Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204369
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8514204369.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov JUDr.
Mareka Košča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu: Q. E., H.. XX.XX.XXXX, C. X. Z. XXX/
X, K. Ľ., zastúpeného S. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, konajúcou JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou a konateľkou spoločnosti,

o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.046,48 eur s prísl. a iné, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/182/2014-59 zo dňa 26.2.2015 a proti dopĺňaciemu
rozsudku toho istého súdu č.k. 2C/182/2014-103 zo dňa 5.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26.2.2015 č.k. 2C/182/2014-59 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 5.12.2016 č.k. 2C/182/2014-103 v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.046,48 eur, vo výrokoch o určení neprijateľnosti zmluvných
podmienok, vo výroku o náhrade trov konania i o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 2C/182/2014-59 zo dňa
26.2.2015 rozhodol, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 046,48 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 62,50 eur na účet Okresného
súdu Stará Ľubovňa, č.ú. 7000161615/8180, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o
revolvingovomúveredňa9.12.2011,nazákladektorejžalovanýposkytolžalobcoviúverovýlimitvovýške

1.500,- eur s počtom splátok 42 splatnými 16. dňa v mesiaci s mesačnou splátkou, vrátane úrokov, 80,37
eur, celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3.375,54 eur. Z obsahu zmluvy vyplýva, že
žalobcovi mala byť poskytnutá čiastka vo výške 1.500,- eur, avšak skutočne mu bola vyplatená suma
1.284,25 eur, ktorú sa žalobca zaviazal splatiť žalovanému v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur,
pričom sa zaviazal splatiť celkovú čiastku 3.375,54 eur, ročná úroková sadzba úveru bola dojednaná
vo výške 70,01 %. Podľa internetových zistení na webovom sídle Národnej banky Slovenska súd zistil,

že v spotrebiteľských úveroch obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v decembri
2011 bola úroková miera spotrebiteľských úverov s fixáciou od 1-5 rokov v rozpätí od 10,87 % - 15,5
% a ročná percentuálna miera nákladov 16,80 %. Prvoinštančný súd právne vec súd posúdil podľa§§ 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458
Občianskeho zákonníka, §§ 1 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku

dňu uzatvorenia zmluvy (k 9.12.2011) a § 80 písm. c) 3 O.s.p. Mal za to, že účastníci konania uzavreli
zmluvu o revolvingovom úvere, pričom uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí
medzi absolútne obchody. Na druhej strane je nepochybné, že žalobca v danom prípade vystupoval ako
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, teda ako spotrebiteľ kým žalovaný vystupoval v rámci svojej podnikateľskej

činnosti, teda ako dodávateľ. V takomto prípade, okrem úpravy zmluvy o úvere v Obchodnom zákonníku
je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý je úpravou lex specialis k úprave Obchodného zákonníka a takáto
zmluva musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ust. § 53
a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv. Jednou z náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy medzi účastníkmi konania boli údaje o termíne

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej úrokovej sadzbe, výške a počte a termíne splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN a priemerná hodnota RPMN ku dňu podpísania zmluvy, ako
aj adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve o
revolvingovom úvere chýba adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, chýba údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny

splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený len údaj o výške mesačnej splátky,
vrátane úrokov a poplatkov bez špecifikácie, koľko činí mesačná istina, úrok a iné poplatky (§ 9 ods. 2
písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Absenciu týchto
údajov zákon č. 129/2010 Z.z. sankcionuje v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. tým, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu

bola poskytnutá. Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, teda žalobca bol povinný zaplatiť žalobcovi iba sumu, ktorú skutočne od
žalovaného obdŕžal.

3. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, má sa za to, že musí ísť o

také zmluvné dojednanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i
so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov. Zmluvné dojednanie
medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy podlieha súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov.

