Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/160/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111234211
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111234211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov

JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci navrhovateľky D. D., X.. C., E..
XX.X.XXXX, I. D., D. X, zastúpenej HODOR advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 77/85, Košice, IČO:
47 240 849, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904,
zastúpeného JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej 22, v
konaní o zaplatenie 912,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I č.k. 13C/334/2011-89 zo dňa 04.10.2013 takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh odporcu na prerušenie konania.

P o t v r d z u j e rozsudok.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 109,06 eur na účet
právneho zástupcu HODOR advokátska kancelária s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
912,83 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 17.5.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 413,84

eur, ktorú sumu uložil odporcovi zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky HODOR advokátska
kancelária, s.r.o., Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na
účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 54,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním a právnym posúdením veci podľa ustanovení § 37 ods. 1, § 57 ods. 1,
3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. f) a ods. 5 a § 788 ods. 1, 2, 3 a § 816 Občianskeho zákonníka mal

súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľka a odporca uzavreli poistnú zmluvu (životné
poistenie) typu UDP-K dňa 15.5.1996, kde si presne vymedzili dobu trvania poistenia, dobu platenia
poistného, výšku a spôsob platenia poistného, výšku poistnej sumy pre prípad smrti i pre prípad dožitia.
Navrhovateľka svojím podpisom potvrdila, že sa oboznámila so Všeobecnými poistnými podmienkami
pre životné poistenie platnými od 1.6.1995 (platnými teda aj v čase uzavretia
poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania). Preskúmaním týchto VPP súd prvého stupňa zistil, že
neobsahujú žiadne ustanovenia o povinnosti navrhovateľky platiť akékoľvek administratívne poplatky

(napr. za správu poistenia). Rovnako mal súd prvého stupňa preukázané, že Stanovisko k zvýšeniu
poistného k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania podpísala síce
navrhovateľka dňa 5.5.2008, ale v domnienke, že sa nič nebude meniť na pôvodných podmienkach
poistno-právneho vzťahu vzniknutom na základe vyššie citovanej poistnej zmluvy, čo jej potvrdzovalaj odporca prostredníctvom svojho zamestnanca v telefonickom kontakte. Alternatíva A, ktorú označila
navrhovateľka, obsahuje ustanovenie „žiadam o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez
zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo

stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou
metódou a postupom určeným poisťovňou“, ktoré sú neurčité, nekonkrétne a nezrozumiteľné pre
bežného spotrebiteľa - poistníka. Aj odsek „Poistenie sa spravuje Všeobecnými poistnými podmienkami
Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 v znení ich dodatku č. 1, ktoré boli
poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk. Poistník súhlasí, aby

sa všetky prípadné sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia z poistenia, ak nejaké vzniknú,
vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV VPP Prvej česko-slovenskej poisťovne
Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007, tento súhlas s rozhodcovskou doložkou považoval súd prvého stupňa
za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, lebo je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Navrhovateľka nemala možnosť sa oboznámiť s novými VPP, ktoré

jej odporca nezaslal, iba odkázal v tomto stanovisku, že tieto VPP boli poistníkovi (navrhovateľke)
oznámené ich uverejnením na internetových stránkach. Navrhovateľka preukázala, že nemala v úmysle
zmeniť pôvodné podmienky uzavretej poistnej zmluvy, nemala v úmysle uzatvoriť rozhodcovskú doložku
a rovnako nemala v úmysle pristúpiť aj k novým VPP, s ktorými nemala možnosť sa oboznámiť. V súlade
s takto zisteným skutkovým stavom súd prvého stupňa dospel k záveru, že zo strany odporcu išlo o

bezdôvodné krátenie poistného plnenia na základe platne uzavretej poistnej zmluvy vo výške 706,30 eur
ivovýške206,53eur.Pretosúdnávrhunavrhovateľkyvyhovelazaviazalodporcuzaplatiťnavrhovateľke
sumu912,83eur.Uplatňovanýúrokzomeškaniapriznalsúdprvéhostupňaod17.05.2011,kedyodporca
vyhotovil oznámenie o likvidácii poistnej udalosti a priznal jej k výplate len sumu 1.519,80 eur namiesto
dohodnutej poistnej sumy a pripísaných výnosov 2.522,69 eur, z ktorej neoprávnene odpočítal a zrazil

