Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/363/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114206824
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114206824.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne Y. A., rod. X., nar.
XX. XX. XXXX, bytom W. W., P. XXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Švarcom, Advokátska
kancelária Banská Bystrica, Horná 41, proti žalovanému 1/ U. E., nar. XX. XX. XXXX a žalovanej 2/ G. E.,
nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom W. W., X. cesta XXXX/XX a obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou
ICTUS, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Murgašova 8, IČO: 47 236 191, o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 43 200 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 13C/87/2014-252 zo dňa 01. 03. 2016, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobkyne o uloženie povinnosti žalovaným
1/, 2/ vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 43 200 €, keď po vykonanom dokazovaní nemal
nijakým spôsobom preukázanú dohodu, v ktorej sa podľa tvrdenia žalobkyne so žalovaným dohodli, že
žalobkyňa bude financovať prestavbu rodinného domu súp. č. XXXXX/XX v W. W. na X. ceste s tým, že
žalovaní prevedú na ňu podiel z predmetnej nehnuteľnosti tak, že sa stane podielovou spoluvlastníčkou
prízemia predmetného rodinného domu. Súd taktiež nemal preukázané skutočnosti ohľadne odovzdania
finančnej hotovosti zo strany žalobkyne žalovaným 1/, 2/ dňa 11. 04. 2012 vo výške 15 000 € a v
priebehu júna alebo júla roku 2012 taktiež vo výške 15 000 €. Podľa tvrdenia žalobkyne, resp. L. H.,
sa na stretnutí, kde malo dôjsť k odovzdaniu uvedených prostriedkov, mali zúčastniť jednak žalobkyňa,
jej priateľ L. H., žalovaní 1/, 2/ a matka žalobkyne Y. X., výsluchom týchto osôb súd v skutočnosti
ohľadne preukázania odovzdania finančných prostriedkov preukázané nemal, keďže okrem žalobkyne
a jej priateľa L. H. túto skutočnosť nepotvrdili ani žalovaní 1/, 2/ ani svedkyňa Y. X.. Výsluchu ostatných
svedkov mal súd za preukázané len sprostredkované informácie. Čo sa týka finančných prostriedkov
v celkovom rozsahu 11 300 €, súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že tieto finančné
prostriedky boli jej vlastníctvom. Z výpovede L. H. vyplynuli sporné skutočnosti ohľadne toho, komu
tieto finančné prostriedky mali patriť, ktorý spočiatku v čestnom vyhlásení vyhlásil, že sa jednalo o
jeho výlučné finančné prostriedky, ktoré zasielal na účet žalovaného 1/ a neskôr tvrdil, že sa jednalo
o prostriedky výlučne vlastnícky patriace žalobkyni. Spornou sa taktiež stal spôsob akým malo dôjsť k
výberu finančných prostriedkov z účtu žalobkyne, a ich sklad na účet L. H., a to z toho dôvodu, že pokiaľ
žalobkyňa spočiatku tvrdila, že tieto vkladala na účet L. H. a tieto pochádzali z jej osobného účtu, neskôr
uvádzala, že pohyb finančných prostriedkov prebiehal tak, že tieto ona sama vyberala z bankomatu,
tieto odovzdávala L. H. a ten ich následne zasielal žalovanému v 1/ rade. Tieto tvrdenia však žalobkyňa
nepreukázala, tieto skutočnosti nepreukazujú ani výpisy z jej osobného účtu za obdobie od 31. 01. 2012
do 25. 06. 2012, resp. od 05. 02. 2013 do 01. 07. 2013. Po prvé sa jednalo o finančné prostriedky, ktoréboli čerpané z tohto účtu po období, kedy žalobkyňa podľa jej tvrdenia mala tieto prostredníctvom L. H.
poskytovať žalovanému v 1/ rade, kedy posledná poskytnutá platba mala byť dňa 30. 04. 2013, avšak z
predmetných výpisov vyplýva obdobie, do ktorého takýmto spôsobom mala finančné prostriedky vyberať
až do 01. 07. 2013. V niektorých prípadoch sa jednalo o platby platobnou kartou, teda nie výbery,
resp. jednalo sa o výbery finančných prostriedkov na území Slovenskej republiky, čo súd považoval za
nelogické, aby žalobkyňa vybrala finančné prostriedky na Slovensku, následne ich odovzdávala, resp.
vkladala na účet L. H. a ten následne finančné prostriedky zasielal žalovanému v 1/ rade. Žalobkyňa
taktiež nepoprela tvrdenie žalovaných 1/, 2/ o tom, že finančné prostriedky, pokiaľ aj boli poukázané na
účet žalovaného v 1/ rade, boli prostriedkami, z ktorých mal byť vyplatený právny zástupca žalobkyne v
inom súdom konaní, resp. mali to byť platby ohľadne vrátenia finančných prostriedkov, ktoré v minulosti
žalovaní1/,2/poskytližalobkyni..Vkonečnomdôsledku,teda,pokiaľokresnýsúdnemalzapreukázané,
že by žalovaní 1/ a 2/ sa obohatili na úkor žalovanej, pretože pôvod finančných prostriedkov, ktoré boli
zasielané z účtu L. H. zostal sporný, žalobkyňa nepreukázala v konaní, že sa nejedná o dar ako to tvrdili
žalovaní 1/, 2/, preto okresný súd žalobu zamietol.
