Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113208270
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113208270.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

mBankSPÓLKAAKCYJNA,sosídlomSenátorska18,Warszawa,Poľskárepublika,týkasamBankS.A.,
pobočka zahraničnej banky so sídlom Pribinnova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638 právne zastúpený:
Bartošík Šváby s.r.o. so sídlom BBC V, block A, Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanému: H. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. V. XXX/XX, O. nad P., právne zastúpená JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou
so sídlom v Žiline, Štefánikova 33, Žilina, o zaplatenie 2.909,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.079,37 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 2.821,29 eur od 1.1.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou zo dňa 13.3.2013 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 2.909,36
EUR spolu so zmluvným úrokom vo výške 16.5 % p.a. od 15.09.2011 do zaplatenia a zákonným úrokom
z omeškania vo výške 9.5 % p.a. od 15.09.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Prvostupňový súd rozsudkom č.k. 14C/145/2013-165 zo dňa 16.12.2014 zaviazal žalovanú zaplatiť

žalobcovi 1.741,92 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a návrh vo zvyšku zamietol.
3. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením č.k. 7Co/158/2015-190 zo dňa 15.4.2015
rozsudok v časti, v ktorej súd zamietol návrh zrušil a nariadil prvostupňovému súdu vec opätovne
prejednať.
4. Následne súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/145/2013-224 z 13.11.2015 tak, že zaviazal žalovanú
zaplatiť 1.167,44 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.909,36 eur od 1.1.2012 do
zaplatenia, žalobu vo zvyšku vo vzťahu k zmluvným úrokom po zosplatení zamietol a priznal jej nárok na

náhradu trov konania. Na základe odvolania žalovanej odvolací súd uznesením č.k. 7Co/101/2016-248
z 30.3.2016 rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou uložil zaplatiť žalobcovi 1.167,44 Eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.909,36 Eur od 01.01.2012 do zaplatenia a vo výroku o trovách
konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Osobitne vyslovením právneho názoru uviedol, že už v
uznesení Krajského súdu v Žiline z 15.04.2015 sp. zn. 7Co/158/2015-190 krajský súd (okrem iných)
konštatoval, že pokiaľ navrhovateľ odvodzuje dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej
sumy 2.909,36 Eur výpočtom (špecifikáciou) odkazujúc na predmetný výpis z účtu z 11.04.2012, (v

ktorom sú napríklad účtované aj sankčné poplatky, kapitalizácia úrokov a podobne), túto je potrebné
hodnotiť s podmienkami uzavretej zmluvy a s podmienkami uvedenými v Zákone č. 258/2001 Z. z.,
k času uzavretiu zmluvy. Žalovaná v priebehu konania, ako aj v odvolaní proti rozsudku okresného
súdu namietala neprijateľnosť a neprimeranosť dohodnutých zmluvných podmienok (tieto považovalaza úžeru). Okresný súd v dôvodoch (v poradí druhého) rozsudku len všeobecne konštatoval, že zmluva
bola uzavretá v predpísanej forme a obsahovala všetky náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 Zákona č.
258/2001 Z. z. bez toho, aby sa zaoberal tým, či (z hľadiska tvrdenia žalovanej) sú tieto neprijateľné

a neplatné a či jednotlivé zložky uplatneného nároku špecifikované vo výpise z účtu z 11.04.2012, sú
navrhovateľom dôvodne uplatňované. Za dôvodne uplatnenú považuje krajský súd námietku žalovanej
proti rozsudku okresného súdu, pokiaľ priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania
zo sumy 2.909.36 Eur, keď podľa výpisu z účtu z 11.04.2012, sú v tejto sume obsiahnuté aj úroky z
poskytnutej pôžičky. Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od

dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky:
tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že zmluvné úroky sa stanú súčasťou istiny (Ro
veľkého senátu obchodného kolégia NS ČR z 24.03.2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002, Rc 5/2006) - viď
komentár Občiansky zákonník, Veľký komentár, autor Imrich Fekete, Eurokódex, str. 1474. Okresný súd
dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania aj v časti istiny 2.909,36
Eur, v ktorej sú obsiahnuté úroky z poskytnutej pôžičky ako príslušenstvo pohľadávky, v rozhodnutí v

zmyslepodmienokuvedenýchv§157ods.2O.s.p.nevyhodnocoval.Vzhľadomnauvedenéskutočnosti,
keďže okresný súd dôsledne neskúmal podmienky a dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa v
zmysle Zákona č. 258/2001 Z. z., ako aj priznania príslušenstva pohľadávky v zmysle § 517 ods. 1, 2
v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti (spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania) zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru
"mPôžička", reg. číslo zmluvy 520700-4200936506/8360 na základe ktorej poskytol žalovanému
hotovostný úver úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16.5 % ročne. Žalovaná sa so

