Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713201302
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713201302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Zlaty Simkovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: D.. F. Q., bytom X., G. O. XXX/
XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. advokátska kancelária Legal Counsels, s.r.o.,
Bratislava, Tallerova 10, proti žalovanému: V. P., bytom X., ul. G.. XXX/XX, štátne občianstvo Slovenská
republika, v konaní o zaplatenie 7.483,34 eur s prísl., o odvolaní žalobcu ako aj žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 12C/26/2013-256 zo dňa 10.12.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti uplatnenej istiny nad sumu 4.826,95
eur; zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 441,40 eur; v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa
zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom doručeným súdu dňa
19.6.2008 pod sp. zn. 12C/81/2008 domáhal, aby súd zaviazal odporcu mu zaplatiť sumu 193.709,90
Sk a uložil mu povinnosť odstrániť všetky stĺpiky oplotenia spolu s natiahnutým ostnatým drôtom stojace
na pozemku parcelné č. XXX, zapísaného na LV č. XXX katastrálne územie X.. Návrh odôvodnil tým,

že začiatkom roku 2007 začali susedské spory a odporca dňa 27.2.2007 svojvoľne zbúral plot na jeho
pozemku parcelné č. XXX s odôvodnením, že zasahuje do jeho nehnuteľnosti. Následne zbúral drevenú
stenu na hospodárskej budove nachádzajúcej sa na jeho pozemku, čím narušil jej statiku tým, že skrátil
krokvy, ako aj nosnú časť strechy. V dôsledku konania odporcu si nechal vyhotoviť technickú správu
geodeta, z ktorej vyplýva, že plot, ktorý mu odporca zbúral, sa nachádzal na jeho pozemku. Rovnako
na vlastnom pozemku bola postavená hospodárska budova, ktorú odporca poškodil a rovnako plot,
ktorý odporca postavil z ľavej strany hospodárskej budovy, zasahuje do jeho pozemku. Uplatnená škoda

bola vyčíslená projektantom v žalovanej výške rozpočtom. Odporca svoje konanie odôvodnil tým, že
kamenný múr na hospodárskej budove pokladá za múr spoločný s tým, že hranica medzi pozemkami
má viesť stredom tohto múru, preto aj upravil časť hospodárskej budovy tak, že túto skrátil do úrovne
polovice múru. Z vyjadrení príbuzných sa dozvedel, že hospodárske budovy postavili ešte starí rodičia
a z opačnej strany bola postavená hospodárska budova susedov, ktorá časom schátrala. Výšku škody
vyčíslil v nákladoch potrebných na uvedenie veci do pôvodného stavu. Odporca nabil železné stĺpiky za
hospodárskou budovou od stredu múru hospodárskej budovy. Na konci pozemku zostal pôvodný stĺpik,

a takto malo dôjsť k vytvoreniu klinového pozemku, ktorý odporca osadil ostnatým drôtom.
3. Podľa odporcu, v roku 1980 bol fakticky stav taký, že na pôvodnom kamennom múre, ktorý bol
postavený na hranici pozemkov, stáli dve hospodárske budovy, ktoré mali jednu spoločnú stenu, a to
spomínaný múr a nad múrom drevenú priečku. Jednalo sa o dve zrkadlové stavby. Predchodcovianavrhovateľa asi v rokoch 1986 - 1987 zo svojej časti hospodársku budovu obnovili tak, že zabrali celý
kamenný múr. On upravil strechu hospodárskeho prístrešku navrhovateľa tak, že táto skončila v polovici
múru. Práce mal vykonať odborne s tým, že prístrešok odoláva počasiu. Práce vykonal odborne a

prístrešok odoláva počasiu. Následne strhol staré oplotenie spočívajúce z drevených stĺpikov a zhnitého
pletiva a na toto miesto nabil kovové stĺpy smerujúce do stredu kamenného múru, ktoré spojil ostnatým
drôtom.Pokonzultáciisprávnympredchodcomnavrhovateľazbúralkamennýplotspájajúcirodinnýdom
a hospodársku budovu a namiesto neho osadil nové oplotenie, ktoré začína v strede múru hospodárskej
budov. Spochybnil výšku škody uplatnenú navrhovateľom, ktorá bola vyčíslená ako náklady na nový

