Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806205377
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3806205377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné
služby Slovensko, s.r.o., Vajnorská č. 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, zast. NITSCHNEIDER & NOVAK,
s.r.o., Cintorínska č. 3/A, Bratislava, IČO: 35 874 465 proti žalovanému: P. L., bytom M. č. X, P.,
zast. JUDr. Ing. Michal Mladý, advokát, Prievidzská 254/26, 972 01 Bojnice, o zaplatenie 4.734,32 Eur

(142.626,20 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k.
7Cb/1/2007-649 zo dňa 22. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie 1.656,65 Eur
s 0,1 %-ným denným úrokom z omeškania od 01.02.2006 do zaplatenia a v časti výroku o náhrade trov
konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenie 4.734,32 Eur (142.626,20 Sk) s príslušenstvom titulom nárokov v dôsledku
predčasného ukončenia leasingovej zmluvy č. XXX XXX zo dňa 15.08.2003. Vychádzal zo zistenia,
že na základe predmetnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky zmluvy o
finančnom leasingu motorového vozidla, (ďalej VPZFL), žalobca dňa 15.08.2003 poskytol žalovanému
do nájmu motorové vozidlo značky X., výrobné číslo motora R. XXXXXX, výrobné číslo karosérie Z

Žalovaný porušil povinnosť riadne a včas platiť mesačné splátky po 30.469,50 Sk, vrátane DPH. Ku dňu
02.04.2004 žalobca ako prenajímateľ v zmysle čl. VII. ods. 2 písm. b/ Všeobecných podmienok zmluvy
o finančnom leasingu motorového vozidla (VPZFL) pristúpil k vypovedaniu zmluvy, lebo nedoplatok
žalovaného na leasingových splátkach presiahol výšku dvoch mesačných splátok a písomným podaním
- oznámením o ukončení leasingovej zmluvy č. XXXXXX, vyzval žalovaného na vrátenie predmetu
leasingu, pričom ho poučil o možných trestno-právnych následkoch. Žalovaný na výzvu nereagoval,
preto žalobca vykonal šetrenie prostredníctvom externej agentúry, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie

podať na neho trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery. Dňa
26.09.2005 žalovaný vozidlo odovzdal splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Žalobca v dôsledku
predčasného ukončenia predmetnej leastingovej zmluvy požadoval od žalovaného v zmysle VPZFL
zaplatenie 4.734,32 Eur (142.626,20 Sk) ako rozdiel medzi dlžnou sumou v celkovej výške
269.852,10 Sk, pozostávajúcou zo sumy a/ 7.322 Sk titulom dlhu na leasingových splátkach, b/ 72.366
Sk, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi zostatkovou cenou vozidla v jeho účtovníctve (bez DPH) a

cenou odpredaného vozidla (bez DPH), c/ 87.981 Sk titulom nákladov spojených s finančnými službami,
vrátane DPH, d/ 87.935,10 Sk titulom nákladov spojených s odobratím vozidla, vrátane DPH, e/ 14.248
Sk, ktorá suma predstavuje doúčtovanie poistného do konca poistného obdobia, vrátane DPH a sumou127.225,90 Sk predstavujúcou zálohy na splátky započítané v prospech žalovaného. Z dokazovania
vykonaného výsluchom žalovaného, svedkov M. L., U.. P. M., Y. L., U.. E. K., C.. L. N., C.. X. T. P..,
E. P., výsluchom znalca C.. Z. H., oboznámením sa s obsahom spisu ČVS: ORP-776/OEK-PD-2005, s

Zmluvou o finančnom leasingu nového vozidla č. XXXXXX,
s VPZFL, s protokolom o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 15.08.2008 a zo dňa 26.09.2005, s
faktúrami, so zákazkovým listom, s oznámením o účtovaní poplatkov
za mimosúdne inkaso pohľadávok, s oznámením o ukončení leasingovej zmluvy, so záverečnou
správou, s odborným posudkom č. 25160, s prehľadom splátok, s výpočtom zostatkovej ceny vozidla v

