Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/174/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204390
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8313204390.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o.,

Politických vězňu 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej R. Č., bytom
G. XX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie spotrebiteľov Slovenska,
o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 180 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Z a s t a v u j ekonanie sčasti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne.

P r i p ú š ť avstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42309166, Janka Kráľa 7, Banská
Bystrica, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 63,96 eur, na adresu
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.3.2013 podal žalobca na tunajší súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

V ňom uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná
na zmenkovú sumu a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne. Indosovaná zmenka je vistazmenkou

opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Žalobca disponuje
len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich vzťahoch
žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ zmenky z nej neuhradil nič, preto žalobca žiadal, aby
súd podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 86/2007 vydal rozsudok, ktorým
uloží žalovanej povinnosť zaplatiť:
a) zmenkovú sumu vo výške 180 eur,

b) zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 180 eur od 27.8.2009 do zaplatenia,
c) 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 180 eur od 10.11.2009 do zaplatenia,
d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 0,60 eur,
e) náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok,f) náhradu trov právneho zastúpenia.

Procesné podmienky na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia ES č. 861/2007 boli

splnené, lebo žalobca je obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky a žalovaná je fyzickou
osobou na území Slovenskej republiky - ide o cezhraničný spor, ktorého hodnota nepresahuje 2 000 eur
bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2, 3 tohto nariadenia.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 10.7.2013 tak, že návrh v celom rozsahu zamietol. V

dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 21Co 13/2014-47 z 30.12.2014
prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V súlade s článkom 5 tohto nariadenia, súd doručil žalovanej kópiu návrhu a vyplnené tlačivo na
odpoveď. Žalovaná sa nevyjadrila.

Súdu bolo doručené oznámenie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., že vstupuje do daného
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Vo svojom vyjadrení k návrhu poukázalo na
príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných zmluvných podmienkach v
týchto zmluvách, ako aj na Smernicu Rady č. 93/13 EHS. Podľa vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného, napriek tomu, že žalobca svoje právo uplatňuje zo zmenky, súd je povinný v každom

štádiu konania ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľské právne vzťahy a následne aplikovať
normy spotrebiteľského práva. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah a
odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné. Súd by nemohol
aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čím by bolo spotrebiteľovi odopreté jeho právo na právnu
ochranu. V danom prípade samotná dohoda o zabezpečení zmenkou a dohoda o vyplnení zmenky

je v rozpore so zákonom, ktorý ju tak robí absolútne neplatnou. Z takejto neplatnej zmluvy nevzniklo
žalobcovi právo na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Zároveň
žiadal, aby súd ako dôkaz pri rozhodovaní použil formulárovú zmluvu spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorou disponuje. Uplatňovanie nároku žalobcom zo zmenky považoval za neplatný právny úkon
v zmysle § 39 OZ, v dôsledku obchádzania zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho

zákonníka. Žiadal teda návrh žalobcu zamietnuť v celom rozsahu. V prípade, že by súd posúdil zmenku
ako absolútne neplatnú a návrh žalobcu ako návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, vedľajší
účastník vzniesol námietku premlčania.

Žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a žiadal, aby o tom

súd rozhodol a to tak, že jeho vstup do daného konania nepripustí. Odôvodnil to tým, že konanie je
európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne regulované Nariadením Rady
ES č. 861/2007, kde postup strán je upravený odlišne od vnútroštátnej úpravy a nepripúšťa vedľajšie
účastenstvo. Tiež poukázal na argumentáciu Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 6Cdo 357/2012 o
vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného v štádiu skráteného konania. Poukázal

na nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. s Ústavou Slovenskej republiky. Poukázal na to, že v praxi
dochádza k situácii, kedy právnické osoby hromadne vstupujú do konaní v spotrebiteľských veciach,
získavajú prístup k osobným údajom spotrebiteľov, konajú bez toho, aby boli aspoň v minimálnom
kontakte s účastníkmi a neoprávnene tak zasahujú do súkromného života účastníkov konania.

