Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Tomášová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210869
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316210869.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: B. V., nar. XX.XX.XXXX,

bytom O. XXX, XXX XX O., zast. JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom, AK Pugačevova 1, 066
01 Humenné, proti žalovanej: B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie sumy
221,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 221,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia dlžnej sumy a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu vo vzťahu k žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 18.11.2016 na súde žalobu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
sumu vo výške 221,- eur a 8,5 % ročný úrok z omeškania od právoplatnostii rozsudku až do zaplatenia
a nahradiť mu zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 57,-
eur. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 22.02.2013 zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej žalovanej požičal sumu 321,-eur s tým, že žalovaná mu požičané finančné prostriedky

vráti do 25.12.2013. Žalovaná mu z požičanej sumy vrátila 100,- eur, zvyšok dlžnej sumy ostal doposiaľ
neuhradený a to napriek tomu, že ju žalobca na jej zaplatenie vyzval.

2. Žalovaná sa vo veci nevyjadrila.

3. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 221,- eur s prísl. S poukazom k uvedenému
súd dňa 13.09.2017 v súlade s § 177 ods. 2 a § 219 ods. 3 CSP vyhlásil v danej veci rozsudok bez

nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli
tunajšieho súdu dňa 31.07.2017.

Podľa § 177 ods. 2 zákona č. 160/2017 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pojednávanie
nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- eur,

b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4. Keďže boli splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v inej
ako spotrebiteľskej veci, súd tak učinil, pričom sa oboznámil s obsahom žaloby, Zmluvou o pôžičke zo
dňa 22.02.2013 a ďalšími s vecou súvisiacimi listinami a zistil tento skutkový stav:

5. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.02.2013 vyplýva, že v tento deň uzavreli žalobca ako veriteľ so
žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka. Na základe tejto zmluvy prenechal veriteľ dlžníčke peňažnú sumu vo výške 321,-eur,
pričom si strany dohodli úrok z pôžičky vo výške 10 % p.a.. Žalovaná ako dlžníčka podpisom tejto
zmluvy potvrdila prevzatie peňažnej sumy vo výške 321,-eur v hotovosti. Podpis žalobcu a žalovaného

na zmluve o pôžičke zároveň slúžil ako doklad - potvrdenie o odovzdaní a prevzatí finančných
prostriedkov žalovanou. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť jednorazovo vo výške 321,-
eur do 25.12.2013.

Zo Zmluvy o pôžičke zároveň súd zistil, že žalovaná dňa 20.3. žalobcovi vrátila 100,-eur a zostatok

dlhu tak predstavuje sumu 221,- eur. Nakoľko žalovaná už ďalšiu splátku nerealizovala a v stanovenom
termíne 25.12.2013 zostatok pôžičky neuhradila, predmetom konania je zaplatenie sumy 221,- eur.

6. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od

dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 490 zákona Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne

a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods.1 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

7. V predmetnej veci je nespornou skutočnosťou, že dňa 22.02.2013 uzavreli žalobca ako veriteľ so
žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, na základe ktorej prenechal veriteľ dlžníčke peňažnú sumu vo výške 321,-eur. Z predmetnej

zmluvy o pôžičke bolo preukázané, že dňa 22.02.2013 žalobca finančné prostriedky žalovanej odovzdal
v hotovosti. Účastníci zmluvy si v zmluve dohodli zapožičanie peňazí a v súlade s ust. § 658 ods.1 OZ
si za poskytnutie peňažnej pôžičky dohodli úroky a ti v článku II. bod1 vo výške 10% ročne.

Ďalej bolo preukázané, že žalovaná dňa 20.3. vrátila žalobcovi 100,- eur a tiež, že zostatok svojho dlhu

žalobcovi nesplatila a preto súd žalobe v časti uplatňovanej istiny vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi na istine sumu 221,- eur. Úrok z pôžičky si žalobca neuplatnil.

8. Podanou žalobou si žalobca uplatnil úrok z omeškania a to vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy odo
dňa právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia.

9. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.V danom prípade je takýmto vykonávacím predpisom nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa§3tohtonariadeniajevýškaúrokovzomeškaniaopäťpercentuálnychbodovvyššiaakozákladná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od právoplatnosti rozsudku a keďže súd rozhoduje podľa
momentálneho stavu priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, nakoľko v súčasnosti

je úroková sadzba ECB 0,00% p.a. a nie je možné určiť, aká bude úroková sadzba ECB v čase
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a takto priznaný úrok z omeškania nie je v rozpore s citovanými
zákonnými ustanoveniami a v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania súd žalobu
zamietol.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. V danom súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože
žalobca mal v konaní neúspech iba v nepatrnej časti s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.