Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615010278
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615010278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov

senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti
obžalovanému F. P., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294
odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona a iné, o
odvolaní obžalovaného F. P. a Okresného prokurátora v Topoľčanoch, proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 07.12.2015, sp. zn. 1T/98/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. marca
2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j

e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
F. P., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S.,
W. XXXX/XX, t.č. bytom Q. T. XXX,

u k l a d á

Podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l/ Trestného zákona § 37 písmeno h/
Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na §
49 odsek 2 Trestného zákona ú h r n n ý nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného F. P.
(ďalej len obžalovaný) vinným v bode 1 zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa §
194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a v bode 2 z prečinu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že:
1/ dňa XX.XX.XXXX v čase približne o XX,XX hod. prišiel v S. na ul. W. k riadne oplotenému rodinnému

domu č. XXXX/XX, pristúpil ku dvojkrídlovej bráne, zohol sa cez bránu a z vnútornej strany brány uvoľnil
západky, ktorými boli obe krídla brány uzamknuté, uvoľnil aj vo vrchnej časti brány položený zámok
od bicykla, čím prekonal uzamknutie brány, následne vošiel neoprávnene do dvora domu, prešiel až
ku vchodovým dverám domu, kde po pravej strane domu naukladal viacero tašiek s obsahom rôznehotextilu a vecí a potom z pozemku odišiel, pričom na pozemok a ku domu vošiel i napriek tomu, že vedel,
že mu to vlastník nehnuteľnosti poškodená P. P. zakázala a nesúhlasila, aby si uvedené veci uložil v jej
obydlí, čím tak neoprávnene vnikol do obydlia poškodenej P. P., svojim konaním jej nespôsobil žiadnu

škodu,
2/ v presne nezistenej dobe v auguste XXXX na presne nezistenom mieste v lese, na posede v okolí
F. v okrese S., si bez povolenia zadovážil nálezom krabičku s obsahom XX ks nábojov kal. XX LR? S.
X. X. s ťažkou olovenou strelou a s dnovým označením „A“, ktorá bola voľne položená na lavičke na
posede, odkiaľ uvedenú krabičku so strelivom vzal a následne toto strelivo bez povolenia držal až do

dňa XX.XX. XXXX do XX,XX hod. v S. najskôr na ubytovni na ul. P. a následne po vysťahovaní sa z
ubytovne ho držal v S. na ul. W. č. XXXX/XX v igelitovej taške medzi osobnými vecami, pričom podľa
znaleckého posudku ide o strelivo podľa § 2 odsek X písm. g/ zák.č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach
a strelive v platnom znení, pričom tieto náboje môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného
sprievodného listu na trvalý vývoz.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona zistiac dve poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písmeno d), písmeno l) Trestného zákona a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37
písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, s poukazom na § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek
1 Trestného zákona a § 49 odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, čo do výroku o vine
ako aj do výroku o treste, nakoľko skutky, ktorých sa dopustil a pre ktoré bol uznaný vinným, nie sú
trestnými činmi.

Kuskutkuvbode1uviedol,žemotívomprečosizložilniektorévecinapozemokkdomubývalejmanželky
bolo to, že sa musel vysťahovať z ubytovne a veci nemal kde dať a tieto tam zložil aj napriek nesúhlasu
jeho bývalej manželky. Potom, čo ho syn F. vyzval, aby tam veci nenosil, upustil od ďalšieho konania a
odišiel preč. Namietal tiež právnu kvalifikáciu tohto skutku, ktorý mal spáchať závažnejším spôsobom
konania, teda že mal neoprávnene vniknúť do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je

zabrániť vniknutiu. Poukázal na judikatúru ako aj na ustanovenie § 122 odsek 4 Trestného zákona,
pričom mal za to, že prekážky, ktoré sú len symbolického charakteru, neschopné reálne sťažiť vniknutie
do priestoru, nie sú zabezpečovacou prekážkou. V danom prípade išlo o neuzamknutú nízku bráničku,
na otvorenie ktorej stačilo vytiahnuť západku a zložiť zámok, ktorý bol iba voľne zavesený na bránke,
teda z jeho strany sa nejednalo o prekonanie zabezpečovacej prekážky, ani o použitie sily na vniknutie

