Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslav Mikulaj
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/35/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814200141
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6814200141.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Gala a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o mal. F. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom
u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, ako kolíznym opatrovníkom,
dieťa rodičov: D.. A. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.. V. XXXX/X, J., a otca: D.. P. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom G. A. XXXX/X, J., zastúpeného Janou Ježíkovou, advokátkou so sídlom Nám. A. Hlinku
29/34, Považská Bystrica, o návrhu matky na určenie zaostalého výživného, na odvolanie matky proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 23. februára 2017, č. k.: 7P/22/2014 - 361, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu v I. a II. výroku p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok okresného súdu v III. a IV. výroku z r u š u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že: „ I. Otec maloletého F. Q., nar. XX. XX. XXXX
je povinný prispievať na výživu maloletého v období od 01.01.2014 do 29.09.2015 sumou 80 EUR
mesačne, a teda zaplatiť titulom zaostalého výživného za obdobie od 01.01.2014 do 29.09.2015 sumu
vo výške 1.580 EUR. II. Predmetné zaostalé výživné súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach vo výške
100 EUR mesačne do rúk matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až
do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie sa s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť
celého výživného. III. Súd návrh matky v zostávajúcej časti zamieta. IV. Žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka podala dňa 13. 01. 2014 na súd návrh, ktorým sa
domáhala určenia zaostalého výživného za obdobie od 01.01.2014 do 29. 09. 2015 vo výške 150 EUR
mesačne.
3. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 17.
2. 2015, č. k. 8 P/60/2014 súd maloletého F. zveril na čas po rozvode do výchovy otca a matku zaviazal
platiť výživné vo výške 50 EUR mesačne. Tento výrok nadobudol právoplatnosť dňom 29. 9. 2015.
4. Okresný súd Revúca rozsudkom zo dňa 11. 12. 2015, č. k. 7 P/87/2015-14, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 18. 12. 2015, zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa 17. 2. 2015, č. k.
8 P/60/2014 - 267 tak, že maloletého F. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť
prispievať na jeho výživu 80 EUR mesačne od 11. 12. 2015.
5. V konaní mal zistené majetkové pomery rodičov, príjem matky za obdobie od mesiaca 6/2014 až do
1/2017 bol v priemere 571,48 EUR. Príjem o sa od januára 2014 až do januára 2017 bol v priemere
vo výške 1134,42 EUR.
6. Súd vo veci aplikoval ustanovenie § 62, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 a § 77 ods. 1 Zákona o
rodine. Pri rozhodovaní prihliadol na potreby maloletého, ktoré matka vyčíslila v prehľade výdavkov za
rok 2015 ako aj za ďalšie obdobie vo výške 206,14 EUR, pričom vychádzal z príjmu otca za obdobieod 1. 1. 2014 do 29. 9. 2015. Zohľadnil, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi
F. Q., narodenému XX. 4. XXXX, na ktorého platí mesačne výživné 200 EUR. Predovšetkým však
prihliadol na to, že v konaní pred Okresným súdom Revúca sp. zn. 7 P/87/2015, bolo určené výživné
na maloletého Mateja sumou 80 EUR, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 18. 12. 2015 s
tým, že účastníci sa vzdali odvolania proti nemu na pojednávaní dňa 11. 12. 2015. Súd konštatoval, že
požadovaná výška výživného 150 EUR sa súdu javila neprimeraná, považoval za primerané výživné 80
EUR, pričom s takouto výškou bola vo vyššie označenom konaní spokojná aj matka, hoci toto konanie
sa začalo dňa 20. 11. 2015 a rozhodovalo sa v ňom o výživnom na nasledujúce obdobie. Preto návrh v
tejto časti zamietol. Zároveň rozhodol o zaostalom výživnom, keď mal za preukázané, že v rozhodnom
období otec zaplatil 100 EUR na maloletého F.. Otcovi povolil zaplatiť zaostalé výživné v splátkach v
súlade s § 231 CSP. O trovách konania rozhodol analogicky podľa § 52 CMP.