sumy 706,30 eur a 206,53 eur (žalovanú istinu). V tomto období bola výška úrokov z omeškania vo výške
9,5 % ročne (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom do 31.01.2013. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 413,84 eur za 7 úkonov právnej služby
po 51,45 eur, 2 x režijný paušál po 7,41 eur, 1 x 7,63 eur a 4 x 7,81 eur. O povinnosti odporcu zaplatiť

súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 54,50 eur rozhodol súd prvého stupňa podľa § 2
ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, pretože navrhovateľka je od poplatku oslobodená.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods.

2 písm. b), c), d) a f) O.s.p.

Súd prvého stupňa podľa názoru odporcu nezistil správne a komplexne skutkový stav veci, vec
nesprávne právne posúdil, keď vyhodnotil, že navrhovateľ prejavil naliehavý právny záujem v celom

priebehu konania na rozhodnutí o plnení odporcu voči navrhovateľovi titulom plnenia nevyplatenej
časti poistného s príslušenstvom z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom a
odporcom dňa 15.05.1996. Odvolateľ akcentoval v odvolaní na to, že navrhovateľka je stredoškolsky
vzdelanou osobou, ktorá si mala možnosť vybrať z troch navrhovaných alternatív a svojím podpisom
na listine dňa 05.05.2008 prejavila svoju vôľu, nezvyšovať mesačné poistné s tým, že pri ukončení

poistenia vykoná správny výpočet poistného plnenia pre odporcu. Súd prvého stupňa vyhodnotil prejav
vôle zakrúžkovaním alternatívy A, ktoré znie: - žiadam o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného
bezzvyšovaniavdôsledkupoistno-matematickéhoprepočtustým,žerozdielmedzinanovostanoveným
prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou
a postupom určeným poisťovňou. Chcem, aby moje poistenie trvalo naďalej bez faktického zvýšenia

poistného“ ako nulitný právny úkon, ktorým navrhovateľka síce zvolila alternatívu pokračovania v
poistnom vzťahu na jednej strane bez zvyšovania mesačného poistného (prvá časť alternatívy A) zo
strany navrhovateľky a na strane druhej chce navrhovateľka v rozpore s druhou časťou alternatívy
A a touto žalobou si uplatňuje tú istú výšku poistného ako bola dojednaná v roku 1996 (druhá časť
alternatívy B), ktorá alternatíva B (znie súhlasím s dopočítaním poistného a jeho ďalším zvýšením

podľa metodiky stanovenej Národnou bankou Slovenska a chcem, aby za takýchto podmienok moje
poistenie pokračovalo naďalej). Takéto hodnotenie prejavu vôle navrhovateľky nie je podľa odporcu
prípustné. Súd prvého stupňa jednoducho vychádzal len z výpovede navrhovateľky na pojednávaní,
kde táto prezentovala, že sa poradila na zelenej linke odporcu o určení správnej alternatívy na svojprípad. Toto vyjadrenie navrhovateľky, ktoré učinila po 5 rokoch od svojho prejavu vôle, nedokázala
žiadnym objektívnym dôkazom. Pokiaľ súd hodnotil uplatnenie zásady „pacta sund servanda“ na
uzavretie poistnej zmluvy v roku 1996, takisto mal hodnotiť aj prejav vôle navrhovateľky z 05.05.2008,

ktorá vlastnoručne podpísala na listine označenej ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej
zmluve č. XXXXXXXXXX a slobodne si tak zvolila jednu z alternatív v zmenenom poistnom vzťahu.
Súd prvého stupňa takýmto hodnotením tohto dôkazu pokrivil prejav vôle navrhovateľky, ktorá si zvolila
nezvýšenie mesačného poistného a spätný prepočet výšky poistného plnenia pri ukončení poistného
vzťahu dňom 16.05.2011. Ako ďalší dôkaz, ktorý nasvedčuje tvrdeniam odporcu svedčí aj zaslanie listu

