Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810206953
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3810206953.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: KMET Handlová, a.s., so
sídlom Potočná 175, Handlová, IČO 36 334 634, právne zastúpeného B.. P. I., advokátom so sídlom G.
Z. č. 8, O., proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov „Ľubochňa - Handlová, so sídlom
F. Nádaždyho 1-7, Handlová, IČO 35 663 189, právne zastúpenému B.. N. O., advokátkou so sídlom Dr.

B. 4, J. nad I., v spore o zaplatenie 1.108,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza č. k. 14Cb/112/2010-226 zo dňa 12. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť
žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 948,17 Eur a ostatné trovy konania vo výške 257,28
Eur p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie o zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 Eur od 16.01.2011 do 13.06.2011,
a o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 Eur od 15.04.2011 do
13.06.2011 a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške

948,17Euraostatnétrovykonaniavovýške257,28Eur dotrochdníodprávoplatnostitohtorozhodnutia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou podanou na súd dňa 10.05.2010 žiadal
zaviazať odporcu na zaplatenie 1.108,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
26.01.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako
dodávateľom tepla a žalovaným ako odberateľom tepla bola uzatvorená zmluva o dodávke a odbere
tepla č. 6/2006/T, ktorá bola upravená dodatkom č. 1 podpísaným oboma zmluvnými stranami dňa

19.12.2000. Predmetom zmluvy bol záväzok dodávateľa tepla dodávať odberateľovi teplo a záväzok
odberateľa tepla riadne a včas platiť cenu tepla. Žalobca dňa 07.01.2010 vystavil žalovanému v súlade
s čl. VII ods. 2 tejto zmluvy v znení jej dodatku č. 1 preddavkovú faktúru za mesiac január 2010
č. PR100015 na sumu 1.108,38 Eur s termínom splatnosti 25.01.2010. Výška preddavku prestavovala
1/12 ročnej ceny tepla za regulačný príkon na odbernom mieste a bola vypočítaná v súlade s Výnosom
ÚRSO č. 6/2008. Keďže žalovaný predmetnú faktúru neuhradil, žalobca si jej zaplatenie uplatnil v

súdnom konaní. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 28.05.2010 pod č.k. 14Rob 186/2010-17 platobný
rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením. Po začatí pojednávania žalobca
písomným podaním zo dňa 02.08.2011 doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.08.2011 svoj návrh vzal
späť v časti žalovanej istiny s odôvodnením, že žalobca v súlade so zmluvným dojednaním vykonal ku
dňu31.03.2011vyúčtovaniecenyteplazarok2010,nazákladektoréhovykonalzapočítanievzájomných
pohľadávok, že rozdiel v pohľadávkach v neprospech žalovaného predstavoval sumu 289,92 Eur, že

splatnosť tohto nedoplatku bola určená na 14.04.2011, a že žalovaný tento nedoplatok uhradil dňa
13.06.2011. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie úroku zomeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 Eur od 26.01.2010 do 15.01.2011 a úroku z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 Eur od 15.04.2011 do 13.06.2011. Súd prvej inštancie rozhodol
vo veci samej rozsudkom č.k. 14Cb/112/2010-168 dňa 31.08.2011 tak, že konanie v časti o istinu vo

výške 1.108,38 Eur zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroko z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 Eur od 15.04.2011 do 13.06.2011 a v prevyšujúcej časti žalobu na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 Eur od 02.01.2010 do 15.01.2011
zamietol. Zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania. Na odvolanie oboch účastníkov Krajský
súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudkom

č.k. 8Cob/163/2011-192 zo dňa 10.10.2012 rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým bola
žaloba v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 Eur od 02.01.2010
do 15.01.2011, potvrdil, v časti výroku, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť úroky
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 Eur od 15.04.2011 do 13.06.2011 a v časti
výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplynulo, že dospel zhodne s prvoinštančným súdom k

záveru, že úrok z omeškania
s úhradou zálohovej faktúry č. PR100015 za obdobie od 26.01.2010 do 15.01.2011 žalobcovi nepatrí,
pretože zálohová faktúra nebola vyúčtovaním ceny za reálne poskytnuté plnenie (dodané teplo), preto
aj pokiaľ ju žalovaný neuhradil (a následne bolo vykonané vyúčtovanie), nemožno to považovať za
omeškanie so splnením jeho záväzku. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol žalovaný v omeškaní

len s úhradou vyúčtovacej faktúry č. 20110196, splatnej 14.04.2011 za reálne poskytnuté plnenie zo
strany žalobcu ako dodávateľa tepla. Žalovaný sa totiž nemohol dostať do omeškania s úhradou sumy
1.108,38 Eur, keď v takej hodnote mu žalobca plnenie neposkytol. V časti, v ktorej výrok prvoinštančného
súdu zrušil, rozhodol tak z dôvodu potreby prvoinštančného súdu vysporiadať sa s návrhom žalobcu
na zmenu žalobného petitu, keďže prvoinštančný súd o zmene žaloby (rozšírení žaloby v časti úroku z