7. Proti rozsudku sa odvolala matka maloletého dieťaťa. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie
a výživné na maloletého syna Mateja určiť v sume 130 EUR mesačne od 1. 1. 2014 do 29. 9. 2015.
8. Poukázala na to, že žiadala určiť výživné vo výške 150 EUR mesačne, ktoré na pojednávaní dňa 17.
1. 2017 znížila na 130 EUR mesačne. Už v odvolaní zo dňa 22. 3. 2016 uviedla, že pokiaľ súd určil otcovi
výživné 80 EUR, urobil tak aj s ohľadom na väčší rozsah určeného styku otca s maloletým dieťaťom,
ktorý je v párny týždeň od stredy do nedele a nepárny týždeň v utorok štvrtok, keďže v rámci širšieho
styku má mať otec maloleté dieťa 5 dní každý druhý týždeň u seba. Podotkla, že otec si syna neberie
v určenom čase, syn u neho neprespáva, len cez párny víkend, takto ani nemá na neho otec zvýšené
výdavky, čo sa týka stravovania, hygieny aj iných výdavkov. Otec si syna berie poobede a večer ho nosí
domov, syn u neho prespávať nechce, len cez víkend. V období, za ktoré súd v tomto konaní určoval
výživné, však bol styk otca so synom upravený len na čas po vyučovaní v utorok a vo štvrtok a každý
párny víkend.
9. Výživné žiadala s ohľadom na výšku čistého priemerného mesačného príjmu otca. Súd nezohľadnil
ďalší príjem otca v sume približne 125 EUR v čistom mesačne na základe dohody o vykonaní práce.
Jej príjem bol 660 EUR mesačne s prídavkami. Pokiaľ sa spomína jej príjem v roku 2016, výška tohto
príjmu nemá vplyv na výživné sa obdobie, ktorý žiada.
10. Pokiaľ súd konštatuje výdavky na dieťa v sume 206,14 EUR, v týchto výdavkoch nie je zahrnutá
kozmetika, lieky a iné výdavky, pričom lieky tvoria dosť vysokú sumu, staršieho syna a pre ňu. V prehľade
za rok 2015 ich vyčíslila sumou 14 EUR mesačne len pre mladšieho syna. Súd si nevšimol, že v týchto
výdavkoch nie je uvedená suma sa bývanie, čo prestavuje približne 80 EUR mesačne na jednu osobu
(nájom, elektrina). Taktiež tu nie je zahrnutá suma na mobil približne 3 eurá mesačne, internet 3,90 EUR
mesačne. V rozhodnom období celkové mesačné výdavky predstavujú na maloletého syna 316,00 EUR.
11.Pokiaľsaspočítavýživnéjenaobidvedeti(200EUR+130EUR),spolujeto330EURapoodpočítaní
príjmu otca mu zostane približne 778 EUR, pokiaľ by mal ešte výdavky 50 EUR na syna v čase, keď
bol u neho, zostane mu 728 EUR. Pre jednu osobu je to postačujúce a nadštandardné. Po odpočítaní
výživného na deti v rovnakej sume, ako by mal platiť otec, jej zostane oveľa nižšia suma 330 EUR. Otec
vlastní auto, pokiaľ má peniaze na údržbu a prevádzku auta, ktorým sa vozí aj pár metrov, čo prejde za
5 minút pešo, nech si nájde peniaze na výživné.
12. Pokiaľ súd uvádza, že s určeným výživným vo výške 80 EUR bola spokojná, bolo to z dôvodu, že
týmto konaním jej bol syn zverený, pretože predchádzajúcim rozsudkom bol syn najskôr zverený otcovi,
pričom po doručení rozsudku sa pýtal, či idú podľa neho alebo sa chce dohodnúť. Na otázku sudcu, či je
spokojná s rozsudkom, odpovedala, že s výškou výživného nie, bola rada, že má syna zvereného, lebo
syn u otca nechcel byť. Už vtedy plánovala podať návrh na zvýšenie výživného od septembra 2016,
ktorý ešte nepodal, nakoľko mala aj iné konania, na ktoré sa musí pripraviť, čo ju stojí dosť času a
nemá chuť zaoberať sa iba súdnymi konaniami. Podklady má už spísané a tento návrh čoskoro podá.
