Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203862
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316203862.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľky: K. V.Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S.. K. XXX/XX, XXX XX Q., zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, AK
Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti odporcovi: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX
Q., o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku a to v lehote 10 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 26.04.2016 domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým
by zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 130,- eur mesačne od 25.04.2016, splatnou vždy do

10. dňa v mesiaci vopred a na náhradu trov konania.

Podanie návrhu odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
19P/152/2012-185 zo dňa 17.04.2013 rozvedené. Z manželstva sa im narodili dve deti syn H. a dcéra K.,
ktoré na čas po rozvode boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V súčasnosti sa
vedú samostatné konania o úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Ona poberá dávku v hmotnej
núdzi vo výške 138,- eur mesačne, čo nestačí na pokrytie nákladov na jej primeranú výživu. Tiež má

určenú predbežnú vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére. Odporca pracuje v Medzilaborciach ako
strážnik a výška jeho príjmu je cca 600,- eur.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom a listinnými dôkazmi a to rozhodnutím
Centra právnej pomoci č. 3775/2016 zo dňa 9.3.2016, rozsudkom vydaný tunajším súdom pod

sp. zn. 19P/152/2012-185, obžalobou zo dňa 22.10.2015, platobnými dokladmi SIPO predloženými
navrhovateľkou za obdobie 02/16, 01/16, písomným podaním odporcu zo dňa 15.5.2016 a k tomu
pripojenýmilistinnýmidokladmiatomzdovýmlistomzaobdobie11/2015-4/2016,rozhodnutímSociálnej
poisťovne č. 72051095160, rozhodnutím o plate zo dňa 8.1.2015, príjmovými pokladničnými dokladmi
vystavenými školskou jedálňou pri Základnej škole, P. T. Q., poštovými poukážkami zo dňa 3.5.2016,
25.4.2016, 17.5.2016, potvrdením o poberaní prídavkov na dieťa za rok 2016, 2015, dokladmi SIPO
predloženými odporcom za obdobie 03/16, 01/16, 02/16, 04/16, 05/16, potvrdením Úradu práce zo dňa

18.5.2016, vyjadrením navrhovateľky zo dňa 19.5.2016, dokladmi SIPO za obdobie 05/16, potvrdením
o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2016, potvrdením - príjmový pokladničný doklad o zaplatení
44,59 eur, rozhodnutím č. 2610112582 vydaným Mestom Medzilaborce, výsluchom odporcu a zistil
tento skutkový stav veci :Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 19P/152/2012-185 zo dňa 17.04.2013 súd zistil, že manželstvo
účastníkov konania bolo rozvedené, mal. deti H. a K. boli zverené do ich striedavej osobnej starostlivosti.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.06.2013.

Rozhodnutím Centra právnej pomoci č. 15506/2016 zo dňa 09.03.2016, bol navrhovateľke priznaný
nárok na poskytnutie právnej pomoci a bol jej určený advokát Mgr. Ivan Chvostek.

Dňa 23.10.2015 bola na tunajšom súde podaná obžaloba na odporcu pre prečin neoprávneného zásahu
do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru.

Z predložených platobných dokladov SIPO zo strany navrhovateľky vyplýva, že za obdobie 01/2016 za
plyn, nájomné, elektrinu, rozhlas a TV bola výška platby 120,49 eur, za obdobie 02/2016 vo výške 147,13
eur, za obdobie 05/2016 vo výške 147,13 eur.

Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 18.05.2016, navrhovateľke bola
vyplatená v mesiaci apríl 2016 dávka v hmotnej núdzi vo výške 489,70 eur, v mesiaci máj 2016 vo výške
90,90 eur.