účtovníctve prenajímateľa, s výpočtom nákladov spojených
s finančnými službami, so splátkovým kalendárom, s výpočtom neamortizovanej časti splátky vopred
na nájomné, s mandátnymi zmluvami a s ich prílohami, vrátane cenníkov,
s výpisom z účtu, s vyjadrením subjektov, ktorých predmetom podnikateľskej činnosti je predaj
používaných motorových vozidiel, s vyjadrením D., F.s faktúrou č. 29772218, so Zmluvou o spolupráci,
obchodnom zastúpení a kúpe motorového vozidla, s Dohodou o spolupráci pri manipulácii, garážovaní,

uskladňovaní, servisovaní, kúpe a predaji ojazdených vozidiel a so Smernicou, so znaleckým posudkom
č. 2/2009 a s jeho dodatkom, s vyjadrením R.. V., s postupom pri uzatváraní leasingových zmlúv a
leasingových zmlúv s poistným zahrnutým do leasingových splátok na nové a ojazdené vozidlá, so
znaleckým posudkom C.., s podaním R., spol. s r.o. O. mal súd prvého stupňa za preukázané, že
právne následky výpovede v zmysle čl. VII. ods. 2 písm. b) VPZFL (teda pre nedoplatok na leasingových

splátkach presahujúcich výšku dvoch mesačných splátok) nenastali ku dňu 02.04.2004, ako to tvrdil
žalobca, ale až ku dňu 15.05.2004, kedy dlh žalovaného na splátkach dosiahol 91.372,40 Sk. Pokiaľ
si žalobca v dôsledku takto predčasne ukončeného leasingového vzťahu uplatnil v zmysle čl. VII. ods.
6 písm. a) VPZFL proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 243,04 Eur (7.322 Sk) titulom dlhu
na leasingových splátkach, súd prvého stupňa vychádzal z uznávacieho prejavu žalovaného ohľadne

tohto nároku čo do dôvodu a výšky a v tejto časti ho považoval za nesporný. Pri skúmaní nároku
žalobcu na zaplatenie 2.402,11 Eur (72.366 Sk) titulom rozdielu medzi zostatkovou cenou vozidla v jeho
účtovníctve (bez DPH) a cenou odpredaného vozidla (bez DPH) uplatneného podľa čl. VII. ods. 6 písm.
b) VPZFL konštatoval, že účastníkom konania ako zmluvným stranám vzhľadom na zásadu zmluvnej
voľnosti nič nebránilo dohodnúť si rozsah náhrady škody upravený v dispozitívnom ustanovení § 379

Obch. zák. aj odchylne, teda inak, než je tam uvedený, avšak za situácie, keď medzi účastníkmi bola
nesporná len zostatková cena vozidla v účtovníctve žalobcu vo výške 534.593,40 Sk, ale výšku ceny
predaného vozidla v sume 490.860 Sk žalovaný namietol ako neprimerane nízku, súd prvého stupňa s
prihliadnutím na odborné a znalecké posudky a vyjadrenia predajcov ustálil ako obvyklú cenu predmetu
leasingu ku dňu jeho predaja sumu 606.000 Sk vrátane DPH. V tejto súvislosti zdôraznil, že zmluvné

dojednanie umožňujúce odpočítať cenu, za ktorú bol predmet leasingu predaný, nie je možné vykladať
tak, aby znamenalo pripustenie ľubovôle leasingového prenajímateľa pri predaji predmetu leasingu,
lebo jej dôsledky by dopadli na nájomcu v podobe bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. Uviedol,
že s prihliadnutím na túto skutočnosť potom škoda spočívajúca v strate na zisku predstavuje sumu len
43.733,40 Sk ako rozdiel medzi zostatkovou cenou

vozidla v účtovníctve žalobcu vo výške 534.593,40 Sk (bez DPH) a sumou 490.860 Sk ako cenou, za
ktorú mal byť predmet leasingu predaný (606.000 Sk - 19 % DPH, t. z. 115.140 Sk = 490.860 Sk),
keďže žalobca predal vozidlo za cenu nižšiu než bola jeho všeobecná hodnota. Nakoľko vozidlo kúpila
spoločnosť R., nebolo možné aplikovať článok 5 Smernice č. 27 z Dohody o spolupráci pri manipulácii,
garážovaní, uskladňovaní, servisovaní, kúpe a predaji ojazdených vozidiel uzavretej medzi žalobcom

