Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/290/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213727
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614213727.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v spore
žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovaným 1/ V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. č. XX, XXX XX O., zastúpený advokátkou JUDr.
Elenou Matulovou, so sídlom Železničná č. 7, 987 01 Poltár, 2/ P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.
XXX/XX, XXX XX V., zastúpená advokátom JUDr. Ondrejom Szilágyim, so sídlom Haličská cesta 3200,
984 01 Lučenec, 3/ právnym nástupcom po nebohom H. Y., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom G.

XXX/XX, XXX XX V., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, 3a/ U. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. W.
XXX/XX, XXX XX V., štátny občan SR, 3b/ X. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. W. XXX/XX, XXX
XX V., štátny občan SR, 3c/ J. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. G. XXX/XX, XXX XX V., občan
SR, za účasti občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom
Šafárikovo námestie 79/7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 362 962, zastúpený advokátom
JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 4 491,30
€ s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/362/2015-184

z 12. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd pokračuje v konaní s právnymi nástupcami nebohého žalovaného 3/ H. Y., nar. XX. XX. XXXX,
ktorý zomrel XX. XX. XXXX a to U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. W. XXX/XX, XXX XX V. ako
žalovaným pod 3a/, X. Y., nar. XX. XX. XXXX, ul. W. XXX/XX, XXX XX V. ako žalovaným pod 3b/ a J.
Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. G. XXX/XX, XXX XX V. ako žalovaným pod 3c/.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

III. Žalovaní 1/, 2/ a občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so
sídlom Šafárikovo námestie 79/7, Bratislava - Staré Mesto majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania každý zvlášť v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaným 3a/, 3b/ a 3c/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným 1/ a 2/ ako spoludlžníkom a žalovanému 3/ ako
ručiteľovi domáhal zaplatenia sumy 4 491,30 € s príslušenstvom súd prvej inštancie zamietol. Z

dôkazov vykonaných v prvoinštančnom konaní mal za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ uzavreli s
právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava zmluvu o splátkovom úvere
č. 0341472786 dňa 27. februára 2006 podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,
na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 4 979,08€. Spotrebný úver nebol účelovo určený. Jeho návratnosť bola v zmluve dohodnutá 120 mesačnými
splátkami vo výške 68,04 € so splatnosťou prvej splátky úveru 10. marca 2006 a konečná splatnosť
úveru bola určená na 10. februára 2016. Dohodou o ručení uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou,

a. s. a pôvodným tretím žalovaným W. Y. prevzal na seba H. Y. záväzok, že uspokojí nároky veriteľa
z úverovej zmluvy č. 0341472786, ak dlžníci V. Q. a P. Q. tak neurobia. Žalovaní 1/ a 2/ si povinnosti
zo zmluvy o úvere neplnili, z tohto dôvodu postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/
na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/Ce z 13. 12. 2012. Postúpenie pohľadávky
oznámila Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava žalovanému 1/ dňa 18. 12. 2012. Žalobca adresoval dňa

04. 02. 2013 žalovaným 1/ a 2/ oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a výzvu k úhrade
sumy 6 549,96 €. Z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/Ce súd prvej inštancie zistil,
že žalovaný 1/ a 2/ vykonali poslednú úhradu splátky úveru 09. 09. 2009 vo výške 72,96 €. Zmluva o
splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava a žalovaným 1/ a 2/ bola podľa názoru
súdu prvej inštancie zmluvou spotrebiteľskou podliehajúcou ustanoveniam § 52 a nasledujúce zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a zákonu č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon č. 258/2001 Z. z.“). Súd prvej inštancie posudzoval, či zmluva o splátkovom
úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. a dospel k názoru, že úver
je podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávne uvedenej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej aj „RPMN“) a žalovaným 1/ a 2/ ako dlžníkom a

žalovanému 3/ ako ručiteľovi vznikla povinnosť vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi
iba sumu 4 979,09 €. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky
Slovenskej sporiteľne, a. s., ustanovenia ktorých umožňovali Slovenskej sporiteľni, a. s. v prípade
omeškania so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov v trvaní viac ako 10 dní vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. Pokiaľ žalovaný 1/, 2/ a nebohý H. Y. uhradili poslednú mesačnú splátku úveru 09. 09.

