Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111233357
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111233357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: F. U. - CORYN,
s miestom podnikania F., U. X, IČO: 32 925 042, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom
so sídlom Prešov, Jesenná 8, proti odporcovi: 1. Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, zastúpenému
JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, 2. Dopravný podnik mesta
Prešov, a. s., Bardejovská 7, Ľubotice, IČO: 31 718 922, o odstránenie stavby, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 10C/265/2011-192 zo dňa 14. 02. 2014 a o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 10C/265/2011-152 zo dňa 02. 07. 2013 takto

jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom návrh zamietol a vyslovil,
že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Navrhovateľ je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností parcely č.

3309/1 o výmere 11 296 m2 - zastavané plochy a nádvoria v k. ú. A. Q., ktorá je zapísaná na LV
č. XXXX (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“) a ktorá je zaťažená vecným bremenom, a to právom
neobmedzeného prechodu a prejazdu oprávneného - vlastníkov pozemkov parc. č. 3048 - 3094, ako
aj vecným bremenom podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z.. Na predmetnej nehnuteľnosti je postavená
stavba, miestna komunikácia o výmere 9 673 m2; vyplýva to z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 7C/725/2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 01. 07. 2008. V predmetnom konaní bolo zistené, že
predmetná nehnuteľnosť bola vedená v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. 855, k. ú. A. Q., v ktorej bol

vykonaný zápis dňa 15. 05. 1956, č. d. 502, kde podľa právoplatného vyvlastňovacieho výmeru Rady
ONV v Prešove zo dňa 07. 09. 1955 a geometrického plánu zo dňa 26. 04. 1955 bola zapísaná ako
parcela č. 744/50 odpísaná z vložky č. 236 tejto knihy a vlastnícke právo na ňu bolo vložené pre Krajský
zväz spotrebných družstiev v Prešove v celosti. Z LV č. XX, k. ú. Q. vyplýva, že ako vlastník parcely č.
744/50 bol pod položkou výkazu zmien 25/1967 zapísaný Československý štát, následne pod položkou
výkazu zmien č. 100/78 bol ako vlastník zapísaný Zdroj východoslovenský podnik, odštepný závod 1106,
Prešov a pod položkou výkazu zmien č. 76/92 bol ako vlastník zapísaný Zdroj Košice, štátny podnik,

ktorý bol následne sprivatizovaný. Z parcely č. 744/50 bola vytvorená parcela č. 128/1 o výmere 10
945 m2 pod položkou výkazu zmien č. 651/78. Na LV č. XXX, k. ú. A. Q. bol po privatizácií zapísaný
ako nový vlastník Zdroj Univers a. s. Košice. Pod položkou výkazu zmien č. 49/96, potom ako vlastník,
ktorý v konkurze od správcu konkurznej podstaty nadobudol aj predmetnú parcelu č. 128/1 bol zapísanýKarmen veľkoobchod potravín s. r. o., Prešov, pričom od spoločnosti Karmen nadobudol parcelu č.
128/1 do vlastníctva navrhovateľ; vklad bol povolený pod č. V 3538/2004 pod položkou výkazu zmien č.
222/2004 na LV č. XXXX. Ide o predmetnú parcelu s terajším parc. č. 3309/1 k. ú. A. Q.. Navrhovateľ v

predmetnomkonanísadomáhaodstráneniastavby,atoželeznýchstĺpovvpočte27ksspolusostatnými
súčasťami trolejbusovej dráhy, ktoré sú umiestnené na predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej je zapísaný
ako výlučný vlastník. V konaní bolo preukázané, že na predmetnej nehnuteľnosti je postavená miestna
komunikácia, ktorá nie je vo vlastníctve navrhovateľa. Napriek skutočnosti, že od roku 1972 na uvedenej
miestnej komunikácií vedie trolejbusová dráha, nebolo vydané rozhodnutie o zriadení obvodu dráhy v

zmysle účinného zákona o dráhach, pričom z procesu výstavby sa v archívoch zachovala len zápisnica
z kolaudačného konania trolejbusového vedenia Q. D. - Q. zo dňa 06. 10. 1972. Z dikcie zákona č.
513/2009 Z. z. vyplýva, že dané pásmo novej dráhy vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia,
pričom obvod dráhy je špecifikovaný rozhodnutiami špeciálneho stavebného úradu. Špeciálny stavebný
úrad na návrh prevádzkovateľa dráhy rozhoduje o tom, ktoré pozemky patria do obvodu dráhy len v
prípade pochybnosti o tejto skutočnosti. Takéto rozhodnutie v konkrétnej trolejbusovej dráhe doposiaľ

