoval žiaden zákonný dôvod nepoužiť výnos z predaja majetku žalovaného
prioritne na uspokojenie záväzku žalovaného ako hlavného dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy o bežnom
účte, a až následne na uspokojenie ručiteľského záväzku. Záväzky pritom boli vedené v rovnakej banke

a banka mala výnos z predaja nehnuteľností na svojom internom účte, a preto žalovaný nemal na úhrady
žiadny vplyv.

4. Na pojednávaní konanom 30.6.2016 žalovaný uviedol, že žalobca k podanej žalobe priložil všeobecné
obchodné podmienky, ktoré sú však účinné až od 15.3.2016, pričom v zmysle zmluvy (bod IV.) je

potrebný súhlas žalovaného s takouto zmenou. Takisto poukázal, že písmo v týchto obchodných
podmienkach je malé a nečitateľné, pričom v zmysle ust. § 53 písm. c) Občianskeho zákonníka a
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. sa vyžaduje minimálna veľkosť písma 1,9 mm, a to pod sankciou ich
neplatnosti. Ak by súd posúdil zmluvu ako neplatnú, žalovaný by mal nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré sa však premlčuje v dvojročnej lehote, preto žalovaný súčasne vzniesol námietku

premlčania. Takisto žalovaný znovu žiadal, aby žalobca preukázal z čoho pozostáva suma žalovanej
istiny, nakoľko z výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že mu boli účtované aj úroky a poplatky, a to vrátane
poplatkov za vedenie exekúcie, hoci žalovaný žiadny exekučný titul nemá. Takisto by mal žalobca
preukázať, že žalovaný súhlasil s povoleným prečerpaním, a kedy došlo k čerpaniu, nakoľko v žalobe
sa uvádza len kedy došlo k uzatvoreniu účtu. Vo zvyšnom rozsahu poukázal na doterajšie písomné

vyjadrenia.

5. Súd (predchádzajúcou zákonnou sudkyňou) vyhlásil na pojednávaní rozsudok č.k.: 5C/57/2016-140
z 30.6.2016, ktorým žalobu zamietol.

6. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, ktoré bolo na tunajší súd doručené 17.8.2016.

7. Uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. 8Co/311/2016-164, z 26.10.2016 bol vyššie uvedený
rozsudok zrušený a vec bola tunajšiemu súdu vrátená na ďalšie konanie. Uvedené rozhodnutie odvolací
súd odôvodnil tým, že prvoinštančný súd si mal ujasniť, čo predstavuje žalovaná suma 1.562,77 eur,

keďže zo žaloby to jednoznačne nevyplýva, a poukázal tiež na to, že tunajší súd sa nezaoberal celou
prejednávanouvecou,pretožesisámstotožnil,žeuplatňovanúpohľadávkupredstavujúúrokyapoplatky
za čas od augusta 2010 do júna 2013, a to v celkovej vyčíslenej sume 1.008,11 eur, hoci v žalobe
sa uplatňovala suma 1.562,77 eur. Nebolo tak z odôvodnenia rozsudku zrejmé, čo predstavuje zvyšná
suma, a z akých dôvodov o nej súd nerozhodoval. Ak žaloba neobsahovala všetky podstatné náležitosti

bol tunajší súd v zmysle vtedy účinných procesných predpisov povinný vyzvať žalobcu, aby nesprávne,
neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia
ako 10 dní, s tým, že v uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

8. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.: 5C/57/2016-174, z 29.11.2016 bol žalobca

vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil vady žaloby, a to tak, že presne
špecifikuje žalovanú sumu o uvedenie výšky istiny, úrokov, poplatkov, v prípade úrokov, v akej sadzbe,
z akej sumy, s za aké obdobie boli účtované, v prípade poplatkov, o uvedenie akým spôsobom boli
dojednané so spotrebiteľom, za čo, a v akej výške boli žalovanému účtované, a aby predložil výpisy
z účtu žalovaného od vzniku prvého debetného zostatku až do 31.8.2010. Predmetná písomná výzva

(uznesenie) bola doručená žalobcovi 5.12.2016 (doručenka na č.l. 173.)

9. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca písomným podaním doručeným na tunajší 9.12.2016, v
ktorom uviedol, že istina dlhu vo výške 1.562,77 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými avšetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného, ktoré vyplývajú z predloženej platobnej
histórie vo forme výpisov z účtu žalovaného. Debetné obraty predstavovali žalovaného platobné príkazy,
platby (nákupy) a výbery z automatu vo výške 1.757,17 eur, úroky účtované vždy aktuálne zo súm v

debete pripisované na ťarchu účtu vždy mesačne v úhrnnej výške 77,42 eur, a na základe aktuálneho
sadzobníka poplatkov žalobcu zaúčtované poplatky, a to konkrétne poplatok za vedenie účtu vo výške
43,89 eur mesačne, poplatok za upomienku 5 eur, poplatok za výzvu 15 eur, poplatky za výber z
bankomatu 0,85 eur, poplatky za vklad v hotovosti 0,25 eur, poplatok za osobné prebratie výpisu 10 eur,
poplatok za zisťovanie zostatku na účte v inej banke 0,30 eur a poplatok za SMS 1,76 eur. Žalovanému

bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 1.500 eur. Žalovaný
opakovane prekračoval povolený limit, čím porušoval zmluvu. Na základe uvedeného žalobca znížil
žalobcovi limit povoleného prečerpania na 0 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania na účte prvým dňom
po vzniku nepovoleného prečerpania, čo vyplýva z výpisov k príslušnému účtu. Pričom nepovolené
prečerpanie sa navyšovalo všetkými nasledujúcimi debetnými obratmi na príslušnom účte. Po dobu
nepovoleného prečerpania bol majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na

základe úrokovej sadzby - úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28% ročne od 1.2.2016.
Výška úroku vyplýva z vývesky úrokových sadzieb žalobcu aktuálnej ku dňu uzatvorenia účtu (výška
28% ročne je platná od 1.7.2012.)

10. Následne vec bola pridelená novému zákonnému sudcovi.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom na tunajší súd 1.3.2017 uviedol, že napriek žalobcovmu
špecifikujúcemu podaniu, nie je možné zistiť čo je predmetom žalobou uplatňovaného nároku. Takiež
poukázal na to, že napriek výzve súdu žalobca nepredložil výpisy z účtu za obdobie od vzniku záporného
zostatku, a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania uzatvorenia zmluvy o povolenom

prečerpaní na účte, čím žalobca nepreukázal porušenie uvedenej povinnosti zo strany žalovaného,
a nie je preto možné uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu. Poukázal ďalej na to, že
žalobca mal dostatočný časový priestor na predloženie všetkých relevantných listinných dôkazov, ktoré
mali byť priložené už v žalobe, preto ďalšie vyzývanie žalobcu zo strany súdu by už predstavovalo
porušenie zásady rovnosti strán v konaní a neoprávnené zvýhodňovanie žalobcu. Preukázaný skutkový

stav je výsledkom dôkaznej aktivity procesných strán a v zmysle zásady kontradiktórnosti konania je
súd povinný podriadiť preukázaný skutkový stav pod príslušné ustanovenia právnej normy. Vzhľadom
na uvedené žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. K uvedenému podaniu sa vyjadril žalobca podaním doručeným na tunajší súd 25.4.2017, v ktorom

poukázal na svoje predchádzajúce špecifikujúce podanie, pričom k námietke, že nedoručil výpisy za
obdobie od vzniku záporného zostatku uviedol, že nakoľko mal žalovaný poskytnutý limit povoleného
prečerpania od 14.4.2010 vo výške 1.500 eur, správne doručil súdu výpis len od tohto dátumu, ako
dátumu kedy žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania. Na základe uvedeného odmietol, že
neuniesol dôkazné bremeno.