Súd doručil účastníkom konania a tiež vedľajšiemu účastníkovi listinné dôkazy z pripojeného
exekučného spisu a to pôvodnú zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky právneho
predchodcu súčasného žalobcu.

Na základe toho žalobca zaslal súdu písomné vyjadrenie k veci, v ktorom uviedol, že súd postupuje

mimo režimu Nariadenia Rady ES č. 861/2007 a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Poukázal
na to, že ani on, ani žalovaný dokazovanie zmluvou o úvere a ďalšími listinami nenavrhli. Zároveň
uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú v zmenke uvedené. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22.8.2002

sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013.
Trval na tom, aby súd postupoval podľa Nariadenia Rady ES č. 861/2007, podľa ktorého by vo veci
nemalo dôjsť k nariadeniu pojednávania. Nariadeného pojednávania sa žalobca nezúčastnil a nežiadal,
aby súd odročil pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti. Vo vyjadrení k veci samej poukázal napríslušné ustanovenia Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. a na niektoré rozhodnutia
odvolacích súdov v obdobných veciach.

Vpriebehukonaniažalobcazobralpodanúžalobuspäťsčastiatovrozsahuzmenkovéhoúrokuvovýške
0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si žalobca uplatnil v
danom konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Teda žalobca viac neuplatňoval zmenkový
úrok vo výške 0,25% denne, ale žiadal súd priznať zmenkový úrok len v časti 0,06% denne. Ostatné
časti návrhu a petitu ponechal žalobca bez zmeny.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti,
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu, nie je účinný, ak

dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takom prípade súd rozhodne
o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže žalobca zobral podanú žalobu späť sčasti pred prvým pojednávaním, súd konanie zastavil sčasti

o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmenkou, ktorá bola prílohou
návrhu, s úplným výpisom z Obchodného registra žalobcu, s vyjadrením žalobcu k veci, s vyjadrením
vedľajšieho účastníka k veci a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXX/XXXX. Z

tohto spisu súd oboznámil najmä zmenku, zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako aj rozhodnutia, ktoré v tomto konaní boli vydané.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázaný nasledovný skutkový stav.

Žalobca spolu s návrhom predložil fotokópiu zmenky, ktorú vystavila žalovaná v Snine dňa 22.4.2009.
Na zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXX. Je tam uvedená zmenková suma 180 Sk a zmenkový
úrok 0,25% denne od 27.8.2009. Tiež je tam text splatné: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na
rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, Pribinova 25, Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Na opačnej strane zmenky je text „Namiesto nás na rad CD Consulting

s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705“.

Totožnú zmenku pripojil oprávnený, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, k návrhu na vykonanie
exekúcievkonanívedenomnaOkresnomsúdeHumennépodsp.zn.XXEr/XXX/XXXX.Vdanomkonaní
bol povinnou súčasná žalovaná a predmetom exekúcie bola rovnaká zmenková suma a zmenkový úrok.

Súd zistil, že súčasťou exekučného spisu je aj zmluva o úvere, ktorá má rovnaké číslo, ako je číslo
uvedené na zmenke a bola uzatvorená v ten istý deň, ako je uvedený deň vystavenia zmenky. V
zmluve je uvedená výška úveru, výška poplatku za poskytnutie úveru, celková suma, ktorú má dlžník
zaplatiť a údaj o splátkach. Zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, ani údaj o RPMN. K predmetnej

zmluve boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 obsahujú dohodu o
vyplnení zmenky s nasledovným textom: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky /ďalej aj ako vystaviteľ/ vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi /
ďalej aj ako remitent/ vystavil veriteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent

najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle

bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh“.Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola prvostupňovým súdom
zamietnutá.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že podaná žaloba nie je dôvodná a na základe
nasledovného právneho hodnotenia ju zamietol.

Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorú žalobca predložil ako dôkaz osvedčenia uplatneného

nároku.