vydané nebolo. Súd dospel k záveru, že na vybudovanú stavbu trolejbusového vedenia Q. D. - Q.,
o odstránenie ktorej v konaní ide, sa vzťahuje zákon o dráhach účinný v čase rozhodovania súdu,
to znamená zákon č. 513/2009 Z. z.. V prejednávanej veci navrhovateľ žiada o odstránenie stavby v
zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaných dôkazov súd mal za preukázané,
že stavba - trolejbusové vedenie bola financovaná Okresným národným výborom v Prešove a bola

vystavená v roku 1972. Okresný národný výbor hospodáril so štátnymi prostriedkami vyčlenenými mu
štátom, pričom aj vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v tom čase (rok 1972) bol Československý štát,
ktorý nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v roku 1967 pod položkou výkazu zmien 25/67. Z týchto
skutočností vyplýva záver, že na predmetnú stavbu trolejbusového vedenia nemožno aplikovať režim
ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Za neoprávnenú stavbu totiž možno považovať iba takú stavbu,

ktorá bola zriadená na cudzom pozemku. V danom prípade bolo preukázané, že vlastníkom stavby -
trolejbusovéhovedeniaavlastníkompozemkuboltenistýsubjekt,atoČeskoslovenskýštát.Pretopokiaľ
v čase vzniku stavby bol vlastníkom stavby a vlastníkom nehnuteľností ten istý subjekt, nejde o stavbu
na cudzom pozemku, a preto nemožno na tento prípad aplikovať ust. § 135c Občianskeho zákonníka.
Od neoprávnenej stavby treba rozlišovať stavbu nepovolenú; v danom prípade neboli z archívov zistené

a zadovážené doklady o vydaní stavebného povolenia a ďalšie príslušné rozhodnutia. Preto by sa mohlo
jednať o stavbu nepovolenú, čo však by bolo možné riešiť len v zmysle stavebného zákona nie však
v tomto konaní. Súd je toho názoru, že pokiaľ sa navrhovateľ stal vlastníkom predmetného pozemku
v roku 2004, po 32. rokoch odo dňa vybudovania predmetnej stavby nadobudol vlastnícke právo od
svojhoprávnehopredchodcu,zktorýchžiadnynenamietalexistenciupredmetnejstavby,apretonemôže

žalobca získať viac práv než mal pôvodný vlastník. Teda ak pôvodný vlastník nenamietal skutočnosť, že
na jeho pozemku stojí predmetná stavba, nemôže takéto právo nadobudnúť navrhovateľ. Podľa názoru
súdu sa na navrhovateľa vzťahuje povinnosť v zmysle zákona o dráhach užívať nehnuteľnosti v obvode
dráhy tak, aby neohrozoval dráhu a dopravu na dráhe a zároveň je povinný umožniť prevádzkovateľovi
dráhy prístup k súčastiam dráhy cez svoje pozemky. Predmetné vecné bremeno, ktoré vzniká zo zákona

o dráhach, nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, nakoľko prevádzkovateľ dráhy nepodal návrh
na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľnosti. Ak by však bola splnená aj táto skutočnosť, súd sa
nemohol zaoberať prípadným vyplatením náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti (§ 4
zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach), lebo súd je viazaný návrhom na začatie konania. Jedná sa o
návrhové konanie, kde navrhovateľ žiadal postupovať podľa § 135c Občianskeho zákonníka. V tomto

konaní navrhovateľ nežiadal priznať náhradu podľa špeciálnej právnej úpravy (§ 4 zákona č. 513/2009
Z. z.), a preto súd návrh zamietol“

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanienavrhovateľ.Uviedol,žesúdprvého
stupňa sa mýli, pokiaľ má za to, že navrhovateľ žiadal o odstránenie stavby v zmysle ust. § 135c

Občianskeho zákonníka, keďže takéto tvrdenie nemá oporu v podanom návrhu, ani to nevyplýva z
vykonaného dokazovania. V konaní niekoľkokrát uviedol, že sa domáha odstránenia stavby v zmysle
ust. § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Súd prvého stupňa opomenul právny názor vyslovený
Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. III. ÚS 465/2010 z 05. 04. 2011 v znení opravného uznesenia
zo dňa 14. 06. 2011 a Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. 3Co/77/2011 zo dňa 16. 11. 2011.

Navrhovateľ až po rozhodnutí Ústavného súdu SR a po uznesení Krajského súdu v Prešove požiadal na
ústnom pojednávaní konanom dňa 30. 03. 2012 o odstránenie stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka, resp. žiadal o náhradu v zmysle zákona o dráhach s tým, že súd je oprávnený vysporiadať
vzťah iným spôsobom. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 09. 10. 2013 navrhovateľ opätovneuviedol, že trvá na odstránení stavby v zmysle ust. § 126 Občianskeho zákonníka. Aj Ústavný súd SR v
náleze sp. zn. III ÚS 465/2010 poznamenal, že platný Občiansky zákonník priznáva v § 126 vlastníkovi
právo na ochranu jeho vlastníckeho práva proti každému kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje.

