Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Csp/218/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216215957
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216215957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: F. M., T.. XX.XX.XXXX, H. B. O.
XXX/XX, U. R., o zaplatenie 169,67 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 48,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 48,67 eur od 31.03.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 42,64 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd
uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 169,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z dlžnej sumy od 31.03.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Tvrdil, že na základe
zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. Z. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a zmluvy o poskytovaní

verejných služieb č. Z. XXXXXXX v znení jej dodatku z 11.07.2013, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, vypožičal
žalovanému 2 ks SIM kariet, ktoré žalovanému umožňujú využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobcom. SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX.
Žalobca sa domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 121 eur, ktorá mala žalobcovi vzniknúť
za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Xperia L a predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Túto škodu

podľa tvrdenia žalobcu žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať
služby a za tieto platiť po dobu viazanosti. Žalovaný však následne porušil svoj základný záväzok zotrvať
vzmluvnomvzťahupočasdohodnutejdobyviazanosti aplatiťriadneavčascenuzaposkytnutéslužby.
Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 118,86 eur vyfakturovaných za
obdobieod2014/11do2015/01.Žalobcapokusomopokonávkuzodňa16.03.2015oznámilžalovanému
sumuneuhradenýchfaktúrzajednotlivémesiaceasumuzamobilnýtelefón/telekomunikačnézariadenie

a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou
úhradou pohľadávky vo výške 70,19 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje aj úrok z
omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 31.03.2015.2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.
A XXXXXXX z 25.01.2012, zmluvu o poskytnutí verejných služieb č. Z. XXXXXXX z 11.07.2013 a

Dodatok k nej z 11.07.2013, pokus o pokonávku zo dňa 16.03.2015, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa
02.12.2014 na sumu 33,37 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.12.2014 na sumu 100,46 eur, faktúru
č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.02.2015 na sumu 1,79 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.01.2015 na
sumu 45,88 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.01.2015 na sumu 1 euro a Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete

spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

3.Žalobusprílohamiaprocesnépoučeniapodľazákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalej
len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 15 dní, súd doručil žalovanému
do vlastných rúk dňa 17.02.2017. Žalovaný sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadril a uplatnený
nárok žalobcu nijako nesporoval.

Podľa ust. § 290 C.s.p., spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 b) C.s.p., keďže sa

jedná o spotrebiteľský spor (žalobca poskytoval verejné služby v rámci svojho podnikania a
žalovaný tieto služby nevyužíval na takéto účely - § 52 Občianskeho zákonníka) a zároveň ide iba
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Rozsudokbolverejnevyhlásenýbeznariadeniapojednávaniavzmysleust.§219ods.3C.s.p.Miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

6. Súd sa oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil

tento skutkový a právny stav veci: žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 25.01.2012 zmluvu o poskytovaní
verejných služieb č. Z. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a dňa 11.07.2013 zmluvu o poskytnutí
verejných služieb č. Z. XXXXXXX s Dodatkom k nej z 11.07.2013, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, na základe

ktorých žalobca vypožičal žalovanému 2 ks SIM kariet, ktoré mu umožnili využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom a zároveň mu odpredal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony
Xperia L za kúpnu cenu 11 eur. Žalovaný začal využívať služby žalobcu, avšak nezaplatil riadne a včas
cenu za poskytnuté služby za obdobie od 2014/11 do 2015/01.

Podľa ust. § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok.

Podľa ust. § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však

nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom
a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. a/, písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v
súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Podľa ust. 517 ods. 1 OZ /prvá veta/, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím
na skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 31.01.2013), výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. V prejednávanej sporovej veci je predmetom konania zaplatenie sumy 169,67 eur s

úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 31.03.2015 do zaplatenia. Žalobca
si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za
obdobie od 2014/11 do 2015/01 vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami, spolu v
sume 48,67 eur (po zohľadnení čiastočnej úhrady). Povinnosť žalovaného platiť žalobcovi cenu
za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyplýva zo Všeobecných podmienok poskytovania

verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. tvoriacich neoddeliteľnú súčasť citovanej zmluvy o poskytovaní verejných
služieb v znení jej dodatku (konkrétne: z čl. 6 bod 6.2 písm. b/). Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť
splnil, keď poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby v rozhodnom období, avšak žalovaný
si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby nesplnil v lehote

splatnosti, keď žalobcovi nezaplatil vyššie uvedené splatné faktúry, čím žalovaný porušil zmluvné
podmienky. Nezaplatenie faktúr žalovaný v konaní nijakým spôsobom nesporoval.

8. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia
ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby, vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami vo výške

podľa citovanej zmluvy a Cenníka (čl. 1 bod 1.6 všeobecných podmienok), za dôvodný v sume 48,67
eur a z tohto dôvodu súd žalobnému návrhu v uvedenej časti vyhovel. Keďže žalovaný sa dostal s
plnením svojho záväzku (peňažného dlhu) do omeškania, súd žalobcovi priznal v zmysle citovaných ust.
§ 517 ods. 2 OZ a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj zákonné úroky z omeškania vo
výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, keďže sa jedná o právny vzťah
vzniknutý po 31.01.2013 /0,05 % + 5 bodov = 5,05 %/, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty
na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 31.03.2015 (výrok I).

9. Okrem vyššie uvedeného si žalobca v žalobe uplatnil aj ďalší nárok, a to nárok na zaplatenie sumy

121 eur titulom náhrady škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia preukázateľne vznikla porušením povinností
žalovaného uvedených v uzatvorenej zmluve a dodatku k nej. Pokiaľ sa týka nárokov na náhradu škody
ako takých, je potrebné uviesť, že podľa platnej právnej úpravy sú základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu: 1./ porušenie právnej povinnosti, 2./ existencia škody, 3./ príčinná súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4./ zavinenie. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu,

ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako
všeobecným ekvivalentom, pričom rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk (porovnaj: R 55/1971). Pod
skutočnouškodoutrebarozumieťzmenšeniemajetkupoškodeného,príp.nákladypotrebné nato,aby
sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať,
ak by škoda nevznikla. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za

škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny
a následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny
úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti
musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať, pričom

povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej
súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka (stranu sporu), ktorého tvrdenie má byť
preukázané (porovnaj: R 28/1990).10. Na tomto mieste súd konštatuje, že žalobca napriek poučeniu zo strany súdu neuniesol dôkazné
bremeno, keďže vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní uplatnené a vykonané, neumožňovalo súdu
prijať záver o pravdivosti tvrdení žalobcu, že by mu protiprávnym konaním žalovaného vznikla škoda

vo výške 121 eur (resp. akákoľvek škoda). Pokiaľ žalobca tvrdil, že uvedená škoda mu preukázateľne
vznikla, treba skonštatovať, že žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval ani nepreukázal, z čoho tak
usudzuje a akým spôsobom ustálil práve túto sumu ako výšku škody. Zo žaloby vyplýva, že akciová
cena za mobilné zariadenie bola 11 eur, predajná cena bola 275 eur (t.j. poskytnutá zľava bola 264 eur)
a uplatnená škoda je 121 eur. Žalobca len všeobecne uviedol, že pri výpočte skutočnej škody zohľadnil

počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany žalovaného. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom súdu
nepreukázal, aká bola trhová cena žalovanému predaného mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku k nej. Ďalej žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť
medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím žalovaného (spočívajúcim podľa tvrdení žalobcu v
porušení povinnosti žalovaným platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu riadne a včas) a

vznikom škody na strane žalobcu, čo sú dva zo zákonných predpokladov, ktoré musia byť v konaní
jednoznačne preukázané pre prijatie záveru o vzniku a opodstatnenosti nároku na náhradu škody. Vzťah
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a v každom konkrétnom prípade
bezpečne preukázaný. Ak teda žalobca chcel byť v spore úspešný, nezbavuje ho povinnosti preukázať
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním alebo opomenutím žalovaného

ani prehlásenie žalovaného v dodatku, že si je vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
mu bolo predávané za kúpnu cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytnuté mu
prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení dodatku, po dobu dohodnutú v dodatku.

11. Z uvedených dôvodov potom súd žalobu žalobcu v časti o náhradu škody vo výške 121 eur s

príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú (výrok II).

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 42,64
% (výrok III), keďže žalovaný bol v tejto veci neúspešný na 28,68 % a úspešný na 71,32 % a, t.j. čistý

úspech žalovaného predstavuje 42,64 %. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
(§ 255 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).