omeškania požadovaného v sadzbe 9,25 % ročne oproti pôvodne uplatneným 9 % ročne) nerozhodol, a
rozhodol nielen o inej sadzbe úroku z omeškania než bola pôvodne žalovaná, pričom sa nevysporiadal
sa ani s úrokom z omeškania za obdobie od 16.01.2011 do 14.04.201, nakoľko žalobca v pôvodnej
žalobe úrok z omeškania požadoval od 26.01.2010 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie ďalej uviedol,
že žalovaný mu následne oznámil podaním doručeným dňa 22.11.2013, že dňa 11.09.2013 zaplatil

žalobcovi úroky z omeškania v čiastke 4,39 Eur, čo preukazoval platobným príkazom. Žalovaný túto
úhradu potvrdil. Na pojednávaní dňa 12.01.2016 súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu na
pripustenie zmeny žaloby o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92
Eur od 15.04.2011 do 13.06.2011, za prítomnosti oboch splnomocnených zástupcov súd uznesením
vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu žaloby - jeho rozšírenie o zaplatenie úroku

z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 Eur od 15.04.2011 do 13.06.2011. Na tomto
pojednávaní, po jeho začatí vzal žalobca žalobu späť o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1.108,38 Eur od 16.01.2011 do 13.06.2011 a o zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 Eur od 15.04.2011 do 13.06.2011. Žalovaný
so späťvzatím žaloby v späťvzatej časti súhlasil. Vzhľadom na späťvzatie žaloby súd prvej inštancie

postupom podľa § 96 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase jeho rozhodovania konanie zastavil a
o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Poukázal na to, že v zásade
z procesného hľadiska platí, že ak žalobca vezme späť žalobu, zavinil zastavenie konania, a v takom
prípade je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. V predmetnej veci s poukazom na rozhodnutie
prvoinštančného

i odvolacieho súdu návrh žalobcu na zaplatenie pôvodne žalovanej sumy 1.108,38 Eur a prísl. titulom
vystavenej preddavkovej faktúry na túto sumu za mesiac január 2010 nebol dôvodný, dôvodný bol nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 289,92 Eur a prísl., a to až na základe vystavenej vyúčtovacej faktúry zo
dňa 310.3.2011. Nárok na zaplatenie tejto sumy bol však plnením na základe iných skutkových okolností
ako pôvodne uplatnený nárok na zaplatenie 1.108,38 Eur. V priebehu konania žalovaný uhradil sumu

289,92 Eur, a to dňa 13.06.2011 a aj príslušný úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 4, 39 Eur, tiež dňa
13.06.2011 a súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný tak sumu 289,92 Eur s prísl. plnil dobrovoľne,
a to ešte pred procesným podaním žalobcu zo dňa 02.08.2011 a pred rozhodnutím súdu o zmene žaloby,
preto je žalobca povinný uhradiť trovy žalovanému, a nie je dôvod na postup podľa
§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Žalovanému priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok

z odporu vo výške 66 eur, z nákladov vynaložených na znalečné vo výške 191,28 Eur a z trov právneho
zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v celkovej výške 948,17 Eur.2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia podal
žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti výroku o trovách konania zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na

náhradu trov konania alebo ich náhradu prizná žalovanému len v pomernej výške s poukazom na zásadu
úspešnosti v spore podľa § 142 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase podania odvolania. Uviedol, že
súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho nárok na zaplatenie 289,92 Eur ako nárok, ktorý má vyplývať
z iných skutkových okolností, v dôsledku čoho potom pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne
konštatoval,žeon,žalobcabolvpôvodnomkonaníneúspešnývcelomrozsahupôvodnežalovanejistiny

1.108,38 Eur. Vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho podanie doručené
mu dňa 02.08.2011, keď ho posúdil ako návrh, ktorý priamo skutkovo nesúvisí s pôvodným návrhom,
teda posúdil ho pravdepodobne ako nový návrh. Poukázal na to, že z jeho podania doručeného súdu
dňa 02.08.2011 jednoznačne vyplýva dôvod, pre ktorý zobral žalobu v časti žalovanej istiny späť a prečo
zmenil žalobu v časti príslušenstva pohľadávky. Urobil tak z dôvodu, že vplyvom času - v súlade so
zmluvným dojednaním došlo k tomu, že žalobca po uplynutí kalendárneho roka vykonal v dohodnutých