do priestoru a teda sa skutku nedopustil vlámaním. Pokiaľ by aj boli naplnené formálne znaky prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, mal za to, že podľa § 10 odsek 2
Trestného zákona sa nejedná o prečin, pretože vzhľadom na spôsob vykonania činu, okolnosti za akých
bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku je jeho závažnosť nepatrná.
Ku skutku v bode 2 uviedol, že trvá na tom, že k nábojom sa dostal náhodne, nálezom a tieto zobral

len preto, aby ich nenašli deti a neublížili si. Nemal vedomosť, že svojim konaním porušuje zákon. Aj
v danom prípade sa nejedná o prečin podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona vzhľadom na absenciu
subjektívnej stránky.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste, a aby podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil

súdu prvého stupňa, aby znovu konal a rozhodol, pričom sa v konečnom dôsledku domáhal oslobodenia
spod obžaloby podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku v oboch bodoch obžaloby.

Okresný prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadril, avšak proti tomuto rozsudku podal
odvolanie v neprospech obžalovaného, čo do výrokov o vine aj treste.

Namietal, že súd I. stupňa neuznal právnu kvalifikáciu skutku v bode 2 obžaloby právne kvalifikovaného
ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 4
písmeno a) Trestného zákona dôvodiac, že pokiaľ by sa jednalo o trestný čin páchaný po dlhší čas,
musí ísť o taký dlhý čas, ktorý zjavne trvá príliš dlho, omnoho dlhšie, než je pri takomto trestnom čine
priemerne bežné, pričom mal za to, že musí ísť o čas presahujúci 1 rok.

S týmto názorom súdu I. stupňa sa nestotožnil a uviedol, že obžalovaný naplnil po objektívnej aj
subjektívnej stránke zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek
1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko od mesiaca august 2014 do XX.XX.XXXX, teda po
dobu 9 mesiacov nelegálne držal strelivo a naplnil i znak skutkovej podstaty po dlhší čas podľa § 138písmeno b) Trestného zákona a tento trestný čin spáchal závažnejším spôsobom konania. Mal za to, že
dlhším časom sa rozumie taký časový úsek, že vo vzťahu k závažnosti trestného činu, ktorá je určená
výškou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, možno za naplnenie znaku po dlhší čas považovať i čas

kratší, na rozdiel od takého konania, ktoré by napĺňalo znaky miernejšie trestaného trestného činu s
nižším rozpätím trestnej sadzby. Je nesporné, že v danom prípade sa jedná o trváci trestný čin, keďže
obžalovaný udržiaval protiprávny stav tým, že nelegálne držal strelivo relatívne dlhú dobu. I keď Trestný
zákon nedefinuje, po akú dlhú dobu musí protiprávny stav trvať, aby bol naplnený znak po dlhší čas,
mal za to, že s ohľadom na závažnosť skutku, bol tento znak konaním obžalovaného naplnený.

Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste, a aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo
veci rozhodol tak, že obžalovaného uzná za vinného zo spáchania trestnej činnosti na skutkovom a
právnom základe uvedenom v obžalobe a uloží mu primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody.

K odvolaniu okresného prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu,

kde uviedol, že pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku v bode 2 obžaloby ako zločinu nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného
zákona, a ktorú požaduje prokurátor v odvolaní, je podľa jeho názoru nedôvodná, pretože absentuje
subjektívna stránka tohto trestného činu a to úmyselné zavinenie. K spáchaniu skutku po dlhší čas
uviedol, že pri predmetnom trvácom trestnom čine musí ísť o dobu minimálne presahujúcu jeden rok,

teda v danom prípade právna kvalifikácia skutku § 294 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona
neobstojí. Uvedený skutok pokiaľ by bola naplnená subjektívna stránka trestného činu a pokiaľ by sa
nejednalo o nepatrnú závažnosť, by bolo možné kvalifikovať iba ako prečin nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona. V podrobnostiach poukázal na
dôvody uvedené v odvolaní.

Navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné
zamietol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania a dodal, že
pokiaľ ide o skutok pod bodom 1 namieta právnu kvalifikáciu vlámania. Podľa jeho názoru je v zmysle

§ 10 odsek 2 Trestného zákona závažnosť konania obžalovaného nepatrná a preto nejde o trestný čin.
V bode 2 namietal úmyselné zavinenie. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b),
písmeno d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znova prejednal a rozhodol a v konečnom dôsledku navrhol obžalovaného oslobodiť spod celej
obžaloby podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku a odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného

poriadku zamietnuť.

Obžalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s tým, čo uviedol obhajca a dodal, že veci doniesol do dvora,
i keď vedel, že s tým bývalá manželka nesúhlasí, pretože ich nemal kde dať. Bránka nebola zamknutá,
bola tam iba západka a visiaci zámok, ktorý však nebol zamknutý. Pokiaľ ide o náboje, o tom, že ich

našiel, vedela manželka i jeho syn. On nevedel, že to je zakázané.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry v plnom rozsahu zotrvala na písomných dôvodoch odvolania. Navrhla,
aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol tak, že uzná vinu v zmysle obžaloby,
obžalovanému prizná poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n) a priťažujúce okolnosti

podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona a uloží mu nepodmienečný trest odňatia
slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do minimálneho stupňa
stráženia. Odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými

osobami, okresný prokurátor a obžalovaný, podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby
odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného
poriadku.

Popreskúmanípredloženéhospisovéhomateriáluodvolacísúddospelkzáveru,ženapadnutýrozsudok
súdu I. stupňa vo výroku o treste je potrebné zrušiť podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d)Trestného poriadku, pre nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie vo
veci a taktiež z dôvodu, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona.

Obžalovaný v odvolaní ku skutku v bode 1. rozsudku namietal, že nakoľko nejde v danom prípade o
vlámanie, nejedná sa o trestný čin, resp. prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1,
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.

Odvolací súd sa však s týmto názorom nestotožnil z dôvodu, že obžalovaný neoprávnene vnikol

do obydlia iného majúc vedomosť o tom, že nehnuteľnosť mu už nepatrí, nakoľko bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (obžalovaného a poškodenej P. P.) bolo Okresným súdom Topoľčany
sp.zn.6C/64/2014 právoplatne dňa 04.05.2015 vyporiadané tak, že predmetná nehnuteľnosť spolu s
domom súpisné číslo 2763 bola vcelku prikázaná do výlučného vlastníctva poškodenej P. P., o čom mal
obžalovaný vedomosť, ktorý si prevzal aj predmetný rozsudok.
Je potrebné uviesť, že pozemok patriaci k vyššie uvedenému rodinnému domu bol riadne oplotený a

obžalovaný pri vniknutí naň prekonal prekážku, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu iným osobám na
pozemok a túto prekonal tým spôsobom, že otvoril hlavnú bránu na oplotení prehnutím sa cez bránu
a z vnútornej strany otvorením západky a odstránením voľne visiaceho zámku. Napriek skutočnosti,
že brána nebola uzamknutá na kľúč, došlo k prekonaniu prekážky brániacej vniknutiu, nakoľko brána
nebola otvorená dokorán a chránila, resp. oddeľovala súkromný priestor od verejného priestoru a bola

zabezpečená proti vniknutiu západkami z vnútornej strany, o ktorých mal obžalovaný vedomosť iba z
dôvodu, že v minulosti mal predmetnú nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve s poškodenou.

Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný vstúpil do obydlia patriaceho poškodenej P. P.
napriek jej výslovnému zákazu, ktorá mu osobne ako i do telefónu uviedla, že si neželá, aby vstupoval

do jej obydlia, a aby jej akékoľvek veci dával na pozemok a konal tak napriek skutočnosti, že už v
minulostiboldvakrátodsúdenýzamarenievýkonuúradnéhorozhodnutiatým,ževstúpildotohtoobydlia,
napriek tomu, že mu bol zakázaný vstup do predmetného obydlia predbežným opatrením Okresného
súdu Topoľčany sp.zn.4C/22/2014.

Z uvedeného je preto zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného
zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, i keď tak konal dôvodiac ochranou svojho hmotného majetku.

Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku v bode 1., odvolací súd sa nestotožnil s námietkou obžalovaného

poukazujúc na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 53/2013,
z ktorého vyplýva, že trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona predpokladá taký spôsob prekonania prekážky, ktorej účelom je zabránenie vniknutiu
do obydlia, ktorý nenapĺňa znaky vlámania podľa § 122 odsek 4 Trestného zákona. Ak by forma
prekonania prekážky, ktorá bráni vniknutiu do obydlia, bola subsumovateľná pod pojem „vlámanie“ podľa

§ 122 odsek 4 Trestného zákona, jednalo by sa o trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194
odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, t.j. spáchanie činu závažnejším spôsobom konania
(vlámanie - § 138 písmeno e/ Trestného zákona).
S poukazom na predmetné stanovisko súd I. stupňa správne ustálil právnu kvalifikáciu skutku v bode 1/
ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.