zo dňa 12.02.2010 o stave poistnej zmluvy navrhovateľa ku dňu 31.12.2009 s predpísaným poistným vo
výške 1.342,37 eur. Navrhovateľka až do podania žaloby nijakým spôsobom nereagovala na oznámený
stav zníženej sumy poistného plnenia. Odporca konal ako dobromyseľný druhý účastník poistného
vzťahu tak, že vzal na vedomie prejav vôle navrhovateľky z 05.05.2008 a ukončil dňa 17.05.2011
poistný vzťah s poistným plnením vo výške zníženej o dlžné poistné, ktoré by mala inak navrhovateľka
doplatiť, ak by žiadala plnenie celej výšky poistného podľa poistnej zmluvy. Súd prvého stupňa však

nehodnotil skutkový stav správne a v súlade s listinnými dôkazmi predloženými odporcom a jednoducho
vychádzal len z tvrdení navrhovateľky v žalobe a na pojednávaní. Preto odvolateľ mal za to, že je v
rozpore s princípom spravodlivosti, ale aj dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch prejaviť svoju vôľu
jedným spôsobom a potom žiadať za pomoci súdnych inštancií konvalidovanie ľahostajného postoja
k takémuto významnému inštitútu, akým je poistná zmluva a poistenie svojho života a veku dožitia

do konca poistnej doby. Takýto postup zvolila aj navrhovateľka a súd v dôsledku neobmedzeného
postavenia navrhovateľa - spotrebiteľa priznal navrhovateľke nárok na plnenie, ktorý si nepredplatila
a súhlasila s jeho zmenenou výškou v roku 2008. Odporca preukázal, že orgán verejnej moci - NBS
zasiaholvrokoch2007-2008dopoistno-matematickýchprepočtovvýškypoistnéhopriprodukteÚDP-K
poskytovaného odporcom práve od roku 1996 a konštatoval ich nesprávny výpočet a nariadil odporcovi

zjednanie nápravy pod hrozbou vysokých sankcií eventuálne až likvidácie poistného kmeňa odporcu.
Odporca navrhoval každému klientovi pri tomto poistnom produkte tieto tri alternatívy, aby sa mohli klienti
vrátane navrhovateľky slobodne ale aj zodpovedne voči seba samému rozhodnúť o zotrvaní v poistnom
vzťahu podľa zvolených a preferovaných kritérií. Odporca k jednoznačnému zásahu orgánu verejnej
moci do súkromnoprávnych poistných vzťahov uzavretých s množinou klientov vrátane navrhovateľky

dodatočne predložil ako prílohu odvolania aj vyjadrenie NBS z 02.12.2013, ktoré dokazuje jeho tvrdenia
o materiálnej a objektívnej neplatnosti poistno-matematických prepočtov poistného, ktoré odporca nijako
nezavinil a mohol len znížiť následky, ktoré tento zásah Národnej banky Slovenska pre odporcu a
jeho klientov s poistným produktom ÚDP-K znamenal. Z dôvodu dátumu vyhotovenia tohto stanoviska
nemohlobyťpredloženévkonanípredsúdomprvéhostupňa.Odporcaakcentovalvdôvodochodvolania

na to, že súd prvého stupňa bezdôvodne neuznal dôkazy predložené odporcom, ktoré dokladovali
celý priebeh od vzniku poistného vzťahu a vzniku poistenia cez ingerencie štátneho orgánu vo forme
priameho zásahu do poistných súkromno-právnych vzťahov odporcu. Odporca nemohol predvídať, že
poistno-matematický vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom a v tomto
omyle zotrval až do tretej kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska u odporcu v rokoch 2007 -

2008. Súd prvého stupňa odoprel odporcovi prístup ku spravodlivosti svojím rozhodnutím založenom na
nesprávnych skutkových záveroch a právnych úvahách vyhovením žalobnému návrhu, ktorým priznal
navrhovateľke plnenie, ktoré si navrhovateľka nepredplatila a odporca ho považuje za bezdôvodné
obohatenie na strane navrhovateľky. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolateľa nesprávne vyhodnotil
skutkový stav, keď vyvodil záver, že medzi účastníkmi poistného vzťahu nedošlo k dohode o zmene