splácaním dostala do omeškania a k 14.09.2011 bola v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 2909,36
eur. Viackrát vyzýval žalovanú na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania žalobca v zmysle zmluvy a bodu
2.3.5 všeobecných obchodných podmienok, ako aj § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník od
zmluvy odstúpil. V súlade s ustanovením § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom
znení si uplatnil úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, ako aj popri práve žiadať vrátenie

dlžnej čiastky spolu s úrokom dohodnutý priamo v zmluve o úvere vo výške 16.5 % p.a. v zmysle bodu
5.1 zmluvy.

6. Návrh po výzve súdu doplnil tým, že úver mPôžička je svojou povahou kontokorentný úver/úverový
rámec, ktorý banka poskytuje povoleným prečerpaním finančných prostriedkov na úverovom účte. Úrok

dlžník platí len z čerpaných prostriedkov z úverového účtu bod 6.1 zmluvy o úvere. Dlžník neplatí
úrok z kladného zostatku na úverovom účte. Dlžník má právo kladný zostatok na úverovom účte
kedykoľvek a opakovane použiť (bod 6.3 zmluvy o úvere). Vzhľadom na túto skutočnosť akékoľvek
sumy pripísané na účet (ako debet) - napr. opakované čerpanie sa stávajú súčasťou istiny pohľadávky.
V zmysle bodu 6.5 zmluvy o úvere sa účastníci dohodli, že Žalobca je oprávnený zaúčtovať čiastku

úrokov na ťarchu úverového účtu. Predmetom konania je preto pohľadávka Žalobcu, ktorú tvorí istina
vo výške 2.909,36 EUR a príslušenstvo. Istina pozostáva pohybov na účte z dôvodu čerpania úveru
odporcom, pripočítanie úrokov v zmysle bodu 6.5 zmluvy o úvere, zo splátok (ak boli vykonávané),
prípadne z automatických splátok úveru (ak by dlžník úver aktívne nesplácal vôbec, v zmysle bodu
2.3.4 a) všeobecných obchodných podmienok Žalobca mohol prijal opatrenia k uspokojeniu svojej

pohľadávky); poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov, na ktorý odkazuje bod 2.4.1 všeobecných
obchodných podmienok (na ktoré odkazuje bod 1.1 zmluvy o úvere). Keďže sa žalovaná dostala do
omeškania s úhradou úveru, žalobca od zmluvy o úvere odstúpil, a teda posledný stav na úverovom
účte predstavuje istinu pohľadávky. V zmysle bodu 2.3.8 všeobecných obchodných podmienok sa všetky
záväzky Žalovaného vyplývajúce zo Zmluvy o úvere stali splatné a Žalovaný je povinný celý úver spolu

s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere zaplatiť. Tieto sumy sú v
zmysle zmluvy o úvere považované za "Sumy v omeškaní".

7. Úrok bol určený a účtovaný podľa článku 6 zmluvy o úvere, od čerpania úveru do dňa posledného
stavu na výpise bol úrok priebežne v súlade so zmluvou o úvere pripisovaný (ako debet) na úverový

účet a preto si Žalobca uplatňuje v súdnom konaní nárok na zmluvný úrok odo dňa nasledujúceho po
poslednom zázname na výpise do zaplatenia, (t.j. odo dňa, kedy nárok na zaplatenie úroku vznikol).
Uviedol, že popri úroku z omeškania ako zákonného nároku si uplatňuje aj nárok na zaplatenie
zmluvných úrokov, ktorých zaplatenie vo vzťahu k zmluve o úvere nevylučuje žiadne ustanovenieObchodného zákonníka. Uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania nevylučuje ani žiadne
ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, ktorý naopak výslovne
pripúšťa možnosť existencie úrokov z omeškania pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch (§4, §9,

§18 zákona č. 129/2010 Z.z.). Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania si Žalobca uplatnil odo dňa
nasledujúceho po poslednom stave na výpise z úverového účtu, nakoľko podľa názoru Žalobcu je
nepochybné, že Žalovaný bol už v daný deň v omeškaní s plnením podľa zmluvy o úvere. Poukázal
na ustanovenie § 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, v zmysle
ktorého je dlžník oprávnený od zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpiť, pričom je povinný istinu

a úroky poskytnutého úveru zaplatiť do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení
veriteľovi. Keďže na splatenie úveru a úrokov bola stanovená dodatočná lehota 30 kalendárnych dní,
tak počas takejto lehoty sa dlžník nedostáva do omeškania. Po uplynutí tejto lehoty sa dlžník dostáva
do omeškania, pričom je povinný veriteľovi uhradiť istinu, zmluvne dohodnuté úroky (až do zaplatenia
istiny) a úrok z omeškania zo sumy, so splatením ktorej bol v omeškaní v čase vzniku omeškania (teda
z istiny a zmluvne dohodnutého úroku ku dňu vzniku omeškania).