V revolvingovej zmluve stanovená ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % a ročná úroková
sadzba revolvingu 76,21 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na súdom zistené priemerné
úrokové miery v čase uzatvorenia zmluvy (10,87 % - 15,5 % p.a.). Žalovaným poskytnutá ročná úroková
sadzbaúveru70,01%arevolvingu76,21%jejednoznačnýúžerníckyúmyselveriteľaaakotakánemôže
požívať súdnu ochranu a je nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú podmienku odporujúcu dobrým mravom.

Takéto prevýšenie v danom prípade, až viac ako 5-násobne je netolerovateľné, zvlášť v spotrebiteľských
zmluvách.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že judikatúra súdov nikde nespochybnila, že neprimerané úroky nie
sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú

fundamentálny hodnotový poriadok (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/09 z 31.7.2009, NS
SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012, KS Prešov sp. zn. 3Co/67/2012 z 24.10.2012). Podľa právneho
názoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/138/2012 zo dňa 07. 05. 2013
cena plnenia (vrátane úrokov) nie je vyňatá zo súdnej kontroly, jej primeranosti a ani kontroly podľa
generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s odkazom na rozsudok Súdneho dvora

C-484/08 - Caja de Ahorros & Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios
Bancarios. Účastníkmi konania dojednaná úroková sadzba 70,01 % ročne podľa názoru súdu neobstojí
pri posudzovaní súladu jej výšky so zákonným znením ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného
od 01.06.2010, ale ani s poukazom na znenie ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z.,
ktorým sa stanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru a ktoré boli zrušené k

11.06.2010.

5. Prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že pri poskytnutej sume úveru 1.500,- eur je celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, suma 3.375,54 eur (čo je cca 225 %) a pri poskytnutom revolvingu790,84 eur je celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, suma 1.928,88 eur (čo je 243 %),
takéto dojednané odmeny sú vyššie ako samotná istina. Takúto zmluvnú odmenu súd považoval
za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi, pretože dojednaná odmena je vyššia ako samotná

istina. Súd považoval dojednanú zmluvnú odmenu ako zmluvnú podmienku za neprijateľnú aj z
dôvodu jej neurčitosti. Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa
9.12.2011neobsahujepovinnénáležitostivzmyslezákonaospotrebiteľskýchúveroch,absenciaktorých
spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z.), ako aj obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, potom má žalovaný právo len na vrátenie

skutočnej sumy, ktorú vyplatil žalobcovi. Vykonaním dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný
poskytol žalobcovi sumu 1.284,25 eur, pričom od žalobcu prijal plnenie v sume 2.330,73 eur. Plnenie nad
sumu 1.284,25 eur predstavuje v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je
žalovaný v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. povinný žalobcovi vydať. Z týchto dôvodov súd žalobe v časti
vydaniabezdôvodnéhoobohateniavsume1.046,48eurvyhovel.Žalobcaokremvydaniabezdôvodného
obohatenia žiadal určiť, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 9.12.2011,

uzavretý medzi účastníkmi konania je bezúročný a bez poplatkov. Otázku, či predmetná úverová zmluva
zo dňa 9.12.2011 je bezúročná a bez poplatkov, súd vyriešil ako otázku predbežnú (prejudiciálnu) vo
vzťahu k návrhu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak si môže súd určovaciu otázku
posúdiť prejudiciálne, nemôže toto otázku pojať do výroku svojho rozhodnutia. Žalobca žaloval priamo
plnenie - vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 80 písm. b) O.s.p.) potom už nemá naliehavý právny

záujem na určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Prvoinštančný súd mal za to, že žalobca na
určení, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 9.12.2011 je bezúročný a
bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem, preto v tejto časti žalobu zamietol.

6. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého, ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania. V
prejednávanej veci žalobca mal úspech v časti vydania bezdôvodného obohatenia (1. uplatnený nárok),
žalovaný v časti určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov (2. uplatnený nárok).
Keďže každý z účastníkov konania mal úspech v jednom uplatnenom nároku súd vyslovil, že žiadny

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Záverom konštatoval, že žalobca bol v konaní
oslobodenýodzaplateniapoplatkuasúdjehožalobevčastivydaniabezdôvodnéhoobohatenia vyhovel,
preto v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, zaviazal na úhradu súdneho
poplatku vo výške 62,50 eur podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov žalovaného.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že sa
nevyporiadal s jeho argumentáciou, ktorú uviedol vo vyjadrení k podanej žalobe. V konaní nebolo
ďalej ani preukázané, že by žalobca preukázal svoje tvrdenia o úhradách v sume, ako je uvedená vo
výroku rozhodnutia. Napriek tomu, že na túto skutočnosť bolo poukázané, súd sa s ňou nevyporiadal.
Prvoinštančný súd vo veci rozhodol na základe iných dôvodov, ako uviedol žalobca v podanom návrhu,

tieto neboli žalovanému vopred oznámené a nemohol k nim predložiť žiadne stanovisko. Takýto postup
súdu považuje za odňatie možnosti konať pred súdom. Tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne vec
posúdil aj po právnej stránke, kedy na základe nesprávnej interpretácie právnej normy dospel k tomu,
že by úver mal byť bezúročný a bez poplatkov. Ohľadne výšky a primeranosti odplaty sa súd neriadil
relevantným zákonným ustanovením a naopak v rozpore s ním - § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, zaviaže žalobcu
k náhrade trov konania, k náhrade trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

8. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí. Voči
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/182/2014-59 nemá námietky.

9. Prvoinštančný súd predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaného dňa
13.5.2015. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.9.2016 č.k. 11Co/82/2015-96 vrátil vec súdu

prvej inštancie. Konštatoval, že odvolací súd prv, než prejednal vec v dôsledku podaného odvolania,
dospel k záveru, že vec je treba vrátiť súdu prvej inštancie, a to z dôvodu, že podľa § 153 ods. 4 O.s.p.,
ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodnýchpodmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

10. Následne súd prvej inštancie v súlade s pokynom odvolacieho súdu vyhlásil dňa 5.12.2016 dopĺňací
rozsudok č.k. 2C/182/2014-103, ktorým určil, že zmluvné podmienky nachádzajúce sa v zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 9.12.2011 v článku 8 bod 8.1 a v článku 8 bod 8.4
v znení tak, ako je to presne špecifikované vo výroku dopĺňacieho rozsudku, sú pre svoju neprijateľnosť
neplatné. V dôvodoch tohto rozhodnutia poukázal na aplikáciu ust. § 225 ods. 1, 2 CSP, ust. § 298

ods. 2 CSP i ust. § 153 ods. 4 O.s.p.. Zdôraznil, že v rozsudku zo dňa 26.2.2015 pri výpočte výšky
bezdôvodného obohatenia priznaného žalobcovi, prihliadal na neprijateľnosť označených zmluvných
podmienok z dôvodu ich neurčitosti i z dôvodu, že vyjadrujú finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,
ktoré mu v skutočnosti po materiálnej stránke nie je dané a slúži iba záujmom dodávateľa.

11. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal žalovaný odvolanie. Namieta porušenie procesných

predpisov pri vydaní napadnutého doplňujúceho rozsudku. Odvolateľ tvrdí, že doplňovacím rozsudkom
sa má odstrániť pochybenie spočívajúce v tom, že súd nevyčerpal celý predmet konania vymedzený
žalobou. Doplňovací rozsudok neslúži, už z povahy veci, na to, aby konajúci súd doplňoval vydané
rozhodnutie o taký výrok, ktorý navrhnutý nebol a nemusel byť preto spravený. Postup konajúceho
súdu a vydanie napadnutého rozhodnutia vyvoláva pochybnosti o zákonnosti rozhodovania o skôr

podanom odvolaní proti rozsudku č.k. 2C/182/2014. Žalovaný má za to, že odvolací súd môže súdu prvej
inštancie dávať pokyny na nové rozhodnutie vo veci len jedným spôsobom, ktorým však nie je vrátenie
veci ako inak vybavená. A v tomto prípade to zjavne dodržané nebolo. Teda už samotná skutočnosť,
ako sa súdny spis dostal znovu na súd prvej inštancie, s podnetom odvolacieho súdu, je zaťažená
nezákonnosťou a zmätočnosťou. Súd prvej inštancie nemôže akceptovať vrátenie spisu súdu prvej

