Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/194/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202769
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716202769.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej, a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku v právnej veci žalobkyne:
J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X. X., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7343/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 16C/42/2016-71 zo dňa 16. decembra 2016,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 1.048,33 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od 22.05.2016 do
zaplatenia a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvej inštancie z o s t á v a n e d o t k n u t ý v časti o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobkyni sumu 667,89 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od
22.05.2016 do zaplatenia a vo výroku, ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.716,22
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 22.05.2016 do zaplatenia.

Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 1.716,22 eur vo
výške 5 % ročne už od 11.03.2016 do zaplatenia. Okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
tieto úroky s účinnosťou od 22.05.2016 a do tohto dátumu žalobný návrh zamietol. Žalobkyni priznal
voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vykonaným dokazovaním mal preukázané
uzatvorenie úverovej zmluvy zo dňa 14.12.2007, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver
vo výške 1.659,70 eur s tým, že táto je povinná ho splácať v 84 mesačných splátkach vo výške

43,12 eur. Záväzkovo-právny vzťah, ktorý na základe tejto zmluvy vznikol medzi stranami sporu,
vyhodnotil ako spotrebiteľský a aplikoval naň ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom a účinnom v čase vzniku úverovej zmluvy. Zistil, že v zmluve absentovala
dohoda o výške úrokov, žalovanému tak nevznikol nárok na ich zaplatenie. Ten mal právo na úhradu
sumy, ktorú poskytol ako úver žalobkyni. Sumu, ktorú žalobkyňa žalovanému uhradila nad poskytnutý
úver, posúdil ako bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného a ktoré je povinný

žalobkyni vydať. Jeho výšku ustálil sumou 1.716,22 eur. Námietku premlčania vznesenú žalovaným
vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukázal na ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval,
že objektívna premlčacia doba v prípade majetkového prospechu získaného plnením bez právneho
dôvodu začína plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia. V súdenej veci tento okamih
nastal zosplatnením úveru dňa 30.09.2004, prípadne keď sa žalobkyňa o zosplatnení dozvedela. Do
podaniažaloby neuplynula trojročnáobjektívnapremlčaciadoba.Priposúdenízačiatkubehudvojročnej

subjektívnej premlčacej doby za rozhodný deň, kedy sa žalobkyňa ako oprávnená skutočne dozvedela o
tom, že došlo na jej úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, považoval právoplatnosťrozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/192/2015 zo dňa 18.11.2015. Žalobkyňa sa na základe tohto
rozhodnutia dozvedela, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, nakoľko táto skutočnosť bola v
uvedenom rozhodnutí konštatovaná. Pri rozhodovaní o nároku na úroky z omeškania, žalobkyni priznal

právo na ich zaplatenie odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovanému doručená žaloba. Jej
doručenie považoval za realizáciu výzvy na plnenie zo strany žalobkyne v zmysle § 563 Občianskeho
zákonníka, nakoľko inú výzvu na plnenie preukázanú nemal. Pokiaľ si žalobkyňa uplatňovala nárok
na úroky z omeškania od skoršieho dátumu, nepovažoval tento nárok na dôvodný a v tej časti žalobu
zamietol.

2. O náhrade trov konania rozhodol tak, že ju v celom rozsahu priznal žalobkyni s prihliadnutím na to,
že neúspech v konaní mala nepatrný.

3. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal odvolanie žalovaný.
Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania krajský súd dospel k záveru, že žalovaný namieta

správnosť rozhodnutia okresného súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť uhradiť žalovanú istinu s
príslušenstvom nad sumu 667,89 eur. Namietal nesprávne skutkové a právne závery okresného súdu
týkajúce sa ním vznesenej námietky premlčania. Žaloba bola podaná a doručená okresnému súdu dňa
14.03.2016, nepremlčanými sú tak splátky 3 roky spätne od podania žaloby, a to od 11.04.2013 do
09.03.2015, ktoré súhrnne predstavujú sumu 667,89 eur. Uvedený okamih je rozhodujúci pre začiatok

plynutia objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je limitovaná objektívnou premlčacou
dobou, t.j. môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o aplikáciu 10-ročnej
premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, okresný súd sa s týmto tvrdením
nevysporiadal a nezaujal k nemu žiaden postoj. Žalovaný tak nárok žalobkyne na zaplatenie sumy
1.048,33 eur považoval z hľadiska objektívnej premlčacej doby za premlčaný. Žiadal preto rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania.