Navrhovateľ sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že nejde o stavbu neoprávnenú. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/606/2004 zo dňa 16. 02. 2005.
K oprávnenosti Dopravného podniku mesta Prešov postaviť stavbu na pozemku, ku ktorému nemal
právo hospodárenia a bez súhlasu správcu, odvolateľ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR,
sp. zn. I ÚS 187/2003 z 15. 03. 2005. Podľa navrhovateľa aj s odkazom na vyššie uvedené rozhodnutia

Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR, ako aj na ustálenú súdnu prax, vyplýva, že v posudzovanej
veciDopravnýpodnikmestaPrešovpostavilvroku1972napozemku(terazvovlastníctve navrhovateľa)
stavbu trolejbusovej dráhy, aj keď mu chýbal k pozemku občianskoprávny titul, lebo k pozemku, na
ktorom zriadil stavbu trolejbusovej dráhy, nemal právo hospodárenia a ani súhlas správcu. Preto je
potrebné považovať takýto postup od začiatku ako neoprávnený a tento vzťah je potrebné posúdiť, t.j.
vysporiadať vzťah podľa právnej úpravy, ktorá nastala po 01. 01. 1992. Navrhovateľ má za to, že práve

z tohto dôvodu ústavný súd, ako aj odvolací súd vyslovil, že je potrebné vysporiadať vzťah podľa ust.
§ 135c Občianskeho zákonníka; v prípade neaplikácie ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka súd
prvéhostupňamalvzmysleust.§126ods.1Občianskehozákonníkarozhodnúťoochranenavrhovateľa
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Spôsob realizácie tejto ochrany je
vyjadrený v § 88 ods. 1 zákona č. 50/1967 Zb.. Navrhovateľ tak v zmysle slovenského právneho poriadku

má právo na riadny proces, v ktorom mu súd poskytne ochranu a rozhodne o odstránení stavby. Súd
prvého stupňa však zamietnutím žaloby svojvoľne odoprel navrhovateľovi základné procesné záruky
vyplývajúce z dohovoru, ktoré sú premietnuté v normách slovenského právneho poriadku. Ďalej uviedol,
že je irelevantné, keďže stavebný zákon inštitút premlčania nepozná a nepozná ho ani ust. § 126
Občianskeho zákonníka, aby súd neuviedol, na základe ktorého ustanovenia všeobecne záväzného

právneho predpisu dospel k záveru, že nárok žalobcu je po 32. rokoch premlčaný. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

So zreteľom na obsah odvolania, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku,
ktorým bol návrh zamietnutý, a preto výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté, že o trovách

konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti vo veci samej, ktorý odvolaním navrhovateľa napadnutý
nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a nadobudol právoplatnosť aj so zreteľom na to, že ide
o rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania a proti ktorému odvolanie nie je prípustné v zmysle
§ 202 ods. 3 písm. a) O. s. p..

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej, je potrebné konštatovať, že súd prvého
stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový
stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému
dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych
skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. V

súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd dodáva:

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí (§ 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak najmä tiež zriadiť

za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (§ 135c ods. 3
Občianskeho zákonníka).Ust. § 135c Občianskeho zákonníka upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku.
O neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak niekto zhotoví stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal
oprávnenie, resp. právny titul (nie je vlastníkom pozemku). Z hľadiska neoprávnenej stavby nie je

dôležité, z akého dôvodu vznikla neoprávnená stavba (omyl stavebníka, úmyselné konanie). Vlastníkom
neoprávnenej stavby je od začiatku stavebník, ktorý sa však nestáva vlastníkom pozemku. Vlastníkom
pozemku ostáva naďalej jeho pôvodný vlastník. Uvedený stav zodpovedá § 120 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, kde je uvedené, že stavba nie je súčasťou pozemku. Ust. § 135c Občianskeho zákonníka
sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Za

neoprávnenú stavbu sa nepovažuje zriadenie takej dočasnej stavby na cudzom pozemku, ktorú je
možné odstrániť jej demontážou. Tieto stavby nie sú nehnuteľnosťami, pretože nie sú pevne spojené
so zemou pevným základom. Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva
odstránením takejto stavby, a to žalobou na vypratanie nehnuteľnosti, ktorá sa považuje za vindikačnú
žalobu (§ 126 Občianskeho zákonníka).

Od neoprávnenej stavby je potrebné odlišovať stavbu nepovolenú, čiže tzv. „čiernu stavbu“, ktorá bola
síce postavená na pozemku vo vlastníctve stavebníka, ale bez príslušných administratívnych predpisov
a rozhodnutí. Väčšinou ide o stavbu bez stavebného povolenia, alebo o stavbu postavenú v rozpore
so stavebnými predpismi. Tieto otázky sa riešia v rámci správneho konania a v súlade so stavebným
zákonom (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších právnych predpisov).