8. K aplikácii obchodného zákonníka uviedol, že zmluva o úvere, ako aj všetky práva a povinnosti z
nej vyplývajúce, sa riadia predovšetkým zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, s výnimkou
tých práv a povinností, ktoré sú upravené v §§ 52-62 zákona č. 40/1963 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov. Vychádza z povahy ustanovení §§ 52-62 Občianskeho zákonníka, ktoré

predstavujú isté podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade každej spotrebiteľskej zmluvy a ktoré
neupravujú spotrebiteľskú zmluvu ako osobitný zmluvný typ tak, ako je to v prípade zmluvy o úvere
upravenej Obchodným zákonníkom ako absolútny obchod. Znamená to, že na absolútny obchodný
vzťah sa použijú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, v tomto prípade najmä ustanovenia o
zmluve o úvere (§ 497 a nasl. OBZ), prípadne subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka.

9.Knámietkamžalovanejkopomenutiupovinnostižalobcuohľadnezisťovaniabonitydlžníkauviedol,že
zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žežalobcapriposkytovaníúveruzisťovalajvýškumzdyžalovanej.
Pre zistenie finančnej schopnosti nie je rozhodujúce potvrdenie, či je žalovaná zamestnaná, pretože
podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.: „Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť

úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy
za podmienok ustanovených osobitným zákonom." Pokiaľ by tvrdenie o príjme zo strany Žalovaného
bolo nepravdivé, neúplné alebo nepresné, považovalo by sa toto za porušenie zákonnej povinnosti zo
strany Žalobcu. O úvere bezúročnom a bez poplatkov nemožno v danom prípade hovoriť aj z dôvodu

absencie hrubého porušenia povinnosti. Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.: „Ak veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a

rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov." Nemožno však tvrdiť, že Žalobca nedisponoval
uvedenými údajmi a preto nejde ani o hrubé porušenie povinnosti s následkom straty nároku na úroky
a poplatky spojené s úverom.

10. K absencii prejavu vôle uzatvoriť zmluvy o úvere uviedol, že odporca mal možnosť preštudovať si
zmluvu a jej prílohy pred uzavretím zmluvy, ako aj získať vysvetlenia ohľadne tých ustanovení, ktoré mu
mohli byť nejasné. Žalovanému nebolo popreté právo na slobodnú voľbu, mal možnosť rozhodnúť sa, či
návrh zmluvy zo strany Žalobcu akceptuje a to bez akéhokoľvek nátlaku. Odporca súhlasil s obsahom
zmluvy, čo preukazuje aj jeho podpis na poslednej strane zmluvy o úvere a nepreukázal, že jeho prejav

vôle pri uzatváraní zmluvy bol v rozpore s jeho vážnym a slobodným uvážením. Za fikcie, že by takýto
prejav vôle nebol slobodný a vážny, nie je potom zrejmé, prečo Žalovaný čerpal finančné prostriedky na
základe zmluvy, ktorú považoval za neplatnú.

11. Žalovaná vo vyjadrení k návrhu uviedla, že záväzok z nesplácania úveru vznikol stratou zamestnania

a úver bude splácať. Súd preto vyzval žalobcu na uzavretie súdneho zmieru, navrhol aj súčinnosť
mediátora, avšak žalobca na pokus súdu viesť účastníkov k uzavretiu súdneho zmieru nereagoval.12. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý neúčasť
ospravedlnil.

13. Žalovaná uviedla, že žalobca aplikoval zmluvne na úver vzťah Obchodného zákonníka ako
neprípustnú zmluvnú podmienku, namietala nedostatočné skúmanie bonity žalovanej ako dlžníčky pre
splácanie úveru, absenciu vôle uzatvoriť úver, neprijateľnosť uplatnenia nároku na úroky a úrok z
omeškania spoločne a iné neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej namietala aj neprimeranú výšku
úrokov, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, vysoké poplatky za upomienky.

