Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213207486
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213207486.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., IČO:
26 429 705, so sídlom Brno, Příkop 843/4, Zábrdovice, Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO:
36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
L. XXX, o zaplatenie 311,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
v Dunajskej Strede č. k. 9C/134/2013 - 130 zo dňa 13. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zamietol žalobu, keď sa žalobca tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky
(vzor je prílohou nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.1.2007, ktorým sa
ustanovujeEurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu)domáhalvočižalovanémuzaplatenia
zmenkovej sumy vo výške 311,43 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z jednotlivých
dlžných súm, úroku vo výške 6,00 % ročne z jednotlivých dlžných súm a súčasne žiadal priznať aj
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda vo výške 4,05 eur a náhradu trov konania,
spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 18,50 eur a trovách právneho zastúpenia vo výške

63,14 eur vrátane DPH. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľkou všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 30.11.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „naplatenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ s tým, že disponuje len originálom
zmenky a teda nemá informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch žalovaného
a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Zmenka bola vystavená
dňa 30.11.2009 na sumu 1 214,87 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným

úrokom od 15.11.2010 pričom za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa a
to obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný ako vystaviteľ zmenky doposiaľ uhradil na zmenkovú sumu 0,00
eur a na úroky 0,00 eur.

2. V danom prípade boli splnené podmienky pre aplikáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu a podľa článku 2 ods. 1 citovaného nariadenia sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo
tribunálu.3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.12.2015 zobral svoj návrh, čo do uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne späť, čím si v konaní ďalej uplatňoval len zmenkový úrok vo výške

0,06 % denne. O čiastočnom späťvzatí návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 20.01.2016, č. k.
9C/134/2013-93. Súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k žalobe žalobcu. Výzva bola
žalovanému doručená dňa 24.02.2016, pričom žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote nevyjadril.
Predmetom konania bol suma nižšia než 1.000 eur, a preto podľa ustanovenia § 297písm. b) (ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur) pojednávanie nie je potrebné nariadiť.

4. Predmetom tohto konania bol spor zo zmenky a teda súd v prvom rade musel skúmať, či táto zmenka
spĺňa všetky náležitosti zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. a to predovšetkým formálne
náležitosti zmenky uvedené v ustanovení § 75. Nakoľko označenie zmenka je pojaté do vlastného
textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, nachádza sa v nej bezpodmienečný

sľub žalovaného zaplatiť určitú peňažnú sumu a je v nej uvedený údaj o zročnosti, ako aj údaj miesta,
kde sa má platiť, tiež meno na koho rad sa má platiť, vrátane dátumu, miesta vystavenia zmenky a
podpisu vystaviteľa, mal súd za to, že predmetná zmenka spĺňa všetky formálne náležitosti zmenky
predpokladané ustanovením § 75 zmenkového a šekového zákona. Z rubovej strany zmenky bolo
nesporne preukázané, že žalobca túto nadobudol indosamentom od pôvodného veriteľa na rad ktorého,

bola zmenka vystavená.

5. Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa všetky znaky
spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich OZ, nakoľko zo samotnej zmluvy
vyplýva, že táto nebola uzatvorená so žalovaným v rámci jej podnikateľskej činnosti. V zmluve sa síce

uvádza, obchodné meno žalovaného ako aj jeho IČO, avšak zo zmluvy nevyplýva, že bola uzatvorená
za účelom podnikania. Súčasne sú v zmluve uvedené aj žalovaného ako fyzickej osoby - nepodnikateľa.
Keďže spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, mal súd za preukázané, že žalovaný mal
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, postavenie

spotrebiteľa. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že na právny vzťah, ktorý vznikol medzi
právnympredchodcomžalobcuažalovanýmjevzťahomspotrebiteľským,tedanaZmluvuoúverezodňa
30.11.2009,číslo:206400135jepotrebnéaplikovaťustanoveniazák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj príslušné

ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

6. Súd preskúmal Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 206200086 zo dňa 30.11.2009, pričom zistil, že
predmetná zmluva s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neobsahuje dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú
percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu
zmluvy. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto

náležitosti neobsahuje, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd
ďalej skúmal Dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

7. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, neobsahuje
obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2, ako je uvedené vyššie, teda sa poskytnutý úver
na základe tejto zmluvy v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 citovaného zákona sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Z uvedeného titulu vznikla žalovanému povinnosť vrátiť len istinu poskytnutého úveru.
Samotná zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, práve naopak umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo

výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Predmetné plnenie súd považuje za plnenie v
rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 OZ. Keďže predložená zmenka bola vystavená v rozpore s §4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., pretože presahuje najvyššiu prípustnú výšku, je absolútne neplatným
právnym úkonom s poukazom na § 39 OZ na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo.