Vychádzajúc z cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka má zásadný význam pre rozhodnutie v
predmetnej veci zistenie, aký bol vzťah vlastníka pozemku k vybudovaniu stavby - „trolejbusové vedenie
Q. D. - Q.“ na predmetnej nehnuteľnosti v čase začatia výstavby. Z výsledkov vykonaného dokazovania
súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že stavba trolejbusového vedenia bola financovaná

Okresným národným výborom v Prešove a bola postavená v roku 1972. -V tom čase Okresný národný
výbor hospodáril so štátnymi prostriedkami vyčlenenými mu štátom, z čoho nepochybne vyplýva, že
vlastníkom stavby v čase začatia výstavby bol nepochybne Československý štát, ktorý pozemok, na
ktorom stavba trolejbusového vedenia stojí nadobudol v roku 1967. Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom
stavbyavlastníkompozemkuvčasezačatiavýstavbystavbyboltenistýsubjekt,t.j.Československýštát

a nie odporca v 2.rade ako to mylne uvádza navrhovateľ v odvolaní. Preto pokiaľ v čase začatia výstavby
bol vlastníkom stavby a vlastníkom nehnuteľnosti ten istý subjekt, nejde o stavbu na cudzom pozemku
v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje problematiku neoprávnenej stavby na
cudzom pozemku.

Súd prvého stupňa správne skonštatoval a odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v konkrétnom prípade
ide o stavbu nepovolenú a nie o stavbu neoprávnenú. Je totiž nepochybné, že stavbu - trolejbusové
vedenie Q. D. - Q. zriadil Československý štát ako stavebník, a preto sa od začiatku Československý
štát stal jej vlastníkom. Je tiež nepochybné, že vlastníkom pozemku, na ktorom bola stavba postavená
bol v čase začatia výstavby Československý štát. Žiaden z nasledujúcich vlastníkov pozemku, či už

Zdroj, odštepný závod, Zdroj, štátny podnik (resp. Zdroj Univers, a. s.), ktorý vlastník od štátu nadobudol
vlastníctvo k pozemku, nenamietali existenciu stavby a nežiadali štát, aby stavbu odstránil.

O tom, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia svedčí rozhodnutie Prešovského
samosprávneho kraja zo dňa 31. 10. 2005 ako špeciálneho stavebného úradu (§ 120 zákona č.

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov; ďalej len
„stavebný zákon“). Z rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 31. 10. 2005 vyplýva, že
konanie o dodatočnom povolení stavby trolejbusovej dráhy je podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona
prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Rozhodnutím správneho orgánu č.
26710/2005/ODPK-012 zo dňa 17. 06. 2005 bolo účastníkom konania oznámené začatie konania o

dodatočnom povolení stavby trolejbusovej dráhy, ktorej vlastníkom je Mesto Prešov - odporca, vedenej
po nehnuteľnosti na parc. č. 128/1 (v súčasnosti ide o parcelu č. 3309/1) k. ú. A. Q., ktorej vlastníkom je
F. U. - CORYN - navrhovateľ. Správny orgán vzhľadom na neúplnosť podkladov pre rozhodnutie vyzval
Mesto Prešov na doplnenie dôkazov, že dodatočné povolenie stavby trolejbusovej dráhy nie je v rozpore
s verejnými záujmami a požiadal Mesto Prešov o doloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby

trolejbusovej dráhy a súhlas vlastníka pozemku F. U. s dodatočným povolením stavby trolejbusovej
dráhy. Dňa 12. 09. 2005 obdŕžal správny orgán od F. U. list zo dňa 09. 09. 2005, ktorým žiada správny
orgán rozhodnúť o odstránení stavby trolejbusovej dráhy v súlade s jeho návrhom, a to na základe
dostupných dokladov. Správny orgán nariadil na deň 18. 10. 2005 ústne pojednávanie, na ktorom sachcel pokúsiť o dosiahnutie dohody účastníkov konania v súlade s ust.§ 137 ods. 1 stavebného zákona.
F. U. sa na ústne pojednávanie nedostavil a Mesto Prešov predložilo správnemu orgánu žalobu F. U.
voči Mestu Prešov o odstránenie stavby podanú navrhovateľom F. U. na Okresnom súde Prešov dňa

14. 06. 2005, ktorou žiada (v predmetnom konaní) odstrániť železné stĺpy v celkovom počte 27 ks spolu
s ich základným uložením v zemi z jeho nehnuteľnosti, a to parcely č. 128/1 zapísanej na LV č. XXXX. Z
tohto dôvodu bolo konanie o dodatočnom povolení stavby - trolejbusovej dráhy, rozhodnutím prerušené.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v čase vzniku stavby (rok 1972) bol vlastníkom stavby a vlastníkom

nehnuteľností, na ktorom bola stavba postavená ten istý subjekt - Československý štát, a preto nejde
o stavbu na cudzom pozemku. Za neoprávnenú z hľadiska občianskoprávnej úpravy treba považovať
stavbu postavenú na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. Od takto
postavenej neoprávnenej stavby, pri ktorej chýba občianskoprávny titul na jej zriadenie, treba odlišovať
stavbu nepovolenú (čo je prípad v prejednávanej veci) podľa príslušných administratívnych predpisov,
tzv. čiernu stavbu. Ide o stavbu zriadenú bez stavebného povolenia, prípadne o stavbu postavenú v

rozpore so stavebným povolením.