plot a novú strechu.
4. V priebehu súdneho konania navrhovateľa požiadal o zmenu návrhu spočívajúcu v jeho rozšírení,
podľa ktorého si od odporcu uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 224.388,80 Sk.
5. Rozsudkom zo dňa 26.11.2009 súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa v časti uloženia
povinnosti odporcu posunúť stĺpiky oplotenia na skutočnú hranicu pozemku parc. č. XXX a XXX
vedených na LV č. XXX katastrálne územie X. a v časti uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi

nárok na náhradu škody vo výške 7.448,34 eur vylúčil na samostatné konanie. Po zrušení uvedeného
prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom v jeho zamietavej časti bol podaný protinávrh pôvodne
označených odporcov, aby súd určil, že hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. Q., a
to parc. č. XXX, zapísanej na LV č. XXX k. ú. X. a parc. č. XXX, zapísaná na LV č. XXX a ďalej medzi
parcelou XXX zapísanej na LV č. XXX a parcelou č. XXX, zapísanej na LV č. XXX prebieha v bodoch X,

XX, X, X., X ako je to zakreslené v grafickom náčrte označenom ako príloha č. X znaleckého posudku
č. XX/XXXX, vypracovaným znalcom D.. E. K.. Tento odôvodnili tým, že v minulosti neboli hospodárske
budovy postavené tak, že spoločná drevená stena šla šikmo cez múr, ale vždy boli postavené tak, že
spoločná drevená stena prechádzala stredom múru.
6. Rozsudkom 12C/81/2008 zo dňa 25.9.2013 súd prvej inštancie uložil odporcovi a ďalšiemu

účastníkovi konania povinnosť spoločne a nerozdielne na vlastné náklady posunúť existujúce oplotenie
nachádzajúce sa medzi pozemkovou parcelou XXX vedené na LV č. XXX a pozemkovou parcelou XXX,
vedenej na LV č. XXX, a to na skutočnú katastrálnu hranicu určenú v zmysle prílohy č.X vytyčovacieho
návrhu k znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovaným znalcom D.. E. K.. Zároveň určil, že hranica
medzi nehnuteľnosťami, a to parcelou č. XXX vedenej na LV č. XXX a parcelou č. XXX vedenej na

LV č. XXX prebieha v bodoch X - XX tak, ako je to zakreslené v grafickom náčrte označenom ako
príloha č. X vyššie uvedeného znaleckého posudku. V danom prípade mal súd prvej inštancie za
preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný, a to v časti uloženia povinnosti posunúť
oplotenie do miesta hraníc vyznačených znalcom bodmi XX a X prílohy č. X znaleckého posudku.
Uviedol, že bez vedomosti o dohode pôvodných vlastníkov o osadení múru sa nepresvedčil o skutočnej

hranici pozemku, pred stavbou nezabezpečil jej vytýčenie, čo malo za následok, že z časti oplotenie
zasahuje do pozemku navrhovateľa. Poukázal na to, že osadenie plotu z časti na cudzom pozemku
po dohode strán nemohlo bez ďalšieho zakladať vstup do oprávnenej držby pozemku pod plotom
právnym predchodcom odporcu z ospravedlniteľného omylu a vydržať inú hranicu, než to zodpovedá
mapovým podkladom. Pokiaľ išlo o návrh navrhovateľa o uložení povinnosti odstránenia stavby na

úroveň katastrálnej hranice, zamietol ako nedôvodný. Uviedol, že stavba spočíva na múre, ktorý je
zároveň časťou stavby samotného navrhovateľa a tento bol postavený vychádzajúc pred viac ako 100
rokmi. Pôvodné stavby hospodárskych budov boli postavené v dávnej minulosti presne nezistenými
vlastníkmi tak, že každá zo stavieb využívala polovicu múru, osadeného na hranici pozemkov. Časom
došlo k ich čiastočnej deštrukcii a následnej obnove. Toto nebolo účastníkmi spochybnené až do

spracovania posudku a následného tvrdenia navrhovateľa, že hranica má prebiehať tak, ako ju vo
svojom náčrte vyznačil znalec, teda od vonkajšej hrany múru po jeho stred na druhej strane. Vzhľadom
ku skutočnosti, že užívací stav spoločnej steny, ktorá nepozostáva z dvoch samostatných múrov, bol
nerušenýaždoroku1987,kedytentospoločnýmúrprekrylprirekonštrukciihospodárskejbudovyprávny
predchodca navrhovateľa bez zrejmého úmyslu meniť právne vzťahy, je možné logicky usudzovať,

