Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/196/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315201611
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315201611.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: F., zastúpeného HMG &
PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, proti žalovanému D. J. nar. XX.X.XXXX, bytom T.
XXXX/XX, H., o zaplatenie sumy 190,12 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 22.8.2016 č. k. 12C/72/2015-67 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzatvorili z hľadiska

podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte a tiež zmluvu o úvere, a to z dôvodu poskytnutia
povoleného prečerpania žalovanému na jeho bežnom účte do výšky úverového rámca 150,- eur. Zo
strany žalobcu bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie na jeho bežnom účte v roku 2010.
Podľa dohody žalobca mal štvrťročne zasielať žalovanému výpisy z účtu a tiež bolo zistené, že odo dňa
25.7.2011 bo na účte žalovaného vedený debetný zostatok vo výške 62,75 eur. Následne v prospech
účtuboliúčtovanéibaúrokyapoplatky.Žalobcaúverzosplatnilaž30.9.2013.Súdprvejinštanciezistil,že

žalobca postupoval v zmysle ustanovení obchodných podmienok, a to pokiaľ ide o vyhlásenie splatnosti
pohľadávok, avšak postupoval takto až s časovým odstupom dvoch rokov. Je zrejmé, že svoje právo
dojednané v jeho prospech mohol žalobca realizovať už od 1.10.2011, teda dňom nasledujúcom po dni,
keď žalovanému vystavil výpis z účtu a k uvedenému dňu mu už bola známa výška dlžnej sumy, ako aj
dĺžka doby omeškania žalovaného. Súd takéto konanie žalobcu, keď až po dvoch rokoch odo dňa, keď
bol žalovanému zaslaný výpis z účtu, teda od 30.9.2011, pričom už vtedy bolo žalobcovi zrejmé, že na

účte žalovaného je debetný zostatok 62,75 eur, zosplatil úver až ku 30.9.2013, považuje za konanie v
rozpore s dobrými mravmi a za snahu žalobcu takýmto postupom do budúcna zabezpečiť vymožiteľnosť
pohľadávky, ktorá by vzhľadom na dĺžku času do začatia konania bola premlčanou. Dospel tak k
záveru, že žalobca už 1.10.2011 mal možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a od žalovaného
ako spotrebiteľa požadovať splatenie celej pohľadávky. Z úradnej moci prihliadol na premlčanie nároku
v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zosplatnenie úveru bolo možné uplatniť

už1.10.2011akuvedenémudňustanoviťsplatnosťúveru.Nasledujúcimdňomzačalaplynúťpremlčacia
doba,ktoráuplynula2.9.2014ažalobabolanapríslušnomsúdepodanáaž17.2.2015,atedapomárnom
uplynutí premlčacej doby, preto nárok žalobcu ako premlčaný súd prvej inštancie zamietol. Pokiaľ ide o
uplatnené dlžné poplatky vo výške 80,- eur, ktoré si žalobca vyúčtoval za upomienky a výzvy v súlade
s čl. III. Obchodných podmienok a Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby, súd považoval aj túto
dohodu za takú, ktorá je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Dojednanie tak vysokých poplatkov

za upomienky vo výške 10,- eur a za výzvy vo výške 35,- eur nie je ničím ako snahou obísť ustanovenia
o tom, že výška úrokov a poplatkov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca aninepredložil doklady svedčiace o uskutočnení administratívnej činnosti, teda, že upomienky a výzvy boli
žalovanému aj doručené, a preto aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania
strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Uplatnil si tiež náhradu vzniknutých trov
konania. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Má za to, že dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Zdôrazňuje, že žalovaný aktívne čerpal finančné prostriedky prostredníctvom
povolenéhoprečerpania,ktorériadneavčasnevrátil.Nakoľkosažalovanýdostaldoomeškania,žalobca
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
a uplatnenia neuhradenej pohľadávky súdnou cestou. Nakoľko žalovaný na túto výzvu nereagoval,
žalobca vyhlásil úver za splatný ku 30.9.2013. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd nesprávne
právne posúdil vec, nakoľko dospel k záveru, že začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku

žalobcu nastal 2.10.2011. Zdôrazňuje, že na základe poskytnutého kontokorentného úveru bol žalovaný
oprávnený v prípade potreby prečerpať vlastné prostriedky na bežnom účte až do výšky úverového
limitu 150,- eur, a to odo dňa 21.10.2010. Žalovaný aktívne využíval možnosť prečerpať vlastné finančné
prostriedky, pričom primerane dochádzalo od začiatku poskytnutia úveru k jeho splácaniu vo forme
dohodnutého úroku v mesačných zúčtovacích obdobiach, ako to vyplýva zo špecifikácie predloženej

súdu. V období od 30.9.2011 došlo k vykonaniu úhrad žalovaným, ako aj k vyrovnaniu dlžnej pohľadávku
ku dňu 30.4.2012. Následne žalovaný opätovne sa dostal do omeškania až s úhradou splátky splatnej
k 31.12.2012. Až po tomto dátume nedošlo k vykonaniu žiadnych úhrad zo strany žalovaného, a preto
žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 30.9.2013. Mimoriadna splatnosť celého úveru nastáva
vyhlásením veriteľa. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel k nesprávnemu záveru o

premlčaní nároku. Zdôrazňuje, že začiatok plynutia premlčacej doby je nutné odvodzovať od vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti celého úveru, a teda od obdobia, kedy dlžníka vyzval veriteľ na úhradu celého
dlhu. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v §379, § 380, § 381
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

5. Je potrebné konštatovať, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje.

6. Ako je zrejmé z obsahu spisu, dňa 19.11.2004, uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o bežnom
účte a balíku produktov a služieb F... Predmetom zmluvy bolo zriadenie a vedenie bežného účtu,
vykonávanie platobných služieb a úprava vzájomných vzťahov medzi bankou a majiteľom účtu, pri
vykonávaní obchodov. V zmysle čl. I. bod 1 zmluvy, banka sa zaviazala od 19.11.2004 zriadiť a
viesť pre majiteľa účtu bežný účet s periodicitou výpisov z účtu štvrťročne poštou. Podľa bodu 2 tohto

článku, majiteľ účtu sa zaviazal čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky
voľných finančných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade
zmluvne nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov majiteľa účtu, úročí banka vzniknutú sumu
nepovoleného prečerpania debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou.

7. Dňa 21.10.2010 žalobca oznámil žalovanému, že na základe jeho žiadosti mu schválil povolené
prečerpanie bežného účtu do výšky úverového limitu 150,- eur. Ku dňu otvorenia účtu povoleného
prečerpania, výška úrokovej sadzby bola 16,90 % p.a. a sadzba úroku z omeškania 9 % ročne.

8. Nemali by byť pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu so zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou sa rozumie každá
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V prípade namietanej zmluvy ide o typovú zmluvu a neboli
zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná formulárová) trebapovažovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant
zmlúv, resp. zmluvných ustanovení.

9. Podľa žalobcu istina vo výške 62,75 eur predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru. Žalovaná
suma ďalej pozostáva z nezaplatených úrokov v sume 25,57 eur, úrokov z omeškania vo výške 21,80
eur, ktoré boli počítané z nedoplatkov na splátkach riadnych úrokov, pričom žalovaný sa prvýkrát dostal
do omeškania k 31.5.2011. Nezaplatené poplatky vo výške 80,- eur tvoria súčet poplatkov za upomienky.

10. Súd prvej inštancie správne zistil, vychádzajúc z predloženého výpisu z účtu žalovaného, že odo
dňa 25.7.2011 je na účte žalovaného vedený debetný zostatok vo výške 62,75 eur, ktorý predstavuje
nezaplatenú časť poskytnutého úveru. V prospech účtu žalovaného boli následne účtované iba úroky a
poplatky a podľa spomínaného výpisu z úverového účtu (č. l. 39) je zrejmé, že od 31.7.2011 žalovaný
nevykonal žiadne úhrady, ktorými by zaplatil splátky istiny tohto úveru. Žalobca úver zosplatnil až ku
dňu 30.9.2013.

11. Podľa čl. VI. a VII. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, klient bol počas celej doby
trvania zmluvy a až do úplného splnenia všetkých záväzkov z nej vyplývajúcich povinný zabezpečiť na
bežnom účte, ku ktorému je povolené prečerpanie poskytnuté, mesačný obrat vo výške minimálne 50 %
úverovéholimitu.Najmävprípadepokiaľklientbolvomeškanísosplatením akejkoľvekpeňažnejčiastky

voči banke, oznámením odoslaným klientovi banka bola oprávnená vyhlásiť, že všetky pohľadávky z
poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení banky.

12. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že konanie žalobcu, ktorý až po dvoch
rokoch, od kedy mal vedomosť o debetnom zostatku na účte žalovaného, zosplatnil úver, je potrebné
považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi súvisiace so snahou žalobcu takýmto postupom do
budúcna zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky, ktorá by inak už bola premlčanou. Posúdenie otázky,
kedy žalobca mohol uplatniť prvýkrát svoje právo na plnenie voči žalovanému je potrebné s ohľadom

na znenie § 101 Občianskeho zákonníka hodnotiť z hľadiska objektívneho. Z tohto pohľadu žalobcovi
nič nebránilo pristúpiť k možnosti uplatňovať svoje právo na plnenie už od 1.10.2011, a teda po tom,
čo žalovanému vystavil výpis z účtu a k uvedenému dňu mu bola známa výška dlžnej sumy a aj dĺžka
doby omeškania žalovaného. Ako už bolo uvádzané, v súlade s čl. VII., Všeobecných obchodných
podmienok, ak bol klient v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke, oznámením

odoslaným klientovi banka bola oprávnená vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného
prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení. Skutočnosť, že žalobca svoje
oprávnenie nevyužil, resp. využil ho neskôr, nemôže mať vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby.
Ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu (ak veriteľ môže požiadať dlžníka o splnenie), potom objektívne
povedané, môže svoje právo aj vykonať.

15. Na kategóriu dobrých mravov je potrebné osobitne prihliadať pri spotrebiteľských zmluvách.
Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú
spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť.
Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v

demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti
dobrým mravom.

16. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidielmorálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

17. Taký postup žalobcu, ktorý ponechal po dobu 2 rokov bez povšimnutia neplnenie zmluvných
povinností, teda poukazovanie splátok zo strany žalovaného a až následne pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti dlhu s ďalším príslušenstvom, je z pohľadu dobrých mravov v obchodných
vzťahoch svojrázny a nemal by zostať bez odozvy v rozhodnutí všeobecného súdu (do pozor. nález

Ústavného súdu ČR IV. ÚS 182/01 zo dňa 30.11.2001). V zhode s uvedeným odvolací súd konštatuje,
že objektívne sa právo žalobcu (požadovať plnenie od žalovaného) mohlo vykonať po prvý raz dňa
1.10.2011, a to z dôvodov, ktoré súd prvej inštancie náležite konkretizoval. Určenie začiatku plynutia
premlčacej doby súdom prvej inštancie bolo správne. Premlčacia doba v zmysle § 100 OZ uplynula
2.10.2014 a žalobca podal žalobu na súde až dňa 17.2.2015. Je zrejmé, že pri spotrebiteľskej zmluve
je s ohľadom na znenie § 54 Občianskeho zákonníka dôvodné aplikovať ustanovenia o premlčaní

obsiahnuté v Občianskom zákonníku a súd je povinný v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa prihliadať na premlčanie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo. Toto zákonné
ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné
ustanovenia, tzn., že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom
(do pozor. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Mcdo 13/2014). Oddiaľovanie zosplatenia úveru

z debetného vzťahu má nepochybne ekonomický význam, pretože úročenie zo sporného debetného
vzťahu je 16,90 %, kým úročenie pohľadávky po splatnosti zo zákona zodpovedá podstatne nižším
úrokom z omeškania (8,50 %).

18. Podobne správnym spôsobom posúdil súd prvej inštancie aj žiadaný nárok žalobcu pokiaľ ide

o priznanie poplatkov za upomienky a výzvy. Aj odvolací súd zastáva názor, že požadovanie úhrady
takýchto administratívnych poplatkov nie je prijateľné, keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho
záujme. Pri poplatkoch v rámci spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo nielen skutočné
plnenie spotrebiteľovi, ale aby boli primerané. Tejto požiadavke proporcionality sporné poplatky prima

facie nezodpovedajú možným nákladom spojeným s úkonmi, ako je upomenutie dlžníka. Aj preto súd
neprijateľné (do pozor. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011). Súd prvej inštancie
správne vyhodnotil tieto poplatky aj s ohľadom na ich výšku ako neprimerané. V tejto súvislosti možno
poukázať i na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ 17 U/192/2010, v ktorom
sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom zmysle, že sporné poplatky sú neprijateľné
a nekorešponduje im žiadne plnenie, ktoré by bolo spotrebiteľovi na úžitok.

19. Pokiaľ teda súd prvej inštancie pre uvádzané dôvody žalobu ako neopodstatnenú zamietol,
postupoval správne a odvolací súd preskúmavané rozhodnutie potvrdil postupom podľa 387 ods. 1

C.s.p..

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému
v tomto štádiu konania trov nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).