Táto zmenka zabezpečuje splnenie záväzku žalovanej zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Súdu je známe z jeho rozhodovacej
činnosti, že táto spoločnosť vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná predmetnú
zmluvu uzatvorila ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ a je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky. Súd

teda považoval veriteľa - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. za dodávateľa v rámci svojej obchodnej
činnosti podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovanú za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Príslušnú zmluvu o
úvere vyhodnotil súd ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ.

Keďže vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ a zmenkou bola zabezpečená pohľadávka vzniknutá zo

spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať predmetnú zmenku až po úroveň dohody
o vyplňovacom práve.

Bolo potrebné preveriť, či táto dohoda je zákonná a ak nie, prihliadnuť na možnú absolútnu neplatnosť
úkonu, v ktorom má nárok základ. Vyplýva to aj z právnej úpravy Smernice č. 93/13 EHS, podľa ktorej

sa spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tu súd poukazuje
aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. C-419/2011 zo 14.3.2013 /Česká sporiteľňa, a. s.
proti Geraldovi Feichterovi/ alebo rozhodnutie ESD C-76/10, z ktorých vyplýva, že napriek tomu, že v

danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Samotný Európsky súdny dvor v
uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Z uvedeného vyplýva, že i v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, musí súd aj bez

námietok dlžníka skúmať nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka vychádza, prípadne
ktoré sú priamo konkrétne premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu právam spotrebiteľa.

Keďže žalobca pripojil k návrhu len samotnú zmenku a bolo potrebné zistiť povahu a podmienky vzniku
pôvodného záväzkového vzťahu, musela byť zabezpečená úverová zmluva, z ktorej nárok bol zmenkou

zabezpečený. Súd zistil, že na predloženej zmenke je uvedené číslo, ktoré je totožné s číslom úverovej
zmluvy, ktorá bola súčasťou exekučného spisu v konaní pôvodného vystaviteľa zmenky a žalovanej.
Preto bol do konania pripojený príslušný exekučný spis.

Súd sa teda oboznámil s obsahom úverovej zmluvy, súčasťou ktorej boli aj všeobecné podmienky

poskytnutia úveru a mal za jednoznačne preukázané, že v danom prípade zmenka bola vystavená
ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Zabezpečený (primárny) právny úkon
je úverová spotrebiteľská zmluva a zabezpečovací právny úkon (akcesorický) je zmenka. Zmenka
má všetky formálne náležitosti. Po formálnej stránke je platným právnym úkonom, ale pre svoju
platnosť, vzhľadom k tomu, že ide o akcesorický zabezpečovací právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť

primárneho právneho úkonu, ktorý zabezpečuje, teda úverovej spotrebiteľskej zmluvy a platnosť
príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorého blankozmenka bola
veriteľom vystavená. Úlohou súdu bolo preto z úradnej povinnosti skúmať platnosť primárneho právneho
úkonu spotrebiteľskej zmluvy a platnosť príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
na základe ktorého zmluvné strany uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti.

Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007).Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), b), j), k), m), 5 OZ

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa§265Obchodnéhozákonníka,výkonpráva,ktorýjevrozporesozásadamipoctivéhoobchodného

styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernica 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj

napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že v nej dlžník vyhlásil, že „sa
oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených
a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy;
nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru

obsahujú vopred veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky, teda ucelený text, ktorý je súčasťou (na
zadnejstranezmluvy)predmetnejZmluvyoúvere.Ikeďdlžníkformálnevzmluvevyhlásil,ženemáknim
žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade jeho námietok tento nemal reálnu možnosť ovplyvniť podstatu
dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované na veriteľom vopred pripravenom tlačive
zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako celok, alebo ju odmietnuť. Z uvedeného je

zrejmé, že všeobecné podmienky poskytnutie úveru nemožno považovať za individuálne dohodnuté,
resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky, a teda ani bod 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku
(uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010).

