Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305219108
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1305219108.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr.MonikyHolickejaJUDr.OndrejaKrajčavprávnejvecižalobcu:O.J.,N.H.X,N.,protižalovanému:
Milan Krajňák - SPEDITION - ZDRUŽENIE, so sídlom Bratislavská 83, Pezinok, IČO: 33 718 571,
zastúpenému: JUDr. Ľubomírom Urmaničom, bytom Komenského 18, Pezinok, o zaplatenie cestovných
náhrad v sume 6.023,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Pezinok, zo dňa 07. júla 2015, č. k. 4C/841/2008 - 294, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia cestovných náhrad za pracovné cesty, ktoré pre žalovaného ako jeho
zamestnanec na pozícii vodiča MKD realizoval v období od 4. 2. 2004 do 11. 10. 2004, v celkovej sume
181.476 Sk. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný vyčíslil nároky žalobcu na cestovné náhrady

za pracovné cesty, vykonané žalobcom za obdobie od 4. 2. 2004 do 29. 2. 2004, v sume 23.525 Sk
a túto sumu podľa výdavkového pokladničného dokladu č.2121 žalobca prevzal dňa 6. 3. 2004 a
prevzatie potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Nároky žalobcu na cestovné náhrady za pracovné
cesty, vykonané žalobcom za obdobie od 1. 3. 2004 do 31. 3. 2004, vyčíslil v sume 28.119 Sk a túto
sumu podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 3271 žalobca prevzal dňa 7. 4. 2004 a
prevzatie potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Nároky žalobcu za cestovné náhrady za pracovné

cesty, vykonané žalobcom za obdobie od 1. 4. 2004 do 30. 4. 2004, vyčíslil v sume 33.054 Sk a túto sumu
podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 4279 žalobca prevzal dňa 5. 5. 2004 a prevzatie potvrdil
svojím vlastnoručným podpisom. Nároky žalobcu na cestovné náhrady za pracovné cesty, vykonané
žalobcom za obdobie od 1. 5. 2004 do 31. 5. 2004, vyčíslil v sume 23.962 Sk a túto
sumu podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 5230 žalobca prevzal dňa 7. 6. 2004 a prevzatie
potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Ďalej nároky žalobcu na cestovné náhrady za pracovné cesty,
vykonané žalobcom za obdobie od 1. 6. 204 do 30. 6. 2004, vyčíslil v sume 26.823 Sk a túto sumu podľa

výdavkového pokladničného dokladu č. 6173 žalobca prevzal dňa 2. 7. 2004 a prevzatie potvrdil svojím
vlastnoručnýmpodpisom.Nárokyžalobcunacestovnénáhrady zapracovnécestyvykonanézaobdobie
od 1. 7. 204 do 31. 7. 2004, vyčíslil v sume 20 631 Sk a túto sumu podľa výdavkového pokladničného
dokladu č. 7028 prevzal žalobca dňa 6. 8. 2004 a prevzatie potvrdil svojím vlastnoručným
podpisom. Nároky žalobcu na cestovné náhrady za pracovné cesty, vykonané za obdobie od 1. 8. 2004
do 31. 8. 2004, vyčíslil v sume 18.693 Sk a túto sumu podľa výdavkového pokladničného dokladu č.

7998 žalobca prevzal dňa 6. 9. 2004 a prevzatie potvrdil svojím vlastnoručným podpisom.
Nároky žalobcu na cestovné náhrady za pracovné cesty, vykonané žalobcom za obdobie od 1. 9. 2004
do 30. 9. 2004, vyčíslil žalovaný v sume 7.169 Sk a túto sumu podľa výdavkového pokladničnéhodokladu č. 9832 prevzal žalobca dňa 4. 10. 2004 a prevzatie potvrdil svojím vlastnoručným
podpisom. Listom zo dňa 23. 5. 2005 Inšpektorát práce Bratislava žalobcovi k jeho podnetu zo dňa
2. 11. 2004 oznámil, že vykonanou kontrolou dodržiavania pracovnoprávnych predpisov u žalovaného