V mesiacoch október, november december 2015 bol syn u nej, ale otca ani nenapadlo, aby jej za toto
obdobie poskytol výživné.
13. K odvolaniu matky sa vyjadril otec podaním zo dňa 21. mája 2017. S rozhodnutím v celom rozsahu
súhlasil a žiadal odvolací súd rozsudok ako vecne a právne správny v celom rozsahu potvrdiť. V
dôvodoch uviedol, že odvolanie považuje za ďalší z krokov matky detí smerujúcich len k predlžovaniu
rôznych súdnych konaní, ktoré vyvoláva. Odvolanie matky kopíruje pôvodné odvolanie zo dňa 16.
2. 2017. Z odvolania vyplýva, že matka stále vníma celú situáciu jednostranne a odmieta prijať fakt,
že na výživu maloletého prispieval a o dieťa sa riadne staral (finančne, vecnými plneniami, osobnou
starostlivosťou a rovnako poskytnutím bývania a stravovania kedykoľvek maloletý chcel a potreboval).
Pokiaľ matka tvrdí, že sa o maloletého nestaral, poukázal na fakt, že vyhranenie emócii a vyostrovanie
konfliktov medzi rodičmi vo veľkej miere zapríčinila matka maloletého, ktorá ho opakovane verbálne
napádala a napáda, pretože v tomto prípade a v tomto štádiu vzťahu nejde vôbec o dieťa. Odvolanieje zhrnutím jej skorších tvrdení a vyjadrení, pričom postup súdu a aj jeho závery sú plne v súlade
so zisteným skutkovým stavom. Pokiaľ matka uvádza jeho vyjadrenia a jeho právnej zástupkyne na
pojednávaní, tieto sú vytrhnuté z kontextu a priebehu pojednávania a tým strácajú reálny podklad.
14. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka podaním zo dňa 13. 6. 2017. Zotrvala na svojich
doterajších tvrdeniach, pričom uviedla, že nevyvoláva konflikty, otca nekontaktuje, nestretáva sa s ním,
takžehonemôževerbálnenapádať.Odvolaniejezhrnutímtýchistýchtvrdeníavyjadrení,ktoréuvádzala
skôr, je samozrejmé, že je to to isté.
15.Následnesaopätovnevyjadrilotecpodanímzodňa12.júla2017,pričomuviedol,žetrvánavšetkých
doterajších vyjadreniach tvrdeniach.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu potvrdil v I. a II.
výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozsudok v III. a IV. výroku zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne
a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie doplnil
dokazovanie, v rozsudku poukázal na podstatné zistené skutočnosti, ktoré majú pre rozhodnutie
rozhodujúci význam. Z obsahu celého spisu vyplýva, že časť tvrdení účastníkov konania sa vzťahuje na
iné skutočnosti, ktoré majú význam pre iné konanie, vyplývajú zo vzťahov medzi rodičmi maloletých detí,
pričom je evidentné, že rodičia medzi sebou nedostatočne komunikujú, predovšetkým matka maloletého
dieťaťa, ktorá vo vyjadrení k vyjadreniu sa otca uviedla, že s otcom sa absolútne nekontaktuje,
nestretáva. Práve to je tá skutočnosť, ktorá vyplynula aj zo znaleckého dokazovania vykonaného v
konaní o rozvod manželstva, kde zo znaleckého posudku číslo 27/2014, vypracovaného znalkyňou
PhDr. F. Q., znalcom z odboru psychológia vyplynulo, že vo vzťahoch rodičov pretrvávajú problémy pre
nedostatok obojstrannej konštruktívnej komunikácie, pričom odporučila obidvom rodičom absolvovať
program rodinnej terapie a poradenstva v odbornom psychologickom pracovisku.