Pokiaľ obžalovaný vo svojom odvolaní namietal, že skutok v bode 1/ nie je trestným činom a je potrebné
aplikovať materiálny korektív podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona, s týmto názorom sa odvolací
súd nestotožnil, pretože na skutok v bode 1/ bola správne aplikovaná kvalifikovaná skutková podstata
trestného činu porušovania domovej slobody v druhom odseku a teda nemožno tvrdiť, že vzhľadom na

spôsob vykonania činu, následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa,jezávažnosťtohtotrestnéhočinunepatrná.Vdanomprípadepretonebolisplnenépodmienky
na aplikáciu ustanovenia § 10 odsek 2 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2/, vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že obžalovaný

spáchal tento skutok tým spôsobom, že od augusta XXXX do XX.XX.XXXX si neoprávnene, resp. bez
povolenia zadovážil - nálezom XX kusov nábojov s okrajovým zápalom, kalibru XXLR, typ X. X. s ťažkou
olovenou strelou s dnovým označením „A“ - výrobca Y. Y., P. a tieto mal po celú dobu v držbe, pričom sa
jedná o náboje, resp. strelivo podľa § 2 odsek 1 písmeno g) zákona č. 190/2003 o strelných zbraniacha strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ
zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz.

Zo znaleckého posudku Kriminálneho a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava (čl. 99-101
trestného spisu) bolo zistené, že skúšobnou streľbou bola preukázaná streľby schopnosť všetkých XX
kusov nábojov, pričom najväčší dostrel a tým aj možnosť spôsobenia rôzneho zranenia je pri uhle XX
° až do vzdialenosti XXXX metrov a smrteľné zranenie je možné spôsobiť do vzdialenosti cca XXXX
metrov pri zasiahnutí dôležitých orgánov), do tejto vzdialenosti má strela ešte energetické zaťaženie

prierezu na XXJ/cmX.

Z uvedeného je zrejmé, že sa jednalo o funkčné „ostré“ strelivo spôsobilé spôsobiť inej osobe ťažké
zranenia, resp. zranenia nezlučiteľné so životom, a to až do vzdialenosti cca XXXX metrov pri zasiahnutí
dôležitých životných orgánov.

Súdna prax a zhodne aj odvolací súd zastáva stanovisko, že neznalosť mimotrestných noriem (t.j.
zákona č.190/2003 o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov), na
ktoré sa vo svojich odkazovacích a blanketových ustanoveniach odvoláva Trestný zákon sa posudzuje
ako neznalosť samého Trestného zákona. Teda obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že nemal
vedomosť o tom, že držať predmetné strelivo je zakázané, neobstojí. Obžalovaný jednoznačne vedel, že

sa jedná o strelivo a napriek tejto skutočnosti, ho neodovzdal príslušným orgánom, ale ho neoprávnene
po dobu cca 10 mesiacov prechovával. V danom prípade obžalovaný konal v nepriamom úmysle podľa
§ 15 písmeno b) Trestného zákona, keď vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo
ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Okresný prokurátor v odvolaní namietal, že skutok v bode 2. mal byť kvalifikovaný ako zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 4 písmeno a)
Trestného zákona, pretože sa jedná o trestný čin, ktorý bol páchaný po dlhší čas. Odvolací súd sa však
s touto námietkou nestotožnil z nižšie uvedených dôvodov.

Závažnejším spôsobom konania sa podľa §138 písmeno b) Trestného zákona rozumie páchanie
trestného činu po dlhší čas. Pre naplnenie tohto znaku sa vyžaduje páchanie jedného trestného činu po
dlhší čas. Z uvedeného je zrejmé, že páchanie trestného činu po dlhší čas je možné, iba ak ide o trestný
čin pokračovací, hromadný, alebo trváci. Trváci trestný čin je takým trestným činom, ktorý trvá dlhší čas.
Aby bol pri trvácom trestnom čine naplnený znak závažnejší spôsob konania po dlhší čas podľa § 138

písmeno b) Trestného zákona, musí ísť o čas taký dlhý, ktorý zjavne trvá príliš dlho, omnoho dlhšie, než
je pri takomto trestom čine v priemere bežné. Pritom je potrebné prihliadnuť i na význam chráneného
záujmu, teda objektu trestného činu.