že medzi pôvodnými vlastníkmi susediacich pozemkov existovala dohoda o založení spoluvlastníctva
k spoločnému múru s užívaním tak, že každý zo spoluvlastníkov si na polovici múru založil svoju
hospodársku stavbu a to pretrvalo doposiaľ. Nie je podstatným, že následkom času došlo k postupnému
poškodeniu časti múru. Prechod, resp. prevody vlastníctva právnych predchodcov účastníkov na ich
osoby tento zvláštny spoluvlastnícky vzťah k múru neriešili a nedošlo k jeho zrušeniu ani zákonným

spôsobom. V takomto prípade bez zreteľa na vlastnícku hranicu stanovenú znalcom nie je daný právny
základ na uloženie povinnosti odstrániť časti stavby na múre do hranice, ako ju vyznačil znalec bodmi
XX- XX. Zároveň nie je ani zákonný dôvod na určenie hranice medzi pozemkami v tejto časti podľa
návrhu odporcov v bodoch X -XX, pretože každá zo strán užívala polovicu múru, ktorej východiskovébody určil znalec inak. Protinávrh odporcov o určenie hranice medzi pozemkami v bodoch XX, X, X, X
súd neuznal dôvodným, pretože hranice medzi pozemkami sú mimo spoločného múru daného bodmi
XX, X tak, ako ich určil znalec a v časti pod stavbou, múrom, rovnako neprebiehajú v bodoch XX, X

posudku. Zároveň mal za preukázané, že právni predchodcovia odporcov vstúpili do dobromyseľnej
držby sporných častí nehnuteľností parcely č. XXX v hraniciach, ako ich vyznačil znalec bodmi X - XX a
po uplynutí vydržacej doby skutkový stav prerástol do stavu právneho. Túto skutočnosť mal potvrdenú
nielen z výpisov pozemkovoknižných zápisníc, ale aj výpoveďou svedka P. V., ktorý podrobne popísal
priebeh pôvodného oplotenia z oboch strán múru hospodárskych budov, ktorý bol situovaný na stred

múru. Svedok H. Q. síce uviedol, že za hospodárskou budovou odporca demontoval aj oplotenie z
pletiva, ktoré bolo posadené na krajnú stranu múrika smerom k odporcom, avšak nepochybne toto
oplotenie bolo realizované v neskoršom období ako pôvodné drevené oplotenie a malo súvisieť so
zamedzením prechodu domácich zvierat na pozemok odporcov. Vlastnícke hranice medzi parcelami
č. XXX a XXX teda neprebiehajú tak, ako to zodpovedá mapovým podkladom, ale z titulu vydržania
právnymi predchodcami odporcov v bodoch X a XX tak, ako zodpovedá protinávrhu odporcov. Uvedený

rozsudok odvolací súd rozsudok zo dňa 19.3.2014 pod sp. zn. 1Co/4/2014 potvrdil.
7. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody navrhovateľa, súd prvej inštancie tento považoval iba
začiastočnedôvodný.Oprotipôvodneuplatnenejvýškenárokunanáhraduškodyspoukazomnazávery
znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou D.. T. X. č. XX/XXXX žalobu upravil a žiadal zaviazať
odporcu na náhradu škody vo výške 4.826,95 eur a v prevyšujúcej časti žiadal konanie zastaviť.

8. Súd prvej inštancie mal za nesporne preukázané, že v minulosti právni predchodcovia strán sporu
boli vlastníkmi nehnuteľností, rodinných domov, zastavaných pozemkov a záhrad v bezprostrednom
susedstve v k.ú. Q. pod K.. V presne nezistenej dobe boli nimi zrealizované vo dvoroch hospodárske
budovy - maštale, situované sčasti na kamennom múre postavenom medzi nehnuteľnosťami a
tento slúžil ako podklad pre drevené nadstavby nehnuteľností končiace samostatnými strechami.