a spoločnosťou
R. F.. a teda nebolo možné výťažok z predaja vozidla znížiť ešte o 5 %. V súvislosti s nárokom žalobcu
na zaplatenie 2.920,43 Eur (87.981 Sk) titulom nákladov spojených s finančnými službami uplatneným
podľa čl. VII. ods. 6 písm. b), e), VPZFL súd prvého stupňa uviedol, že z právneho hľadiska ide o
nárok titulom zmluvnej pokuty. Vzhľadom na tvrdenie žalovaného o tom, že nemal jasnú predstavu

o právnych dôsledkoch predmetného článku, a že ani svedkyňa M. L., vedúca predaja R. F.., ktorá
leasingovú zmluvu spolu s VPZFL predložila žalovanému na podpis, nevedela uviesť, čo z hľadiska
obsahového vyjadrovalo slovné spojenie „ náklady finančnej služby, resp. rozdiel medzi anuitným a
leasingovým úročením, súd prvého stupňa prejudiciálne riešil otázku platnosti čl. VII. ods. 6 písm. b) a
písm. e) VPZFL tvoriacich neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy č... Dospel k záveru, že i napriek

definícii pojmov rovnomerné úročenie a anuitné úročenie v čl. I. VPZFL zmluva č. XXXXXX, ale ani
VPZFL neobsahujú zmluvné dojednanie, z ktorého by bolo možné jednoznačne zistiť spôsob výpočtu
anuitného úročenia, t. j. presne ktorá výška z finančnej služby (v splátkovom kalendári je pritom finančná
služba vyčíslená sumou 3.479,90 Sk) sa rozpočítava na presne ktorý, resp. za použitia akého spôsobuvýpočtu zistený, nerovnomerne sa znižujúci zostatok splátok finančnej služby. Až dňa 24.02.2006 (č. l.
44) žalobca písomne vysvetlil (korigoval prejav svojej vôle v čl. VII. ods. 6 písm. b/ a písm. e/ VPZFL)
tak, že v priebehu trvania leasingového prenájmu dochádza k zmene výšky hodnoty predmetu leasingu,

že sa znižuje
a preto sa znižuje aj výška, resp. hodnota finančnej služby v prospech nájomcu, ktorú skutočnosť
vyjadruje tabuľka č. 2 (č. l. 47), podľa ktorej mesačná splátka predstavuje
v skutočnosti súčet úroku a istiny s tým, že úrok je 12,203%. Spôsob výpočtu úroku žalobca špecifikoval
v priebehu konania (č. l. 279). Súd prvého stupňa konštatoval, že ani za použitia výkladových pravidiel

nebolo možné dospieť k zisteniu, že vecný obsah predmetného zmluvného dojednania bol taký, ako
je uvedené na č. l. 44-47, č. 279, preto z dôvodu čiastočnej neurčitosti právneho úkonu (čl. VII. ods. 6
písm. b/ a písm. e/ VPZFL) nárok
o zaplatenie sumy 2.920,43 Eur vyhodnotil ako nedôvodný.

Nárok žalobcu na zaplatenie 472,95 Eur (14.248 Sk) titulom dlhu na poistnom žalovaný uznal čo do

základu i výšky, preto v tejto časti ho súd prvého stupňa označil za nesporný. Z nároku žalobcu na
zaplatenie 2.918,91 Eur (87.935,10 Sk) uplatneného titulom nákladov spojených s odobratím vozidla
podľa čl. VII. ods. 2 písm. a) ods. 5 písm. c), ods. 6 písm. f) VPZFL žalovaný uznal len časť vo výške
114,52 Eur (3.450 Sk) titulom nákladov vynaložených za prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte, vo
zvyšnej časti nárok poprel ako nedôvodný. Súd prvého stupňa pri skúmaní opodstatnenosti nároku na

zaplatenie sumy
1.000 Sk + DPH, ktorú žalobca požadoval ako náhradu nákladov vynaložených úhradou faktúry č.
52/2004 zo dňa 02.08.2004 spoločnosti D. - G., F. na základe Dodatku č. 3 k Mandátnej zmluve
a prílohy č. I. prílohy E tretí odsek, uzavretej medzi ním a spoločnosťou D.. za podanie návrhu na
trestné oznámenie, uviedol, že predmetný Dodatok č. 3 nadobudol účinnosť až dňa 02.01.2005, pričom