4. Žalobkyňa ostala v odvolacom konaní nečinná.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal

vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP; z toho titulu
nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaní nenapadnutej časti o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 667,89 eur s úrokom z omeškania a vo výroku, ktorým bola vo zvyšku žaloba
zamietnutá) a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku a v závislom výroku o trovách konania zrušil, podľa § 389 ods. 1

písm. c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a

kto sa na jeho úkor obohatil.

7. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

8. Vychádzajúc zo znenia § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka okresný súd správne konštatoval,
že v týchto ustanoveniach je zakotvená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna
premlčacia doba. Ich začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia
sa nezávisle od seba. Zároveň platí, že objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť a subjektívna

premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok behu subjektívnej
premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho
úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o
získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr.
Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej

vedomosti oprávneného a o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor; v zmysle ust. § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka objektívna premlčacia doba plynie odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu
došlo (R25/1986, s. 111 ods. 4 a s. 112 ods. 1).9. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia je rozhodujúci deň, kedy skutočne (fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.
Už samotným prijatím plnenia bez právneho dôvodu vzniká bezdôvodné obohatenie a vtedy tiež začne

plynúť objektívna premlčacia doba. Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne po
čiastkových sumách, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu,
keď došlo k plneniu. Každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný
právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa tiež posudzuje prípadné omeškanie s jej
vydaním. Pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je irelevantné, kedy (a či vôbec)

sa stal nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia splatným.

10. V súdenej veci okresný súd použil náležitý právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery.

11. Okresný súd konštatoval, že momentom zosplatnenia úveru, t.j. dňom 30.09.2014, začínala plynúť

objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Ako už
vyššie odvolací súd zdôraznil rozhodným pre začiatok plynutia tejto doby je okamih, kedy bezdôvodné
obohatenie skutočne vzniklo. Prvostupňový súd tak nemohol dospieť k záveru, že zosplatnením úveru
začala plynúť žalobkyni objektívna premlčacia doba na vydanie nároku z bezdôvodného obohatenia
voči žalovanému. Okresný súd nemal na základe vykonaného dokazovania preukázané, účastníkmi ani

nebolo tvrdené, že v tento moment došlo zo strany žalobkyne k poskytnutiu finančných prostriedkov
žalovanému z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere.

12. Čo sa týka ustálenia momentu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, možno prisvedčiť
záverom okresného súdu, že moment začiatku jej plynutia je viazaný na predchádzajúce rozhodnutie

Okresného súdu Martin vydané vo veci sp.zn. 10C/192/2015 zo dňa 18.11.2015, v ktorom sa
konštatovalo,ženazákladeúverovejzmluvynevznikložalovanémuprávo(vovecisp.zn.:10C/192/2015
v postavení žalobcu) požadovať úrok alebo poplatky, ktoré v tejto zmluve uvedené neboli.

13. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude
dôsledne vychádzať z právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom o začiatku plynutia objektívnej
premlčacej doby a v zmysle tohto právneho názoru sa so vznesenou námietkou premlčania žalovaným
vyporiada. Bude skúmať okamih poskytnutia plnenia žalobkyne žalovanému, na ktorý tento nemal
nárok. Okresný súd následne svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné požiadavky

odôvodneniaupravenévust.§220CSP.Najmä musíbyťzrejmé,odktoréhookamihupočítalobjektívnu,
ako aj subjektívnu premlčaciu dobu, z akých dôkazov vychádza a ako tieto vyhodnotil pri ustálení
momentu začiatku plynutia týchto dôb. V novom rozhodnutí zároveň aj opätovne rozhodne o nároku na
náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)