Uvedené hospodárske budovy prestali časom slúžiť svojmu účelu a došlo k deštrukcii drevených
nadstavieb a častí múrov. V 8O-tych rokoch právny predchodca navrhovateľa obnovil hospodársku
budovu z pôvodného materiálu tak, že drevenú nadstavbu vyhotovenú svojpomocne umiestnil od
strany suseda na celý kamenný múr. Pri obnove hospodárskej budovy teda nebolo postupované v
súlade z minulosti rešpektovaným užívacím stavom a ani v súlade s údajmi evidovanými v katastri

nehnuteľnosti deklarovanými znaleckým posudkom D.. E. K.. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiamnavrhovateľomdošlomedziúčastníkmikonaniavroku2007 kusporuopriebehhranice
pozemkov vyústiaceho fyzickým konfliktom. Následne odporca skrátil drevenú časť hospodárskej
budovy navrhovateľa tak, že zadnú časť po celej dĺžke posunul do približne polovice šírky kamenného
múru a túto stavebnú úpravu realizoval svojpomocne podľa vlastnej úvahy popísanej znalcom D.. X. a

následne na uvoľnenej časti kamenného múra osadil vlastnú stavbu. Nepochybne sa odporca dopustil
protiprávneho konania zásahom do konštrukcie nehnuteľnosti navrhovateľa, čím zasiahol do jeho
majetku a jeho práva vec držať, užívať a nakladať s ňou. Svojím konaním spôsobil poškodenie veci a
medzi jeho protiprávnym konaním a vznikom škody je preukázateľne príčinná súvislosť. Aj keď zákon
v určitých prípadoch vylučuje zodpovednosť osoby za vznik škody, avšak pre svojpomoc musia byť

splnené zákonné predpoklady, a teda musí ísť o neoprávnený zásah, ktorý hrozí bezprostredne a na
jeho odvrátenie je oprávnená osoba bezprostredne ohrozená a odvrátenie musí byť primerané zásahu.
Pod bezprostrednosťou je potrebné rozumieť taký stav, že zásah sa už priamo vykonáva, bezprostredne
sa pripravuje, prípadne tento už nastal, ale jeho účinky sú krátkotrvajúce, a preto ešte odvrátiteľné.
Svojpomoc už nemožno uplatniť, keď zásah trvá dlhší čas. V čase rekonštrukcie nehnuteľnosti v 80 -

tych rokoch minulého storočia odporca podľa vlastného vyjadrenia už susediace nehnuteľnosti užíval.
Nič mu teda nebránilo už pri realizácii rekonštrukcie hospodárskej budovy namietať túto skutočnosť
u právnych predchodcov navrhovateľa, prípadne odvrátiť neoprávnený zásah do svojho vlastníckeho,
prípadne užívacieho práva a domáhať sa súdnej ochrany. Vychádzajúc z časových súvislostí realizácie
stavby a zásahu odporcu preto nebolo možné konštatovať dôvodnosť obrany s poukazom na ust. § 6

Občianskeho zákonníka.
8.Priurčenívýškyškodysúdprvejinštancievychádzalztoho,žepoškodenýmánároknanáhraduškody
ibavovýškepotrebnejnauvedenievecidopredošléhostavu.Škoduneustálilpodľanávrhunavrhovateľa
a jej vyčíslenia znaleckým posudkom D.. T. X. vo výške materiálu a prác potrebných na demontáž a
montáž novej strechy, ktorá by bola opätovne situovaná nad celým kamenným múrom a nákladov

na odstránenie časti nehnuteľnosti navrhovateľa na kamennom múre, pretože týmto by síce došlo
k obnoveniu nehnuteľnosti v pôvodnom rozsahu, avšak zhodnotenej a v časti situovanej na cudzom
pozemku, a to pozemku odporcu. Keďže užívacia hranica medzi susednými nehnuteľnosťami v časti
kamenného múru prebieha jeho stredom, čo bolo preukázané v inom konaní, a takto bola aj pôvodnehospodárska budova postavená, vyčíslil škodu v rozsahu stavebných prác a materiálu potrebného na
obnovenie nehnuteľnosti navrhovateľa v rozsahu rešpektujúcom predchádzajúci dlhodobý užívací
stav hraníc pozemkov a škodu ustálil s prihliadnutím k znaleckému posudku vypracovaného znalcom