Mandátna zmluva v znení ku dňu 02.08.2004 neobsahovala dojednanie o sume 1.000 Sk ako o cene
služby za podanie trestného oznámenia. Konštatoval preto, že nárok na zaplatenie sumy 1.000 Sk +
DPH nie je dôvodný. Za neopodstatnený označil aj nárok žalobcu na zaplatenie 6.000 Sk, ktorá suma
mala predstavovať náklady vynaložené spoločnosťou D. - G. ako mandatárom za zastupovanie žalobcu
ako mandátna v súvislosti s uplatnením škody v trestnom konaní. Uviedol, že nakoľko mandatár žalobcu

v trestnej veci na súdnom pojednávaní nezastupoval, je nárok žalobcu na náhradu takýchto nákladov
nedôvodný.
Za nedôvodný tiež označil jeho nárok na zaplatenie nákladov vynaložených spoločnosťou
D.. ako mandatárom titulom odmeny vo výške 10 % zo zrealizovanej predajnej ceny vozidla vráteného
žalobcovi na základe činnosti mandatára, teda vo výške 1.825,83 Eur (55.005 Sk) na základe prílohy

I., prílohy A, druhý odsek k Mandátnej zmluve zo dňa 01.03.2005 uzavretej medzi žalobcom a
spoločnosťou D., lebo z vykonaného dokazovania vyplynulo, že mandatár žalobcu v trestnej veci na
súdnom pojednávaní nezastupoval. Za opodstatnené nároky však súd prvého stupňa označil nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 116,17 Eur (3.500 Sk) titulom náhrady cestovných nákladov vynaložených
mandatáromD.,sumy100,90Eur(3.040Sk)vsúvislostisvýsluchmiE.X.aU..E.K.napríslušnomúrade

vyšetrovania ohľadne vrátenia predmetu leasingu a tiež sumy 66,06 Eur (1.900 Sk) titulom nákladov
vynaložených na vypracovanie odborného posudku. Prvostupňový súd konštatoval, že vzhľadom na
výsledky vykonaného dokazovania opodstatneným bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 7.322 Sk,
43.733,40 Sk, 3.040 Sk, 3.500 Sk, 3.450 Sk, 1.900 Sk, celkom 62.945,40 Sk + 19% DPH, t.j. 11.959,62
Sk, spolu 74.905,02 Sk a ďalej nárok o zaplatenie 14.248,- Sk

s DPH. V prospech žalovaného žalobca dobropisoval 127.225,90 Sk. Rozdiel medzi sumou 89.153,02
Sk a 127.225,90 Sk je mínus 38.072,88 Sk, t.j. 1.263,78 Eur., takže žaloba je neopodstatnená, preto
ju bolo potrebné zamietnuť s tým, že s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu 4.734,32 Eur spolu s 0,1 % denným
úrokom z omeškania od 01.02.2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania alebo aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že žalobca predal

motorové vozidlo pod jeho reálnu cenu a tiež, že nebol oprávnený odpočítať z ceny, za ktorú ho predal,
5 % - ú províziu pre predajcu. Žalobca zdôraznil, že spôsob určenia náhrady škody bol medzi stranami
jednoznačne dohodnutý v čl. VII. bod 6 písm. b) VPZFL tak, že škoda sa vypočíta ako rozdiel medzi
zostatkovou cenou vozidla v účtovníctve prenajímateľa ku dňu ukončenia povinnosti nájomcu platiťleasingové splátky (t. z. ku dňu odobratia) a cenou, za ktorú sa vozidlo odpredalo. Žalobca zdôraznil, že
ako vlastníkovi vozidla mu nepochybne prislúchalo právo nakladať so svojim majetkom bez obmedzení
s poukazom na ust. § 123 a nasl.

Obč. zák., a súd prvého stupňa postupoval svojvoľne, keď cenu vozidla určil ako priemer ocenení,
ktoré boli v konaní zabezpečené a oboznámené. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že vozidlo bolo
odpredané za cenu vyššiu než bola stanovená odborným posudkom spoločnosti R. a výška provízie pre
predajcu 5 % bola stanovená v zmysle bodu 7, a nie podľa bodu 5, smernice č. 27 týkajúcej sa postupu
pri predaji ojazdených vozidiel zo dňa 02.03.2003. Žalobca sa nestotožnil ani s právnym záverom