2009, vzniklo obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s. právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru dňom 20. septembra 2009. Týmto dňom podľa názoru súdu prvej inštancie začala plynúť trojročná
premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere v zmysle
§ 101 OZ. Slovenská sporiteľňa, a. s. v premlčacej dobe svoje právo na zaplatenie pohľadávky voči
žalovaným na súde neuplatnila, z tohto dôvodu považoval súd prvej inštancie námietku premlčania

vznesenú žalovanými v konaní za dôvodnú a celý uplatnený nárok 4 491,30 € za premlčaný.
1.1 Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava a žalobcom
z 13. 12. 2012 považoval súd prvej inštancie za neplatnú podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka
z dôvodu, že ak úver poskytnutý žalovaným 1/ a 2/ bol bezúročný a bez poplatkov, číselné údaje o
výške postúpenej pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a. s. žalobcovi v prílohe 1 k zmluve o postúpení

pohľadávok nemožno považovať za zodpovedajúce skutočnosti. V prílohe k zmluve o postúpení
pohľadávok nie je presne uvedená suma, ktorú žalovaní 1/, 2/ a 3/ do uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávok už Slovenskej sporiteľni, a. s. splátkami úveru zaplatili. Žalobcovi nemohla byť postúpená
pohľadávka z titulu príslušenstva pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky je preto neplatná pre
zrejmý rozpor so zákonom.

1.2 Pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s. Bratislava bola na žalobcu postúpená v rozpore so
zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách. Slovenská sporiteľňa, a. s. nezosplatnila celý úver. Žalobca
nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, preto ich nemôže v rozsahu vlastnej podnikateľskej
činnosti ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom je potrebné považovať za
spravovanie úveru. Žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Aj z tohto dôvodu je

zmluva o postúpení pohľadávok podľa názoru súdu prvej inštancie neplatná podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalobcovi chýba aktívna vecná legitimácia na uplatnenie nároku zo zmluvy o splátkovom
úvere č. 0341472786 z 27. februára 2006. Nebohý H. Y. ako žalovaný 3/ - ručiteľ môže podľa § 548 ods.
2 Občianskeho zákonníka uplatniť proti veriteľovi všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
Právne posúdenie nárokov žalobcu voči žalovanému 3/ je podľa dôvodov rozhodnutia prvoinštančného

súdu zhodné ako u žalovaných 1/ a 2/.
1.3 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskysúdnyporiadok(ďalejaj„O.s.p.“)tak,žežalovanýmaobčianskemuzdruženiuVŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV priznal nárok na náhradu trov konania vo výške uvedenej vo
výroku rozhodnutia a odôvodnenej v dôvodoch rozhodnutia.

2. V odvolaní doručenom Okresnému súdu Lučenec 7. marca 2016 žalobca vytýkal súdu prvej inštancie
nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca
predložil v konaní relevantné oznámenie postupcu adresované žalovaným o postúpení pohľadávkyspolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho
zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postupnej pohľadávky a povinnosťou súdu je
z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť

zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník sa v prípade doručenia takéhoto oznámenia nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ani jej neexistencie. Vyplýva to z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. 06. 2003 sp. zn. 4Obo/210/2001. Súd prvej inštancie
pochybil, ak napriek predloženým oznámeniam o postúpení pohľadávky ako prejudiciálnu otázku skúmal
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. I keď je žalobca toho názoru, že už predložením oznámenia

postupcu o postúpení pohľadávky preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu pre úplnosť v súvislosti
s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o postúpení pohľadávky v rozpore s § 92
ods. 8 zákona o bankách žalobca uvádza, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno
spájať s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Toto zákonné ustanovenie
neupravujepodmienkyplatnostipostúpeniapohľadávok,ibapodmienkyzasplneniaktorýchnedochádza
k porušeniu bankového tajomstva pri postúpení pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi

v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak
banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť
postúpenia pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť
spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Vzhľadom na dĺžku omeškania žalovaných so
splnenímsvojhozáväzkuvrozsahu1168dníkonalprávnypredchodcažalobcupripostúpenípohľadávky

v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda neporušil by bankové tajomstvo ani v prípade neodoslania
písomnej výzvy žalovaným na úhradu dlhu. Žalobca však predložil v konaní výzvu právneho predchodcu
žalobcu z 20. januára 2010, ktorou právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách vyzval žalovaného 1/ na úhradu omeškaných splátok. Existenciu výzvy
k úhrade dlžnej sumy potvrdil aj žalovaný 3/ na pojednávaní konanom dňa 22. 01. 2016. Žalobca