inštancie ako inak vybavenej veci, lebo to nie je prípad, kedy je súd prvej inštancie viazaný pokynom
a názorom odvolacieho súdu. Ďalším dôvodom odvolania je porušenie princípu zákazu reformatio in
peius. Podľa právnej teórie ako aj súdnej praxe nie je prípustné, aby na základe uplatneného opravného
prostriedku došlo k zhoršeniu postavenia toho, kto tento opravný prostriedok uplatnil. Súd prvej inštancie
nemal na základe žiadneho zákonného ustanovenia povinnosť určovať neprijateľnú podmienku. Zo

žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že prvoinštančný súd je povinný vydať dopĺňací rozsudok
na základe pokynu odvolacieho súdu. Takýto postup žiadny zákon neurčuje. Žalobca namieta tiež to,
kedy a či vôbec bol tzv. dopĺňací rozsudok vyhlásený. Túto skutočnosť súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku neuvádza a teda na mieste je záver, že rozsudok napadnutý týmto odvolaním ani nebol
verejne vyhlásený. V rozsudku sa neuvádza ani len to, či bolo zverejnené oznámenie o vyhlásení

rozsudku, či bol žalobca predvolaný a pod. Ďalším dôvodom je nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku. Z napadnutého výroku vyplýva, že ním označené ustanovenia zmluvných dojednaní majú
byť neprijateľnými podmienkami. Poukázal na absenciu akýchkoľvek skutkových a právnych okolností
a dôvodov, ktoré by zdôvodnili to, v čom úprava zmluvnej pokuty vo všeobecných dojednaniach
má spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. To, že je niečo upravené

v obchodných podmienkach, ešte nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Z
napadnutého rozsudku nie je zistiteľné nielen o akú nerovnováhu ide, ale aj to, z akých dôkazov ju
súd zistil. Podľa názoru žalovaného je rozsudok nepreskúmateľný, zmätočný, bez obsahu základných
náležitostí, ktoré sú naň kladené a samotnou podstatou znemožňuje žalovanému uplatniť právo na
opravné prostriedky. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý dopĺňací rozsudok a to bez vrátenia

veci súdu prvej inštancie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Pred prejednaním veci odvolacím senátom vyzval predseda senátu sporové strany podľa § 382
CSP, aby sa vzhľadom na závery rozhodnutí tunajšieho odvolacieho súdu, týkajúce sa tých istých
účastníkov v obdobných veciach - rozsudok č.k. 3Co/80/2016-67 zo 4. októbra 2016 a rozsudok č.k.

20Co/96/2016-105 zo dňa 28. marca 2017 písomne vyjadrili v lehote 10 dní od doručenia výzvy
- k aplikácii záverov vyplývajúcich z rozhodnutí Ústavného súdu SR, podľa ktorých k znakom právneho
štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1
ústavy (PL. ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou
uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v

rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99), teda to, že
obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. V zásadnej ústavno-právnej
rovineplatí,žejevrozporesinštitúciouprávnehoštátuavrámcinehospožiadavkouprávnejistoty,resp.predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným,
ba až protichodným spôsobom.

13. Žalobca v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutiami súdu v
rozsudkoch č.k. 3Co/80/2016-67 zo 4.10.2016 a č.k. 20Co/96/2016-105 zo dňa 28.3.2017.

14. Žalovaný v reakcii na výzvu súdu uviedol, že ako procesná strana, ktorá podala odvolanie,
trvá na uplatnenom opravnom prostriedku a nepovažuje rozhodnutia vo veci 3Co/80/2016-67 a

20Co/96/2016-105 za obdobné do takej miery, kedy by bola daná dôvodnosť pre aplikáciu záverov
vyplývajúcich z označených rozhodnutí Ústavného súdu SR.