8. Nakoľko súd vyhodnotil Dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že
umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom bez zohľadnenia práv spotrebiteľa,
potom ide o dojednanie neplatné v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V
prípade ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo

korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 6.5.2008 pod sp. zn.
4 Obo 161/2007. Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku
neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu
za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo navrhovateľovi
vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupuje v
rozpore so zásadami spotrebiteľského práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25.4.2013

pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského
práva Európskej únie s uvedením praktík obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá vymáha
nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek,
zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Podľa záverov uvedeného listu obchodníci
vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch

nedovoľujú a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú
založené na nekalých podmienkach, rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených
zmeniek. S poukazom na vyššie uvedené tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené

výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však v
konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu vo výroku II. právo na náhradu trov
konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t. j. v súlade

s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade
trov žalovaného uvedeným spôsobom, t. j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov
konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom,
že sa žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania a následne
uznesením rozhodnúť, že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup

by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu
takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

11. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu na uplatnenie

pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania.
Argumentoval tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie

súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
V úvode zdôraznil, že žalobca, ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými
dôkazmi, ktoré vykonal súd I. inštancie nenavrhli, čo je v rozpore s § 120 OSP. Súd preto mohol a mal
rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, keďže
z konania nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol vzniesť námietky

voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej dotknutým nariadením. Naviac žalovaný sa ochrany súdom
žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky
uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností, aby získal dostatočný podklad pre
zamietnutie žaloby, ale nevykonal žiadne dokazovanie v prospech uplatnenej pohľadávky nad rámec

navrhnutých dôkazov, teda neobjektívne podporil v konaní žalovaného. Súd nesprávne vychádzal z
podľa neho nesporných skutočností, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvorili zmluvu o
úvere, že zmenka je zabezpečovacia zmenka a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.
Tieto skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov, súd ich vyabstrahoval z dokazovania, ktorésám navrhol. Takéto skutočnosti preto nemožno považovať za nesporné. Účastníci sa k nim nikdy
nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak
súd na takýchto skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, nepochybne je postihnuté vadou,

ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu aj na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov a ich nesprávnej interpretácie. V ďalšom poukázal na rozhodnutie
KS v Banskej Bystrici č. k. 43CoZm/18/2013, z ktorého okrem iného odcitoval, že každý občan má
možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či ju podpíše alebo uprednostní inú formu potvrdenia svojej
povinnosti uhradiť dlh. Nie je možné pripustiť, aby sa vytvorila osobitná skupina subjektov (spotrebitelia),

pre ktorých by sa právne predpisy vykladali inak ako pre všetky ostatné subjekty. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka
je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd ignoroval § 17 zákona o zmenkách a
šekoch, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený znášať tzn. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky, keďže tak v

sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/3/2008. Pripustil, že za určitých okolností je síce možné uplatňovať
tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý
nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu na seba
prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. V danom prípade bolo následkom nesprávne rozhodnutie

vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť,
pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Zdôraznil,
že kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a
remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného

záväzku.PoukázaltiežnarozsudokNSČRsp.zn.25Cdo/1839/2000,ktorývychádzalzrovnakejprávnej
úpravy, aká je aplikovateľná v SR, z ktorého zdôraznil, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a
oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je nezávislým dokonca na existencii
zaistenejpohľadávky.Vzhľadomnaúplnúsamostatnosť,oddelenosť,nezávislosťzmenkovéhozáväzku,
nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a že

tomuto zákonu odporuje. Uplatnená zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti, je teda platná
a uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. V nadväznosti na poukaz súdu I. inštancie
na vyjadrenie Európskej komisie k veci vedenej na ESD pod sp. zn. C-558/13 žalobca uviedol, že pôvod
informácie súdu je pochybný, keďže súd nebol účastníkom tohto konania a pripomienka nie je verejne
dostupná, nie je ani súčasťou daného súdneho spisu. Súd I. inštancie tak svoje odôvodnenie založil

na argumentácii, ktorú získal z neznámeho a neverejného zdroja, čo je v právnom štáte neprípustné.
K samotnému obsahu pripomienky uviedol, že ide len o jeden z názorov jedného z účastníkov
prejudiciálneho konania. Citovanie a aplikovanie názoru jedného z účastníkov a nie rozhodnutia súdu
je neodôvodnené a neprípustné. Poukázal pritom na vyjadrenie Nemecka k čl. 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS a čl. 4 Smernice Rady 87/102/EHS ako i vyjadrenie Slovenskej republiky, ktorými sa súd

nezaoberal. Uzavrel, že nikto okrem súdu netvrdil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver
a túto skutočnosť nikto v konaní ani nepreukázal. Ak napriek tomu súd z tohto záveru vychádzal, jeho
rozhodnutie je prekvapivé a predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Podľa názoru žalobcu je
názor súdu o tom, že by dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky mala predstavovať neprijateľnú
zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebiteľských úverov nesprávny. Poukázal na to, že samotný

zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby bola na zabezpečenie nárokov
vystavená zmenka, limitovaná bola len výška zabezpečenia. Zákonodarca tiež pripúšťal, že zmenky
budú vyplňované dodatočne po vystavení. Dohoda o vyplňovacom práve preto nemohla byť neplatná a
nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna
úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Ohľadne rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo

161/2007 uviedol, že v danom rozhodnutí išlo o odlišný prípad. Pokiaľ súd poukazuje na rozhodnutie
vo veci C-419/11 a odvodzuje z neho povinnosť skúmať z úradnej moci postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa, v danom konaní takisto bola riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa
mohla týkať prejednávanej veci, súd argumentoval neexistujúcim právnym názorom Súdneho dvora. Na
obhajobu svojho právneho názoru poukázal na rozhodnutia iných odvolacích súdov, Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co79/2013
z 5.9.2013.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne

dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o
predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa §
53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 3 ods.
1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Dňa 30.11.2009 obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník

uzatvorili písomnú úverovú zmluva č. 206200086, ktorou veriteľ - obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. poskytol v prospech žalovaného ako fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľský úver vo výške
600,00 eur, pričom žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v celkovej sume 1 176,00,00 eur v 12
mesačných splátkach po 98,00 eur počnúc dňom 07.01.2010. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška
poplatku 576,00 eur, bez jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN.

Žalovaný dňa 30.11.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1 214,87 eur a zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne z tejto sumy od 15.11.2010. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za
miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa, a to spoločnosť POHOTOVOSŤ,

s.r.o.Zrubovejstranyzmenkyvyplýva,žeuvedenáspoločnosťtútozmenkuindosovalanaradžalobcu.Z
predloženej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená
číslicami, ako aj slovami. Samotný dátum začiatku úročenia je v listine uvedený odlišným tlačeným
písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

19. K zmluve o úvere číslo: 206200086 boli pripojené „Všeobecné podmienky poskytnutia úveru“, pričom
v bode 14 týchto všeobecných podmienok je uvedená „dohoda o vyplnení zmenky“ s nasledujúcim
znením: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková sumy a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ

sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke

remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

20. Pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú činnosť
v predmete poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje
svoj nárok, má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu
vzťahu spotrebiteľského. Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a

odporcom spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich OZ.
Keďže spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, mal súd za preukázané, že odporca mal
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, postavenie
spotrebiteľa.

21. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovaného (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo
zmluvy o úvere č. 2206200086 zo dňa 30.11.2009 medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
ktorá poskytla žalovanému ako fyzickej osobe, spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, čím zabezpečili svoj

iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou. Žalobca nadobudol práva zo zmenky
indosamentom od remitenta zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o. (veriteľ). Zmenka bola vystavená podľa
slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR.

22. Z predloženej zmenky súd zistil, že žalovaný dňa 30.11.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom

ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 1 214,87 eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od 15.11.2010. Uvedená
zmenkabolavystavenáakovistazmenkaabolaopatrenádoložkou„bezprotestu“a„naplateniepredložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa
a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto

zmenku indosovala na rad navrhovateľa. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého
boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis,
pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine
uvedená odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

23. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.07.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného
vyplýva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 nevylučuje ústne
pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu.

24. Cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1 nariadenia
sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch
v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov
majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania

vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne
procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd
rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o
potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy.
Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou

sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať strany
sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach,
pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči
obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.25. V odvolaní žalobca poukázal na to, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci
vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými

dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou,
exekučnýmspisomčiďalšímilistinnýmidôkazminenavrhli.Podľa§120OSPplatnéhoaúčinnéhovčase
rozhodnutia súdom I. inštancie, dokazovanie v sporovom konaní bolo ovládané prejednacou zásadou,
čo znamená, že súd vychádzal len zo skutočností tvrdených stranami a vykonával len tie dôkazy,
ktoré strany navrhli. V tejto súvislosti preto žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú

zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č.
191/1950 Zb. (zákon zmenkový a šekový), dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych
námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

26. Odvolací súd k tejto argumentácii udáva, že i keď vo všeobecnosti platné procesné predpisy
prenechávali do značnej miery smerovanie konania v dispozícii strany (zvyšujúci sa dôraz na
dispozitívnosťakontradiktórnosťkonania),nemožnopripustiť,abysasúdydostalidopostavenia,abylen
automaticky vytvárali exekučné tituly vychádzajúce iba z formálnych náležitostí podkladov rozhodnutia.
Takýto prístup by bol v príkrom rozpore so statusovým zákonom sudcov, § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000