14. Ďalej s reakciou na vyjadrenie žalobcu uviedla, že hoci úverový vzťah je považovaný za absolútny
obchod, v tomto vzťahu vystupuje žalovaná nepochybne ako spotrebiteľ, ktorá čerpaním úveru
uspokojuje svoje osobné potreby a zároveň žalobca vystupuje ako podnikateľ, poskytujúci uvedené
služby. Zmluva nepochybne svojom obsahom patrí medzi spotrebiteľské zmluvy vzhľadom k tomu,
že bola pripravená vopred na formulári, vrátane všeobecných obchodných podmienok, ktorý formulár

textu zmluvy a jeho obsahu vrátane jej obsahu a všeobecných obchodných podmienok bol vopred
žalobcom pripravený bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy, jedná sa teda o
klasickú typovú zmluvu bez možnosti žalovanej ako spotrebiteľky zasahovať do znenia tejto zmluvy a
do jej obsahu, ktorá bola dopredu pripravená. Žalobca neskúmal do dôsledku a dostatočným spôsobom
bonitu žalovanej, t.j. či je schopná splácať tento úver. Ako sama uviedla na pojednávaní, nežiadal od nej

žiadne potvrdenie o zamestnaní, potvrdenie o výške zárobku alebo o tom, či má nejaký majetok, či už
hnuteľný alebo nehnuteľný a či vôbec je schopná splácať tento úver. Zmluva bola pripravená na vopred
predloženom tlačive, a tiež aj všeobecné obchodné podmienky nebolo možné meniť, neumožnil žalobca
odporkyni túto zmluvu pripomienkovať, meniť jej obsah. Preto bol porušený § 37 Obč. zák., nakoľko
právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, inak je neplatný. Žalobca tiež dostatočným spôsobom

nezrealizoval,preduzavretímzmluvypodrobneodporkyňuneinformovalovyšpecifikovanýchpoplatkoch
zahrnutých do celkových nákladov na tento úver a celková čiastka, ktorú musí zaplatiť nebola dostatočne
vyšpecifikovaná. Zmluva čo do príslušenstva pôsobila chaoticky, a z toho dôvodu sa javí tiež ako
dostatočne nevyjednaná. Úroky a rôzne poplatky, ktoré sú v zmluve uvedené sa priečia dobrým mravom.
Ďalej upomienky, náklady na upomienky, ktoré žalobca požaduje od žalovanej uhradiť čiastku 16,60 eur

za jednu písomnú upomienku a ďalej 1,66 za telefonickú upomienku sú veľmi vysoké a neštandardné a
navyše žalobca takéto úkony ani nepreukázal, žalobca vtedy žiadne upomienky nedostala a nemala ani
telefón. Žalobca uplatňuje aj úroky z úrokov, čo je v rozpore so zákonom a ujednania v tomto rozsahu
sú v rozpore s dobrými mravmi.

15. Nakoniec namietala, že žalobca žiada priznať zákonný úrok zo sumy 2.909,36 Eur od 01.01.2012
do zaplatenia napriek tomu, že úroky sú zahrnuté aj v sume 2.909,36 Eur, a žalobca neprimerane od nej
vymáha sumu 2.290,36 Eur napriek tomu, že bol poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk, čo považuje
za úžeru.

16. Rozsudok č. k. 14C/145/2013-165 zo dňa 16. decembra 2014, ktorým súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie 1.741,92 eur a návrh vo zvyšku zamietol odôvodnil tým, že sa malo jednať o poskytnutie
hotovostného úveru, teda úveru prevodom úverovej zmluvy na základe žiadosti dlžníka podľa ust. §
497 Obchodného zákonníka, avšak veriteľ fakticky úver poskytol ako kontokorentný úver v rozpore
so základnou dohodou. Následkom takéhoto postupu účtoval poplatky za vedenie účtu, používanie

platobnej karty a ostatné nároky tak, ako keby bol uzavretý kontokorentný úver, prípadne zmluva o
bežnom účte. Zároveň v rozpore so základnými náležitosťami zmluvy o úvere veriteľ neúčtoval úroky
z poskytnutého úveru - sumy prevedenej na účet, ale z kumulovanej sumy (istiny), ktorá bola zložená
z úroku, poplatkov, úroku z omeškania, teda úročil aj úroky (anatocizmus) a fakticky si uplatňoval
neprijateľné nároky. Naviac, súd zistil, že úver vôbec nebol poskytnutý v plnej výške prevodom dohody

v čl. 1 ale bol poskytovaný po určitých čiastkach bez preukázanej žiadosti dlžníka. Súd má preto
za to, že ak chcel poskytnúť žalobca revolvingový úver, mal jasne a zrozumiteľne takto úverovú
zmluvu formulovať, rovnako ako predzmluvné ustanovenia, a nie úver prezentovať ako hotovostný úver
s RPMN, do ktorej nezahrnul nároky, ktoré vedel že si bude voči dlžníkovi uplatňovať (poplatky za
výber, pohyby kartou). Žalobcom vykonanú kumuláciu považoval súd za neprípustnú nie len preto,