Je nepochybné, že stavba trolejbusového vedenia bola postavená bez stavebného povolenia a je preto
stavbou nedovolenou tzv. čiernou stavbou. Tento stav má za následok len použitie administratívnej
sankcie, a preto príslušný stavebný úrad môže stavebníkovi uložiť sankcie za porušenie stavebných

predpisov (§ 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona). Samotné porušenie stavebných predpisov
stavebníkom, t. j., že stavbu stavebník zriadil na svojom pozemku, ale bez stavebného povolenia,
nemôže byť dôvodom pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej v zmysle ust. § 135c Občianskeho
zákonníka.

Ak navrhovateľ v odvolaní uvádza, že v predmetnom konaní sa domáha odstránenia stavby postupom
podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, v tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že ide o
administratívnu sankciu - odstránenia stavby, o ktorej nerozhoduje súd, ale stavebný úrad v správnom
konaní. Naviac ako vyplýva z obsahu spisu Prešovský samosprávny kraj, odbor dopravy ako príslušný
špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona rozhodnutím zo dňa 16. 08. 2005 rozhodol o

zastavení správneho konania vo veci navrhovateľa F. U. - CORYN o odstránenie stavby trolejbusovej
dráhy, t. j. železných stĺpov a kábelového vedenia na parcele č. 128/1 zapísanej na LV č. XXXX, k. ú.
F.. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR ako príslušný dráhový správny úrad podľa § 63 a §
65 ods. 1 písm. c) zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach a podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní, rozhodnutím zo dňa 07. 09. 2005 zamietol odvolanie F. U. - CORYN proti rozhodnutiu

Prešovského samosprávneho kraja o zastavení správneho konania vo veci návrhu navrhovateľa na
zrušenie trolejbusovej dráhy z jeho nehnuteľností a napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle ust. § 13 zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach účinného v čase
vydania rozhodnutia, dopravnú cestu určenú na pohyb dráhového vozidla možno zrušiť len na návrh
vlastníka dráhy, pričom navrhovateľ - F. U. - CORYN nie je vlastníkom dráhy.

Oprávnenosť stavby - trolejbusovej dráhy je treba posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá platila
v dobe vzniku stavby (rok 1972), ale vyporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na
ktorom je stavba umiestnená prebieha podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu o
neoprávnenej stavbe (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2392/99). To platí aj pre stavby

zriadené pred 01. 01. 1992, socialistickou organizáciou. Podľa názoru Najvyššieho súdu ČR, na ktorý sa
navrhovateľ odvoláva sp. zn. 31Cdo/606/2004 (R 23/2006) platí: „pokiaľ však postup pri zriadení stavby
tzv. socialistickou organizáciou na cudzom pozemku bol od začiatku neoprávnený je potrebné vykonať
vyporiadanie podľa § 153c Občianskeho zákonníka“. V prejednávanej veci práve oprávnenosť stavby
vyplývala z toho, že stavebník postavil stavbu v roku 1972 na pozemku, ktorý mu v čase zriadenia stavby

vlastnícky patril, a preto nemôže ísť o stavbu postavenú na cudzom pozemku.

Pre rozhodnutie vo veci samej má význam aj to, že navrhovateľ je vlastníkom len pozemku, na ktorom
je umiestnená stavba komunikácie vo vlastníctve odporcu v 1.rade. Ktokoľvek kto užíva túto stavbu
komunikácie je v právnom vzťahu len s odporcom v 1.rade ako jej vlastníkom. Bez ohľadu na to, či

stavba komunikácie nachádzajúca sa na parcele registra „C“ KN č. 3309/1 je miestnou komunikáciou
v zmysle ust. § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o cestných komunikáciách alebo je verejnou účelovou
komunikáciou v zmysle § 22 ods. 3 uvedeného zákona, je oprávnený túto stavbu komunikácie užívať
obvyklým spôsobom ktokoľvek. To platí aj pre vlastníka pozemku, na ktorom je táto stavba komunikáciepostavená. Vlastník pozemku - navrhovateľ nemôže užívať stavbu komunikácie na ňom postavenú inak
než spôsobom, akým sa komunikácia obvykle užíva. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje:

Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov
a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých
priestoroch alebo objektoch. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové
komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu
môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka (§ 22 zákona o pozemných

komunikáciách). Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obce. Účelové komunikácie sú vo vlastníctve
štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb (§ 3d ods. 3, 4 zákona o pozemných
komunikáciách). Správu pozemných komunikácií vykonávajú obce, prípadne právnické osoby nimi
na tento účel založené alebo zriadené, ak ide o príjazdové úseky ciest vo vlastníctve obce, o
miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce (§ 3d ods. 5 zákona o pozemných
komunikáciách). Vlastník pozemku, na ktorom je postavená stavba komunikácie nemá vo vzťahu k

tejto stavbe komunikácie žiadne iné práva než ktorýkoľvek iný užívateľ komunikácie. V zmysle § 6 ods.
1 zákona o pozemných komunikáciách, premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné
predpisy. V jej medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom
na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a
dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie. Nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

Tak ako už bolo konštatované vyššie, stavba komunikácie postavená na parcele registra „C“ KN č.
3309/1 je miestnou komunikáciou, je vo vlastníctve odporcu v 1.rade a bola postavená v roku 1972
stavebníkom Československým štátom. Na vybudovanú stavbu trolejbusového vedenia, odstránenia
ktorej sa navrhovateľ v predmetnom konaní domáha, sa vzťahuje zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach

účinný v čase rozhodovania súdu. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona v obvode dráhy nemožno
vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť dráhu alebo dopravu na dráhe; činnosti, ktoré nesúvisia s
prevádzkou dráhy, ani s dopravou na dráhe možno vykonávať len so súhlasom prevádzkovateľa dráhy.
Vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný užívať ich tak, aby neohrozovali dráhu
alebo dopravu na dráhe a je povinný umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup k súčastiam dráhy cez

svoje pozemky. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľností v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie
súčasti dráhy a vykonanie činnosti podľa ods. 2 a 3. Oprávnenie prevádzkovateľa dráhy podľa ods. 2
a 3 sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnostiach v obvode dráhy a na prístupových cestách
k obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľnosti podá prevádzkovateľ dráhy. Ak
je vlastník alebo užívateľ nehnuteľností obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom

užívaní nehnuteľnosti; má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania
nehnuteľnosti; toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa
zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľnosti (§ 4 ods. 4 zákona o dráhach). Z citovaného
ustanovenia vyplýva, že navrhovateľ ako vlastník nehnuteľností v obvode dráhy je povinný strpieť
umiestňovanie súčasti dráhy a vykonávanie činnosti podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona o dráhach. Oprávnenia

prevádzkovateľa dráhy podľa § 4 ods. 2 a 3 citovaného zákona sú vecnými bremenami viaznucimi
na nehnuteľnosti, t. j. parcele registra „C“ KN č. 3309/1, na ktorej je umiestnená stavba miestnej
komunikácie vo vlastníctve odporcu v 1.rade. Z ust. § 4 ods. 4 citovaného zákona vyplýva, že ak je
vlastník alebo užívateľ nehnuteľností obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom
užívaní nehnuteľností má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania

nehnuteľnosti. Keďže tento nárok v predmetnom konaní uplatnený nebol, nemohol súd o tomto nároku
rozhodovať. V predmetnom konaní sa navrhovateľ ako vlastník pozemku domáhal voči stavebníkovi
ochrany na súde postupom podľa § 135c, § 126 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na vyjadrenie navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09. 10.
2013, na ktorom uviedol: „My trváme na odstránení stavby, vychádzame z rozhodnutia Krajského súdu

v Prešove zo dňa 16. 11. 2011, ktorý uviedol, že vec je treba posúdiť v zmysle § 135c“ (č. l. 172 spisu). V
konaní ale výsledkami vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom bolo nepochybne preukázané,
že nejde o stavbu neoprávnenú v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, ale o stavbu nepovolenú.
Samotné porušenie stavebných predpisov stavebníkom, t. j., že stavbu zriadil na svojom pozemku, ale
bez stavebného povolenia, nemôže byť dôvodom pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej v zmysle ust.

§ 135c Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa teda navrhovateľ v predmetnom konaní domáhal odstránenia
stavby v zmysle ust. §135c, § 126 Občianskeho zákonníka, správne postupoval súd prvého stupňa, keď
návrh ako nedôvodný zamietol s poukazom na skutočnosť, že na predmetnú stavbu sa režim ust. § 135cObčianskeho zákonníka nevzťahuje, lebo stavebník stavby v čase jej výstavby mal právo na svojom
pozemku stavbu zriadiť.