prvostupňového súdu o neopodstatnenosti jeho nároku na zaplatenie nákladov spojených s finančnými
službami vo výške 87.981 Sk, teda 2.920,43 Eur z dôvodu čiastočnej neplatnosti právneho úkonu v
dôsledku neurčitosti. Zdôraznil, že spôsob určenia rozsahu nákladov finančnej služby je stanovený v
čl. VII. bod 6 písm. e) VPZFL ako rozdiel vzniknutý medzi anuitným (nerovnomerným) a leasingovým
(rovnomerným) úročením k príslušnému dátumu, pričom pojmy rovnomerné a anuitné úročenie sú
definované v čl. I. Bol názoru, že uvedené dojednania sú dostatočne určité a zrozumiteľné, jasným

spôsobom vyjadrujúce jeho vôľu, preto záver súdu prvého stupňa o čiastočnej neplatnosti právneho
úkonu v zmysle § 37
ods. 1 Obč. zák. je nesprávny. Ďalej nesúhlasil s konštatovaním prvostupňového súdu o nedôvodnosti
jeho nároku na zaplatenie náhrady nákladov vzniknutých v súvislosti s podaním trestného oznámenia vo
výške 1.000 Sk, 6.000 Sk a nákladov vzniknutých v súvislosti so zadržaním vozidla vo výške 55.005 Sk.

Uviedol,ženároknanáhradunákladovzapodanietrestnéhooznámeniavovýške1.000Skboluplatnený
podľa Dodatku č. 1 k Mandátnej zmluve príloha E tretí odsek, kde odmena bola dohodnutá 3.000 Sk,
resp. 4.000 Sk, a ak si mandatár (spoločnosti D.) uplatnil len 1.000 Sk, nemôže to ísť na ťarchu jeho,
žalobcu. Nárok na zaplatenie 6.000 Sk ako náhrady nákladov za podanie trestného oznámenia si uplatnil
taktiež dôvodne, a to podľa prílohy A k Mandátnej zmluve uzavretej so spoločnosťou D. dňa 01.03.2005,

a nie podľa prílohy B, ako nesprávne uviedol súd prvého stupňa. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvého
stupňa sa tiež nesprávne vysporiadal s jeho nárokom na zaplatenie 55.005 Sk titulom náhrady nákladov
za zadržanie vozidla, keď mu túto sumu nepriznal s odôvodnením, že mandatár D.. ho v trestnej
veci v súdnom konaní nezastupoval. Poukázal na to, že výsledkom preukázanej činnosti mandatára
bolo odovzdanie predmetu leasingu (vozidla) do dispozície jeho, žalobcu, za ktorú činnosť si uplatnil

odmenu v súlade s prílohou č. 1 k Mandátnej zmluve zo dňa 01.03.2005, pričom pre uplatnenie tohto
nároku nebolo nevyhnutné uskutočnenie súdneho konania. Žalobca vyjadril presvedčenie, že všetky
ním vyčíslené položky uvedené vo finančnom vyrovnaní sú voči žalovanému uplatnené oprávnene.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne

správny, lebo súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, správne zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil. Za potrebné považoval osobitne sa vyjadriť k nároku žalobcu
na zaplatenie 55.005 Sk uplatneného titulom náhrady nákladov za zadržanie vozidla podľa prílohy
č. 1 k Mandátnej zmluve uzavretej dňa 01.03.2005 medzi žalobcom a D. - G. P. s.r.o. Uviedol, že
žalobca prezentuje výklad dojednania v prílohe č. 1 spôsobom vytrhnutým z kontextu, pretože zo

znenia predmetnej prílohy, konkrétne jej druhej odrážky, nepochybne vyplýva, že mandatár má nárok na
odmenu zo zrealizovanej predajnej ceny vozidla vráteného žalobcovi na základe preukázanej činnosti
mandatára uvedenej v prílohe B Mandátnej zmluvy. V prílohe B sú pritom opísané činnosti mandatára
spočívajúce v zastupovaní mandanta na súdnych pojednávaniach v trestných veciach ako poškodenej
strany. Keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že mandatár nezastupoval žalobcu pred súdom

v žiadnej trestnej veci, nakoľko v danom prípade sa na súde žiadne trestné konanie neviedlo, záver
prvostupňového súdu o neopodstatnenosti predmetného nároku je správny a jeho rozhodnutie, ktorým
žalobu zamietol v celom rozsahu, je náležite a dostatočne odôvodnené.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu veci dospel k
záveru, že medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť ohľadne zániku zmluvného vzťahu z dôvodu
predčasne ukončenej leasingovej zmluvy č. XXX XXX, pričom právne následky výpovede zmluvy podľa