že došlo k nesprávne uvedenej RPMN v neprospech dlžníka, ale aj preto, že boli v rámci úverového
vzťahu nárokované iné poplatky o ktorých dlžník skutočne pri uzavretí zmluvy nemusel vedieť ak
nemal vedonosť, že úver bude poskytovaný formou kontokorentného úveru. Zmluvu považoval za
nezrozumiteľnú a vzájomne si rozporujúcu, neurčitú a zrozumiteľnú a podľa § 37 Obč. zák. absolútneneplatnú. Nakoľko súd zistil, že žalobca poskytol odporkyni sumu 3.319,39 eur (100.000,- Sk) z ktorej
podľa údajov žalobcu uhradila 1.577,47 eur, zaviazal ju na vydanie bezdôvodného obohatenia.

17. Odvolací súd vyslovil záväzný právny názor, že zo žiadneho z predložených listinných dôkazov
žalobcu nevyplýva, že by so žalovanou bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí "bezhotovostného úveru",
keďže tak v žiadosti o poskytnutí hotovostného úveru "mPôžička" z 07.11.2008 ako aj zo zmluve o
poskytnutí hotovostného úveru "mPôžička" z 07.11.2008 vyplýva, že mal byť poskytnutý hotovostný úver
a závery okresného súdu považoval za nelogické a vzájomne rozporujúce. Z výsledkov vykonaného

dokazovania okresným súdom vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou
bola uzatvorená zmluva o poskytnutí hotovostného úveru podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom
vzhľadom k tomu, kedy došlo k uzavretiu zmluvy (07.11.2008) podmienky uzavretia zmluvy je potrebné
hodnotiť v súlade s podmienkami uvedenými v Zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom k času uzavretiu zmluvy. Z obsahu žiadosti o poskytnutie hotovostného úveru "mPožička"
ako aj z následne uzavretej zmluvy, oboch datovaných zo dňa 07.11.2008 (podpísaných veriteľom a

dlžníčkou) vyplýva, že odporkyni mal byť poskytnutý hotovostný úver v maximálnej výške 100.000,- Sk
(3.319,39 Eur), ktorý mal byť splatený v 60-tich mesačných splátkach, s mesačnou splátkou 2.458,45
Eur,sdohodnutouročnouúrokovousadzbou16,50%RPMN17,81%,priemernouRPMN22,21%stým,
žespôsobčerpaniaúverubolmožnýformoufinancovanianaúčet,výberomhotovostizbankomatualebo
platbou za tovary a služby. Podľa článku 1.6 zmluvy, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov bol uvedený v Prílohe 1 tejto zmluvy. Žalobca v súvislosti s preukazovaním podmienok zmluvy
predložil súdu harmonogram splátok - "mPožička" v ktorom sú uvedené jednotlivé splátky za dobu od
05.12.2008(prvásplátka)aždo07.11.2013(60splátka),pričomukaždejzosplátkyješpecifikovaná,aká
časť splátky predstavuje platbu na istinu a aká časť na úrok. Z predloženého výpisu účtu z 11.04.2012
vyplýva, že odporkyni mal byť poskytnutý hotovostný úver vo výške 100.000,- Sk (formou výberu z

bankomatu). Pokiaľ však žalobca odvodzuje dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej
sumy 2.909,36 Eur výpočtom (špecifikáciou) odkazujúc na predmetný výpis z účtu z 11.04.2012, (v
ktorom sú napríklad účtované aj sankčné poplatky, kapitalizácia úrokov a podobne) túto je potrebné
hodnotiť s podmienkami uzavretej zmluvy a s podmienkami uvedenými v Zákone č. 258/2001 Z. z., k
času uzavretiu zmluvy.

18. Následne súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel, avšak odvolací súd mal za to, že neboli skúmané
neprijateľné zmluvné podmienky a anatocizmus v úročení.

19. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo

na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

21. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

22. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia právneho úkonu, Zmluva

o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

23. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom žalovanej a zistil nasledovný
skutkový stav.

24. Žalobca pôsobí na území EU ako banka a v Slovenskej republike prostredníctvom svojej
organizačnej zložky.

25. Súd v oboznámil obsah obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru mPôžička v
mBank, s účinnosťou od 25.3.2009, predzmluvné dokumenty pre poskytnutie úveru s charakteristikou
spotrebiteľského úveru vo výške 100.000 Sk, pri výške mesačnej splátky 2.458,45 Sk pri 60 mesačných
splátkach, splatnosti k 7. dňu v mesiaci pri vyčíslení celkových nákladov spotrebiteľa 47.571,22 Sk pri

úrokovej sadzbe ročne 16,50 %, RPMN 17,81 % a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 22,21
% zo dňa 7.11.2008 ako aj harmonogram splátok mPôžička so splátkami od 5.12.2008 do 7.11.2013.

26. Fakticky úver poskytnutý takouto formuláciou nárokov predstavoval obdobu kontokorentného úveru
resp. prečerpania na účte s tým rozdielom, že úver bol poskytnutý na osobitnom účte oddelenom od

bežného účtu avšak úročenia sa viazalo na rozdiel medzi výškou zostatku na bežnom účte (kladný
zostatok) a úverovom účte (záporný zostatok). Ak by teda nastal stav, že prostriedky z úverového účtu
boli presunuté na bežný účet avšak neboli by čerpané, žalovaná by neplatila žiadne úroky. Takýto úver
sa mal do odvolania obnovovať (kontokorent).

27. Súd z vyššie uvedených predzmluvných dokumentov nemal preukázané, že by žalobca ako veriteľ
porušil svoje povinnosti pri skúmaní bonity klienta, resp. posúdení schopností dlžníka splácať úver
a tento záver nevytkol ani odvolací súd. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase
uzavretia zmluvy k 7.11.2008 za platnosti zákona č. 258/2001 Z.z. takáto povinnosť stanovená veriteľovi
nebola. Do nášho právneho poriadku bol zavedená až ustanovením § 7 zák. č. 129/2010 Z.z.. Naproti

tomu z predzmluvných úkonov je zrejmé, že žalobca vykonal dostatočné zisťovanie platobnej schopnosti
a bonity, pričom údaje vyžadoval od odporcu. Nebolo a nie je povinnosťou banky overovať správnosť
údajov (najmä v danom čase nejestvovala), ak to nepovažuje za potrebné a má právo sa spoľahnúť
na údaje uvedené dlžníkom ak nie sú zjavne nesprávne. Preto ak žalovaná zavádzala žalobcu, jednalasama v rozpore s dobrými mravmi a nemôže sa preto takejto skutočnosti dovolávať. Žalobcom vykonané
zisťovania na schopnosť splácať úver považoval súd za dostatočné. Naviac, nakoľko nedošlo a nebol
tvrdení extrémny exces pri skúmaní bonity, resp. opomenutie takého rozsahu, že by úver nemal byť

v žiadnom prípade poskytnutý, uvedená skutočnosť by mohla mať podľa predpisov platných v čase
rozhodovania súdu len následok straty žiadať predčasné splatenie celého úveru, čo vzhľadom na
jednotlivú splatnosť úveru a úročenie by malo pre žalovaný nemej priaznivé následky. Podľa predpisov
platných v čase uzavretia úkonu bez retroaktivity, by nemalo opomenutie tejto skutočnosti žiadne
následky.

28. Žalobca na základe predzmluvných úkonov uzavrel s odporkyňou ako dlžníkom úverovú zmluvu
na základe jej žiadosti o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička, ktorou žalovaná žiadala žalobcu
o poskytnutie pôžičky 100.000 Sk pri dobe splatnosti 60 mesiacov v rovnakých splátkach s vydaním
platobnej karty Visa.

29. Účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička podľa ktorej sa žalobca ako
veriteľ zaviazal poskytnúť odporkyni ako dlžníkovi hotovostný úver vo výške 100.000 Sk na obdobie 60
mesiacov s konečnou splatnosťou úveru 7.11.2013, pri RPMN 17,81 % , celkových nákladoch 47571,22
Sk, čo zodpovedá 1.579,08 eur a priemernej RPMN podľa § 7 a ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. vo výške
22,21 % , pri nulovom poplatku a pri poplatku za obnovený úver s odkazom na sadzobník. Úročenie bolo

dohodnuté úrokovou sadzbou 16,50 % ročne s tým, že účastníci sa dohodli, že dlžník je povinný platiť
úroky z rozdielu medzi zostatkom nesplateného úveru a zostatkom na účte pre mPôžičku a to za každý
deň počnúc dňom poskytnutia úveru až do jeho splatenia. Zmluva bola uzavretá 7.11.2008.

