Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/450/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115227651
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115227651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcu: D. H. N.,

N..V..Q.., N. N. K. X, XXX XX G., F.Q.: XX XXX XXX, zastúpený zvoleným zástupcom advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanej: Q. I., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Š. XX, XXX XX Š., o zaplatenie 408,78 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 134,53 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 39,79 eur od 19.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24,98 eur
od 19.01.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 44,78 eur od 19.02.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24,98 eur od 18.03.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 34,18 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 16.09.2015, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým
by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 408,78 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 39,79 eur od 19.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24,98 eur

od 19.01.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 44,78 eur od 19.02.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24,98 eur od 18.03.2013 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 274,25 eur od 18.04.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014
postúpil postupca N. Y., M..N.., H. XX, XXX XX G., F.: XXXXXXXXXX (ďalej len „postupca“) na žalobcu
pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzavrel dňa 20.06.2012 so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXXX
(ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona

o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve, za podmienok, stanovených v zmluve a vo
všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu,
stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné
služby, v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie
faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky na faktúrach, bližšie špecifikovaných v žalobe. Rozpis
jednotlivých vyúčtovaných položiek je uvedený v pripojených faktúrach. Faktúry sú očíslované

variabilnými symbolmi. Žalovaná ku dňu vyhotovenia žaloby odo dňa postúpenia pohľadávky žalobcovi
dlžnú čiastku neuhradila. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na zákonné úroky z omeškania.3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola riadne doručená do vlastných rúk dňa 19.05.2017, v súdom
určenej lehote písomne nevyjadrila a zostala absolútne procesne nečinná.

4. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a ust. § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 13.06.2017, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 29.05.2017.

5. Súd, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav, pričom
vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

6. Postupca, ako Podnik, a žalovaná, ako Účastník, dňa 20.06.2012 uzavreli zmluvu o poskytovaní
verejných služieb č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok podniku zriadiť pripojenie k sieti
podniku v rozsahu podmienok, špecifikovaných v zmluve, v lehote 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy,

povinnosť podniku poskytnúť účastníkovi príslušné koncové zariadenie za dohodnutých podmienok,
záväzok podniku poskytovať účastníkovi služby v rozsahu podmienok, dojednaných v zmluve, a to odo
dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy, ak nie je v cenníku alebo osobitných podmienkach dohodnuté inak
a záväzok účastníka platiť riadne a včas cenu za zriadenie a používanie pripojenia k sieti podniku
a za služby, poskytované na základe zmluvy a dodržiavať ostatné svoje povinnosti v súlade so

zmluvou, vrátane jej súčastí, ktoré tvoria Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb
prostredníctvom pevnej siete podniku, osobitné podmienky pre poskytovanie služieb internetového
prístupu, tvoriace prílohu všeobecných podmienok, prípadne ďalšie osobitné podmienky, vydané
podnikom a upravujúce podmienky pre poskytovanie služieb, poskytovaných na základe zmluvy a
aktuálne platný cenník pre poskytovanie služieb podniku. V bode 1. zmluvy bolo ďalej uvedené, že

účastník je povinný nepretržite využívať službu Internet počas dohodnutej 24-mesačnej doby viazanosti;
v tejto súvislosti sa zaväzuje najmä neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
zmluvy pred uplynutím 24-mesačnej doby viazanosti a zároveň nedopustiť sa takého konania, na
základe ktorého by vzniklo právo podniku ukončiť zmluvu pred uplynutím 24-mesačnej doby viazanosti.
V prípade, že účastník poruší záväzok nepretržite využívať službu Internet počas 24-mesačnej doby

viazanosti, je podnik oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu vo výške 220,- eur jednorazovo.
V tabuľke č. 4 bode 1. zmluvy bola uvedená zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku využívať
službu internet počas 24 mesačnej doby viazanosti pri kúpe Wifi routra 54,25 eur jednorazovo.

7. Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami nesporné, že postupca

vyúčtoval žalovanej faktúrami č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou dňa 18.12.2012 v sume 39,79 eur, č.
XXXXXXXXXX, so splatnosťou dňa 18.01.2013 v sume 24,98 eur, č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou
dňa 18.02.2013 v sume 44,78 eur a č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou dňa 17.03.2013 v sume 24,98 eur
cenu služieb v celkovej výške 134,53 eur, poskytnutých podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb
a platného cenníka.

8. V ďalšom mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že postupca faktúrou č. XXXXXXXXXX,
so splatnosťou dňa 17.04.2013 v sume 274,25 eur vyúčtoval žalovanej zmluvnú pokutu, podľa medzi
stranami uzavretej zmluvy.

9. Súd mal napokon za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej, špecifikovanú v prílohe zmluvy.

10. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len
„ZEK“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

11. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

12. Podľa ust. § 44 ods. 1 ZEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnychautomatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa ust. § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ
z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva,
že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

14. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, v znení zákona č. 568/2007 Z. z., spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

16. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ, v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ, v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ, v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku

19. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany

dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda.

21. Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ, v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvnú pokutu

možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej
určenia.

22. Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi postupcom a žalovanou vznikol
záväzkovo-právny vzťah, vyplývajúci z, v zmysle ust. § 44 ods. 1 ZEK, uzavretej zmluvy o poskytovaní

verejných služieb. Právu žalovanej na poskytovanie služieb podľa zmluvy postupcom zodpovedala
povinnosť žalovanej uhradiť postupcovi cenu týchto služieb podľa cenníka.

23. Súd mal tak v konaní preukázané, že postupcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie
doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých služieb, v súlade so zmluvou o poskytovaní verejných

služieb, všeobecnými podmienkami, cenníkom a vyššie uvedenými faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX M. Č.. XXXXXXXXXX, spolu vo výške 134,53 eur. Súd tak z tohto
dôvodu a súčasne z dôvodu, že žalovaná sa neuhradením ceny týchto služieb v lehote splatnosti,
uvedených na predmetných faktúrach, dostala do omeškania, ako aj s poukazom na vyššie uvedené
postúpenie tejto pohľadávky podľa ust. § 524 a nasl. OZ žalobcovi, ako singulárnemu sukcesorovi,

priznal nárok na zaplatenie sumy 134,53 eur a žalovanú týmto rozsudkom zaviazal na jej zaplatenie.

24. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má právo veriteľ požadovať od dlžníka popriplnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od
01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

27. Súd taktiež priznal žalobcovi úrok z omeškania z uvedenej sumy v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ
v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 8,75 % ročne (ako
úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB, ktorá
prestavovala k prvému dňu omeškania sadzbu 0,75 %), a to vždy odo dňa, nasledujúceho po dni

splatnosti príslušnej faktúry (keďže každá z faktúr mala odlišný deň splatnosti).

28. Žalobca si v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 274,25 eur,
a to na základe ust. bodu 1. a tabuľky č. 4 bod 1. predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
uzavretej medzi postupcom a žalovanou, a to z dôvodu, že žalovaná počas doby viazanosti porušila

svoje zmluvné záväzky.

29. Na tomto mieste súd musí rovnako poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi postupcom
a žalovanou, založený predmetnou zmluvou o poskytovaní verejných služieb, sa bez akýchkoľvek
pochybností vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv, zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a

nasl. OZ.

30. Ust. § 53 OZ sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória

i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods.
5 OZ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v
súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov

bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok,ktorésúmuzostranydodávateľapredložené,pričomčasto,vzhľadomnaichprávnickýjazyk
a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva
predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a
nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť

znenie zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený
skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a
použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo
závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi
súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

31. Súd sa teda v ďalšom zaoberal otázkou (ne)prijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, na základe
ktorej si žalobca uplatňoval právo na zaplatenie sumy 274,25 eur.