Dňa 10.05.2016 v prospech Mesta Medzilaborce navrhovateľka uhradila daň z nehnuteľností a miestny
poplatok za komunálne odpady v celkovej výške 44,59 eur.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 18.05.2016 vyplýva, že navrhovateľka bola
v období od 01.11.2015 do 30.04.2016 zaradená na aktivačnú činnosť formou dobrovoľnej služby a bol

jej vyplácaný príspevok vo výške 198,08 eur mesačne. Aktivačná činnosť bola predčasne ukončená ku
dňu 11.03.2016.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení zo dňa 19.05.2016 uviedla, že jej pravidelné mesačné výdavky
pozostávajú z výdavkov na nájomné vo výške 119,49 eur, výdavkov na plyn vo výške 7,- eur, výdavkov

na elektrinu vo výške 16,- eur, výdavkov na rozhlas, TV vo výške 4,64 eur. Ročný poplatok na daň z
nehnuteľností je 17,88 eur, miestny poplatok za odpad je 27,13 eur. Na dcéru K. platí výživné 27,13 eur,
na stravu, oblečenie, hygienu, cestovné, lieky, telefón mesačne vynakladá 120,- eur.

Odporca v písomnom vyjadrené zo dňa 15.05.2016 uviedol, že výška jeho mesačného príjmu je 587,85

eur a pozostáva priemernej mzdy vo výške 380,- eur, invalidného dôchodku vo výške 157,20 eur,
rodinných prídavkov na dcéru vo výške 23,52 eur a výživného na dcéru vo výške 587,85 eur. Jeho
pravidelné mesačné výdavky sú vo výške 339,29 eur a pozostávajú z výdavkov na platby SIPO vo výške
158,14 eur, výdavkov 63,65 eur, výdavkov na výživné pre syna vo výške 80,- eur, na dennú stravu pre
2 osoby vo výške 8,50 eur, na jeho oblečenie a lieky vo výške 29,- eur.

Podľa mzdového listu odporcu za obdobie 11/2015 - 04/2016, výška jeho pravidelného mesačného
príjmu zo zamestnania za uvedené obdobie bola cca 380,- eur. V zmysle rozhodnutia o plate Mesta
Medzilaborce zo dňa 08.01.2015, výška funkčného platu mesačne odporcu od 08.01.2015 je 380,- eur.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 72051095160 zo dňa 03.12.2015, bol odporcovi od 01.01.2016
priznaný invalidný dôchodok vo výške 157,20 eur.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.05.2016 vyplýva, že odporca je
poberateľom prídavkov na dieťa vo výške 47,04 eur mesačne.

Podľa predložených platobných dokladov SIPO zo strany odporcu, za obdobie 01/2016 za plyn,
nájomné, elektrinu, rozhlas a TV bola výška platby 142,30 eur, za obdobie 03/2016 vo výške 142,30 eur,
za obdobie 04/2016 vo výške 157,30 eur, za obdobie 05/2016 vo výške 147,88 eur.

Z predložených poštových poukážok zo strany odporcu vyplýva, že v prospech navrhovateľky dňa
25.04.2016 uhradil sumu 162,78 eur, dňa 03.05.2016 sumu 54,26 eur a dňa 17.05.2016 sumu 422,96
eur.Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. Podľa jeho vedomostí
navrhovateľka je v súčasnosti už zamestnaná a to od 19.05.2016 ako poštová doručovateľka, pričom
v tento deň bola s ňou podpísaná pracovná zmluva a jej príjem zo zamestnania je vo výške 450,- eur

mesačne. Celkový príjem navrhovateľky spolu s príjmom zo zamestnania, spolu s rodinnými prídavkami
a výživným, ktoré jej hradí, je 553,52 eur mesačne, pričom jej preukázateľne výdavky na výživné, ktoré
mu platí, sú vo výške 27,13 eur, čiže jej ostáva suma 526,41 eur na zabezpečenie jej základných
životných potrieb. Jeho mesačný príjem v súčasnosti je zhruba 587,- eur, ktorý pozostáva z príjmu
zo zamestnania vo výške v priemere 380,- eur mesačne, invalidného dôchodku vo výške 157,20 eur,

rodinných prídavkov na dcéru vo výške 23,52 eur a výživného na dcéru, ktoré mu platí navrhovateľka
vo výške 27,13 eur. Jeho výdavky sú zhruba vo výške 339,29 eur. Poukázal, že ku dňu 14.07.2016 mu
končí pracovná zmluva a do budúcna zatiaľ nemá žiadne možnosti ohľadom ďalšieho zamestnania, jeho
finančná situácia sa podstatne zmení, nakoľko mu odpadne príjem zo zamestnania vo výške 380,- eur.
Osobne sa stará o dcéru K., ktorá mu bola predbežne zverená predbežne do starostlivosti s tým, že
konanie ohľadom zverenia do trvalej starostlivosti nie je ukončené a taktiež nie je ukončené konanie o

stanovenie výšky výživného. Jeho bývalá manželka sa stará o syna H., ktorý jej bol zverený do osobnej
starostlivosti, pričom v súlade s rozhodnutím súdu uhrádza na syna výživné vo výške 80,- eur.

