Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112200080
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112200080.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jána
Slebodníka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkýň: X. O. U. Q.. S., H.. XX.X.XXXX, C. N. E.,
Ť. Č..XX, X. Z.Q. K. Q.. S., H.. X.XX.XXXX, C. N. E., A. Č.. XX, X. Z. K., Q.. U., H.. XX.X.XXXX,
C. N. E., Ž. Č.. XX, X. E. U., H.. XX.X.XXXX, C. N. E.P., E. L. Č.. XX, zastúpených JUDr. Kristínou
Piovarčiovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému CASSPOS, a.s. so

sídlom v Košiciach, Dopravná 6, IČO: 31 721 648, zastúpeného JUDr. Evou Geleneky Hencovskou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova č. 2, o vyplatenie náhrady za užívanie nehnuteľností, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 21.10.2016 č.k. 15C 1/2012-220
takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že priznáva žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žalovanému náhradu trov konania vrátane odvolacieho
konania nepriznal.

2. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyne sa žalobou domáhali voči žalovanému vydania

bezdôvodnéhoobohatenia.Prirozhodovaníotrováchkonaniadospelkzáveru,žežalovanýmalvkonaní
plný úspech, preto v zásade má právo na náhradu trov konania. Pri posúdení okolností významných z
hľadiska aplikácie ust. § 257 C.s.p. dospel k záveru, že sú dané dôvody pre aplikáciu tohto zákonného
ustanovenia v danej veci, lebo ide o výnimočný prípad. Prihliadol jednak na dôvody vedúce žalobkyne
k uplatneniu práva na súde, ktoré žalobou podanou na súde dňa 30.12.1998 sa voči žalovanému
domáhali náhrady za užívanie nehnuteľnosti titulom vlastníckeho práva. Konanie o určenie vlastníckeho

práva k predmetným nehnuteľnostiam bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 9C 27/2004,
v ktorom žaloba bola rozsudkom zo dňa 9.10.2009 zamietnutá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 29.12.2009. Na základe tohto právoplatného rozhodnutia súdu bolo zrejmé, že žalobkyne nie
sú vlastníčkami predmetných nehnuteľností, preto nemajú nárok sa domáhať náhrady za užívanie
predmetných nehnuteľností, ktorá skutočnosť im však v čase podania žaloby vzhľadom na konanie
vedené pod sp.zn. 9C 27/2004 nebola známa.

3. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd prvej inštancie tiež v osobných a majetkových pomeroch
žalobkýň, ktoré sú v dôchodkovom veku, pričom žalobkyňa v 3.rade má 87 rokov. Žalobkyne sú
síce vlastníčkami viacerých nehnuteľností, avšak len táto skutočnosť nemôže byť rozhodujúcou pri
posúdení ich majetkových pomerov. Priznanie uplatnených trov právneho zastúpenia žalovanému by
pre žalobkyne vzhľadom k ich príjmom bolo nadmerne zaťažujúce. Zhodnotením týchto okolností súd

dospel k záveru, že priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému by bolo neprimerane tvrdým
postupom vo vzťahu k žalobkyniam a zasiahlo by do ich majetkovej sféry nepochybne výraznejšie, nežnepriznanie náhrady trov konania zasiahne do sféry žalovaného, ktorý je právnickou osobou so stálym
finančným zázemím. Preto náhradu trov konania žalovanému nepriznal s poukazom na ust. § 257 C.s.p..

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d/, e/, f/ a h/ C.s.p.. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal mu
náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
nepreskúmateľné a skutkovo a právne nesprávne. Nie je mu zrejmé, z akých konkrétnych skutočností
súd prvej inštancie vychádzal, pokiaľ opodstatnenosť použitia ust. § 257 C.s.p. videl v dôvodoch

vedúcich žalobkyne k uplatneniu práva na súde a v zisteniach týkajúcich sa prešetrenia osobných
a majetkových pomerov žalobkýň. Poukázal na to, že žalobkyne sa aj potom, ako bola žaloba o
určenie vlastníckeho práva zamietnutá, naďalej domáhali vyplatenia náhrady za užívanie nehnuteľnosti,
iniciovali realizáciu procesných úkonov, boli vykonané obhliadky, ako aj nariadené ďalšie pojednávania
v predmetnej veci. Pritom už museli mať vedomosť o tom, že ide o zjavné bezúspešné uplatňovanie
práva a aj napriek tomu v konaní pokračovali. Žalobkyne pritom boli riadne právne zastúpené. Ostatní

žalobcovia pritom vzali žalobu späť a napriek tomu ich súd zaviazal k náhrade trov konania, ktoré
následne aj uhradili. Bolo by nespravodlivé, aby žalobkyne, ktoré naďalej viedli vopred bezúspešný spor
potom, ako ich žaloba o určenie vlastníckeho práva bola zamietnutá, boli oslobodené od zodpovednosti
a nemuseli nahradiť trovy konania úspešne procesnej strane. Rozhodnutie sa z tohto dôvodu javí byť
absolútne neprimerané a nespravodlivé. Žalobkyne pritom už v čase podania žaloby mali vedomosť

o tom, že spor je bezúspešný. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal preskúmaním pomerov
žalobkýň a obmedzil sa len na konštatovanie, že sú v dôchodkovom veku a napriek tomu, že sú
vlastníčkami nehnuteľnosti, táto skutočnosť nemôže byť rozhodujúca pri posúdení ich majetkových
pomerov. Ani jedna zo žalobkýň nie je osamelo žijúcou osobou, ktorá by zdieľala náklady na svoju
domácnosť, žalobkyne majú vo vlastníctve množstvo nehnuteľností, ktoré boli aj v priebehu konania