poukazujeajnavkonanípredloženúplatobnúhistóriuúveru,zktorejvyplýva,žežalovaníboliopakovane
právnym predchodcom žalobcu vyzývaní na úhradu dlžných splátok. Tým je preukázané, že právny
predchodca žalobcu konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách.
2.1 Akbyajžalobcapristúpilnanázorsúduprvejinštancie,žeustanovenie§92ods.8zákonaobankách
upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu zo znenia tohto ustanovenia

nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná.
2.2 V zmluve o splátkovom úvere si jej účastníci dohodli splácanie úveru v splátkach s presným
stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní termíny splátok nedodržali. Tým vzniklo
právnemu predchodcovi žalobcu právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Slovenská
sporiteľňa, a. s. toto právo nevyužila. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca ku dňu 23. 02.

2013 (márnym uplynutím lehoty 15 dní na zaplatenie pohľadávky v súlade s § 53 ods. 9 OZ) a to
podaním zo dňa 04. 02. 2013 označeným ako „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru“. V súlade s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 524 ods. 2 Občianskeho
zákonníka postúpil právny predchodca žalobcu na žalobcu pohľadávku so všetkými právami, ktoré sú
s ňou spojené. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky a jeho základným

právom podľa § 488 OZ je právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Spolu s postúpenou
pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva spojené s touto pohľadávkou, teda aj právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany
dlžníka zaplatiť v splátkach. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka sa
výlučne spôsobu zaplatenia dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa.

2.3 Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní uplatňovaná pohľadávka
je premlčaná. Tento názor vôbec nereflektuje na v konaní preukázaný skutkový stav. Žiadna zo strán
v konaní netvrdila, že Slovenská sporiteľňa, a. s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. K účinnému
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s § 53 ods. 9 OZ došlo až na základe podania
žalobcu zo 04. 02. 2013 ku dňu 23. 02. 2013. Premlčacia doba pre splátky splatné pred vyhlásením

mimoriadnej splatnosti úveru teda plynula pre každú splátku samostatne odo dňa splatnosti tej ktorej
splátky. Žalobca nepripúšťa, že by na daný právny vzťah žalobcu a žalovaných bolo možné aplikovať
Občiansky zákonník, napriek tomu v súvislosti s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne premlčania
pohľadávky uvádza, že pri plnení v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len
do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ svoje oprávnenie nevyužije, plynie premlčacia

doba pre každú splátku samostatne. Ak však dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku
veriteľovi, opätovne vzniká právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, pričom ak toto právo využije, tak
premlčacia doba všetkých splátok do budúcna začne plynúť od splatnosti tejto ďalšej nesplnenej splátky.
Žalobca využil svoje právo zosplatniť pohľadávku ku dňu 23. 02. 2013 na základe nezaplatenej splátkysplatnej dňa 10. 11. 2012. Aj v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa
premlčacej doby by začala plynúť premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka od 11. 11. 2012 (deň nasledujúci

po splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti) a pre splátky
splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by plynula samostatná trojročná premlčacia doba odo
dňa ich splatnosti pre každú samostatne. Žalobcovi nie je z rozhodnutia súdu prvej inštancie zrejmé, na
základe akých zákonných ustanovení dospel súd prvej inštancie k názoru, že pohľadávka bola splatná
20. septembra 2009, keď konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 10. februára 2016 a žalobca

si v konaní uplatnil len nepremlčané splátky úveru, teda splátky splatné od 10. septembra 2010 do
10. februára 2016. Súd prvej inštancie na predmetný záväzkový vzťah aplikoval nesprávny právny
predpis a navyše ho aj nesprávne interpretoval. Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne vo svojich
rozhodnutiach 2MCdo/3/2011 z 28. 04. 2011, 6MCdo/4/2012 zo dňa 27. 03. 2013 potvrdil správnosť
aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere. Z rovnakého
názoru o potrebe aplikovať na úverový vzťah Obchodný zákonník vychádza aj rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 24. 03. 2015 sp. zn. 7MCdo/9/2014.
2.4 Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola vypočítaná v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.
z. účinným a platným ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere. Zmluva o splátkovom úvere bola
uzavretá 27. februára 2006. Všeobecné súdy opakovane potvrdili, že zákon č. 258/2001 Z. z. v znení
účinnom do 30. 06. 2006 (do jeho novelizácie zákonom č. 264/2006 Z. z. účinnej od 01. 07. 2007)

obsahoval nesprávny vzorec na výpočet RPMN.
2.5 Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu k občianskemu
združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktoré vystupovalo v konaní ako vedľajší
účastník na strane žalovaných. Žalobca je toho názoru, že toto občianske združenie zneužilo inštitút
ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania a v danom prípade je namieste aplikácia ustanovenia