Pokiaľ sa jedná o predložené poštové poukazy, ktoré preukazujú zaplatenie vyšších súm v prospech
navrhovateľky uviedol, že sa jedná o zmeškané výživné na syna, ktoré uhradil po podaní obžaloby.

Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,Zákon o rodine“), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého
manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností a možností a majetkových
pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť
ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa
živiť ani po uplynutí tejto doby najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva
zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo o manžela,

ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodiny, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Súd pri rozhodovaní o uložení povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela skúma
základnú podmienku a to neschopnosť jedného z bývalých manželov živiť sa sám. Miera nároku na
príspevok rozvedeného manžela je daná primeranosťou, nie nutnosťou výživy. Zmyslom príspevku je
hlavnezabezpečiťrozvedenémumanželovi,ktorýznejakéhodôvoduniejesámschopnýsaživiť,životnú

úroveň, ktorá bude aspoň podobná životnej úrovni počas trvania manželstva.

Oprávneným je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Neschopnosť sám sa živiť znamená,
že podľa konkrétnych okolností prípadu, rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného
stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov veku,

starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku a pod.,
dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby. Schopnosť bývalého manžela
živiť sa sám sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkov, ale aj od jeho
majetkových pomerov. Vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti.Zákon v prvom rade dáva možnosť bývalým manželom, aby sa vzájomne dohodli na plnení povinnosti v
súvislosti so zabezpečením výživy jedného z nich. Až následne, v prípade ak k takejto dohode nedôjde,

rozhodne na návrh o tejto povinnosti súd svojím rozhodnutím. Takéto rozhodnutie súdu je záväzné pre
účastníkov konania a v zmysle vyššie vedených zákonných ustanovení, je možné takéto rozhodnutie
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Teda hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane
rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami
na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných

nákladov. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Až v prípade,
ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej
povinnosti.

V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle citovanej zákonnej úpravy, príspevok na výživu
rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno
vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Pri podmienke neschopnosti
bývalého manžela samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v
prípade rozvedeného manžela nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje

sa len kvalifikovaná miera odkázanosti. Uvedené znamená, že pokiaľ má jeden z manželov aj značne
nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej
majetkovej situácií, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho
zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká.

Pri skúmaní neschopnosti navrhovateľky ako bývalej manželky samej sa živiť z výsledkov vykonaného
dokazovaniasúddospelkzáveru,žetátoneschopnosťnevyplývaanizosubjektívnychanizobjektívnych
skutočností na strane navrhovateľky. Navrhovateľka v konaní nepreukázala subjektívne dôvody, t. j. zlý
zdravotný stav, žiadnu kvalifikácia, stratu zamestnania v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania
z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o deti a rodinu a nepreukázala ani objektívne skutočnosti

neschopnosti samej sa živiť, t. j. osobnú starostlivosť o maloleté dieťa do troch rokov veku, resp.
osobnú starostlivosť o staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru alebo faktickú nemožnosť umiestniť
dieťa do zariadenia poskytujúceho dennú starostlivosť v danom mieste. Tiež nepreukázala ani faktickú
nemožnosť nájsť si zamestnanie v regióne Medzilaborce zodpovedajúce jej fyzickým a duševným
schopnostiam. Zdravotný stav navrhovateľky, ako aj maloletého syna, ktorý jej bol zverený na čas po

rozvode do starostlivosti je dobrý. Navrhovateľka je v produktívnom veku, teda nič jej nebráni, aby si
aktívne hľadala zamestnanie.

Pretože z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynula neschopnosť navrhovateľky samostatne sa
živiť, čo je základnou podmienkou pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela obsiahnutú

v ust.§ 72 Zákona o rodine, nebolo možné návrhu navrhovateľky na priznanie príspevku na výživu
rozvedeného manžela vyhovieť a preto súd jej návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov

uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.