Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/213/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213841
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1412213841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlomGrösslingovaul.č.4,Bratislava,protiodporcovi:Slovenskárepublika-Ministerstvospravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 26. novembra 2014,
č.k. 5C/109/2012-70, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
náhrady škody vo výške 125 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 446,25 eur podľa zák. č. 514/2003
Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod
sp.zn.15Er/13/2010súdnyexekútorJUDr.RudolfKrutýnazákladeexekučnéhotitulu-rozsudkuStáleho
rozhodcovského súdu, č. k. SR 16486/09 vydaného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. dňa 23.10.2009

v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému Ľ. B., o vymoženie sumy 792,68 eura s
príslušenstvom, dňa 08.01.2010 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej žiadosti
súd rozhodol uznesením zo dňa 03.03.2010, č.k. 15Er/13/2010-10 tak, že žiadosť súdneho exekútora
zamietol. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 3 ods. 1 písm. d), § 4
ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonova§44ods.2
Exekučného poriadku a dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie zákonných predpokladov

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Poukázal na to, že exekučný
súd sa tvrdeného nesprávneho úradného postupu; spočívajúceho v nedodržaní zákonnej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie; nedopustil,
nakoľko lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku sa na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom;
ako je to aj v danej veci; nevzťahuje. Vzhľadom na uvedené; keď nebol preukázaný tvrdený nesprávny
úradný postup, ktorý je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zák. č.

514/2003Z.z.;užneskúmalapodrobnesanezaoberalsplnenímďalšíchpredpokladovzodpovednostiza
škodu - vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal,
nakoľko odporca náhradu trov priznať nežiadal.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v konaní
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd
prvého stupňa vec v napadnutej časti nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. §

221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Namietal, že v dôsledku procesného postupu prvostupňového
súdu v prejednávanej veci došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti a porušeniu jeho práva na súdnu

ochranu a súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, keď ignoroval jeho žiadosť o
zrušenie (odročenie) pojednávania napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti (resp. právneho
zástupcu) na pojednávaní vedenom nestranným sudcom na nestrannom súde, v dôsledku čoho nemal
možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vo
veci samej vychádzal a ani k dôkazom, ktoré vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď

vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku poznateľný
a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Zároveň namietal i porušenie jeho
práva na zákonného sudcu, keď súd prvého stupňa vo veci konal a rozhodol napriek tomu, že
už v návrhu na začatie konania ho upovedomil o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť, pričom

na uvedenom nič nemení ani to, že krajský súd v uvedených skutočnostiach dôvody na vylúčenie
sudcu nevzhliadol. Poukázal na to, že súd prvého stupňa v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval
okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a konštatoval, že napadnutý rozsudok, z ktorého nie je
zrejmé, na základe akej úvahy dospel prvostupňový súd jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu,
že mu majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla, je potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť, a

to aj s poukazom na jeho vnútornú rozpornosť, keď prvostupňový súd síce porušenie práva zistil,
avšak ho nekonštatoval a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy.
Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že v konaní nepreukázal vznik škody, keďže výšku škody,
ktorú presne špecifikoval na základe účtovnej agendy, ktorú vzhľadom na ochranu osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácií, nebolo možné korešpondenčne predložiť, mienil na

pojednávaní preukázať aj predložením znaleckého posudku, ktorého vypracovanie by zabezpečil, avšak
prvostupňový súd dokazovanie neprípustne skrátil iba na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že vo veci mieni rozhodnúť. Zdôraznil, že všetky problémy, ktoré
boli v jeho právnej sfére vyvolané nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu a ktoré
jasne a zrozumiteľne opísal v podanom návrhu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím

finančnej satisfakcie za porušenie práva.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania,

ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa pre účely rozhodnutia vo veci samej všetko

dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti
návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal odporca na svoju obranu
(§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p.
dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver,

že v danej veci neboli naplnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce
§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 6 ods. 1,2, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1,2,3, § 27 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorýchzákonov a § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, svoje dôvody, pre ktoré návrhu
navrhovateľa nevyhovel a neprihliadol tak na jeho námietky proti postupu Okresného súdu Bratislava
IV v exekučnej veci sp. zn. 15Er/13/2010, aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil,

pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie
veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť
všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto
možno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať za presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľa nie
je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska ním uvádzaných

tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali
správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie vo veci samej.
V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods.
3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súdom v občianskom súdom konaní v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to: 1/ existencia škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup

súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom.

V preskúmavanej veci je správny záver súdu prvého stupňa, že v exekučnom konaní vedenom pod
sp. zn. 15Er/13/2010 k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, keď uvedený záver zodpovedá

vykonaným dôkazom (§ 132 O.s.p.), nakoľko súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky rozhodujúce
skutočnosti tvrdené navrhovateľom, ako aj listinné dôkazy založené v spise a svoje skutkové závery
založil na ich správnom zhodnotení, v ktorom postupe nebol zistený žiaden logický rozpor.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že exekučný súd v konaní sp. zn.

15Er/13/2010 nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď v danej veci
nebol lehotou podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku viazaný, nakoľko zistil rozpor exekučného titulu
so zákonom a preto musela byť žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

Za daného stavu je správny tiež postup prvostupňového súdu, ktorý sa; vzhľadom na absenciu
nesprávneho úradného postupu, ako nevyhnutného predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu;
už nezaoberal posúdením splnenia ostatných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti (vznik škody a
príčinná súvislosť), ktoré nemohli mať na rozhodnutie vo veci samej žiadny vplyv, keď bez ohľadu na
ich posúdenie podanému návrhu nebolo možné vyhovieť.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom tým,
že vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 26.11.2014 v jeho neprítomnosti, odvolací
súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, napriek
tomu, že predvolanie na toto pojednávanie osobne prevzal dňa 06.10.2014 (č.l. 46 spisu), o odročenie

pojednávania z dôležitých dôvodov nepožiadal a pojednávania sa nezúčastnil, a teda boli splnené všetky
zákonné predpoklady (§ 101 ods. 2 O.s.p.) na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní dňa
26.11.2014 v jeho neprítomnosti.

Nedôvodná je tiež odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keď o

jeho námietke zaujatosti v preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením
zo dňa 16.10.2012, č.k. 3NcC 183/2012-15, zákonnú sudkyňu JUDr. Idu Takáčovú z prejednávania a
rozhodovania danej veci nevylúčil.

Súdu prvého stupňa teda nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri skutkovom

a právnom posúdení nároku navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.
zn. 15Er/13/2010, pričom ani v odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. Súd prvého stupňa sa v rámcipredmetného konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami uvádzanými v podanom
návrhu a svoje rozhodnutie vydal v súlade s platnou právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie
v napadnutej časti riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere nemožno námietky

navrhovateľa považovať za opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal v
odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa §
151 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.