2. Právne vec okresný súd posúdil podľa ust. § 451 OZ a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. §
142 ods. 1 OSP, teda podľa zásady úspechu v konaní.
3. Žalobkyňa v odvolaní najmä poukázala na predložené listinné dôkazy, a to výpisy z osobného účtu
č. XXXXXX W XXX XX X. N?rdlingen, z ktorých vyplývajú skutočnosti, že z tohto účtu boli postupne
vyberané finančné prostriedky, ktoré dávala L. H., a preto nerozumie odôvodneniu rozhodnutia v tom,
prečo súd spochybňuje jej mechanizmus zasielania financií synovi ako nelogický. Dostatočne vysvetlila,
že čase, keď bývala u L. v podnájme, jej banka bola 100 km vzdialená, preto vyberala peniaze z
bankomatu a dala ich L.. On ich zo svojho účtu posielal žalovanému 1/. L. H. prišiel osobne na Slovensko
a jej tvrdenia dosvedčil. Poukázala na podľa nej kľúčový dôkaz celého prípadu, a to čestné prehlásenie
L. H. zo dňa 15. 07. 2015, z ktorého vyplývajú podstatné skutkové okolnosti posudzovaného prípadu. K
tvrdeniam žalobcov, že na prestavbu predmetného rodinného domu použili financie od rodičov žalovanej
v 2/ rade uviedla, že predložené čestné prehlásenie rodičov žalovanej 2/ X. F. a Y. F. je úplne nesúladné
so skutočným stavom veci vykonštruované, pretože menovaní nikdy nemohli darovať svojej dcére v
roku 2009 finančné prostriedky v hodnote 12 000 € údajne na kúpu pozemku v Ľubietovej, keďže
žalovaní chceli stavať rodinný dom. Taktiež nie sú pravdivé tvrdenia o tom, že v roku 2012 darovali
dcére ďalších 20 000 € za účelom údajného vysporiadania detí a tieto finančné prostriedky mali byť
použité na rekonštrukciu rodinného domu v X.. Rodičia žalovanej 2/ nikdy takýmito finančnými sumami
nedisponovali, nemali úspory. Žalovaní nepredložili písomný dôkaz o existencií sumy 12 000 € a 20 000
€. Žalobkyňa ďalej poukázala na svedeckú výpoveď B. I. a B. P. ako aj W. G.. Rozsudok okresného
súdu žiadala zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu potvrdili, že je pravda, že žalobkyňa darovala nejaké
finančnéprostriedkyžalovanému1/,ktoré žalovanýpoužilnakúpuhnuteľnýchvecíazariadeniaizbypre
žalobkyňu v čase, keď ešte s nimi bývala spolu v rodinnom dome. Časť z týchto finančných prostriedkov
bola použitá na vyplatenie odmeny právnemu zástupcovi žalobkyne v konaní pred Okresným súdom
Zvolen sp. zn. 14C/138/2012 v podobnej veci. Všetky hnuteľné veci a zariadenie boli žalovanými vydané
naspäť žalobkyni, keď sa odsťahovala z rodinného domu. Žalovaní dostatočným spôsobom preukázali
množstvo finančných prostriedkov na rekonštrukciu rodinného domu, boli predložené výpisy z účtu,
zmluvy o pôžičkách nielen s finančnými inštitúciami ale aj medzi rodičmi žalovanej 2/ a Veriteľmi, čestné
prehlásenie, výpis z listu vlastníctva k domu v Poľskej republike spolu s prekladom, kúpna zmluva na
automobil, kúpna zmluva na byt, daňové priznania, potvrdenie o príjme, a ďalšie. Dôkazná povinnosť
zaväzuje žalobkyňu, ktorá neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že zo strany žalovaných došlo
k bezdôvodnému obohateniu. Rozsudok okresného súdu žiadali ako vecne správny potvrdiť.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu bez nariadenia pojednávania
na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrário CSP) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.
6. Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi okresného súdu a s dôvodmi rozsudku v celom
rozsahu. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, na základe
ktorého dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala v konaní, či žalovaným 1/, 2/ posielala, peniaze,ktoré boli jej vlastníctvom z Nemecka, taktiež nepreukázala, že peniaze, ktoré aj posielala slúžili na
rekonštrukciu predmetného rodinného domu v W. W. a taktiež nepreukázala, že medzi ňou a žalovanými
existovala dohoda o tom, že odplatou za poskytnuté finančné prostriedky bude prevod podielu z
predmetného domu na žalobkyňu. Ohľadne sumy 30 000 € (2 x 15 000) žalobkyňa nepreukázala, že tieto
peniaze skutočne žalovaným 1/, 2/ odovzdala. Keďže žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno,
správne okresný súd žalobu zamietol, keď nemal preukázané, že sa žalovaní 1/, 2/ bezdôvodne obohatili
(§ 451 OZ). V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu.
7. Žalovaní 1/, 2/ boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní, preto majú nárok na náhradu trov
odvolacieho konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a o ich nároku rozhodol odvolací súd v súlade s ust. §
262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP.
8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervient, ak
spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.