D.. F. X. č. X/XXXX. Tento konštatoval, že súčasné stavebno-technické riešenie stavby zvolené a
realizované odporcom nie je postačujúce z hľadiska stability stavby. Pre splnenie požiadaviek noriem je
nutné realizovať výmenu jestvujúceho podopretia krokiev nevyhovujúcimi doskami v hrebeni väznicou
kotevnoukukrokvámklincovýmispojmi.Väznicamusíbyťzačapovanádostĺpikovatiemusiabyťťahovo
prikotvené k trámom stropu. Odstránená pomúrnica musí byť nahradená minimálne prepojením trámov

jediným hranolom, ktorý bude ťahovo prikotvený ku kamennému murivu. Hodnota stavebných prác a
investícií, ktoré treba vynaložiť, aby stavba v existujúcom stave mohla slúžiť svojmu účelu bola vyčíslená
na sumu 1.059,70 eur. Prílohou posudku bola aj technická správa, z obsahu ktorej vyplýva, že pri
pôvodnej konštrukcii prvky a spoje boli prevedené podľa klasických zásad tesárskych konštrukcií danej
doby výstavby. Po zásahu odporcu konštrukcia krovu je provizórne podopretá a je možné konštatovať,
že ide o prvky a spoje nevyhovujúce zásadám tesárskych konštrukcií ani technickej norme. Podľa

dodatku k znaleckému posudku pôvodné konštrukčné riešenie zastrešenia bolo síce z hľadiska statiky
nevyhovujúce, pretože toto riešenie bolo nutné sanovať doplnením spojov a stabilizačných prvkov, no
nebolo nutné odstrániť jednotlivé stavebné prvky. Hodnota stavebných prác nutných na stabilizáciu bola
vyčíslená na 176,20 eur. Uvedenú sumu súd preto odpočítal z výšky škody, pretože stavebné práce
potrebné na stabilizáciu pôvodnej konštrukcie nie sú v príčinnej súvislosti s konaním odporcu a aj bez

jeho zásahu by bol navrhovateľ tieto práce nútený vykonať. Pri stanovení výšky škody prihliadol na
zavinenie poškodeného, pretože rekonštrukcia nadstavby hospodárskej budovy bola situovaná v časti
na cudzom pozemku nerešpektujúc doterajší užívací stav. Rozsah tejto spoluzodpovednosti ustálil na
50 % vychádzajúc z minulosti rešpektovaných hraníc pozemkov v časti kamenného múru každého zo
susedov v jednej polovici.

9. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie v zákonnej lehote ako žalobca, tak i žalovaný.
10. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so závermi znaleckého posudku D.. X. z dôvodu, že tento sa
pri určení výšky náhrady škody obmedzil len na náklady súvisiace so zabezpečením stability stavby
a nie na zistenie nákladov potrebných na uvedenie veci do predošlého stavu. Podľa princípu úplnej
náhrady škody je potrebné škodu nahradiť vždy v plnom rozsahu. Vzhľadom na uvedené sa súd žiadnym

spôsobom nevysporiadal s otázkou náhrady škody uvedením veci do pôvodného stavu, teda aká je
hodnota nákladov za účelom uvedenia hospodárskej budovy do prevádzky schopného stavu, ako pred
zásahom odporcu vo februári roku 2007 a v auguste roku 2008. Z uvedeného dôvodu považoval za
vecne správne závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou D.. T. X., ktorým boli vyčíslené
celkové náklady za materiál a stavebné práce, ktoré by musel navrhovateľ vynaložiť na uvedenie

uvedenej hospodárskej budovy do pôvodného stavu v čase pred neoprávneným zásahom odporcu v
zmysle zásad podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
11. Zároveň mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky spoluúčasti navrhovateľa na škode,
nakoľko sa žiadnym svojím úkonom na vzniku škody nespolupodieľal a ani nebolo preukázané, že by
jeho konanie bolo príčinou škody.

12. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
vyhovie návrhu navrhovateľa v časti na náhradu škody vo výške 4.826,95 eur, prípadne aby rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
13. Žalovaný žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorým bola mu uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu škody vo výške 441,40 eur zmeniť a v uvedenej časti návrh zamietnuť. Považuje

za neakceptovateľné, aby sa podieľal na polovici tých investícií, ktoré boli potrebné na odstránenie
protiprávneho stavu zavineného navrhovateľom. Vyššie citovaný názor vychádza zo skutočnosti, že
by akceptoval záveru súdu, že je skutočne potrebné vynaložiť takéto náklady. Je však toho názoru,
že nebola objektívne preukázaná výška nákladov, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na to, aby sporná
nehnuteľnosť bola umiestnená tak, aby nezasahovala do vlastníctva odporcu.