30. Súd zistil, že zmluva bola uzavretá v predpísanej písomnej forme a obsahovala všetky náležitosti

podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z..

31. Súd zistil, že podľa ustanovenia „Zmluvy o poskytnutí bezhotovostného úveru „mPôžička““ v čl. 1.3.
bolo dohodnuté, že mBanka sa zaväzuje podľa podmienok zmluvy poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť
hotovostný úver na bežný účet dlžníka vedený v mBank v SK v maximálnej výške 100000,- Sk (3319,39

eur).

32. Podľa bodu 1.4 úver je poskytnutý na obdobie 60 mesiacov, ktoré začína plynúť v deň pripísania
peňažných prostriedkov úveru na účet stanovený dlžníkom v bode 1.3 zmluvy s konečnou splatnosťou
7.11.2013.

33. Žalovaná podľa výpisu z pohybov na účte č. 520700-4200936506/8360 čerpala hotovosť výberom z
bankomatu od 12.1.2008 do 29.12.2008 a dňa 19.12.2008 dvoma platbami za tovar. Žalovaná uhradila
spolu 1.577,47 eur. Čerpaním vznikol na účte debetný stav, vykonaním úhrady kreditný stav. K zostatku
na účte boli každý mesiac pripisované úroky a poplatky v zmysle cenníka, ktorý obdobne ako všeobecné

podmienky je súčasťou zmluvy. Za každé účtovné obdobie, ktoré bolo dohodnuté v rozsahu jedného
mesiaca, bol tento zostatok úročený zmluvne dohodnutou úrokovou sadzbou 16,50%.

34. Súd musí k výhradám druhostupňového súdu uviesť, že anatocizmus, teda úročenie úrokov nie
je priznanie úrokov z omeškania, ale postup na ktorý neprávne poukázal s odkazom na judikatúru,

kde dochádza k úročenie splatných zmluvných úrokov bez toho, aby si strany dohodli takýto postup,
prípadne takáto dohoda by bola neplatná. Teda zo zostatku na konci úročeného obdobia by sa pripísala
suma úrokov zahrnutá v splatnej splátke a následne v ďalšom období by sa neúročila len požičaná
istina, ale istina spolu s pripísaným úrokom. Takýmto spôsobom napríklad úročila s odkazom na dohodu
vo všeobecných podmienkach Slovenská sporiteľňa a.s.. U žalobcu súd však takéto úročenie nezistil.

Zjavné je to už len z toho, že nedochádzalo k navršovaniu výšky splátky ani zmeny isiny, z ktorej sa úroky
počítali, hoci takáto skutočnosť sa bežne aplikuje pri povolenom prečerpaní na účte, kde zostatok tvorí
výsledná suma na konci úročeného obdobia, teda úročia sa aj prostriedky spotrebované na poplatky,
úroky a pod. (stav na účte). V súdenej veci však takýto stav nenastal.

35. Naopak, v prípade omeškania s úhradou úroku, tento v zmysle ust. § 503 ods. 1 Obch. zák. tvorí
samostatný splatný nárok a úrok predstavuje príslušenstvo istiny. Podľa cit. ustanovenia „Záväzok
platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárnehoroka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré
sa ho týkajú“. Teda ak nie je zaplatený zmluvný úrok, ktorý sa stal splatným, dostal sa žalovaný do
omeškaniasjehoúhradouajepovinnýplatiťúrokyzomeškania.Uvedenéniejeanatocizmus.Postupom

podľa vyjadrenia súdu druhej inštancie by došlo k situácii, keby by dlžník musel zaplatiť len sumy splátok,
prípadne nezaplatenú istiny a úrok do času jeho splatnosti avšak v čase úroku by nemal žalovaný
nárok na práva, ktoré mu ako veriteľovi vyplývajú z omeškania dlžníka. Naopak súd tým že zamietol v
spotrebiteľskom konaní nárok na úhradu zmluvného úroku po splatnosti záväzku s poukazom na to, že
veriteľ si uplatnil nárok na predčasné vrátenie prostriedkov, je povinnosť dlžníka ďalej platiť len úrok z

omeškania. Samozrejme súd prvej inštancie pripúšťa nesprávnosť svojich úvah, avšak v tom prípade by
mal mať veriteľ nárok na zaplatenie úroku až do úplného splatenia istiny a zároveň aj nárok na zaplatenie
úroku z omeškania z istiny až do zaplatenia. Naviac rozhodnutie č.k. 35 Odo 101/2002, Rc 5/2006 je
rozhodnutie súdu iného štátu, kde bez poznania podrobnej zákonnej úpravy a komparácie ho nemožno
automaticky prevziať. Opätovne súd poukazuje na to, že v zmysle § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok
platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky a podľa § 517 Obč. zák. ak

ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania, teda ak splatný úrok predstavuje dlh, tak musí mať veriteľ právo domáhať sa aj úrokov z
omeškania z výšky dlhu. V prípadne nesprávnych úvah súdu vzhľadom na právoplatnosť časti rozsudku,
ktorou bol zamietnutý nárok na úroky po uplatnení predčasnej platnosti záväzku (v tomto prípade by bola
takáto úvaha súdu neprávna) je možné chybu súdu prvej inštancie napraviť tým, že úrok z omeškania

bude priznaný len zo sumy 1.079,37 eur.

36. Pokiaľ žalovaná namietala neprijateľnosť zmluvných podmienok, túto neodôvodnila a vlastne ani
presne nevymedzila čo zo zmluvy malo byť neprijateľné. Určite to nemôže byť dohoda o výške
úrokov alebo iných podstatných náležitostiach zmluvy, pretože sa týkajú hlavného predmetu plnenia

a primeranosti ceny, a tieto sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Súd pritom nie je oprávnený
vykonávať ex offo abstraktnú kontrolu celej zmluvy, na to sú oprávnené len iné orgány štátu. Súd skúma
neprijateľnosť zmluvnej podmienky len vtedy, ak má vplyv na uplatnený nárok, teda žalobca sa musí
domáhať plnenia, ktoré určuje či determinuje čo v danom prípade nebolo zistené.

37. Zároveň vzhľadom na výšku obvyklých úrokov poskytovaných bankami nemožno považovať výšku
úrokov v rozsahu 16,50% p.a. a RPMN pod hranicou priemernej RPMN za úžeru. Opätovne jedná sa
len o nepodloženú a riadne neodôvodnenú obranu, ktorá nie je ani špecifikovaná uvedením rozhodných
skutočností (všeobecné tvrdenie bez zdôvodnenia).

38. Súd však zamietol nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky, nakoľko ktoré požaduje poplatky
uviedol v čl. 4 zmluvy, kde nezahrnul poplatky za upomienky a iné, teda nejedná sa o poplatky s
poskytovaním bankovej činnosti (poplatky za prevod, výber hotovosti a pod.) teda existencia poplatku v
cenníku nemôže nahradiť skutočnosť, že všetky nároky musia byť vymedzené v samotnej zmluve.

39. Teda v konaní nebolo sporné, že dlžník - žalovaná čerpala úver, tento splatila len čiastočne a prestala
vykonávať dohodnuté splátky a preto veriteľ z dôvodu porušenia povinností podľa čl. 9 zmluvy pre
omeškania s úhradou viac ako dvoch splátok odstúpil od zmluvy a dlh sa stal k 14.9.2011 splatný v
plnom rozsahu na základe písomného úkonu z 4.10.2011..

40. Nakoľko žalovaná bola právoplatne zaviazaná zaplatiť žalovanému rozsudkom č.k.
14C/145/2013-165 zo dňa 16.12.2014, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.741,92 eur, následne
právoplatne zamietol nárok na zaplatenie zmluvného úroku zo sumy 2.909,36 EUR vo výške 16.5 %
p.a. od 15.09.2011 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 9.5 % p.a. od 15.09.2011
do 31.12.2011, súd opätovným prejednaním nároku v zmysle pokynov odvolacieho súdu zistil povinnosť

úhrady sumy splatných úrokov vo výške 1.068,92 eur a poplatkov za výber z účtu a jeho vedenie, súd
zaviazal týmto rozsudkom žalovanú na zaplatenie 1.068,92 eur.
41. Nakoľko žalovaná neuhradila záväzok v určenej lehote splatnosti po odstúpení žalobcu od zmluvy,
súd ju zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške
určenej podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. vo výške o 8% vyššej ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda spolu s 9
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.821,29 eur od 1.1.2012 do zaplatenia, teda po pripočítaní
dohodnutej doby pre plnenie od doručenia písomného úkonu.42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko jeho neúspech predstavoval
len nepatrnú čiastku v príslušenstve nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).