poistnej zmluvy a že túto skutočnosť sa odporcovi nepodarilo preukázať. Súd prvého stupňa preto
napadnutým rozhodnutím prístup odporcovi k spravodlivému rozhodnutiu odmietol. Súd prvého stupňa
vo svojom rozhodnutí nijako nezohľadnil a nevyhodnotil, že nebyť záverov NBS o zistenom nedostatku
v určení výšky poistného na základe príslušnej poistno-matematickej metódy, ktorú odporca používal od
začiatku svojej činnosti ako subjekt poisťovníctva od roku 1995 odporca by nikdy svojvoľne neprikročil

k navrhovaným zmenám v poistných vzťahoch viacerými alternatívami, resp. až k ukončeniu poistného
vzťahu s navrhovateľkou. Na základe jednoznačného ustálenia NBS počas uvedenej kontroly bola
až v roku 2008 určený a vykonaný správny poistno-matematický prepočet poistného, ktoré mala
navrhovateľka platiť odporcovi za obdobie 10 rokov, ktorými by si predplatila dohodnutú sumu tak, ako
to bolo pôvodne zmluvne dohodnuté. Dopad verejného práva na daný súkromnoprávny vzťah je preto

jednoznačný a nesporný a súd nesmie v rozpore s dobrými mravmi „priklepnúť“ nenáležité plnenie
navrhovateľke iba preto, že tak bolo pôvodne zmluvne dojednané medzi účastníkmi poistného vzťahu,
do ktorého vstupovali obaja účastníci dobromyseľne s plným vedomím zachovania svojich práv ale
aj povinností. Odporca nemohol v roku 1997, keď došlo k uzavretiu poistnej zmluvy s navrhovateľkoupredvídať situáciu, že po viacerých kontrolách štátnych orgánov bude po 10 rokoch v poradí tretí štátny
orgán ako kontrolný subjekt vyhodnocovať poistno-matematické prepočty výšky poistného vo vzťahu
k výške dohodnutých poistných súm odporcu, ktoré predtým schválil dva štátne orgány (Ministerstvo

financií SR - 1995, Úrad pre finančný trh - 1999) ako nesprávne. S touto situáciou odporca nemohol
počítať, bola preňho nepredvídateľná a nemohol ju napriek uplatneným námietkam voči kontrolným
záverom NBS i jednaniam s kontrolnou skupinou NBS nijako zvrátiť. Súd prvého stupňa nevykonal a
nezdôvodnil nevykonanie navrhovaných dôkazov, a to dôkaz správnym spisom Ministerstva financií SR
k vykonanej kontrole u odporcu a dôkaz výsluchom svedka O.. Š., generálneho riaditeľa správy poistenia

odporcu tak, ako to odporca navrhoval vo svojom vyjadrení k podanej žalobe.

Odporca sa súbežne domáhal aj prerušenia tohto konania v štúdiu pred odvolacím súdom v zmysle §
109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že v súčasnosti v inom obsahovo totožnom spore rozhodol odvolací
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 1Co/212/2012 zo dňa 24.10.2012 o prípustnosti dovolania pre

vyriešenie otázky zásadného právneho významu, o ktorej doposiaľ rozhodované nebolo a jej vyriešenie
bude mať podstatný vplyv aj na toto prebiehajúce konanie a to s poukazom na zákonné ust. § 575
Obč. zákonníka a tým postup odporcu pri ukončení poistného vzťahu z dôvodu objektívnej nemožnosti
plnenia vyvolanej zásahom zvonku - zmenou zákona a z nej vyplývajúcim konaním a postupom NBS.
Poukazoval aj na pravidlá Európskeho zmluvného práva, ktoré sú podľa nej aplikovateľné aj na tento

sporný prípad v časti týkajúcej sa zmeny podmienok, ktorými sa pre daný prípad súd prvého stupňa
neriadil. Je vecou súdu vykonávať výklad zákona eurokonformne aj v súlade so všetkými pravidlami
platiacimi v komunitárnom práve, teda nielen s pravidlami platnými v spotrebiteľskom práve, čím sa
súd neriadil a dospel tak popri neúplných skutkových zisteniach aj k nesprávnym právnym záverom
v spore. Opätovne zdôrazňoval podstatné skutkové okolností prípadu, ktoré podľa neho dokazujú

nerovnocennosť napadnutého rozhodnutia a ukrátenie spravodlivosti pri posudzovaní konania odporcu
v krajnej núdzi pod tlakom tretej osoby - kontrolného subjektu NBS s tým, že mal za to, že poistnú
zmluvu s podstatnou obsahovou náležitosťou a to cenou plnenia (poistného ) a aj hlavným predmetom
plnenia (poistné plnenie) predpísal tým, že ich stanovil pre odporcu záväznými, vtedajší orgán štátnej
správy nad poisťovníctvom, ktorým bolo Ministerstvo financií SR (§ 9, § 11 zákona č. 24/1991 Zb.