14. Pokiaľ sa rozhodol konať svojpomocne a neboli splnené podmienky na takéto konanie, tak jeho
protiprávne konanie by sa dalo teoreticky posúdiť v priestupkovom konaní. Nemožno však konštatovať,
že protiprávnosť konania odporcu spočívajúca v spojpomoci je v súvislosti so škodou, ktorú mal spôsobiť
navrhovateľovi, a to z jednoduchého dôvodu, pretože navrhovateľ by musel vynaložiť sumu minimálne
vo výške 1.059,70 eur na to, aby dal vec do súladu s právom, a teda nemôže ísť o škodu. Zároveň nie je

možné použiť znalecký posudok D.. X. pre ustálenie výšky náhrady škody, nakoľko tento nevychádzal
z hodnoty poškodenej veci, z jej ceny v čase poškodenia, nezohľadňuje vek stavby, z ceny veci nebola
odpočítaná zrážka a nebolo skúmané, či náklady sú primerané vzhľadom k hodnote veci.15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o čiastočnom zastavení
konania v zmysle zásad § 379 - § 381 CSP spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 285 ods. 1 CSP) a zistil, že odvolania žalobcu, ako

aj žalovaného opodstatnené nie sú, a preto rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 CSP
potvrdil. V konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní, ktoré mu bezprostredne predchádzalo
(sp. zn. 12C/81/2008) bolo nesporne preukázané, že právni predchodcovia strán sporu boli vlastníkmi
nehnuteľností, rodinných domov, zastavaných pozemkov a z náhrad v bezprostrednom susedstve
v katastrálnom území Q. pod K.. V presne nezistenej dobe pred viac ako 100 rokmi boli právnymi

predchodcami strán sporu postavené pôvodné stavby hospodárskych budov, ktoré boli v časti situované
na kamennom múre postavenom medzi nehnuteľnosťami a tento spolu s kamennými základmi
smerujúcimi do pozemkov vlastníkov slúžil ako podklad pre drevené nadstavby končiace samostatnými
strechami. Uvedené hospodárske budovy prestali časom slúžiť svojmu účelu a došlo k deštrukcii ako
drevených nadstavieb, tak aj častí múrov. V 8O-tych rokoch minulého storočia právny predchodca
navrhovateľa, ako je zrejmé z výpovedí svedkov (Q., V., A.) obnovil hospodársku budovu využitím

pôvodného materiálu tak, že drevenú nadstavbu vyhotovenú svojpomocne umiestnil od strany suseda
na celý kamenný múr. Z uvedeného dôvodu preto pri obnove tejto hospodárskej budovy nebolo
postupované v súlade z minulosti rešpektovaným užívacím stavom, ani v súlade s údajmi evidovanými
v katastri nehnuteľnosti deklarovanými znaleckým posudkom D.. E. K., čo nesporne vyplýva aj zo
záverov právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie pod sp. zn. 12C/81/2008. V roku 2007 došlo

medzi navrhovateľom a odporcom k sporu o priebehu hranice pozemkov, ktorý viedol aj podľa názoru
odvolacieho súdu k protiprávnemu konaniu odporcu, ktorý zrealizoval svojpomocne podľa vlastnej úvahy
úpravudrevenejnadstavbyvovlastníctvenavrhovateľatak,žeskrátildrevenúčasťhospodárskejbudovy
a zadnú časť po celej dĺžke posunul do približne polovice šírky kamenného múru.
16. Podľa znaleckého posudku vypracovaného D.. F. X. č. X/XXXX bola pôvodná konštrukcia

hospodárneho objektu umiestneného na parcele č. XXX (vo vlastníctve navrhovateľa) tvorená
prízemnými kamennými múrmi s trámovým stropom a pultovou strechou, ktorá bola uložená na
hrebeňovej väznici a pomúrnici pri žľabe. Prvky a ich spoje boli prevedené podľa klasických zásad
tesárskych konštrukcií danej doby výstavby. Krov bol odporcom upravený nasledovným spôsobom, a
to tak, že pre potreby skrátenia zastavaného priestoru, a tým získania uloženia na strednom múre boli