32. V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania
uvedenej zmluvnej podmienky v dotknutom ust. bodu 1. zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
uzavretej medzi postupcom, ako dodávateľom, a žalovanou, ako spotrebiteľom. Za individuálne sospotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej
obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo
napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán, vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami

povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi
účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom
pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či
už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím
podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť

jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku
prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon
aj cieľom právnej úpravy, zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Žalobca však takýto spôsob kontraktácie dotknutej zmluvnej klauzuly o
zmluvnej pokute v danom prípade nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa cit. ust. § 53 ods.
3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej

zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže
dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak).

33. (Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla, obsiahnutého
v znení ust. § 53 ods. 9 (v súčasnosti ods. 11) OZ, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z tohto

vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré
existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy
došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzatvorení zmluvy. Len
tento spôsob výkladu cit. ust. § 53 ods. 9 OZ, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa názoru súdu
plne korešponduje so znením ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Ak teda

súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať následné spávanie
sa (plnenie alebo neplnenie si povinností) účastníkov akýkoľvek vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej
podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje aj to, že neplatnosť
zmluvnej podmienky, podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ, je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto

neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010
zo dňa 30.07.2012).

34. Ako vyplýva z ust. § 544 OZ, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti dojednať zmluvnú

pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností, plynúcich zo zmluvy. Zmluvná
pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu
jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v
rozpore so zásadou, zakotvenou v ust. § 39 OZ, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

35. Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute, podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, je tak podľa názoru súdu to, že takto dojednaná zmluvná podmienka
zaväzovala žalovanú (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
žalobcu, založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) k zaplateniu zmluvnej pokuty počas

celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov, a to teda či už na začiatku doby viazanosti, alebo aj na jeho
konci, a to v rovnakej výške, bez ohľadu na intenzitu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou (resp.
iným spotrebiteľom v zmluvnom vzťahu s postupcom, založenom na obsahovo totožnom zmluvnom
základe). V prípade posudzovanej zmluvnej podmienky by tak bola žalovaná (resp. iný spotrebiteľ
v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, založenom na obsahovo totožnom zmluvnom

základe) povinná zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške 274,25 eur, v prípade, že by porušila svoje
zmluvné povinnosti ihneď, na ktorých porušenie sa zmluvná pokuta viazala, na začiatku doby viazanosti,
ako aj v prípade, že by svoje zmluvné povinnosti porušila v samotnom závere doby viazanosti, pričom
v predchádzajúcom období si svoje povinnosti plnila riadne a včas. Rovnako súd poukazuje na to, že
spotrebiteľbolzaviazanýzaplatiťzmluvnúpokutuvovýške274,25eurstálevrovnakejvýške,bezohľadu

na intenzitu porušenia jeho zmluvnej povinnosti, t. j. bez ohľadu na rozsah dlžnej sumy za poskytnuté
služby, teda napr. aj pri dlhu pár euro. Z pohľadu súdu je uvedené potrebné považovať za neprijateľné.
Na tomto závere súdu nemôže nič meniť ani prípadná argumentácia, že právny predchodca žalobcu si
v prípade menšej intenzity porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom (už mu vzniknuté) právo nazaplatenie zmluvnej pokuty neuplatňoval, keďže, ako bolo vyššie uvedené v prípade ust. § 53 ods. 5
OZ, ide o absolútnu neplatnosť.

36. Súd tak dospel k nepochybnému záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku [§ 53 ods. 4 písm.
k) OZ], spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 veta prvá OZ), ktorá je tak absolútne neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, a
preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 274,25 eur, spolu s príslušným úrokom z omeškania, z dôvodu
neexistencie právneho základu pre vznik tohto uplatňovaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty,

zamietol.

37. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., pričom vychádzal
zároveňztoho,žežalovanábolanepochybneúspešnávpomerneväčšejčastiveci.Žalobcabolúspešný

v časti o zaplatenie sumy 134,53 eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 32,91 %.
Úspech žalovanej je potom nepriznanie sumy 274,25 eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne
predstavuje 67,09 %. Čistý úspech žalovanej tak predstavuje 34,18 %. Súd preto priznal, v zmysle ust.
§ 255 ods. 1 a 2 C.s.p., žalovanej nárok na náhradu 34,18 % vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.