špecifikované. Žalobkyňa v 4.rade je riadne zamestnaná, žalobkyňa v 3.rade poberá aj vdovský
dôchodok a jej zostatok na účte podľa jej samotného vyjadrenia je 3.450,70 eura. Žalobkyňa v 2.rade
je vlastníčkou osobného motorového vozidla, bytu a s manželom si vzali dva spotrebné úvery, ktoré sú
schopní splácať. Žalobkyňa v 1.rade má zostatok na účte vo výške 1.153,-eur. V danom prípade podľa
názoru žalovaného nejde o výnimočný prípad. Navyše pomery žalobkýň sa môžu do značnej miery líšiť,

čo však súd nezohľadnil. Súd sa mal vyporiadať aj s otázkou čiastočnej náhrady trov konania.

5. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Stotožnili sa s
dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom uznesení. Argumentácia žalovaného je rovnaká
ako v minulosti - nezmenená. Ide o skreslené a nepravdivé tvrdenia, týkajúce sa hlavne bezúspešného

uplatňovania práva, čo nie je pravdivé. Túto žalobu žalobkyne podali o 6 rokov skôr, než sa začalo
konanie o určenie vlastníckeho práva v čase, keď všetky skutočnosti svedčili o vlastníckom práve
žalobkýň. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj majetkové pomery žalobkýň. Nehnuteľnosti, ktoré
vlastnia slúžia len na bývanie, ostatné sú poľnohospodárskou pôdou, ktorá neprináša žiadny úžitok.
Nedostávajú nájomné, prípadne len úplne minimálne a jediným zdrojom príjmu sú dôchodky a nízka

mzda.

6. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkýň zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

7.Nazákladepodanéhoodvolania odvolacísúdprejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania

podľa § 385 ods. 1 C.s.p. v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, ak pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 257 C.s.p.

9. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

10. Z vyššie cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na

náhradu trov konania za splnenia dvoch podmienok, ktorými sú dôvody hodné osobitného zreteľa a
výnimočné okolností. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom
tohto konania, alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii tohto ustanovenia dochádza aj zaspektov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada aj na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú
by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej

majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si aj okolností, ktoré
viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

11. Výsledok sporu v danej veci, keď žaloba žalobkýň bola právoplatne vo vzťahu k žalovanému
zamietnutá dáva jednoznačný základ pre priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému voči

neúspešným žalobkyniam.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 257 C.s.p. nepriznal úspešnému žalovanému náhradu
trov konania voči neúspešným žalobkyniam, jeho postup nemožno považovať za správny. Dôvody,
pre ktoré súd prvej inštancie nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, spočívali v
okolnostiachsamotnejveciaosobnýchamajetkových pomerovžalobkýň.Tietookolnostivšak nemožno

považovaťzavýnimočné, prektorébynáhradutrovkonaniažalovanémunebolomožnépriznať.Použitie
tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétnemu prípadu a musí mať vždy
výnimočnú povahu.

13. Samotná skutočnosť, že pred Okresným súdom Košice I sa pod sp.zn. 9C 27/2004 viedlo konanie

o určenie vlastníckeho práva žalobkýň k predmetným nehnuteľnostiam a skutočnosť, že žaloba v tejto
veci bola zamietnutá, nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa vedúce žalobkyne k
uplatneniu práva na súde. Žalobkyne sa v tomto konaní domáhali náhrady za užívanie nehnuteľnosti vo
vzťahu k žalovanému titulom svojho vlastníckeho práva, preto otázka vlastníckeho práva žalobkýň mala
byť v tomto konaní riešená prejudiciálne a až v prípade, pokiaľ by žalobkyne preukázali vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam, mohli byť v konaní úspešné. Samotná skutočnosť, že žalobou o určenie
vlastníckeho práva sa žalobkyne domáhali na súde tohto určenia nemá vplyv na výsledok tohto konania,
v ktorom sa táto otázka vlastníckeho práva žalobkýň mala riešiť prejudiciálne. Navyše možno súhlasiť
s odvolacou argumentáciou žalovaného, že žalobkyne aj po právoplatnom ukončení konania vedeného
pod sp.zn. 9C 27/2004 naďalej trvali na žalobe a uplatňovali svoje práva súdnou cestou napriek tomu,

že bolo zrejmé, že v konaní pre nedostatok aktívnej legitimácie nemôžu byť úspešné. Týmto konaním
žalobkýň vznikli ďalšie trovy na strane žalovaného, preto pre takýto postoj žalobkýň je aplikácia ust. §
257 C.s.p. a teda nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému, nespravodlivé.

14. Navyše súdom prvej inštancie boli riadne zistené majetkové pomery žalobkýň. Tieto sú vlastníčkami

viacerých nehnuteľnosti a majú aj pravidelný príjem. Za takejto situácie uloženie im povinnosti nahradiť
trovy konania úspešnému žalovanému nie je v rozpore s povinnosťou neúspešného účastníka hradiť
trovy konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené na aplikáciu ust. § 257 C.s.p. neboli splnené podmienky.

15. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 C.s.p. zmenil

a priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p.. V odvolacom konaní boli žalobkyne neúspešné, preto im nepatrí náhrada trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd mu priznal náhradu trov

odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).