mal žalovaný preukázané vyplatenie cestovných náhrad za obdobie od 2. 2. 2004 do 30. 9. 2004, a že
za obdobie od 1. 10. 2004 do 12. 10. 2004 úhrada cestovných náhrad nebola preukázaná z dôvodu, že
podľa žalovaného mu neboli žalobcom predložené žiadne doklady pre ich vyčíslenie. Na návrh žalobcu
vykonal dôkaz písomným znaleckým posudkom Mgr. Miroslava Koutného z Odboru písmoznalectvo,
odvetvie ručné písmo č. 20/2009 zo dňa 8. 6. 2009 a zistil, že podľa záveru znalca podpisy žalobcu

na označených výdavkových pokladničných dokladoch žalovaného sú pravé, vlastnoručne podpísané
žalobcom. Znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu podpisov nezistil. Zistený skutkový stav posúdil
podľa § 152 ods. 1, § 145 ods. 1, 2 Zákonníka práce a dospel k záveru, že žalovaný v konaní produkoval
dôkazy, preukazujúce uspokojenie nárokov žalobcu v totožnom rozsahu, ako ich v tomto
konaní žalobca uplatnil a vykonaným dôkazom - znaleckým posudkom, napriek tvrdeniam žalobcu o
sfalšovaní jeho podpisov, bolo preukázané, že žalobca aj vyplatené reálne cestovné náhrady v žalovanej

výške prevzal. Vzhľadom na to posúdil návrh žalobcu ako nedôvodný. O náhrade trov konania rozhodol
podľa 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia
v sume 650,07 eur k rukám jeho právneho zástupcu, s odôvodnením, že žalovaný mal plný úspech v
konaní.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, žiadal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu cestovné
náhrady v celkovej výške a trovy konania. Uviedol, že žalovaný predložil Inšpektorátu práce Bratislava
sfalšované výdavkové bloky a na overenie podpisu požiadal ešte dve nezávislé inštitúcie, a to Ústav
kriminalistickej kriminológie a Bratislavskú vysokú školu práva, kde analýzou písma zistili,
že sporný dokument nebol podpisovaný jeho rukou. Znalec, ktorý spochybnil jeho podpisy porovnával a

vyhľadával totožné znaky, ktoré aj uviedol v správe, ale taktiež sa na sporných dokumentoch nachádzajú
odlišné ťahy, ktoré dokazujú, že sa jedná o podpis, ktorý nebol jeho rukou podpísaný. Ďalej uviedol, že u
žalovaného bol zamestnaný podľa pracovnej zmluvy od dňa 30. 3. 2003 na pozícii špeditér - dispečer a
nie je pravda, že na základe žiadosti bol presunutý na pozíciu vodiča MKD. Pracoval v kancelárii a prácu
vodiča robil počas dovoleniek a keď bola potrebná realizácia prepravy v rámci BA, a to na nákladnom

aute, na ktoré nebol priradený vodič a podľa potreby sa na ňom robil rozvoz po BA. Neskôr bol oslovený,
aby vykonával prepravy na nákladnom aute, ktorého vodič mal opakované nehody a nie je pravda, že
žalovaný nebol s jeho prácou spokojný. Uviedol, že nemal žiadnu nehodu a žiadne oneskorené termíny
nakládok a vykládok. Mal však opakované technické nedostatky, keď mu na návese Agricom prestali
svietiť svetlá v tuneli vo Švajčiarsku a chybu žalovaný nemal záujem opraviť a opäť ho vyslal na cestu.

Ďalej uviedol, že žalovaný nútil vodičov porušovať predpis zákona 561 AETR a dával za vzor vodiča,
ktorý jednu cestu do Švajčiarska zvládol bez prestávky. To však nie sú nedostatky, ako uviedol žalovaný,
ale nahováranie na porušovanie predpisov, v súvislosti s čím hrozia pokuty a tiež nehody. Ďalej uviedol,
že keď sa vracal z cesty, nový zamestnanec - dispečer žiadal od neho karty, kľúče a papiere od auta, tak
mu odovzdal to, čo pýtal, keďže s prácou dispečera začal narýchlo, taktiež bez zaškolenia a vedomostí,