jednotlivé krokvy jednostranne podopreté doskami s jedno až dvojklincovými spojmi. Dosky boli uložené
v dvojiciach do tvaru prierezu „L“ a pomúrnica, na ktorej boli ukladané aj trámy stropu bola následne
odstránená a po podložení jednotlivých trámov klátikmi, tieto boli skrátené. Uvedená konštrukcia
krovu síce bola provizórne podoprená, avšak ide o prvky a spoje, ktoré nielen že nezodpovedajú
zásadám tesárskych konštrukcií, ale ani technickej norme. Z uvedeného dôvodu stavebno-technické

riešenie zvolené a realizované odporcom nie je postačujúce z hľadiska stability. Následne tak, ako
to bolo uvedené vyššie znalec popísal práce a investície, ktoré bude potrebné vynaložiť, aby stavba
v existujúcom stave mohla slúžiť svojmu účelu, ktoré vyčíslil na sumu 1.059,70 eur. Podľa dodatku
k znaleckému posudku pôvodné konštrukčné riešenie zastrešenia uvedenej hospodárskej budovy
realizovanej právnym predchodcom navrhovateľa bolo nevyhovujúce s tým, že toto riešenie bude nutné

sanovať doplnením spojov a stabilizačných prvkov. Hodnotu stavebných prác nutných na stabilizáciou
pôvodnej konštrukcie z dôvodu nevyhovujúcich spojov prvkov vyčíslil na sumu 176,20 eur. Znalkyňa
D.. T. X. v znaleckom posudku č. XX/XXXX vyčíslila výšku nákladov za demontáž poškodenej strechy,
cenu materiálu potrebného na obnovenie poškodenej strechy a ostatného materiálu, výšku nákladov
na opätovnú montáž strechy a ostatné práce na sumu 2.282,28 eur. Uviedla, že strechu hospodárskej

budovy vo vlastníctve navrhovateľa po zásahu odporcu nie je možné uviesť do pôvodného stavu bez
toho, aby bola celá strecha demontovaná a následne za použitia nového materiálu opäť namontovaná.
Uviedla, že pri určení výšky škody vychádzala z ceny v čase poškodenia a pri jej stanovení započítala
opotrebenie, ale iba v tých položkách, ktoré boli odstránené a nahradené novými. Všetky ostatné
stavebné práce boli špecifikované bez amortizácie. Uviedla, že pri obhliadke za prítomnosti oboch

strán sa tieto zhodli, že strešná konštrukcia bola realizovaná v roku 1986, avšak materiál, z ktorého
bola vybudovaná, nebol predmetom debaty, preto vychádzala z toho, že v roku 1986 boli použité nové
materiály. Doplnkom k znaleckému posudku č. XX/XXXX vyčíslila celkovú výšku nákladov na obnovu
hospodárskej budovy do stavu pred zásahom odporcu v celkovej výške 4.826,95 eur, ktoré vyčíslila
bez použitia opotrebenia a doplnila stavebné práce na odstránenie časti strechy spočívajúcej v strešnej

konštrukcii osadenej na kamennom múre.
17. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nárok
na náhradu škody navrhovateľa ustálil v zmysle záverov znaleckého posudku D.. F. X., ktorým boli
vyčíslené celkové náklady stavebných prác a materiálu nevyhnutných na obnovenie nehnuteľnostinavrhovateľa v rozsahu rešpektujúcom predchádzajúci dlhodobý užívací stav hraníc pozemkov, ktorý
bol v konaní pod sp. zn. 12C/81/2008 právoplatným rozhodnutím súdu ustálený za vlastnícku hranicu
medzi susediacimi pozemkami strán sporu. Aj odvolací súd je toho názoru, že v prípade ustálenia

výšky škody podľa záverov znaleckých posudkov vypracovaných D.. T. X. by síce došlo k obnoveniu
nehnuteľnosti v pôvodnom rozsahu, avšak zhodnotenej a v časti situovanej na cudzom pozemku vo
vlastníctve odporcu, keďže išlo o náklady zodpovedajúce rozsahu prác a materiálu potrebných na
demontáž a montáž novej strechy, ktorá by bola situovaná nad celým kamenným múrom, a teda
opätovne by nedošlo k spravodlivému usporiadaniu sporných vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň

závery znaleckých posudkov vypracovaných D.. T. X., tak ako to vyplynulo z jej výpovedí vychádzali zo
stavu, že konštrukcia hospodárskej budovy vo vlastníctve navrhovateľa v roku 1986 bola realizovaná
z nových materiálov, pričom v skutočnosti bol použitý materiál pôvodnej konštrukcie po čiastočnej
deštrukcii realizovanej ešte začiatkom minulého storočia.
18. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá
právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho,

kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže
usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu
vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
19. Nepochybne k poškodeniu stavby hospodárskej budovy vo vlastníctve navrhovateľa došlo

neoprávneným zásahom odporcu popísaným v znaleckom posudku vypracovaným D.. F. X. č. X/XXXX,
ktorý bol realizovaný v rozpore so zásadami tesárskych konštrukcií a technických noriem a nebol
postačujúci z hľadiska stability stavby. Stotožňuje sa so závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie, že
vychádzajúc z časových súvislostí realizácie stavby a zásahu odporcu, nebolo možné konštatovať
dôvodnosť jeho obrany s poukazom na ust. § 6 Občianskeho zákonníka a pokiaľ ide o osobitné prípady

svojpomoci upravené v § 417 a § 418 Občianskeho zákonníka, teda na okolnosti nutnej obrany alebo
krajnej núdze sa odporca neodvolával a neprodukoval ani dôkazy preukazujúce odvracanie priamo
hroziaceho nebezpečenstva v prípade hroziacej škody. V čase rekonštrukcie stavby hospodárskej
budovy v 80 - tych rokoch minulého storočia už bol odporca podľa vlastného vyjadrenia vlastníkom
susediacich nehnuteľností, a teda mu nič nebránilo už pri realizácii rekonštrukcie túto namietať u

právnych predchodcov navrhovateľa, prípadne odvrátiť neoprávnený zásah do svojho vlastníckeho či
užívacieho práva a domáhať sa súdnej ochrany.
20. Každému vlastníkovi právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právo domáhať sa súdnej
ochrany proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. V danom prípade, pokiaľ
právni predchodcovia navrhovateľa bez právneho dôvodu umiestnili stavbu predmetnej hospodárskej

budovy čiastočne aj na pozemku odporcu, tento bol oprávnený sa domáhať súdnej ochrany svojho
vlastníckeho práva postupom podľa § 135c Občianskeho zákonníka a nie protiprávnym konaním
zasiahnuť do vlastníctva stavby navrhovateľa jej čiastočným odstránením. Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že pre neoprávnený zásah, tzv. svojpomoc musia
byť splnené zákonné predpoklady zadefinované v ust. § 6, § 418 a § 419 Občianskeho zákonníka, ktoré

však protiprávne konanie odporcu nespĺňalo.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu bol správny právny záver súdu prvej inštancie, ak pri určení výšky
náhrady škody prihliadol aj na spoluzavinenie poškodeného v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka
v rozsahu 50 %, ktorý zavinil protiprávny stav umiestnením rekonštruovanej hospodárskej budovy sčasti
napozemkuvlastníckypatriacomodporcovi,nerešpektujúcdoterajšíužívacístav,ktorýbolprávoplatným

rozhodnutím súdu neskôr ustálený ako vlastnícka hranica medzi susediacimi pozemkami strán sporu.
22. Zároveň súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ od celkovej výšky nákladov vyčíslených
znalcom D.. F. X. zodpovedajúcim hodnote stavebných prác a investícií, ktoré treba vynaložiť, aby
stavba v existujúcom stave mohla slúžiť svojmu účelu, odpočítal cenu stavebných prác potrebných
na stabilizáciu pôvodnej konštrukcie stavby hospodárskej budovy realizovanej právnym predchodcom

navrhovateľa pred neoprávneným zásahom odporcu, pretože tieto nie sú v príčinnej súvislosti s konaním
odporcu a aj bez jeho zásahu by bol navrhovateľ nútený tieto práce vykonať za účelom zabezpečenia
stability stavby.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol postupom podľa §396 CSP v spojení s
ust. § 255 CSP tak, že náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal, keďže ich odvolaniu

nevyhovel.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).