19. Je taktiež nepochybné, že maloletý F. má veľmi dobrý vzťah k otcovi, stretáva s ním, pričom
spolu vykonávajú aktivity, ktoré nemožno bagatelizovať, pretože majú priamy a pozitívny vplyv na vývoj
maloletého dieťaťa (výlety, športovanie). Matka síce namieta, že otec sa s maloletým málo učí, pričom
však tento prípadný nedostatok nemá rozhodujúci vplyv na určenie výšky výživného. Odvolací súd
považuje za dôležité, aby bol zachovaný a posilnený vzťah maloletého k otcovi, pričom je potrebné
prihliadnuť aj na to, že otec v tomto čase poskytuje finančné plnenia pre maloletého, ktoré rozhodne
počas mesiaca nedosahujú výšku 50 EUR, ako to prezentuje matka vo svojich výpočtoch. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že otec by sa o maloletého nezaujímal, pretože zo znaleckého dokazovania,
kde maloletý bol kontaktovaný znalkyňou, vyplynulo, že tvrdenia otca v tomto smere sú pravdivé.
20. Hoci súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na výdavky vyúčtované matkou vo výške 206 EUR,
v tomto prípade súd konštatoval preukázané výdavky matkou, čo však neznamená, že by si súd nebol
vedomý aj tých výdavkov, ktoré matka v odvolaní namieta. Súd pri rozhodovaní aj bez argumentácie
rodičov prihliada na náklady súvisiace s bývaním (dane, poplatky, energie). Je pravdou, že okresný súd
poukázal na skutočnosť, že matka sa domáhala výživného vo výške 150 EUR mesačne, hoci matka na
pojednávaní dňa 17. 1. 2017 návrh zmenila na sumu 130 EUR mesačne, avšak odvolací súd zdôrazňuje,
že v danom prípade ide o bez návrhové konanie, kedy súd koná z úradnej povinnosti a požadovaná
suma rodičom je len orientačná.
21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nesprávny výrok súdu prvej inštancie, keď vo výroku
III. návrh matky v zostávajúcej časti zamietol. Tento postup nie je správny práve z dôvodu, že ide o bez
návrhové konanie, v tomto prípade sa nepomeruje úspech v konaní. Z tohto dôvodu rozsudok v tomto
výroku podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.
22. Súd prvej inštancie správne prihliadol na rozsudok, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené,
pretože týmto rozsudkom bolo určené výživné na čas po rozvode, pričom majetkové pomery rodičov sa
nejakým podstatným spôsobom nezmenili. Matka v tomto konaní s určeným výživným súhlasila, pričom
odvolací súd neakceptuje namietaný dôvod v odvolaní, prečo tak urobila. V tomto konaní ide o určenie
výživného za konkrétne ohraničené časové obdobie, ktoré priamo predchádzalo rozhodnutiu o výživnom
v rozsudku o rozvode. Z dokazovania vyplynul príjem obidvoch rodičov, z ktorého súdy pri obidvoch
rozhodnutiach vychádzali. Vzhľadom na určované obdobie nie je dôležité, či matka plánovala podať
návrh na zvýšenie výživného od septembra 2016 a že ho ešte nepodala.23. Pokiaľ matka vypočítava majetkové pomery vo vzťahu k otcovi, pričom konštatuje, že suma, ktorá
mu zostáva, je nadštandardná, toto tvrdenie nie je na mieste, pretože je logické, že otec má vyšší
príjem ako matka, preto aj jeho zostatok musí byť vyšší. Otec svojim príjmom nedorovnáva životnú
úroveň matky maloletého dieťaťa po rozvode manželstva, avšak je pravdou, že maloleté dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by matka maloletému
dieťaťu poskytovala také plnenia, ako otec, ktoré majú vplyv na rozvíjanie aj iných schopností dieťaťa,
ako je schopnosť učiť sa. Pohybové aktivity maloletého sú dôležité pre psychický ako aj fyzický rozvoj
maloletého.
24. Odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané matkou v odvolaní v časti nie sú podstatné
pre rozhodnutie v danej veci, preto sa odvolací súd s nimi nezaoberal, pretože smerujú k vzájomným
vzťahom medzi rodičmi.
25. Odvolací súd zrušil výrok IV. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Z ust.§
57 CMP však vyplýva, že o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh. Z obsahu spisu nevyplýva, že by takýto návrh bol podaný.
26. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).
Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.