o poisťovníctve v dobovom znení). Tak štátom stanovená výška poistného, ktorej zodpovedá príslušná
výška poistného plnenia sa preniesla do obsahu poistnej zmluvy ako súčasť povinností navrhovateľky
a tomu zodpovedajúceho práva odporcu a žiadna zo zmluvných strán nemohla predpokladať omyl
tretieho subjektu spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného orgánu verejnej moci,
ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy predchádzal. Na

priliehavejšie právne riešenie skutkovej situácie špecifickej pre tento prípad sú tu Princípy európskeho
zmluvného práva, ktoré súd prvého stupňa neaplikoval.

Navrhoval, aby odvolací súd pre prípad, žeby sa stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým

súdom a napadnutý rozsudok potvrdil, v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že voči rozsudku odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, pretože ide o
otázku zásadného právneho významu, v zmysle špecifikovaných právnych otázok.

Odporca namietal aj súvisiaci výrok o priznaní trov konania v prospech právneho zástupcu navrhovateľa
a povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na účet súdu.

Navrhol preto zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

Navrhovateľka vo vyjadrení sa k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť, zamietnuť návrh odporcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.
a priznať navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 218,12 eur za 2 úkony právnej služby a

´101,25 eur + 2 x režijný paušál a´7,81 eur za vyjadrenie sa k odvolaniu a vyjadrenie sa k návrhu na
prerušenie konania.V dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že nepovažuje tvrdenie žalovanej o tom, že nebyť záverov
NBS o nedostatku v určení výšky poistného k navrhovaným zmenám v poistných vzťahoch za právne
významné a súčasne poukazuje na protokol o vykonanom dohľade ešte zo dňa 28.05.2003 bod II

ods. 3, podľa ktorého skupina dohľadu zistila, že investičné životné poistenie pre prípad smrti alebo
dožitia bolo ponúkané PČSP naďalej s technickou úrokovou mierou 16 %. Kompetentné orgány dozoru
upozornili odporcu, že za niektoré ním ponúkané produkty inkasuje nízke poistné a v záujme udržania
jej hospodárskej stability jej odporúčali prijať vhodné opatrenia na odstránenie vytýkaných nedostatkov.
Odporca v oznámení, ktoré zaslala navrhovateľke nekonštatovala, že poistný vzťah medzi nimi zanikol

z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia, len uviedla, že NBS jej uložila povinnosť prepočítať produkt
UDP-K a tým zvýšiť poistné odporcu tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať poistné sumy
navrhovateľky. Predmetná novela nekreovala novú povinnosť odporcovi, ktorá by spôsobila dodatočnú
nemožnosť plnenia, ale nanovo vyjadrila predtým stanovenú povinnosť vykonávať poisťovaciu činnosť
s odbornou starostlivosťou. Odporca svojím výkladom a zdôvodnením svojho postupu vychádza z
retroaktívneho výkladu zákona o poisťovníctve a z toho, že nové ustanovenia ukladajú spätne zmeniť

výšku poistného. Aby bol tento názor správny, potom by k spätnému prehodnoteniu zmlúv museli
pristúpiť všetky poisťovne, k čomu samozrejme nedošlo. Podľa názoru navrhovateľky ak by z citovaného
ustanovenia bolo možné vyvodiť, že poisťovňa musí vykonať zmenu kalkulačných vzorcov, potom
by takúto zmenu bolo možné aplikovať až na poistnej zmluve uzatváranej po prijatí novely zákona
o poisťovníctve. Pokiaľ sa odporca vo svojom odvolaní odvoláva na čl. 6: 105 princípov Európskeho

