Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616204959
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616204959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: D., o zaplatenie sumy 199,70
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 199,70 Eur a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, vo výške o ktorej
rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.06.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny 199,70 Eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 26.06.1997 uzavreli Zmluvu č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Na základe Zmluvy žalobca pre žalovaného - majiteľa účtu zriadil
a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Vzhľadom na porušenie zmluvných povinností žalovaným,

tým, že sa žalovaný dostal na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh nevyrovnal, previedol
žalobca dňa 09.12.2013 debetný zostatok z účtu na svoj vnútorný pohľadávkový účet. V zmysle VOP
ak nastane nepovolené prečerpanie je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný
na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní“. Žalobca si teda v žalobe uplatňuje od
žalovaného aj zaplatenie úroku vo výške 28% p.a. až do vyplatenia celej pohľadávky.

3. Žaloba spolu s prílohami a poučeniami bola žalovanému doručená dňa 31.05.2017. Žalovaný sa k

žalobe nevyjadril.

4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 04.09.2017.6. Súd vykonal dokazovanie všeobecnými obchodnými podmienkami, úrokovými sadzbami produktov,
výpisom z účtu žalovaného, zmluvou o rastovom osobnom účte zo dňa 26.06.1997 a zistil tento skutkový
a právny stav:

7. Zo Zmluvy o rastovom osobnom účte zo dňa 26.06.1997 súd zistil, že strany sa dohodli na zriadení
bežného účtu, typ účtu: Osobný rastový, s číslom 3200570001/5600.

8. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že výška zostatku predstavuje 199,70 Eur.

9. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

10. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,

na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom

ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

11.Podľa§710Obchodnéhozákonníka,Akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

12. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, Za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať
úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

13. Podľa § 712 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, Banka je povinná oznámiť majiteľovi účtu údaje
o prijatých a vykonaných platbách v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre
poskytovanie platobných služieb. Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala
vykonanie platieb.

14. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe možno vyhovieť len pokiaľ ide o samotnú
istinu. Súd mal dostatočne preukázané, že strany uzavreli dňa 26.06.1997 Zmluvu o rastovom osobnom
účte, v rámci ktorej sa žalobca zaviazal viesť pre žalovaného bežný účet. Z predloženého výpisu z
účtu žalovaného mal súd za dostatočne preukázané, že na účte žalovaného žalobca evidoval mínusový
zostatok 199,70 Eur. V konaní nebolo preukázané, že by tieto finančné prostriedky žalovaný prečerpal

oprávnene. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že žaloba je v časti zaplatenia istiny 199,70 Eur
dôvodná, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobcovi.

15. Žalobca si však v konaní uplatnil aj tzv. debetný úrok vo výške 28% p.a. zo sumy 207,09 Eur od
10.12.2013 do 10.03.2014 a zo sumy 199,70 Eur od 11.03.2014 do zaplatenia. Svoj nárok odvodzoval

od všeobecných obchodných podmienok. Zo žaloby vyplynulo, že žalobca zatvoril účet žalovaného ku
dňu 09.12.2013. Z uvedeného možno konštatovať, že žalobca tým určil splatnosť dlhu - nepovoleného
prečerpania. Ak teda žalobca požaduje od žalovaného úroky z úveru odo dňa 10.12.2013 je zrejmé,
že ide o úroky po splatnosti úveru. Súd je toho názoru, že takto určený úrok žalobcovi nepatrí.
Súd pritom vychádzal z uznesenia ÚS IV 476/2012 z 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd

SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do
splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.
Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že
následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru

ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu.
V prípade zosplatnenia úveru svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane
odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočívaekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje

viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný
stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a

plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De
facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi
by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči
spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového

vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd ďalej poukazuje na to, že keďže
jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru,
a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je

v omeškaní s vrátením dlžnej sumy.

16. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1
prvej vety Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje

s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti
dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako
dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina
úveru ďalej zmluvne neúročí, žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z
podstaty zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú

dlžníkovi do doby splatnosti. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov nakoľko táto je pre
obchádzanie zákona absolútne neplatná. Žaloba je potom nedôvodná v časti úroku z úveru uplatneného
po zosplatnení úveru. Z uvedeného dôvodu žalobu v časti úroku vo výške 28% p.a. zo sumy 207,09
Eur od 10.12.2013 do 10.03.2014 a zo sumy 199,70 Eur od 11.03.2014 do zaplatenia, ako nedôvodnú
zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd vychádzal len z uplatnenej istiny
a keďže táto bola žalobcovi v plnom rozsahu priznaná, možno konštatovať, že bol žalobca v konaní plne
úspešný. Vzniklo mu preto právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% podľa §
255 ods. 1 CSP.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).