15. Následne Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle ustanovení 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie

vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho
viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď

neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Aplikácia cit. ustanovení CSP je dôvodná napriek tomu, že
preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26.2.2015 bol vyhlásený súdom prvej inštancie
ešte za účinnosti O.s.p.. Pre takýto postup je opora v ust. § 470 ods. 1, 2 CSP.

16. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom

stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
súdov SR (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

17. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2
CSP) dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu,

či zrušenie odvolaním napadnutých výrokov rozsudku a dopĺňacieho rozsudku. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správne. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o
podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj
správne právne posúdil.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade ide o obdobnú vec, vedenú totožným žalobcom proti
tomu istému žalovanému, ktorá už bola vo viacerých prípadoch predmetom konania pred odvolacím
súdom na základe obdobných odvolacích námietok, podaných tým istým odvolateľom (žalovaným),
pričom v týchto konaniach sa odvolací súd dôsledne zaoberal dôvodnosťou odvolaní žalovaného. Ako
príklad odvolací súd uvádza rozsudky vydané v konaniach vedených na Krajskom súde v Prešove

rozsudok pod č.k. 3Co/80/2016-67 zo 4. októbra 2016 a rozsudok č.k. 20Co/96/2016-105 zo dňa 28.
marca 2017, ako aj rozsudok č.k. 2Co/172/2016-64 zo dňa 28.6.2017. Odvolací súd konštatuje, že
právne závery, ku ktorým dospeli odvolacie senáty v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci.

19. V prejednávanom prípade preto odvolací súd odkazuje na už vyššie uvedené rozsudky Krajského
súdu v Prešove, ako aj ďalšie rozhodnutia tohto odvolacieho súdu v obdobných veciach a v súvislosti s
uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd len dopĺňa nasledovné:

20. Prvoinštančný súd rozhodol správne a zákonne, ak vyhovel žalobe v časti o vydanie bezdôvodného

obohatenia. V prejednávanej veci bolo preukázané, že revolvingová zmluva, uzatvorená medzi
účastníkmi konania dňa 9.12.2011, neobsahuje povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, absencia ktorých spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný má
preto právo na vrátenie len skutočnej sumy, ktorú vyplatil žalobcovi. V danom prípade žalovaný poskytol
žalobcovi sumu 1.284,25 eur, pričom od žalobcu prijal plnenie v sume 2.330,73 eur. Plnenie nad sumu

1.284,25 eur predstavuje v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie bez právneho dôvodu,
ktoré je žalovaný v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať.21. Keďže žalobca zaplatil žalovanému viac finančných prostriedkov, ako mu bolo žalovaným
poskytnutých, na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné zaviazať žalovaného. Odvolací súd
sa preto s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.046,48

eur, plne stotožňuje.

22. Druhoinštančný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj odvolaciu námietku žalovaného, ktorou žalovaný
namietal nesprávnosť záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie, že zmluvné podmienky nachádzajúce
sa v zmluve o revolvingovom úvere uzavretej dňa 9.12.2011 v článku 8 bod 8.1 a v článku 8. bod

8.4 sú neplatné. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že poplatok, ktorý je predmetom bodu 8.1
a 8.4 zmluvy (odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru) podlieha súdnej kontrole s
poukazom na § 53 ods. 1 vetu druhú OZ. Uvedené ustanovenie je totiž potrebné vykladať v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„Smernica“). Podľa článku 4 ods. 2 Smernice hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k
definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo

služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné. Podľa
článku 3 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutýchna
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Vyššie uvedená úprava bola neskôr prijatá aj do nášho právneho
poriadku zákonom č. 575/2009 Z.z. a to od 1.3.2010. Od uvedenej doby preto § 53 ods. 1 OZ znie:

„Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané“.

23. Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú
základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok SAIA d AHORROSY MONTE
D PIEDAT D MADRID, EU: S: 2010:309, bod 34). Sporný poplatok, ktorý je poplatkom za možný odklad
splátok, rozhodne nie je základným plnením úverovej zmluvy a teda nepredstavuje jej hlavný predmet

plnenia. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly nie je samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej
strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. Rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo
veci Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Raabai proti OTK Jelzalogbank Zrt, bod 54). Podmienky, týkajúce
sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich

súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve
primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 zo dňa 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei, Iona Ofelia Matei
proti SC Volksbank Romania SA, bod 55, 56).

24. V danom prípade dohoda o cene za možný odklad splátok, spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť

za niečo, čo mu nie je dodané (tzv. teória skutočného plnenia). Za neprijateľnú zmluvnú podmienku
sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré
mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži záujmom dodávateľa. Zo súdnej kontroly by bola
vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor je však spochybnený už tým,
že ide o formulárovú dohodu. Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo a nepochybne ide o určitý

podiel z poskytnutého úveru, takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru, a
teda rozhodne nemohol byť odsúhlasený žalobkyňou. Súd preto dospel k záveru, že sporná zmluvná
podmienka nebola individuálne dojednaná. Súd pritom zdôrazňuje, že platí prezumpcia práve o tom,
že neprijateľná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods. 3 OZ.
Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol.

25. Pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné si uvedomiť, že žalovaný žalobcovi
zrazil z úveru sumu 215,75 eur ako poplatok za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadal o odklad
splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok (stanovenej doby práceneschopnosti alebo skončenie
pracovného pomeru) povolí jej odklad, ale maximálne troch splátok a to všetko za poplatok 215,75 eur pri

úvere vo výške 1.500,- eur. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce
odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ
ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 215,75 eur. Nepochybne ide o hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto správnerozhodol súd prvej inštancie, ak určil, že vyššie uvedené zmluvné podmienky sú pre ich neprijateľnosť,
neplatné.

26. Nie je dôvodná ani ďalšia odvolacia námietka žalovaného, že v prejednávanej veci nebolo možné
rozhodnúť o neplatnosti zmluvných podmienok dopĺňacím rozsudkom, pretože doplňovací rozsudok
neslúži už z povahy veci na to, aby konajúci súd doplňoval vydané rozhodnutie o taký výrok, ktorý
navrhnutý nebol a nemusel byť preto spravený, a že neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, na základe
ktorého by súd za vniknutej procesnej situácie mohol vydať takýto dopĺňací rozsudok.

27. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

28. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí vyhlasovať uznesenie o začatí konania,
ak mieni ex officio určiť v začatom spotrebiteľskom spore zmluvnú podmienku za neprijateľnú. V zmysle

rozhodnutia SDEÚ vo veci C-472/11, Bainf Plus Bank Zrt, stačí, ak vnútroštátny súd poskytne možnosť
stranám vyjadriť sa k ex offo preskúmaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky kontradiktórnym spôsobom,
no nemusí čakať, či spotrebiteľ navrhne, aby bola uvedená podmienka zrušená. Ústavný súd SR
v uznesení PLz. ÚS 1/2014-27 zásadu kontradiktórnosti v spojení s princípom jednotnosti konania
vykladá v tom zmysle, že pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je strane možnosť

vyjadriť sa k ex offo získaným dôkazom reálne poskytnutá v odvolacom konaní. Ak súd v akomkoľvek
spotrebiteľskom spore (spore zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacej so spotrebiteľskou zmluvou)
posúdi zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v inom zmluvnom dokumente súvisiacom so
spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, je povinný uviesť jej znenie vo výroku
rozsudku, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ tohto posúdenia nedomáhal.