zmluvného práva „PEZP“ podľa ktorého sa zjavne neprimerané určenie ceny jednou stranou nahradí
primeranou cenou a na čl. 6: 106 ods. 2 PEZP, podľa ktorého „sa zrejme neprimeraná cena určená
treťou osobou nahradí primeranou cenou“ k tomuto navrhovateľka uvádza, že v danom prípade nedošlo
k naplneniu ani jednej z vyššie uvedených hypotéz právnych noriem, a to z dôvodu, že cena nebola
určená treťou osobu (štátnym orgánom). Navrhovateľka tiež akcentovala na čl. 6:111 ods. 1 PEZP,

podľa ktorého je strana povinná plniť svoje záväzky aj vtedy, ak a plnenie stane zaťažujúce, či už z
dôvodu nárastu nákladov plnenia , alebo z dôvodu poklesu hodnoty prevzatého plnenia. Navrhovateľka
tiež v dôvodoch vyjadrenia poukazovala na to, že poistné zmluvy sú zmluvami adhéznymi, ktorých
obsah, výšku poistného plnenia nemôže záujemca o uzatvorenie poistnej zmluvy ovplyvniť, môže
sa len rozhodnúť, či určitú poistnú zmluvu uzatvorí alebo nie. Z tohto dôvodu je navrhovateľka a

každý iný záujemca o uzatvorenie poistnej zmluvy slabšou stránkou, od ktorej nemožno rozumne
požadovať, aby sa čo i len sčasti vyznala v poistno-matematických metódach a poistnej politike subjektu,
s ktorým v dobrej viere na základe ním prezentovaných návrhov vstupuje do zmluvného vzťahu.
Navrhovateľke sa nejaví spravodlivé, resp. súladné s prirodzenou spravodlivosťou medzi zmluvnými
stranami daného poistného vzťahu to, ak odporca na základe jedných informácií prezentovaných

navrhovateľke dosiahol súhlas navrhovateľky s uzatvorením poistnej zmluvy s konkrétnymi zmluvnými
dojednaniami a teraz na základe iných informácií a skutočností sa domáha nútenej zmeny pôvodne
dojednaných podmienok poistnej zmluvy. Pokiaľ sa odporca popri odvolaní domáha aj prerušenia
konania, s poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., navrhovateľka poukazuje na právne
relevantnú skutočnosť, že predmetom tohto súdneho konania je občianskoprávny vzťah a pre posúdenie

predmetu sporu sú dôležité občianskoprávne predpisy upravujúce zmluvu o poistení uzavretú medzi
navrhovateľkou a odporcom nie právne predpisy upravujúce postavenie odporcu ako podnikateľa a jeho
vzťah ku kontrolným štátnym orgánom. Navrhovateľka ďalej vo vyjadrení uviedla, že Ústavný súd SR
na neverejnom zasadnutí senátu konanom dňa 31.08.2010 rozhodol vo veci vedenej pod sp.zn. IV.ÚS
300/2010osťažnostiodporcu,ktorounamietaporušeniezákladnýchprávpodľačl.46ods.1ačl.48ods.

1 Ústavy SR tým, že Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 26.02.2010 potvrdil uznesenie Okresného
súdu Martin zo dňa 09.11.2009 o zamietnutí návrhu odporcu na prerušenie konania o určenie platnosti
právneho úkonu (poistnej zmluvy) a podanie návrhu na Ústavný súd SR na posúdenie neústavnosti
niektorých ustanovení zákona o poisťovníctve tak, že sťažnosť odporcu ako zjavne neopodstatnenú
odmietol.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal odporca v zákonnej
lehote, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. rozsudok v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach.Pred prejednaním odvolania odvolací súd sa zaoberal návrhom odporcu na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Citované ustanovenie upravuje možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia súdneho konania. V
prejednávanej veci odporca navrhol prerušenie konania v zmysle tohto zákonného ustanovenia z
dôvodu, že súčasnosti v inom obsahovo totožnom spore rozhodol odvolací Krajský súd v Košiciach
rozsudkom č.k. 1Co/212/2012 zo dňa 24.10.2012 o prípustnosti dovolania, pre vyriešenie otázky

základného právneho významu, o ktorej rozhodnuté nebolo a jej vyriešenie bude mať podstatný vplyv
aj na toto prebiehajúce konanie, a to s poukazom na aplikáciu zákonného ust. § 575 Občianskeho
zákonníka.