termínoch riadne vyúčtovanie množstva tepla, z ktorého vyplynulo, že žalovaný odobral v mesiaci január
2010 teplo v celkovej sume 289,92 Eur, na základe čoho žalobca vystavil žalovanému tzv. zúčtovaciu
faktúru s termínom splatnosti v nej uvedenej. Žalobca ďalej zotrval na tom, že žalovaný bol v roku 2010
v súlade so zmluvným dojednaním povinný platiť preddavkové faktúry, pričom v prípade ich úhrady
by tieto faktúry boli zohľadnené v ročnej zúčtovacej faktúre a prípadný preplatok by bol žalovanému

vrátený. Poukázal na skutočnosť, že aj podľa stanoviska Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bol
plne oprávnený vystaviť preddavkovú faktúru za odber tepla, za zaplatenia ktorej sa pôvodne v žalobe
domáhal.Vyjadrilpresvedčenie,žepôvodnážalobanazaplateniepreddavkovejfaktúryzamesiacjanuár
2010 vo výške 1.108,38 Eur s prísl. bola podaná dôvodne, čo napokon žalovaný nespochybňoval, lebo
po vystavení zúčtovacej faktúry, kde sa zohľadnil skutočný objem odobratého tepla za mesiac január

2010, uhradil mu sumu 289,92 Eur, čo bolo aj dôsledkom späťvzatia pôvodnej žaloby v časti istiny. Súd
prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust.
§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Správne mal rozhodnúť tak, že mal zohľadniť v zmysle § 142 ods. 2
O.s.p. pomer úspechu a neúspechu, pričom pomer úspechu by v prípade žalovaného predstavoval 48
% (úspech žalovaného 74 % mínus úspech žalobcu 26 % = 48 %)

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne a zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho
konania. Uviedol, že žalobca svoje tvrdenia a argumenty uvedené v odvolaní odvodzuje od skutočnosti,
že nárok na zaplatenie pomernej časti za dodané teplo v mesiaci január 2010 mal on, žalovaný zaplatiť

žalobcovi, lebo táto skutočnosť nebola medzi nimi sporná. Tieto tvrdenia žalobcu sú však zavádzajúce,
pretožepredmetomžalobyzodňa10.05.2010bolasuma1.108,38Eur,ktorúodnehožalobcapožadoval
titulom nezaplatenia zálohovej faktúry č. PR100015 za dodávku tepla v januári 2010. Žalovaný uviedol,
že žalobca mu fakturoval za celý rok 2010 zálohové faktúry za dodávky tepla, hoci teplo mu už od
05.01.2010 nedodával. On, žalovaný mu tieto faktúry vracal a požadoval vystavenie konečnej faktúry

za dodané teplo v mesiaci január 2010, avšak bezvýsledne. Čiastku za skutočne dodané teplo v roku
2010 požadoval žalobca od neho až v mesiaci apríl 2011, a to po vypracovaní vyúčtovania za rok 2010,
teda v období kedy žalobcovi bolo známe, že mu nárok na zálohové platby vo výške 1.108,38 Eur v
roku 2010 nevznikol, teda nevznikol mu ani nárok na zálohovú platbu za mesiac január 2010, ktorá bola
predmetom sporu. Žalovaný zdôraznil, že predmetom sporu však nikdy nebola faktúra z vyúčtovania za

rok 2010 v čiastke 289,92 Eur, ktorú mu žalobca doručil až v mesiaci apríl 2011. K pripusteniu zmeny
žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 Eur od 15.04.2011
do 13.06.2011 došlo už v čase, keď úrok z omeškania bol zaplatený. Bolo by možné pripustiť, že žalobca
by mal úspech v nepatrnej časti, a to v sume 4,39 Eur. Žalobca teda podal žalobu účelovo, a preto musí
znášať trovy s tým spojené.

4. Žalobca na písomné vyjadrenie žalovaného nereagoval.

5. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania je potrebné potvrdiť ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania odvolacím súdom nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Vady rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania zakladajúce dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, na ktoré odvolací súd podľa

§ 380 ods. 2 CSP prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd nezistil.

10. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca napadol správnosť výroku o náhrade trov konania, keď
podľa jeho názoru neprichádzal do úvahy postup súdu prvej inštancie podľa
§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania prvoinštančného súdu. Žalobca

zastával názor, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť aj na
zásadu úspešnosti v spore podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov mal pomerne rozdeliť, prípadne
mal rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci podal žalobca žalobu na súd prvej inštancie dňa

10.05.2010 a domáhal sa zaplatenia sumy 1.108,38 Eur s príslušenstvom na základe neuhradenej
preddavkovej faktúry č. PR100015 vystavenej dňa 07.01.2010 žalovanému na základe zmluvy o
dodávke a odbere tepla za mesiac január 2010, splatnej dňa 25.01.2010. Po začatí pojednávania
a vykonávaní dokazovania okrem iného aj nariadením znaleckého dokazovania, žalobca písomným
podaním zo dňa 02.08.2011, doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.08.2011, vzal žalobu v časti o

zaplatenie 1.108,38 Eur späť s odôvodnením, že na základe zmluvy o dodávke a odbere tepla vykonal k
31.03.2011vyúčtovaniecenyteplazarok2010,nazákladektoréhopovykonanízapočítaniavzájomných
pohľadávok záväzok žalovaného predstavoval sumu 289,92 Eur, ktorého splatnosť bola určená na
14.04.2011 a žalovaný tento nedoplatok uhradil dňa 13.06.2011. Po späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie
istiny 1.108,38 Eur tak predmetom sporu zostalo len príslušenstvo pohľadávky.

12. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie pri aplikácii ust. § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p. vychádzal z toho, že v danom prípade žaloba žalobcu na zaplatenie istiny 1.108,38 Eur
s príslušenstvom bola podaná titulom neuhradenej vystavenej preddavkovej faktúry za mesiac január
2010, avšak nárok žalobcu na zaplatenie sumy 289,92 Eur bol dôvodný až na základe vystavenej

vyúčtovacej faktúry zo dňa 31.03.2011. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nárok na zaplatenie sumy
289,92 Eur bol však plnením na základe iných skutkových okolností ako pôvodne uplatnený nárok na
zaplatenie1.108,38Eur.Keďžežalovanýsumu289,92Eurtitulomvyúčtovacejfaktúryzodňa31.03.2011
plnil dobrovoľne a to ešte pred procesným podaním žalobcu zo dňa 02.08.2011, ktorým navrhol zmenu
žalobného petitu a žalobu v časti o zaplatenie 1.108,38 Eur titulom vystavenej preddavkovej faktúry vzal

späť, náhradu trov konania je povinný zaplatiť žalobca žalovanému postupom podľa § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p. a nie je dôvod na postup podľa druhej vety citovaného ustanovenia.

13.Podľa§146ods.2O.s.p.platnéhoaúčinnéhovčaserozhodovaniasúduprvejinštancie,akniektorýz
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie

odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol
o náhrade trov konania, keď v zmysle zásady zavinenia vyjadrenej v § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodovanie o

trovách konania v súvislosti s jeho zastavením je založené na vyriešení otázky, ktorý z účastníkov zavinil
zastavenie konania. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. pojem zavinenie je potrebné
vykladať vo vzťahu k príčinnej súvislosti so správaním účastníka konania, pričom zavinenie zastavenia
sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Je potrebné vychádzať z toho, čoho sa žalobca podanoužalobou domáhal a čo bolo dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby (podanej
dôvodne) správanie sa žalovaného v súlade s tým, čo žalobca požadoval v žalobe, treba dospieť k
záveru, že zastavenie konania zavinil žalovaný.

15. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, v prejednávanej veci vzal žalobca späť žalobu
o zaplatenie 1.108,38 Eur, ktorú sumu od žalovaného požadoval žalobou podanou na súde dňa
10.05.2010 titulom neuhradenej preddavkovej faktúry, avšak žalovaný mu v priebehu konania zaplatil
sumu 289,92 Eur z iného dôvodu a to na základe vyúčtovacej faktúry zo dňa 31.03.2011 splatnej

14.04.2011. Túto sumu žalovaný uhradil dňa 13.06.2011, pričom žalobca až podaním doručeným
prvoinštančnému súdu dňa 14.08.2011 navrhol zmenu žalobného petitu, kde si uplatnil z dôvodu úhrady
vyúčtovacej faktúry už len úrok z omeškania zo sumy 289,92 Eur od 15.04.2011 do 13.06.2011. Súd
prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že nárok na zaplatenie sumy 289,92 Eur bol plnením na
základe iných skutkových okolností ako pôvodne uplatnený nárok, preto ak následne došlo k späťvzatiu
žaloby dňa 04.08.2011 z dôvodu úhrady sumy 289,92 Eur s príslušenstvom na základe vyúčtovacej

faktúry splatnej 14.04.2011 a k zastaveniu konania, stalo sa tak v dôsledku zavinenia žalobcu, a nie v
dôsledku zavinenia žalovaného, lebo ten svoj záväzok splnil skôr, než žalobca navrhol zmenu žaloby.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania teda správne vychádzal z toho, čoho
sa žalobca dôvodne podanou žalobu domáhal a čo bolo dôvodom späťvzatia žaloby, resp. za akých
okolností k späťvzatiu žaloby došlo.

16. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne, preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP, pričom s jeho odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil (§ 387
ods. 2 CSP).

17. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).