Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/661/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208142
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214208142.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.-C. č. d. XXX, o
zaplatenie sumy 411,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Komárno zo dňa 14. januára 2016 č. k. 6C/339/2014-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 14. januára 2016 č. k. 6C/339/2014-68 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“) návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

2. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že navrhovateľ (ďalej len „žalobca v zmysle § 60 CSP)
v priebehu konania o vydanie platobného rozkazu proti odporcovi (ďalej len „žalovanému“ v zmysle §
60 CSP), o zaplatenie sumy 411,98 eura s príslušenstvom, doručil dňa 4.11.2015 súdu prvej inštancie
návrh na prerušenie konania z dôvodu, že na Ústavnom súde SR prebieha konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu Komárno v predmetnej veci. Uviedol,

že Okresný súd Košice II dňa 08. 09. 2015 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na
vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. (ZoOS) s článkom 1 ods. 1 a článkom
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď podľa jeho názoru ide o zásadný rozpor ustanovenia § 5b
ZoOS s Ústavou SR, keďže aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka-
spotrebiteľa tým, že „nestranný“ súd ( prípadne iný orgán) má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú zákonnú prekážku alebo zákonný

dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.

3. Žalobca má obdobný právny názor a preto navrhol súdu prvej inštancie predmetné konanie prerušiť
do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavou súde SR pod sp. zn. RVP/12672/2015 a
do ukončenia tohto konania ustanovenie § 5b ZoOS neaplikovať.

4. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na prerušenie konania zamietol podľa ustanovenia § 109 ods. 1
písm. b) OSP , dôvodiac tým, že toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, teda sa
týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť, takže prerušenie
konania je na úvahe vec prejednávajúceho súdu, nejde však o jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť
možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania.

5.Prerušeniesporovéhokonania podľaustanovenia§109ods.2písm.c/O.s.p. súdomjeodôvodnenév
konaniach,vktorýchjekonanieprerušenépreto,lebovýsledokinéhozačatéhokonaniamôžerelevantneovplyvniť výsledok iného konania, teda toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Súd návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol, pretože v čase vydania rozhodnutia neexitoval žiaden zákonný dôvod na
vydanie rozhodnutia o prerušení konania. V súčasnosti je ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

platné a účinné a súd sa ním musí riadiť a aplikovať ho do vtedy, kým toto zákonné ustanovenie nestratí
právnu účinnosť.

6. Proti tomuto prvoinštančnému uzneseniu podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Poukazujúc na ust. § 100 ods.1

druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník uviedol, že platná právna úprava v Slovenskej
republike do 30. 04. 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí
premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala
Národná rada SR § 5b ZoOS, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy (vrátane súdov) ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných

pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ
platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu.

7. Ústava SR priznáva každému z účastníkov súdneho konania rovnaké postavenie. Odhliadnuc od
skutočnosti, že možnosť zbaviť sa dlhu vznesením námietky premlčania už sama o sebe znamená

zásah do majetkových práv a zásad dobrých mravov, prijatím § 5b ZoOS zákonodarca zašiel ešte
ďalej a uložil súdom aj iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa
zamietnuť, či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený nárok v plnej výške a skúmať dôkazy v
tomto svetle, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým
Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému

súdu a narušil tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu, ktorá sa v civilnom procese
prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých
právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do
princípov právneho štátu. Obdobný právny názor zaujal aj Okresný súd Košice II, ktorý dňa 08. 09. 2015
podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. s čl. 1

ods. 1 a čl. 46 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb.( Ústava Slovenskej republiky).

8. Podľa názoru Okresného súdu Košice II, zásadný rozpor ustanovenia § 5b ZoOS je daný
skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa
a to tým, že nestranný súd má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúcemu voči

spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z
účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s
princípom nestrannosti súdu, a teda aj s princípom právneho štátu.

9. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie preskúmal a v zmysle § 221 ods.1
Občianskeho súdneho poriadku ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie, resp. aby prerušil konanie do
ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania
§ 5b ZoOS neaplikoval. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 46,15 EUR s DPH,
pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby vo výške 35,86 EUR s DPH a režijnho paušálu k úkonu

právnej služby vo výške 10,30 EUR s DPH.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie a bez prejednania veci na nariadenom odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods.1 CSP
a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

11. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok („OSP“) v znení platnom a účinnom do 1.júla 2016,
teda aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia, bol zrušený v § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok a podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1.júla 2016.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento súd zamietol návrh žalobcu na

prerušenie konania podľa ust. § 109 ods.2 písm. b/ OSP a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil,
takže podľa právneho názoru odvolacieho súdu nešlo o nesprávne právne posúdenie.

15. Aj podľa od 1.júla 2016 platného a účinného ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie
preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade

právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd")
návrh na začatie konania.

Podľa § 163 CSP ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie
pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

Podľa § 165 ods. 1 CSP len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v
konaní i bez návrhu.

Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak
sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova ( § 165 ods.2 CSP).

16. Z citovaných ustanovení vyplýva, že aj súčasnosti platná procesná úprava - Civilný sporový
poriadok , ktorý upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní
a rozhodovaní sporov ( § 1) rovnako ako úprava platná a účinná do 30.6.2016 ( zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok) rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania.

Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný prípad obligatórneho
prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie konania je upravené
v ustanovení § 164 CSP.

17. Prerušenie konania v súvislosti s predložením návrhu na ústavný súd je ustanovené v § 162 ods.

1 písm. b/ CSP , kedy je súd povinný konanie prerušiť v prípade, ak pred rozhodnutím vo veci, teda v
dobe od začatia konania do rozhodnutia vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie
o súlade právnych predpisov a v takom prípade podá zároveň Ústavnému súdu Slovenskej republiky
návrh na začatie konania.

18. Ak má všeobecný súd pochybnosti o súlade všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou
SR , teda ak sa domnieva, že takýto právny predpis nie je ( alebo niektoré jeho ustanovenia nie sú) v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky, má právo podať návrh na konanie pred Ústavným súdom SR,
ak sám od seba sa domnieva, že taký prameň práva odporuje Ústave SR , vtedy mu vznikne povinnosť
konanie prerušiť a predložiť návrh ústavnému súdu; obdobne súd postupuje aj vtedy , ak strana sporu

právne relevantným spôsobom odôvodní požiadavku, aby všeobecný súd konanie prerušil a podal návrh
na konanie pred ústavným súdom o neplatnosti zákona alebo všeobecne záväzného právneho predpisu
s Ústavou SR.19. Ustanovenie 164 CSP ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená
prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných
situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na

úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho
povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je
hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr
výnimku ako pravidlo.

20. Prerušiť konanie podľa druhej vety § 109 ods. 1 písm. b) OSP [teraz § 162 ods. 1 písm. b) možno
len vtedy, ak k záveru - že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou
SR, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná - dospel súd,
a nie účastník konania (R 53/1999).

21. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR z 20. septembra 2000, sp. zn. I. ÚS 21/2000 „Ustanovenie § 109

ods. 2 písm. c) OSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152
ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania
jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa
ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto

článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej
lehote“.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie

súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s Ústavou, pretože
toto ustanovenie je zavŕšením celkových legislatívnych opatrení zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa,
ktorá bola prijatá v našom právnom poriadku, je jeho záver vecne aj právne správne odôvodnený a ani
odvolací súd nezistil dôvod na prerušenie konania či už podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP alebo podľa

§ 164 CSP, preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods.2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).