Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204942
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816204942.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, na ulici Pribinovej č. 25, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou
so sídlom v Malinove, na ul. Slnečnej č. 765/3, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo
A. C. D., na ul. Q. č. XXX/XX, o zaplatenie sumy 1.320 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 07.12.2016 č. k. 7C/150/2016 - 24 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená
zmluva o úvere dňa 23.11.2010. Na jej základe poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 700 Eur, ktorý
sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 620 Eur v 12-tich mesačných splátkach po 110
Eur, počnúc dňom 26.12.2010.

3. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 05.12.2011 č.k. 2T/173/2011-53 , ktorý
nadobudol právoplatnosť dňom 5.12.2011 bola žalovaná uznaná za vinnú zo spáchania prečinu
úverového podvodu podľa ustanovenia § 222 ods. 1 Trestného zákona, pričom žalobca bol odkázaný s
nárokom na náhradu spôsobnej škody na občiansko právne konanie. Žalobcovi bol rozsudok doručený
dňa 17.02.2012.

4. V predmetnej veci má nárok na náhradu škody žalobcu základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o
vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Tento vzťah je
typickým občianskoprávnym vzťahom. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

5. Žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil žalobou zo dňa 29.06.2016. Vedomosť o osobe
škodcu a rozsahu škody získal nepochybne najneskôr v priebehu trestného konania, v ktorom
vystupoval ako poškodený. Po doručení rozsudku dňa 17.02.2012 mal žalobca riadne pokračovať
v uplatnenom nároku na náhradu škody. Dobu, po ktorú bol žalobca nečinný rozhodne nemožno
považovať za primeranú, a preto takéto konanie, resp. nečinnosť žalobcu ako poškodeného nemožno

považovať za riadne pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania, odkázaním poškodeného
na občianskoprávne konanie pokračovalo plynutie premlčacej doby. Dvojročná subjektívna premlčaciadoba podľa ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť najneskôr
dňa 17.02.2012 a uplynula dňa 17.02.2014. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody až dňa
30.6.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanej

je premlčaný, a preto ho súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol.

6. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že postavenie žalovanej ako spotrebiteľa odmieta.
Dňa 23.11.2010 uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý úver v zmysle
§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom. Uzatvorenú zmluvu preto nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Žalovaná naviac v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala, že poskytované peňažné prostriedky
využije na účel povolania. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na

dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania
bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda nepochybné, že zmluva o
úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm.
d). V zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa

rozhodnutia plniť. Uplatnený nárok nie je premlčaný a to z dôvodu, že Okresný súd Vranov nad Topľou
žalobcu rozsudkom zo dňa 05.12.2011 odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko právne
konanie. Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou vydaný vo veci 2T/173/2011 nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.12.2011. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú

úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla: to neplatí, ak ide o škodu
na zdraví. Z ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody jasne vyplýva, že právo na náhradu škody
sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla. Z právoplatného a
vykonateľného rozsudku jasne vyplýva, že k udalosti došlo dňa 23.11.2010 a teda nárok bol uplatnený
v premlčacej dobe.

8. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi
účastníkmidňa23.11.2010.Vzmluveoúvereokremúdajovpotrebnýchnaidentifikáciužalovanej(meno
apriezvisko,bydlisko,dátumnarodenia,rodnéčíslo,čísloobčianskehopreukazu),inéúdajeumožňujúce
identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako

živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Z výsluhu žalovanej v trestnom konaní vedenom na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 2T/173/2011 , ktorý bol oboznámený na pojednávaní konanom
dňa 7.12.2016 vyplýva, že táto účastníčka v čase uzatvárania zmluvy o úvere bola iba poberateľkou
dôchodkuvovýške107Eur.AkodôchodkyňajeuvedenávrozsudkuOkresnéhosúduVranovnadTopľou
zodňa5.12.2011č.k.2T/173/2011-53,ktorýmbolauznanázavinnúzprečinuúverovéhopodvodupodľa

ustanovenia § 222 ods. 1 Trestného zákona. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere
zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

11. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia súneplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti.

12. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere.

13. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové
podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo

preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti tejto účastníčky, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.

Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania , resp. podnikateľská činnosť

s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanou rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia
uvedený nebol. Vzhľadom na postavenie žalovanej ako dôchodkyne spotrebiteľský charakter zmluvy o
úvere bol teda bez akýchkoľvek pochybností preukázaný.

15. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne

vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

16. Vo veci 8 MCdo /13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia
otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť
posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby
Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod , ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú oba tieto

ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade
zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie
premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v
rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.

17. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.18. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri právach priznaných právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu desaťročnú premlčaciu dobu. Vo veci 2T/173/2011 žiadne právo
na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Tento účastník bol odkázaný zo svojim nárokom na

náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 5.12.2011 č.k. 2T/173/2011 - 53. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.12.2011.
K doručeniu uvedeného rozhodnutia žalobcovi došlo dňa 17.2.2012. Od 17.2.2012 teda žalobca má
vedomosť o potrebe uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní, o osobe škodcu,
ako aj o výške škody.

19. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby , ktorú nemôže

prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

20. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa 17.2.2012,

kedy mu bol doručený rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 5.12.2011 č.k. 2T/173/2011
- 53. Žalobu na náhradu škody zo dňa 29.6.2016 podal na prvoinštančnom súde dňa 30.6.2016, teda po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ak odo dňa , keď sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia
práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo

sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna 10 -
ročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej
žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).