K odvolacej námietke navrhovateľa, že súd prvého stupňa neuviedol, na základe ktorého ustanovenia
všeobecne záväzného právneho predpisu dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je po 32 rokoch
premlčaný, odvolací súd uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia niet ani zmienky o tom, aby súd prvého
stupňa posudzoval navrhovateľom uplatnený nárok ako premlčaný. V tejto súvislosti súd prvého stupňa
len uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľ stal vlastníkom predmetného pozemku v roku 2004, teda po 32.

rokoch odo dňa vybudovania stavby stavebníkom, nadobudol vlastnícke právo od svojho právneho
predchodcu, pričom žiadny z predchádzajúcich vlastníkov pozemku nenamietal existenciu predmetnej
stavby, a preto nemôže získať neskorší vlastník, t. j. navrhovateľ viac práv než mal pôvodný vlastník.
Inakpovedané,akpôvodnývlastníknenamietalskutočnosť,ženajehopozemkustojípredmetnástavba,
nemôže takéto právo nadobudnúť navrhovateľ, teda neskorší vlastník pozemku. S tým sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a zdôrazňuje to, čo už bolo konštatované vyššie, že na navrhovateľa

sa vzťahuje povinnosť v zmysle zákona o dráhach užívať nehnuteľnosti v obvode dráhy tak, aby
neohrozoval dráhu a dopravu na dráhe a zároveň je povinný umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup
k súčastiam dráhy cez svoje pozemky. Vecné bremeno, ktoré vzniklo zo zákona o dráhach, nebolo
doposiaľzapísanédokatastranehnuteľnosti,nakoľkoprevádzkovateľdráhynepodalnávrhnavykonanie
záznamu v katastri nehnuteľnosti. Ak by však bola splnená aj táto skutočnosť, súd sa nemohol v konaní

zaoberať prípadným vyplatením náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa § 4 ods.
4 zákona o dráhach, nakoľko súd je viazaný návrhom na začatie konania. Ide o návrhové konanie a v
predmetnom konaní navrhovateľ ako vlastník pozemku sa domáhal ochrany podľa ust. § § 135c, § 126
Občianskeho zákonníka. Naviac, pokiaľ nebola splnená podmienka, aby došlo k zriadeniu stavby na
cudzompozemku,toznamená,ževdanomprípadesúdnemoholrozhodnúťaniotom,abybolozriadené

vecné bremeno za náhradu postupom podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tým, že predmetné
vecné bremeno vzniklo zo zákona, ktoré je upravené v špeciálnom právnom predpise, t. j. v zákone o
dráhach, tento má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou Občianskeho zákonníka, a preto súd
nemohol v tomto konaní rozhodovať ani o náhrade za vecné bremeno v zmysle ust. § 135c ods. 3
Občianskehozákonníka.Priposudzovanínárokuvzmysle§4ods.4zákonaodráhach,jenutnézisťovať

to, či je vlastník nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní
nehnuteľností, čo nie je možné preskúmavať v predmetnom konaní, lebo súd je viazaný návrhom, ktorý
v predmetnej veci podal navrhovateľ.

V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľovi muselo byť už v čase,

keď sa stal vlastníkom predmetného pozemku (v roku 2004)
známe, že predmetnú nehnuteľnosť nemôže nikdy v budúcnosti užívať inak ako bežný užívateľ stavby
pozemnej komunikácie. Preto právo navrhovateľa nie je porovnateľné s právami iných vlastníkov
pozemkov, ktoré boli zastavené bez vyžiadania súhlasu, či dokonca proti vôli vlastníkov pozemku.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením po
právoplatnom skončení tohto konania vo veci samej (§ 224 ods. 4 O. s. p.).

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením priznal znalcovi Ing. U. X., PhD. za vypracovaný znalecký
posudok č. 16/2013 zo dňa 15.06.2013 znalečné vo výške 599,34 Eur, ktoré pozostáva z tarifnej odmeny
za: znalecké šetrenie na mieste, preštudovanie problematiky týkajúcej sa merita sporu, vypracovanie
znaleckého posudku vrátane príloh 36 hodín á 13,28 Eur = 478,05 Eur, z paušálnej odmeny za prevzatie

a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 Eur a z hotových výdavkov za písomné vyhotovenie posudku
(5 x 2,65 Eur = 13,30 Eur), čiernobiele vyhotovenie listu A4 (58 ks x 0,1 Eur x 5= 29,00 Eur), farebné
vyhotovenie listu A4 (12 x 0,83 x 5 = 49,80 Eur), vyhotovenie fotografií (9 x 0,66 Eur = 5,95 Eur) a
poštovné (3 x 1,10 Eur = 3,30 Eur). Zároveň upravil učtáreň súdu, aby po právoplatnosti uznesenia
vyplatila znalcovi sumu 599,34 Eur zo zálohy zloženej pod účtovným dokladom č. 48/12 - 12, pol. reg.