Medzi trváce trestné činy patrí aj trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

podľa § 294 Trestného zákona, ktorý je obvykle páchaný s cieľom dlhodobejšej nelegálnej držby zbrane
alebo streliva. Teda, aby bolo možné aplikovať ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona,
musí ísť o čas presahujúci jeden rok, tak ako to správne vo svojom rozhodnutí skonštatoval súd I.
stupňa. Vzhľadom na to, že sa v prejednávanom prípade jednalo o čas „iba“ cca 10 mesiacov, toto
konanie obžalovaného nenapĺňa kvalifikovaný znak skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami závažnejším spôsobom konania podľa § 294 odsek 4
písmeno a) Trestného zákona, a preto súd I. stupňa správne kvalifikoval konanie obžalovaného podľa
§ 294 odsek 1 Trestného zákona, s ktorou kvalifikáciou sa plne stotožnil aj odvolací súd.

Pokiaľ ide o trest, odvolací súd napravil pochybenie súdu I. stupňa, ktorého sa dopustil pri ukladaní

trestu obžalovanému, keď nesprávne zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno
d) Trestného zákona, že skutok spáchal ako osoba vo vyššom veku a táto skutočnosť mala vplyv na
jeho rozumovú spôsobilosť. Aj napriek tomu, že obžalovaný má XX rokov a jedná sa o osobu, ktorá je
osobou vo vyššom veku, súd I. stupňa nevykonal žiadne dokazovanie v tom smere, ako tento vek mal,
resp. mohol mať vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť a následne aj na spáchanie trestného

činu. S poukazom na uvedené odvolací súd nezistil predmetnú poľahčujúcu okolnosť, a preto vo výroku
o treste na ňu neprihliadal.Odvolací súd nezistil ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, ako navrhovala
obhajoba, že by obžalovaný aktívne napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti,
zistil však jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že obžalovaný sa priznal

k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

U obžalovaného odvolací súd zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov.

Súd I. stupňa pochybil tiež pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že
obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, na ktorú okolnosť nemal súd I. stupňa prihliadať, s poukazom
na použité ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona, pretože pokiaľ mu ukladal nepodmienečný
trest odňatia slobody z dôvodu, že skutkov sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
a súčasne prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, dvakrát mu
priťažil, čo je v rozpore so zásadou dvojitého pričítania. Preto toto pochybenie odvolací súd napravil

neprihliadnutím na ustanovenie § 37 písmeno m) Trestného zákona.

Prirozhodovaníotrestevychádzalodvolacísúdajzozákladnýchzásadpreukladanietrestovuvedených

v § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň
vyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný bol v minulosti pred spáchaním trestného činu, za

ktoré sa mu ukladá trest, 2-krát súdne trestaný (z odsúdení na ktoré možno prihliadnuť), a to Okresným
súdom Topoľčany pod sp.zn.0T/9/2014 a sp.zn.1T/36/2014 v oboch prípadoch pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia, pričom mu bol za túto protiprávnu činnosť uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou vo výmere 1 rok a 6 mesiacov.

S poukazom na uvedené odvolací súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu podľa § 36 písmeno l)
Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona a keďže bol
pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností rovnaký, odvolací súd uložil obžalovanému s
poukazom na ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona, s
použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden)

rok, t.j. na samej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov, pri trestnom činne, ktorý je
prísnejší, a ktorý považoval za dostatočný z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Obžalovanému nebolo možné uložiť iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na
ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona, pretože skutkov v bode 1. a 2. sa dopustil v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia, ktorá trvala do 08.09.2015 uloženej mu rozsudkom Okresného súdu
Topoľčany sp. zn. 1T 36/2014 zo dňa 30.04.2014.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, súd I. stupňa správne zaradil
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona, preto i odvolací súd zaradil obžalovaného do minimálneho stupňa stráženia. Je potrebné uviesť,
že na rozdiel od výroku napadnutého rozhodnutia, súd I. stupňa v jeho odôvodnení nesprávne citoval
zákonné ustanovenie, že obžalovaný bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 odsek 2

písmeno b) Trestného zákona do stredného stupňa stráženia.

Záverom odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí taktiež zmätočne zdôvodnil
úmyselobžalovanéhovobochspáchanýchskutkoch,keďuviedol,žesajednaloopriamyúmysel,pričomprávne citoval a poukázal na ustanovenie § 15 písmeno b) Trestného zákona, ktoré vypovedá o úmysle
nepriamom.

V ostatných výrokoch zostal rozsudok súdu I. stupňa nezmenený.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného
poriadkuzrušilnapadnutýrozsudokvovýrokuotrestearozhodolvovecisámtak,akotovyplývazvýroku
tohto rozsudku, keďže boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.