13. V písomnom vyjadrení žalovaného doručenom na tunajší súd 12.6.2017 žalovaný zotrval na svojom
názore, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, a súčasne vzniesol námietku
premlčania z dôvodu, že žalobca podal žalobu 21.4.2016, a preto nárok žalobcu je od vzniku debetného
zostatkudo21.4.2013vcelomrozsahupremlčaný.Poukázaltiežnato,žežalobcanemáprávnynárokna

poplatky a úroky, a to vzhľadom na to, že nie je známe žiadne zmluvné dojednanie žalobcu a žalovaného
ohľadne týchto poplatkov, pričom v súdnom konaní nie je možné odkázať na sadzobník poplatkov.
Takisto poukázal na to, že žalobca si uplatnil úroky, avšak nie je možné identifikovať, o akú výšku úrokov
ide, za aké obdobie, a z akej sumy. Takisto zopakoval, že žalobca si uplatňuje aj poplatok za vedenie
exekúcie, pričom žalobca v skutočnosti žiadnym exekučných titulom nedisponuje.

14. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 31.8.2017 žalobca doručil súdu výpisy z účtu za
celé obdobie existencie bežného účtu.

15. Po oboznámení sa so žalobou a ďalšími písomnými podaniami žalobcu, súd dospel k záveru, že

žalobca si nesplnil základnú procesnú povinnosť podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
t.j. povinnosť úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (tzv.
substancované tvrdenia). Substancovane tvrdiť znamená uvádzať tvrdenia, ktoré je možné subsumovať
pod konkrétnu hmotnoprávnu normu, a ku ktorým je možné vykonať dokazovanie. Následkom porušeniatejto povinnosti je zamietnutie žaloby bez vykonania dokazovania. Žalobca si túto povinnosť nesplnil
napriek výslovnej výzve súdu vyplývajúcej z obsahu uznesenia tunajšieho súdu č.k. 5C/57/2016-174 z
29.11.2016. Dokazovaním v sporovom konaní sa má totiž preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať,

to čo strany opomenuli tvrdiť. Žalobca teda v danom prípade neuniesol bremeno tvrdenia, pretože vo
svojich špecifikujúcich podaniach doručených na tunajší súd v tejto veci ani po vyššie uvedenej výzve
súdu neuviedol pri úrokoch, v akej sadzbe resp. v akých sadzbách uplatnil úrok zo vždy aktuálnej sumy
v debete (je pritom zrejmé, že úroková sadzba zo sumy povoleného debetu a nepovoleného debetu
musela byť rôzna), z akej konkrétnej sumy, a za aké obdobie uplatnil úrok, a takisto nedostatočne

špecifikoval sumu „istiny“, keď ju špecifikoval iba tým spôsobom, že táto suma 1.562,77 eur je tvorená
rozdielom medzi sumou všetkých debetných obratov na účte žalovaného v úhrnnej výške 1.911,64 eur
(uvedenú úhrnnú sumu musel pritom vypočítať z jednotlivých žalobcom uvedených debetných položiek
súd) a kreditných obratov v žalobcom neuvedenej výške (a to ani v úhrne ani jednotlivo.) Túto povinnosť
tvrdenia nie je možné nahradiť odkazom na obsah priložených listinných dôkazov (§ 132 ods. 2 CSP),
bola by tým porušená rovnosť účastníkov konania a teda išlo by o neoprávnené zvýhodňovanie žalobcu,

kedy by súd nahrádzal nesplnenú povinnosť tvrdenia žalobcu štúdiom žalobcom predložených dôkazov.
Žalobca dostal šancu, v podobe vyššie uvedenej písomnej výzvy súdu, ktorú žalobca nevyužil. Navyše
žalobca ako dodávateľ je etablovaná banka, ktorá disponuje vlastným právnym oddelením, preto si musí
byť dobre vedomý potreby a nevyhnutnosti riadneho plnenia tejto základnej procesnej povinnosti.

16. O výške nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca
bola totiž v celom rozsahu zamietnutá, preto plne úspešným v tomto konaní bol žalovaný, a má preto
mať podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.