3268 sumu 150 Eur, zo zálohy zloženej pod účtovným dokladom č. 53/12 -12, pol. Reg. 3039 sumu 150
Eur a sumu 299,34 Eur preddavkovane zo štátnych prostriedkov.Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením č. k. 10C 265/2011 - 19 zo dňa 27.07.2012 bol do
konania pribratý znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhadu hodnoty nehnuteľnosti, aby zodpovedal
odborné otázky potrebné na objasnenie danej právnej veci. Znalec podal znalecký posudok včas a v

kvalite požadovanej súdom. Následne súd citoval ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 5 písm. b), §
14 ods. 3 písm. a), b), c), ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z.z.
o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
a uviedol, po preskúmaní povahy a rozsahu vykonaných úkonov, ich časovej primeranosti a dodržania
určenej lehoty priznal znalcovi znalečné v ním vyúčtovanej výške.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie navrhovateľ. Namietal nevykonanie
znaleckého posudku v súlade s platnými právnymi predpismi a tiež to, že znalecký posudok nebol
podaný v lehote stanovej súdom. Uviedol, že doba 36 hodín, ktoré si znalec vyúčtoval za vypracovanie
znaleckého posudku nezodpovedá náročnosti danej úlohy. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a
priznať znalcovi odmenu za 18 hodín.

Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa§139ods.2O.s.p.,akbolpodanýznaleckýposudok,vznikáprávonanáhraduhotovýchvýdavkov,

náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné vypláca.
O znalečnom súd rozhodne do 30 dní od vykonania tohto dôkazu ( § 127 ods. 1). Ak bolo potrebné
vykonať doplnenie alebo opravu znaleckého posudku, lehota 30 dní plynie odo dňa vykonania dôkazu
doplneným alebo opraveným znaleckým posudkom.

V danej právnej veci bol súdom ustanovený znalec Ing. U. X., PhD za účelom ustálenia výšky náhrady za
zriadenie vecného bremena. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu spisu, najmä znaleckého
posudku, odvolací súd zistil, že písomný znalecký posudok spĺňa všetky formálne i obsahové náležitosti
vyžadované zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších
predpisov(ďalejlenzákonč.382/2004Z.z.).Celkováskladbaznaleckéhoposudkuumožňujepreskúmať

jeho obsah, znalecký posudok je jasný a zrozumiteľný.
Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v zákone
č.382/2004Z.z..Súdustanovíznalcanaposúdenieotázok,priktorýchsúpotrebnéodbornévedomostiči
skúsenosti. Napriek tomu, že výkon znaleckej činnosti nie je podnikaním (§ 2 ods. 7 zákona č. 382/2004
Z.z.), patrí znalcovi za podaný znalecký posudok znalečné, ktoré pozostáva z odmeny za duševnú

činnosť znalca a náhrad (náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času). Od nikoho nemožno
požadovať, aby prácu vykonával bez nároku na odmenu (výkon tzv. nútených prác).

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa priznal znalcovi znalečné v zmysle písomného
vyúčtovania doručeného súdu dňa 17.06.2013 (v spise na č. l. 76). Odvolací súd je toho názoru,

že priznané znalečné zodpovedá úkonom, ktoré boli znalcom vykonané. Odvolaciu námietku žalobcu
týkajúcu sa neprimeranosti výšky znalečného za písomne vypracovaný znalecký posudok odvolací
súd považoval za neopodstatnenú. Skutočnosť, že znalecký posudok obsahuje skutkové zistenia v
neprospech žalobcu, resp. také okolnosti, s ktorými žalobca nesúhlasí, môže mať samé o sebe za
následok nepriznanie znalečného za jeho vypracovanie. V prípade znaleckej činnosti ide o náročnú

duševnú činnosť, ktorej trvanie nemožno exaktne merať. Navyše ani sám žalobca nešpecifikoval, v čom
mala spočívať neprimeranosť a nadhodnotenie vyúčtovanej odmeny.

Rovnako nedôvodná bola aj odvolacia námietka navrhovateľa týkajúca sa oneskoreného vypracovania
znaleckého posudku. Z obsahu spisu vyplýva, že znalec prevzal spisový materiál dňa 09.01.2013,

pričom písomným podaním zo dňa 15.03.2013 požiadal súd o predĺženie lehoty na vypracovanie
znaleckého posudku z poveternostných dôvodov a z dôvodu dočasnej neprítomnosti znalca na území
republiky. Dňa 15.04.2013 mu konajúcim sudcom bol predĺžený termín na vypracovanie znaleckého
posudku do 15.05.2013 z dôvodu nepriaznivého počasia, pre ktoré nemohol vykonať práce v teréne.
Je pravou, že znalec predložil súdu znalecký posudok dňa 17.06.2013, avšak samotná táto skutočnosť

nie je dôvodom pre priznanie tarifnej odmeny v polovičnom rozsahu tak, ako to požadoval žalobca.
Je potrebné zdôrazniť, že lehota na vypracovanie znaleckého posudku je lehotou sudcovskou, nie
zákonnou, a teda je možné ju predĺžiť z objektívnych dôvodov, ktoré v danom prípade boli naplnené(dočasná neprítomnosť znalca, nemožnosť zabezpečiť presnú identifikáciu polohy železničných stĺpov
v území a ich fotodokumentáciu).

Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, a preto uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.