Odvolací súd konštatuje, že vyriešenie tejto otázky, ako aj ďalší otázok formulovaných odporcom, nie sú

otázkami zásadného významu, pretože otázky, ktoré sa riešia v tomto konaní sú z rozhodovacej činnosti
súdov prvého stupňa aj odvolacích súdov jasne a nepochybne zodpovedané. Odvolací súd navyše
dodáva, že právne vec sp.zn. 1Co/212/2012 sa týka iných účastníkov konania, pričom o prípustnosti
dovolania odporcu krajský súd ani nerozhodoval.

Odvolací súd preto návrh odporcu na prerušenie odvolacieho konania zamietol.

Odporca v odvolaní voči rozsudku súdu prvého stupňa namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods.

2 písm. b), c), d) a f) O.s.p. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. odôvodnil tým,
že súd prvého stupňa nevykonal a nezdôvodnil nevykonanie navrhovaných dôkazov, a to dôkaz s
právnym spisom Ministerstva financií SR k vykonanej kontrole u odporcu a dôkaz výsluchom svedka
JUDr. Škapinca generálneho riaditeľa správy poistenia odporcu tak, ako to odporca navrhoval vo svojom
vyjadrení k podanej žalobe. Odvolací súd poukazuje na to, že odporca ani vo vyjadrení sa k žalobe ani

v priebehu ďalšieho konania na súde prvého stupňa nenavrhol vykonanie týchto konkrétnych dôkazov.

Rozhodnutiu súdu teda nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli

za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133-135
O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená

ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú tu dôvodne uplatnené ani ďalšie odvolacie dôvody podľa

§ 205 ods. 2 písm. c/, d) a f) O.s.p.

Odvolací súd tak konštatuje, že vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.

2 O.s.p.)Odporcavodvolaníargumentovalajskutočnosťamiuvádzanými užvkonanípredsúdomprvéhostupňa,
s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci a tieto
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Podstatou odvolacích námietok

odporcu je aj tvrdenie o zániku jej povinnosti plniť v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia, ktorá bola
vyvolaná postupom kontrolného úradu Národnej banky Slovenska pri výkone kontroly nad odporcom
ako subjektom poisťovníctva v r. 2007 až február 2008, teda nezávisle od jej vôle tretím subjektom ako
orgánom verejnej moci.

Pokiaľ je faktický a právny záväzok splniteľný, sťaženie podmienok plnenia, resp. to, že možno plniť s
väčšími nákladmi, nemá za následok zánik záväzku (viď § 575 ods. 2 OZ). Plnenie zo zmluvy nie je
vylúčené, resp. zakázané právnym predpisom, na ktoré odkazuje odporca (zákonom č. 95/2002 Z.z. o
poisťovníctve), nejde o nemožné plnenie.

Odvolací súd zdôrazňuje, že záver okresného súdu o tom, že zo strany odporcu išlo o bezdôvodné
krátenie poistného plnenia na základe platne uzavretej poistnej zmluvy vo výške 706,30 eur i vo výške
206,53 eur je správny a zákonný.

Vzťah z poistnej zmluvy je vzťahom súkromnoprávnym a je upravený predpismi súkromného
práva, predovšetkým Občianskym zákonníkom. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a osoba, ktorá s
poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (§ 788 ods. 1 OZ).

Vzťahy v poisťovníctve sú okrem toho upravené predpismi verejného práva, predovšetkým zákonom
č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ktorý upravuje najmä vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou,
riadením, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní, ako aj výkon dohľadu. Tento zákon je účinný od

15. februára 2008. Predtým upravoval verejnoprávne vzťahy v poisťovníctve zákon č. 95/2002 Z.z. o
poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Aj tento zákon upravoval predovšetkým vzťahy upravujúce
vznik, organizáciu, riadenie, vykonávanie činnosti a zánik poisťovní, vzťahy súvisiace s pôsobením
poisťovní z iných členských štátov a zahraničných poisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej
republiky a výkon dohľadu nad poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 uvedeného zákona).