čl. VII. ods. 2 písm. b) VPZFL nastali dňom 15.05.2004. Konštatoval, že z celkového nároku žalobcu
titulom finančného vyúčtovania v dôsledku predčasne ukončeného leasingového vzťahu vo výške
269.852,10 Sk (čo predstavuje 8.957,45 Eur), od ktorej sumy žalobca odpočítal zálohu na leasingové
splátky 127.225,90 Sk (4.223,13 Eur) v prospech žalovaného a žalobou si uplatnil rozdiel vo výške4.734,32 Eur, bol opodstatnený len jeho nárok na zaplatenie sumy 7.322 Sk (243,05 Eur) titulom dlhu
žalovaného na leasingových splátkach, sumy 43.733,40 Sk (1.451,68 Eur) titulom nároku na náhradu
škody zodpovedajúceho rozdielu medzi zostatkovou cenou predmetu leasingu v účtovníctve žalobcu

a jeho všeobecnou hodnotou zistenou z odborných posudkov a vyjadrení, súm 3.040 Sk (100,90
Eur), 1.900 Sk (63,03 Eur), 3.500 Sk (116,18 Eur) a 3.450 Sk (114,52 Eur) titulom náhrady nákladov
spojených s odobratím predmetu leasingu a sumy 14.248 Sk (472,95 Eur) titulom dlhu žalovaného
na poistnom, čo spolu predstavuje sumu 89.153,02 Sk (2.959,34 Eur). Súd prvého stupňa uzavrel,
že nakoľko rozdiel medzi tým, na čo mal žalobca nárok, teda na 89.153,02 Sk a tým, čo v prospech

žalovaného dobropisoval, teda 127.225,90 Sk, predstavuje - 38.072,88 Sk (záporné číslo), žalobu o
zaplatenie 4.734,32 Eur s príslušenstvom bolo potrebné zamietnuť.

Žalobca vo svojom odvolaní argumentoval tým, že súd prvého stupňa v rozpore s dojednaniami v
leasingovej zmluve vrátane jej všeobecných zmluvných podmienok svojvoľne ustálil všeobecnú hodnotu
predmetu leasingu - vozidla, ktorú potom odpočítal od zostatkovej hodnoty vedenej v jeho účtovníctve,

že neakceptoval dojednanie medzi ním a spoločnosťou R.. o výške provízie 5 % z výťažku predaja
predmetu leasingu, že nesprávne posúdil niektoré jeho nároky na náhradu škody v súvislosti s nákladmi
vynaloženými na odobratie vozidla ním splnomocnenými spoločnosťami D. - G. s.r.o. a D. - G. P. s.r.o.,
a tiež že nesprávne prejudiciálne určil čiastočnú neplatnosť zmluvného dojednania týkajúceho sa jeho
nároku na náhradu nákladov spojených s finančnými službami.

Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu tak, ako ho na základe vykonaných dôkazov
ustálil súd prvého stupňa, konštatuje správnosť jeho právnych záverov v časti týkajúcej sa nároku
žalobcu na náhradu škody predstavujúcu rozdiel medzi zostatkovou cenou vozidla v účtovníctve žalobcu
(bez DPH) a cenou odpredaného vozidla. Súd prvého stupňa správne vyložil znenie ust. § 379 Obch.

zák. v nadväznosti na ust.
§ 263 Obch. zák., keď uviedol, že účastníkom nič nebráni v dohode o rozsahu náhrady škody odchylne
od právnej úpravy obsiahnutej v § 379 Obch. zák., avšak ani také dojednanie nemôže znamenať
pripustenie ľubovôle leasingového prenajímateľa pri predaji predmetu leasingu, ktorej dôsledky by
dopadli na nájomcu. Ak bol teda predmet leasingu predaný za cenu nižšiu, odchyľujúcu sa od obvyklej

ceny, ktorú v danom prípade súd prvého stupňa na základe znaleckých a odborných posudkov a
vyjadrení určil na 606.000 Sk (bez DPH 490.860 Sk), prvostupňový súd správne pri odpočte od
zostatkovej hodnoty predmetu leasingu vedeného v účtovníctve žalobcu vychádzal z tejto obvyklej
(všeobecnej) ceny. Odvolací súd k námietke žalobcu o tzv. svojvôli prvostupňového súdu pri určení
obvyklej (všeobecnej) ceny vozidla uvádza, že súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckých a odborných

posudkov a vyjadrení, takže obvyklú cenu vozidla neurčil svojvoľne, naopak, jeho riadne odôvodnené
úvahy a závery, sú súladné s rozhodovacou praxou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 32Cdo/3926/2008 zo dňa 24.11.2009, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
32Odo/1089/2004 zo dňa 15.11.2005). Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné výťažok z
predaja predmetu leasingu znížiť o 5 % titulom provízie, a to ani podľa čl. 5, ani podľa čl. 7 Smernice