Z. z. v ktorom je zakotvené právo aj povinnosť sudcov byť pri výkone svojej funkcie nezávislý, zákony
a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia;
rozhodovať nestranne a spravodlivo. Preto, v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musel a
musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom ochrany práv. Práve takéto postavenie súdu je nevyhnutným
atribútom právneho štátu a spravidla je vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov stanovujúcich

ich základné princípy vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. V prípade Nariadenia je to
jednoduchý odkaz na spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo odkazuje v bode 1 Preambuly.
Nebolo by možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným
principiálnym pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný
postup, ktorý sám o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom na to bol súd I. inštancie

aj v procese podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením žalobe, a bol oprávnený aj
na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré
zabránilo zjavne neprimeranému použitiu zmenky. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom I.
inštancie došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných
otázok v priebehu konania. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal

objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, pripojeným do spisu bez návrhu
strany podľa § 185 ods. 1, 2, 3 a čl. 9 CSP, platného a účinného v čase rozhodnutia súdom I. inštancie,
a ktoré pri rozhodovaní posúdil ako významné pre zistenie skutkového stavu a právne posúdenie
žalobcom uplatneného peňažného nároku zo zmenky podľa č. 9 CSP. Za účinnosti CSP (od 1.7.2016)
v spotrebiteľských veciach v zmysle § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ

nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí
taký dôkaz. Súd I. inštancie mal zo žalobcom predloženej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom
zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., na radu, ktorej vystavil dňa 27.08.2010 žalovaný
zmenku, do zmenky bola vpísaná suma 853,13 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 06.05.2011.
Zmenka bola splatná pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa, a to spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. V pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy 203800139. Práve
tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu I. inštancie podľa § 185 ods. 2 a 3 CSP platného
a účinného v čase rozhodnutia súdom I. inštancie, pretože vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená
žalovaným má alebo nemá zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie

zo spotrebiteľskej zmluvy, príp. i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd I. inštancie preto postupoval v
súlade aj s právom Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré sa musí v členských štátoch EÚ uplatňovať
jednotne. (Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci Simmeathal II (29.03.1978,
106/77).

27. Pri rozhodovaní vo veci odvolací súd prihliadol aj na stanovisko spoločného zasadnutia
občianskoprávneho a obchodného kolégia NS SR zo dňa 20.10.2015 podľa ktorého, v prípade, ak z
akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či
neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciáchmožnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,
je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Úlohou súdov členských štátov EÚ (ďalej vnútroštátny súd)

je uplatňovať popri vnútroštátnom práve pri použití vnútroštátneho práva a najmä ustanovení právnej
úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne
právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby dosiahol
výsledok stanovený touto smernicou dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva
o založení Európskeho spoločenstva). Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích
inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie
spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné
dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle
článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, čím sa má zabrániť tomu ,aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a

zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže
mať odradzujúci účinok, smerujúci ku končeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad
v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto pre skúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o
pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty

povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej, alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku
stanoveného smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej
úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne
právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej Smernice, aby sa dosiahol
výsledok stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o

založeníEurópskehospoločenstva.Ochranaspotrebiteľaakopovinnosťsúduvyplývanielenzpredpisov
hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke
z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola

neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia.
To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa.
Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13 EHS (C-240-244/98
Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08) dokonca vyslovil, že ich

musí skúmať ex offo(C-618/10 Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu ak ich súd
nemôže skúmať alimine (t. j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd
vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie.

28. Súdu I. inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je

spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vychádzajúc
z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že
spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia, a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval,

že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú
povahu zmluvnej podmienky. Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché.
Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu
predmetnej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami,
vyhodnotenie všetkých okolností prípadu...). Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. nevyplýva

zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré
by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola
vystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá
rozsudok „nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu
pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidlá

verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská, bod
50,51). Spotrebiteľ nebýva natoľko právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej
zmluvy a nárokmi zo zmenky samej. Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať
ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú naspotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj na prípadné uznanie dlhu. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko
tisíczmeniekindosamentomodspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.simuselbyťvedomý,ževskutočnosti
ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a

ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje OZ (§ 54 ods. 1).
Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere. Odvolací súd preto konštatuje,
že súd I. inštancie postupoval v súlade s hmotným právom, keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky.

29. Ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil súd I. inštancie dohodu
o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 4
písm. k) OZ. Týka sa to najmä neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne) zmenkových
úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver,
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod.

Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde,
ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak všeobecný súd exekúciu nepovolil, a to pre neprijateľné
zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku
(podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na žalobcu CD Consulting, s.r.o. Je evidentné,
že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a že po

nepovolení exekúcie pre rozpor s dobrými mravmi sa tentokrát uplatňujú v podstate obdobné plnenia,
len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky, a to podľa nariadenia. Prvoinštančný súd správne
dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, majúc za to, že nešlo
o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované

v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5
OZ). Ak je potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo
korešponduje aj s právnym názorom vysloveným NS SR dňa 6.5.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007.

30. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu I.

inštancie potvrdil, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania.

31. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný. Z dôvodu, že žalovaný preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto

odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

32. Rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie(§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).