ktoré sú na túto pozíciu potrebné, a keďže doklady od vykládok nepýtal, tak mu ich ani neodovzdal.
Bolo mu povedané, že je prepustený, a preto do práce neprišiel na príkaz nového dispečera.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť, keď súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom zistil skutkový a právny stav. Odvolanie
žalobcu považoval za účelové a namietal, že žalobca v odvolaní uviedol skutočnosti

nesúvisiace s predmetom sporu.
4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal proti
žalovanému zaplatenia cestovných náhrad za pracovné cesty, ktoré vykonal pre žalovaného, ako jeho

zamestnanec v období od od 4. 2. 2004 do 11. 10. 2004 v celkovej sume 181.476 Sk (6 023,89
eur), ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný uviedol na svoju obranu; na základe
vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 CSP (§ 132 O. s. p.), dospel k
správnym skutkovým zisteniam, že žalovaný vyplatil žalobcovi cestovné náhrady za žalované obdobie,zaplateniaktorýchsažalobcavkonanídomáha,ažalobcavyplatenécestovnénáhradyvžalovanejsume
aj prevzal. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné
ustanovenia Zákonníka práce a správne posúdil žalobu žalobcu ako nedôvodnú, keď žalobca neuniesol

dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že cestovné náhrady v žalovanej výške mu žalovaný nezaplatil.
6. Žalobca v konaní tvrdil, že za pracovné cesty, vykonané pre žalovaného v období
od 4. 2. 2004 do 11. 10. 2004, mu vzniklo právo na vyplatenie cestovných náhrad žalovaným v celkovej
sume 181.476 Sk. Žalovaný uvedené tvrdenie žalobcu nepopieral, a teda táto skutočnosť
medzi stranami nebola sporná, ako uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia. Žalovaný však tvrdil, že cestovné náhrady za sporné obdobie v žalovanej
výške žalobcovi aj vyplatil a na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložil výdavkové pokladničné
doklady s podpisom žalobcu, ktorým potvrdil ich prevzatie. Žalobca namietal pravosť svojho podpisu na
predložených výdavkových pokladničných dokladoch, avšak znaleckým posudkom vypracovaným Mgr.
Miroslavom Koutným, znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo č. 20/2009 zo dňa 8.
6. 2009 bolo preukázané, že predmetné výdavkové pokladničné doklady sú vlastnoručne podpísané

žalobcom. Žalovaným predloženými výdavkovými pokladničnými dokladmi v spojení so znaleckými
dokazovaním bolo teda v konaní preukázané, že žalobca sa nedôvodne domáhal zaplatenia cestovných
náhrad za cesty vykonané pre žalovaného v období od 4. 2. 2004 do 11. 10. 2004 v celkovej
sume 181.476 Sk (6 023,89 eur) s príslušenstvom, keď cestovné náhrady za pracovné cesty vykonané
žalobcom pre žalovaného v uvedenom období mu boli vyplatené v celkovej sume 181.476 Sk (6 023,89

eur).
7. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní, že o overenie
pravosti jeho podpisu požiadal ďalšie dve nezávislé inštitúcie a analýzou písma
bolo zistené, že sporný dokument nebol podpísaný jeho rukou. Žalobca toto svoje tvrdenie žiadnym
spôsobom nepreukázal, závery analýz písma na predmetných dokladoch ním uvedených inštitúcií, resp.

znalecký posudok k odvolaniu nepriložil. Skutočnosti týkajúce sa preradenia žalobcu v rámci trvania
jeho pracovného pomeru u žalovaného na pozíciu vodiča MKD a ďalších žalobcom
uvedených skutočností, týkajúcich sa trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, sú irelevantné
preposúdeniedôvodnostižalobyžalobcu,ktorousadomáhalvyplateniacestovnýchnáhradzavykonané
pracovné cesty, keď rozhodujúce je skutočné vykonanie pracovných ciest, za ktoré si žalobca cestovné

náhrady uplatnil a okrem toho v danom prípade bolo preukázané, že žalobcom uplatnené cestovné
náhrady mu boli žalovaným vyplatené.
8. Odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom
uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý mal úspech v odvolacom konaní,
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolaciehosúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§

421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).