č. 27 k Dohode o spolupráci uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou R..r.o., lebo predmet leasingu
kúpila samotná spoločnosť Autoprogress SK, s.r.o., a nie klient ňou získaný.

Odvolací súd sa ďalej stotožňuje i s právnym posúdením nároku žalobcu na zaplatenie náhrady časti
nákladov spojených s odobratím vozidla vo výške 1.000 Sk za podanie návrhu na trestné oznámenie,

vo výške 6.000 Sk titulom odmeny za zastupovanie v trestnej veci v súvislosti s uplatnením škody a vo
výške 55.005 Sk titulom odmeny za zastupovanie v trestných veciach na súdnych pojednávaniach, ktoré
súd prvého stupňa vyhodnotil ako neopodstatnené. K uplatnenému nároku žalobcu vo výške 1.000 Sk
podľa Dodatku č. 1 zo dňa 01.09.2003 k Mandátnej zmluve zo dňa 07.03.2003, prílohy E tretí odsek
odvolací súd uvádza, že toto dojednanie sa týkalo situácie, keď došlo k spáchaniu trestného činu (čo v

danom prípade nebolo preukázané), sadzba pre taký prípad bola dojednaná na 3.000 Sk, resp. 4.000
Sk, a, nie 1.000 Sk, naviac v súvislosti s týmto nárokom sám žalobca uvádzal rozporné tvrdenia ohľadne
jeho titulu, keď na pojednávaní dňa 08.06.2007 (v spise na č. l. 131 p.v.) uviedol prostredníctvom svojho
zástupcu, že nešlo o odmenu za podanie trestného oznámenia, ale o platbu účtovanú spoločnosťou D.
za neúspešný výjazd. Odvolací súd preto konštatuje, že žalobca ohľadne svojich tvrdení o tomto nároku

neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie náhrady nákladov vo výške
6.000 Sk a 55.005 Sk za zastupovanie v trestnej veci na súdnych pojednávaniach v súvislosti s
uplatnením škody na základe prílohy č. 1 prílohy B k Mandátnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a
spoločnosťou D. - G. P., s.r.o., dňa 01.03.2005, zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom nemožnovyvodiť, že mandatár D. - G. P. s.r.o. zastupoval žalobcu na súdnych pojednávaniach v trestnej veci,
v dôsledku čoho by bol oprávnený účtovať dojednané odmeny tak, ako to predpokladá predmetná
mandátna zmluva. Argument žalobcu v tom smere, že pre uplatnenie týchto nárokov nebolo potrebné

uskutočnenie súdneho pojednávania, a že podstatné bolo získanie a odovzdanie predmetu leasingu do
jeho dispozície, nemá oporu v žiadnom z dôkazov ním predložených a je v rozpore so znením prílohy
č. 1, prílohy A a B k Mandátnej zmluve zo dňa 01.03.2005.

Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa o čiastočnej neplatnosti článku VII.

ods. 6 písm. b) a písm. e) VPZFL tvoriacich neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy z dôvodu jeho
neurčitosti.

Z čl. VII. ods. 6 písm. b) VPZFL, vety tretej vyplýva, že nájomca je ďalej povinný zaplatiť prenajímateľovi
náklady finančnej služby, podľa ods. 6 písm. e/ tohto článku, pričom pre výpočet anuitného úročenia
je rozhodujúci deň odpredaja odobratého (vráteného) vozidla a pre výpočet leasingového úročenia je

rozhodujúci deň odobratia (vrátenia) vozidla. Podľa čl. VII. ods. 6 písm. e/ VPZFL veta prvá zmluvná
úhrada nákladov finančnej služby podľa predchádzajúcich odstavcov sa určí ako rozdiel medzi anuitným
(nerovnomerným)
a leasingovým (rovnomerným) úročením k príslušnému dátumu.