Vzhľadom na rozdielny charakter právnych noriem rozlišuje teória práva v rámci kontinentálnych
právnych systémov dva podsystémy, a to právo verejné a právo súkromné. Pre právne normy
súkromného práva predovšetkým platí to, že právne subjekty tu majú rovné postavenie (platí tu princíp

ekvivalencie), naopak vo verejnom práve je jeden subjekt práva podriadený druhému, ktorý v právnom
vzťahu vystupuje ako silnejší (princíp subordinácie) [viď Knapp V. Teórie práva, I. vydání Praha, C.H.
Beck 1995 str. 68]. Obidva subsystémy práva sú založené na rozdielnych zásadách a princípoch. Medzi
základné zásady súkromného práva, patrí okrem iného zásada individuálnej autonómie, zásada, že
je dovolené všetko, čo nie je zákonom zakázané, zásada pacta sunt servanda a zásada dispozitívnej

právnej úpravy. Pre občianskoprávne vzťahy platí, že ich subjekty majú rovnaké postavenie (§ 2 ods. 2
OZ). To znamená, že jeden z účastníkov vzťahu nemôže jednostranným úkonom alebo „rozhodnutím“
založiť povinnosť druhého účastníka vo vzťahu a v rámci tohto vzťahu nemôže autoritatívne vynucovať
splnenie povinnosti druhého subjektu. Pokiaľ sa subjekty občianskoprávnych vzťahov nedohodnú na
svojich subjektívnych právach a právnych povinnostiach, môže byť splnenie takejto povinnosti vynútené

mocensky iba prostredníctvom orgánu štátu, ktorý je splnomocnený poskytovať požadovanú právnu
ochranu.

Názor odporcu, že ak jej bola rozhodnutím štátneho orgánu, ktorý vykonával právomoc podľa verejného

práva uložená povinnosť, môže to ovplyvniť existujúce občianskoprávne vzťahy, je nesprávny. Zmena
obsahu občianskoprávneho vzťahu môže byť vykonaná výlučne na základe predpisov súkromného
práva a spôsobom, ktorý si účastníci dohodli, alebo ktorý upravuje zákon.Odvolací súd konštatuje, že ak štátny orgán v rámci výkonu oprávnení vyplývajúcich z verejnoprávnych
predpisov uložil odporcovi povinnosť zosúladiť kalkulačné vzorce tak, aby zohľadnili všetky záväzky voči

poisteným, nemá to bez ďalšieho vplyv na už uzavreté poistné zmluvy.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa priznal
navrhovateľke úroky z omeškania od 17.05.2011 do zaplatenia z časti poistného plnenia 912,83 eur vo

výške 9,5 % ročne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti
odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 912,83 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 17.05.2011
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Ako vecne správny

potvrdil odvolací súd i výrok rozsudku o trovách konania, ako aj výrok o povinnosti odporcu zaplatiť
súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 54,50 eur (219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Odvolací súd zastáva názor, že nie je dôvod ani na vyslovenie prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3

O.s.p., keďže otázky formulované odporcom v odvolaní nie sú otázkami zásadného právneho významu.
Právna teória a judikatúra súdov dôsledne rešpektuje rozdiel medzi právnymi normami a právnymi
vzťahmi verejnoprávnej a súkromnoprávnej povahy s tým, že vzťahy súkromnoprávne je potrebné riešiť
iba podľa noriem súkromného práva, aj keby prípadné zmeny verejnoprávnych predpisov mali vplyv na
postavenie niektorého účastníka súkromnoprávneho vzťahu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Odporca bol v odvolacom konaní neúspešný, úspešná navrhovateľka si
uplatnila náhradu trov konania. Trovy právneho zástupcu navrhovateľky pozostávajú z jedného úkonu

právnej služby vo výške 101,25 eur + 1 x režijný paušál vo výške 7,81 eur, spolu 109,06 eur (§ 10 ods.
1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č 655/2004 Z.z.). Odvolací súd nepriznal navrhovateľke trovy odvolacieho
konaniaajzavyjadreniesaknávrhuodporcunaprerušeniekonania,keďženávrhodporcunaprerušenie
konania bol obsiahnutý v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.