Z článku 17 všeobecných podmienok úverovej zmluvy mal súd preukázané, že v tomto článku sa
zmluvné strany spotrebiteľskej úverovej zmluvy dohodli o vyplnení vystavenej zmenky v budúcnosti. Bez
platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007). Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva
spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok,

ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti na § 17 zmenkového zákona treba posúdiť, či
takýmto konaním indosatár nekonal na škodu odporkyne ako dlžníčky zo spotrebiteľského úveru.

Súd dospel k záveru, že článok 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná podmienka v článku 17

všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom v tejto časti. Neplatným
spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací právny
úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť považovaná za platný právny
úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania neplatnej dohody o vyplnení
zmenky v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo podmienené
podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky a úverovej
spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. V
momente uzatvárania úverovej spotrebiteľskej zmluvy obsahovou náležitosťou úverovej zmluvy bola

povinnosť dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa článku 17 všeobecných podmienok úverovej zmluvy
ako podmienky poskytnutie úveru. Táto podmienka je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods.
2 OZ, pretože nie je individuálne so spotrebiteľom dojednaná, tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej
úverovej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver, preto
podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy

a článku 17 všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Dôkazné bremeno na
preukázanie opaku podľa § 53 ods. 3 OZ má veriteľ, právny predchodca žalobcu. Dôkazné bremeno
neuniesol.

Dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou

podmienkouajpodľa§53ods.4písm.a)OZ,pretožespotrebiteľnemalmožnosťsastýmtoustanovením
oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy.Podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) OZ, je dojednanie o vypĺňacom práve zmenky (článok 17
všeobecných podmienok) neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky
vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany

POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany
práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva
spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie
dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

Podľa § 53 ods. 1 OZ je preto dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve
zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú nerovnováhu práv a
povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu vystavením a
následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Súd preto nevychádzal len z prísnej
formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového
práva v neprospech jednej zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním ustanovení zákona o ochrane

spotrebiteľa, čo je zároveň aj rozpor so zákonom a teda neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ,
§ 265 Obchodného zákonníka. Značnú nerovnováhu v právach spôsobuje dojednanie v článku 17
všeobecných podmienok úverovej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplní zmenku v deň splatnosti
celého dlhu. Žalovaná ako spotrebiteľ nijako nemohla ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum splatnosti
zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vyplňacieho práva

zmenky v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľkej zmluvy je neplatné aj podľa §
37 ods. 1 OZ pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dojednanie je neurčité, nepreskúmateľné v časti:
„Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia.“. Je zrejmé, že suma bola jednostranne do zmenky uvedená veriteľom a ku
dňu uzavretia dohody v článku 17 všeobecných podmienok spotrebiteľ nevedel, aká suma do zmenky

bude dopísaná. V momente uzatvárania dohody uzavrel neurčitú dohodu čo do článku 17 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej sumy, ktorá mala
byť dopísaná do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani určitým preskúmateľným
spôsobom stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná tak,
aby bola určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel.

Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v článku 17 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku
mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo
vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa článku 17 všeobecných podmienok.

Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa článku 17 všeobecných podmienok je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri
vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú
sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom

vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne krát 365 dní = vo výške 91,25% ročne. K vyplneniu
zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu. Ide o rozpor so zákonom (§ 4 ods. 4 Zák. č.
258/2001Z.z.).Zároveňideonekalúpodmienkupodľačlánku2písm.a)vspojenísustanovenímprílohy
ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si
veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky

zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Podľa názoru súdu ide o neplatnosť tohto
dojednania aj v nadväznosti na § 3 OZ pre rozpor s dobrými mravmi a podľa § 39 OZ a podľa § 265
Obchodného zákonníka (obchádzanie zákona o maximálnej úrokovej miere pri spotrebiteľských úveroch
podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov, ktorých výška nepresahuje v
priemere úrokovú mieru 10% ročne v porovnaní so zmenkovým úrokom 91,25% ročne.).

Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 OZ, pretože v rozpore s kogentnými
ustanoveniamizákonamuuvedenédojednanieumožniloobísťzákonnéustanoveniaavpísaťdozmenky
pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok. Úverová spotrebiteľská zmluva

neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zák. č. 258/2001 Z. z., § 9 ods. 9 zák. č.
129/2010 Z. z. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje rozpis splátok. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001
Z. z. a § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.V danom prípade je teda dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 OZ zároveň
neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná

aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 OZ pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre
obchádzanie zákona podľa § 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 konštatoval absolútnu
neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 OZ a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň

konštatoval, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky. V odôvodnení ďalej uviedol: „Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného
právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť a
teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom.
Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom

zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.
Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto práva podľa práva, ale tak, aby zámerne
dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci“.

Podľa § 154 ods. 4 O. s. p. a podľa § 494 OZ, z neplatného právneho úkonu, z neplatnej zmenky súd

nemohol priznať navrhovateľovi zmenkové plnenie, preto návrh zamietol.

Podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 O. s. p., je súd viazaný predmetom sporu čo do výšky, čo do základu
nároku. Súd nemohol priznať navrhovateľovi nároky tvoriace predmet sporu, keď dospel k záveru, že
zmenka je neplatným právnym úkonom.

Predmet sporu netvoril návrh žalobcu na zaplatenie úveru a príslušenstva na základe úverovej
spotrebiteľskejzmluvy,abysúdzvažoval,ženávrhuvyhovievtomrozsahu,žemupriznábezúročnýúver
(zostatok úveru) bez poplatkov (zákon č. 258/2001 Z. z. a zákon č. 129/2010 Z. z.). Nárok bol uplatnený
na základe zmenky ako právneho titulu, nebol uplatnený na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy.

Okrem viazanosti súdu predmetom sporu rozhodnutiu súdu priznať žalobcovi úver (zostatok úveru) bez
úrokov, bez poplatkov, bránila aj tá skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, koľko skutočne žalovaná
zaplatila z poskytnutého úveru ku dňu rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O. s. p.).

Dlh s rovnakým základom nároku je (bol) súčasne vymáhaný aj v zmenkovom konaní, aj v exekučnom

konaní, súd nemal preukázané ani to, či dlžník nezaplatil viac, ako mu ukladá zákon. Súd preto nemohol
za tejto skutkovej a dôkaznej situácie z úradnej povinnosti podľa § 153 ods. 4 O. s. p. zaviazať žalobcu k
vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku zákonného plnenia. Takýmto postupom zároveň
žalovanej bola odňatá možnosť podať absolútne námietky čiastočného alebo úplného zániku záväzku
zaplatením.

V nadväznosti na § 17 zák. č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 tak dospel súd k záveru, že v tomto
prípade sú splnené zákonné podmienky na skúmanie skutkových a právnych okolností, na základe
ktorých zmenka bola vystavená (kauzálny nexus) a to ex offo v záujme ochrany práv spotrebiteľa.

Súd mal preukázané, že subjekt pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa
(porušil vedome kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa). V príčinnej súvislosti s
tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor (na škodu) spotrebiteľa a vystavením a
indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa v príčinnej súvislosti so vzniknutou
škodou. Takému nekalému konaniu súd nemohol poskytnúť právnu ochranu. Súd má za to, že cieľom

idosovania zmenky na navrhovateľa bolo inkasovať zmenkovú sumu bez toho, aby zmenkový dlžník
nemohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej moci namiesto spotrebiteľa aplikoval kogentné
zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Preto sa súd domnieva, že aj keď žalovaná v tomto
konaní neprodukovala námietky, súd musí z úradnej moci chrániť práva spotrebiteľa, dané kogentnými
ustanoveniami zákona.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na zaplatenie nárokov zo zmenky zamietol v celom rozsahu.
Žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného v tomto konaní.
Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného z vlastnej iniciatívy svojim písomnýmpodaním. Zároveň sa vo veci vyjadril a poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky, spotrebiteľské
vzťahy a neplatnosť dohody o zmenke. Súd rozhodol o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do
konania priamo v rozsudku a to vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania a veľké množstvo skutkovo

a právne totožných žalôb.
Podľa ustanovenia § 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 93 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, je potrebné rozlišovať za súčasného právneho stavu dve skupiny.

