Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Csp/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316208423
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316208423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí, s.r.o., so

sídlom Košická, 56, 821 08 Bratislava, IČO: 47 255 706 zast. Jakubčák advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému V. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. B. XX, v konaní o zaplatenie 314,19 eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 264,61 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 11,28 EUR od 10.09.2013 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 42,28 EUR od 10.10.2013
do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 157,15 EUR od 10.11.2013 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 53,90
EUR od 10.12.2013 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 09.09.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
314,19 eur s príslušenstvom špecifikovaným v žalobe a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015 nadobudol
pohľadávku od pôvodného veriteľa - spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. Postúpenie pohľadávky bolo
žalovanému oznamované listom zo dňa 04.09.2015. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný
operátor, ktorý ponúka služby v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy
o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli o tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému
poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Právny

predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry za poskytnuté služby, ktoré však žalovaný neuhradil
riadne a včas a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Dlh žalovaného uplatňovaný v tomto
konaní pozostáva zo sumy 314,19 eur v zmysle priložených faktúr. Žalobca si uplatnil i zákonný úrok
z omeškania.

3. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ustanovením § 297 CSP, nakoľko ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000 eur.

4. Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 09.09.2016 s
prílohami, a z nich najmä so zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.07.2013, s jednotlivými
faktúrami a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:5. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s.. a žalovaný uzavreli zmluvu
o poskytovaní verejných služieb na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať

žalovanému elektronické komunikačné služby prostredníctvom zvoleného balíka služieb a žalovaný
sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť ich cenu riadne a včas, a to na základe faktúr vystavených
právnym predchodcom žalobcu v celkovej výške 314,19 eur. Následne na základe rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 bola pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto
konania postúpená na žalobcu.

6. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných

prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa§43ods.12písm.b)Zákona,účastníkjepovinnýplatiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 10 Zákona, podnik podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
účastník a)opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní
tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni
splatnosti,c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov alebo
používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie

neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej
používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
7. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou

osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na
ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku,
a to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia §

52 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z., pretože toto vymedzenie nebolo v súlade
s nepriami účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS). Na túto
zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.

8. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

(ďalejlen„Občianskyzákonník“), spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.9. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 bola pohľadávka obchodnej
spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. ako postupcu postúpená na žalobcu ako postupníka. Tým žalobcovi

svedčí aktívna legitimácia v tomto spore, ktorá bola preukázaná vyššie citovanou zmluvou o postúpení
pohľadávok spolu s jej prílohou.

10.Vychádzajúczdôkazovpredloženýchzostranyžalobcusúdmázadostatočnepreukázané,žemedzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej

žalobca poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil
súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex
offo nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd
návrhu v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 264,61 eur vyhovel, pretože žalovaný ako
dlžník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.
11. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje aj sumu 19,80 eur s DPH za poplatok - obmedzenie služby za

neplatenie, 4,99 eur za upomienku (faktúra č. XXXXXXXXXX), sumu 19,80 eur s DPH za poplatok -
prerušenie služby neplatenie ( faktúra č. XXXXXXXXXX) a sumu 4,99 eur za upomienku ( faktúra č.
XXXXXXXXXX).

12. Ako súd už vyššie konštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí

k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané v zmluve, ale v osobitných zmluvných
dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda
o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd má teda za

to, že žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, ak poplatky sú
súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní, resp. Cenníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný

nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetných zmlúv ovplyvniť. Súd má za to, žalovaný
ako spotrebiteľ si sankcie a poplatky osobitne nevyjednal vzhľadom na ich splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto zmluvnej podmienky.

13. Tunajší súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou Krajského súdu v Prešove, ktorý vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 2Co/133/2016 zo dňa 24.05.2017 vo vzťahu k poplatkom a upomienkam
uviedol, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu

tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom
upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť,
s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo
forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech
dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než

uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za
službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne za poplatky za prerušenie poskytovania
službypreneplatenieazaobmedzenieposkytovaniaslužbypreneplateniesaneposkytujespotrebiteľovi
žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako
ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech

dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či
obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké
skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský
súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,

ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratiolegis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa
nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje
odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za

upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa
spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade
vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o
ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované
(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu

stotožňuje.

14. Zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by boli vyššie uvedené poplatky so žalovaným výslovne
dojednané, hoci súčasťou zmluvy o pripojení je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a cenník
služieb, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaný ako spotrebiteľ nemohol

nijakým spôsobom zasiahnuť.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v časti poplatkov a upomienok vo výške 49,58
eur zamietol. Súd má za to, že žalobca nepreukázal individuálne dojednanie týchto poplatkov a zmluvnej
pokuty, a taktiež žalobca nepreukázal, že by týmto poplatkom zodpovedalo nejaké reálne protiplnenie,

preto ich dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľné v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čoho následkom je ich absolútna neplatnosť (§ 53 ods. 4 OZ).

16. Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie 264,61
eur s prísl. a vo zvyšnej časti ju zamietol.

17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
20. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 264,61
eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ust. §

517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška 5,0 % ročne je v súlade s ust.
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 2, Civilného
sporového poriadku (CSP) č. 160/2015 Z.z.. Žalobca mal v tomto konaní úspech v časti o zaplatenie

264,61 eur (84,21 %) a neúspech v časti o zaplatenie 49,58 eur (15,79 %). Po odrátaní neúspechu od
úspechu žalobcu tak žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,42 %. O výške trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.