29. Prvoinštančný súd preto postupoval správne, ak v prejednávanej veci aj bez návrhu dopĺňacím
rozsudkom vyhlásil zmluvné podmienky špecifikované v tomto rozsudku za neplatné. V tejto súvislosti
odvolací súd opätovne pripomína, že existujú už viaceré právoplatné súdne rozhodnutia (špecifikované
v predchádzajúcom texte a iné), ktorým bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka totožná s

predmetomtejtožaloby.Ktomutojepotrebnénavyšezdôrazniť,ženapriektomu,ževyhláseniezmluvnej
podmienky za neprijateľnú v jednom individuálnom spotrebiteľskom spore nie je záväzné pre posúdenie
tejto zmluvnej podmienky v inom individuálnom spotrebiteľskom spore, za predpokladu obdobných
skutkových okolností by mal súd rozhodnúť obdobne. Zaväzuje ho k tomu požiadavka právnej istoty
vyjadrená v článku 2 CSP, ako aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR. (napr. ÚS SR, sp.

zn. I ÚS 540/2012 obdobne napr. Ústavný súd SR, IV. ÚS 49/06, ÚS SR, III. ÚS 300/06). Zároveň
odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci nezistil ani žalovaným namietané porušenie zásady
kontradiktórnosti konania. Žalovaný sa mohol k preskúmaniu neprijateľných zmluvných podmienok
vyjadriť nielen v konaní pred súdom prvej inštancie, ale táto možnosť mu bola poskytnutá aj v odvolacom
konaní.

30. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú ani ďalšiu odvolaciu námietka žalovaného, že v
prejednávanej veci nie je zrejmé, kedy a či vôbec bol tzv. dopĺňací rozsudok vyhlásený a preto sa
žalovanýdomnieva,žedopĺňacírozsudokaninebolverejnevyhlásenýaspochybňuje,čibolozverejnené
oznámenie o vyhlásení rozsudku a či bol žalobca (zrejme myslel žalovaný, pozn. odvolacieho súdu)

predvolaný. K tomuto odvolací súd uvádza, že zo spisového materiálu jednoznačne plynie, že dňa
10.11.2016 bolo vyhotovené oznámenie (č.l. 100) o tom, že dňa 5.12.2016 o 10.30 hod. bude bez
nariadenia pojednávania vyhlásený dopĺňací rozsudok podľa § 219 CSP. Podľa záznamu uvedeného
na tomto oznámení, bolo oznámenie vyvesené na úradnej tabuli Okresného súdu Stará Ľubovňa
dňa 10.11.2016. Oznámenie o verejnom vyhlásení dopĺňacieho rozsudku bolo zverejnené odo dňa

10.11.2016 i na webovej stránke súdu.

31. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal žalobca. Výrok rozsudku, ktorým bola žaloba
v prevyšujúcej časti zamietnutá, nadobudol právoplatnosť a pri vyššie uvedenej zásade danej aplikáciouust. § 379 CSP nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom. Vychádzajúc z tohto procesného
výsledku konania niet dôvodu ani spochybňovať závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku o
náhrade trov konania účastníkov podľa vtedy účinného § 142 ods. 2 O.s.p..

32. Napokon prvoinštančný súd správne rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za
žalobcomuplatnenýnárokvčastivydaniabezdôvodnéhoobohatenia, vovýške62,50eur,podľapoložky
1písm.a/Sadzobníkasúdnychpoplatkov.Žalobca,ktorýbolvdanomsporevovecisamejúspešný,bolv
konanípodľa§2ods.2zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov

oslobodený od súdnych poplatkov, preto súd prvej inštancie správne rozhodol o poplatkovej povinnosti
žalovaného. V danom prípade ide kogentné ustanovenie (§ 2 ods. 2) zákona o súdnych poplatok, keď
povinnosť zaplatiť súdny poplatok na žalovaného prechádza priamo zo zákona, takže prvoinštančný súd
o poplatkovej povinnosti ani nemohol rozhodnúť inak. Keďže súd prvej inštancie určil súdny poplatok aj
v správnej výške, je odvolanie žalovaného nedôvodné, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
aj vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.

33. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutých častiach potvrdil ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p..

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.

2 C.s.p.. Žalobca trovy odvolacieho konania nežiadal a žalovaný, vzhľadom na výsledok odvolacieho
konania, na ich náhradu nemá právo.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov a § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).