Prvou skupinou subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, sú osoby, ktoré majú
právny záujem na výsledku tohto konania. Tu musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka
na výsledku konania (§ 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).
S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako
vedľajší účastník. Tu legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho právny záujem dáva

priamo samotný zákon, respektíve vyplýva priamo zo zákona. Touto právnou úpravou štát reagoval na
európske a v súlade s ním aj na vnútroštatné spotrebiteľské právne normy, ktorých účelom je poskytnutie
ochrany spotrebiteľom a vyrovnanie nerovnováhy postavenia subjektov v spotrebiteľských právnych
vzťahoch.
Ide tu aj o prípady, kde ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba na ochranu spotrebiteľa

na základe konkrétneho zákona v sporoch z ochrany spotrebiteľa. Teda na strane spotrebiteľa môže
vystupovať aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (§ 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Jedným zo spôsobov vstupu do konania vedľajšieho účastníka, je vstup z vlastného podnetu. V danom

prípade vyššie uvedené združenie oznámilo súdu svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane
odporkyne s odkazom na § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Vychádzajúc zo zistených skutočností a majúc pritom na pamäti dikciu ustanovenia § 93 odsek 2
Občianskehosúdnehoporiadku,jepotrebnépovažovaťnámietkuneprípustnostivedľajšiehoúčastníctva
vznesenú zo strany žalobcu za nedôvodnú, pretože vyššie uvedené združenie je subjektom, ktorý je

oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe zákonného splnomocnenia zo zákona
o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania.
Tým sa zabezpečuje aj smernicou EÚ požadovaná reálna a nielen formálna rovnosť účastníkov v
spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľom spotrebiteľského práva EÚ a SR.

Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu, boli teda splnené a preto súd pripustil
vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu. Súd tu poukazuje na rovnaký právny
názor odvolacieho Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach tohto navrhovateľa, napríklad : v
Rozsudkoch Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21C/65/2014-97, 8314204957 zo dňa 27. mája 2015,
sp.zn.21C/63/2014-116,8314204945zodňa22.júla2015,sp.zn.21C/64/2014-105,8314204948zodňa

22.júla 2015, sp.zn. 21C/61/2014, 8314204855 zo dňa 22. júla 2015, či v Uzneseniach Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 5Co/156/2015, sp.zn. 21Co/181/2015, sp.zn. 2Co/170/2015, sp.zn. 5Co/162/2015 a
iných.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov nepatrí

a úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajšiemu účastníkovi súd priznal právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na strane
účastníka, ktorý bol v konaní úspešný. Ide o účelne vynaložené trovy konania, lebo vedľajší účastník
si plní svoje povinnosti (ochrana spotrebiteľa) vyplývajúce priamo z vyššie uvedených právnych

predpisov SR a EÚ. Tým zabezpečuje nielen teoretickú, ale aj faktickú a reálnu rovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov. Trovy vedľajšieho účastníka predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške
36,52 eur za 2 úkony právnej pomoci /príprava a prevzatie veci a písomné vyjadrenie k veci/, 1 úkon
vo výške 18,26 eur. Ku každému úkonu patrí režijný paušál vo výške 8,58 eur. Keďže právny zástupcavedľajšieho účastníka je platcom DPH patrí mu aj náhrada vo výške 20% za DPH. Spolu tak náhrada
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je vo výške 63,96 eur, vypočítaná v súlade s Vyhl. č.
655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).