Podľa čl. I. písm. i) VPZFL rovnomerným úročením sa rozumie mesačná výška finančnej služby (bez
DPH) uvedená v splátkovom kalendári.
Podľa čl. I. písm. ii) anuitným úročením sa rozumie rovnomerná (mesačná) výška finančnej služby
rozpočítaná na nerovnomerne znižujúci sa zostatok splátok finančnej služby do konca splátkového
obdobia.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

SúdprvéhostupňasvojerozhodnutieočiastočnejneplatnostičlánkuVII.ods.6písm.b)apísm.e)založil

na zistení, že žalovaný pri podpise leasingovej zmluvy nemal jasnú predstavu o právnych následkoch
citovaného článku a že k jeho obsahovému hľadisku sa nevedela vyjadriť ani svedkyňa M. L., vedúca
predaja R. spol. s r.o., ktorá leasingovú zmluvu a VPZFL predložila žalovanému na podpis. Prvostupňový
súd tiež poukázal na skutočnosť, že ani žalobcom špecifikovaný spôsob výpočtu úroku (v spise na č. l.
279) nie je súladný s vecným obsahom sporného zmluvného dojednania.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre posúdenie určitosti a zrozumiteľnosti sporného
zmluvného dojednania nie je relevantné, či žalovaný ako leasingový nájomca mal v čase podpísania
predmetnej zmluvy jasnú predstavu o právnych následkoch čl. VII. ods. 6 písm. b), e) VPZFL.
Uvedené zmluvnú dojednanie je určením spôsobu výpočtu nákladov finančnej služby pre prípad

predčasného ukončenia leasingového vzťahu s určením rozhodujúcich dní pre tento výpočet, pričom
pojmy rovnomerné (leasingové) a nerovnomerné (anuitné) úročenie sú jasne definované v čl. I. VPZFL.
Žalovaný v čase podpisovania zmluvy neprejavil záujem o bližšie vysvetlenie uvedených pojmov (čo
vyplynulo z vykonaného dokazovania), pričom svedkyňa M. vo svojej výpovedi (v spise č. l. 269) uviedla,
že ak by klient prejavil záujem o vysvetlenie pojmu úročenia, odkázala by ho na právne oddelenie.

Podľa názoru odvolacieho súdu v čl. VII. ods. 6 písm. b) a písm. e) v nadväznosti na čl. I. písm. i),
ii) VPZFL je dostatočne zrozumiteľným spôsobom určený spôsob výpočtu nákladov finančnej služby,
pričom okolnosť samotného výpočtu týchto nákladov, resp. správnosť takého výpočtu je skutkovou
otázkou vyžadujúcou unesenie dôkazného bremena tvrdenia. Keďže predmetné zmluvné dojednanie

sa týka spôsobu výpočtu leasingových
a anuitných úrokov, v prípade spornosti výpočtu nie je vylúčené ani znalecké dokazovanie (ust. § 127
O.s.p.)
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti
o zaplatenie 1.656,65 Eur s 0,1 % úrokom z omeškania od 01.02.2006 do zaplatenia je potrebné zrušiť

podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.K rozsahu, v ktorom zrušil napadnutý rozsudok, dospel odvolací súd tak, že k sume vo výške 89.153,02
Eur, na ktorú má žalobca z celkového ním vyčísleného dlhu (uvedeného vo finančnom vyrovnaní
vo výške 269.852,10 Sk) nesporne nárok, pripočítal sumu 87.981 Sk uplatňovanú žalobcom titulom

nákladov finančnej služby, ktorá je zatiaľ sporná a od súčtu týchto nárokov spolu vo výške 177.134,02 Sk
odpočítal sumu 127.225,90 Sk dobropisovanú žalobcom v prospech žalovaného. Rozdiel predstavuje
49.908,12 Sk, teda 1.656,65 Eur
a nárokom z titulu nákladov finančnej služby v tejto výške spolu s príslušenstvom sa súd prvého stupňa
bude zaoberať v ďalšom konaní, pričom v zmysle ust. § 226 O.s.p. je viazaný právnym názorom

vysloveným odvolacím súdom.

Vo zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodov vyššie uvedených.

Keďže prvostupňový súd o trovách konania nerozhodol z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v

zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. v rozhodnutí o nich rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.