§ 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp.
zn. 17Co/91/2012 aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 9Co/420/2012 vyjadrili dôvodné
podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je ochrana konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková
činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobca
vychádza z názoru, že úmyslom zákonodarcu pri prijatí zákona č. 384/2008 Z. z., ktorým novelizoval

Občiansky súdny poriadok bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel
zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú
v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Žalobca nepovažuje trovy
právneho zastupovania vynaložené bývalým vedľajším účastníkom za účelne vynaložené.
2.6 Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo zruší

rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovaným aj voči občianskemu združeniu, ktoré vystupovalo na ich strane
ako vedľajší účastník.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ v tom zmysle, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie

súhlasí. Zopakoval, že posledná splátka úveru v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s. bola uhradená
v marci 2009. Ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu boli žalovaní v omeškaní splátok už 1168
dní, čo predstavuje 3,2 roka a preto je pohľadávka žalobcu premlčaná. Pri zmluve o splátkovom
úvere zo dňa 27. 02. 2006 vôbec nedošlo pôvodným veriteľom k zosplatneniu úveru. Spôsobilým
predmetom postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba splatná pohľadávka alebo

jej splatná časť za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky klientovi potom, ako bol klient
banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto zákonné predpoklady pre platné
postúpenie pohľadávky banky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou, musia byť splnené v
čase postúpenia pohľadávky. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa, a.
s. doručila žalovanému 1/ výzvu na úhradu nezaplateného splatného záväzku v zmysle § 92 ods. 8

zákona o bankách. Postúpením pohľadávky zo zmluvy o úvere v celom rozsahu na žalobcu postupovala
Slovenská sporiteľňa, a. s. v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca nie je subjektom
oprávneným poskytovať úvery, preto nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Za správny označila rozsudok súdu prvej inštancie aj žalovaná 2/. Predpokladom postúpenia
pohľadávky banky na inú osobu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je predchádzajúca písomná
výzvadlžníkovinazaplateniesplatnéhozáväzkuapostúpeniesplatnýchpohľadávok.Kudňupostúpenia
pohľadávky nebol splatný celý úver, keďže právny predchodca žalobcu nevyhlásil mimoriadnu splatnosťúveru. Zmluva o postúpení pohľadávok z 13. 12. 2012 uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a
žalobcom je neplatným právnym úkonom. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca
nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaná 2/

sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ak právny predchodca žalobcu v rámci trojročnej
premlčacej doby, ktorá začala plynúť 20. septembra 2009 sa nedomáhal zaplatenia pohľadávky voči
žalovaným, je táto pohľadávka premlčaná. Žiadala uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť jej náhradu trov
odvolacieho konania.

5. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu doručilo aj občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV. Zhodne so súdom prvej inštancie toto združenie tvrdilo, že žalobca nepreukázal
aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keďže nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pri postúpení pohľadávky musela Slovenská sporiteľňa, a.
s. okrem ustanovenia § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka dodržať aj ustanovenia zákona
o bankách. Postupca (správne postupník - poznámka odvolacieho súdu), ktorému bola pohľadávka

postúpená bankou je v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách povinný tvrdiť a dokázať, že pred
postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek
tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností
má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca tieto skutočnosti nepreukázal
a predmet sporu určený žalobcom nemá žiadny hmotnoprávny vzťah k žalovaným. Ak by žalobca

doložil súdu výzvu zo systému banky, musí preukázať, že túto výzvu banka skutočne žalovanému aj
zaslala. Ak by aj žalobca preukázal doručenie výzvy banky žalovanému a že po tomto doručení banka
vyčkala 90 dní a až následne postúpila pohľadávku na žalobcu, pohľadávka by nebola postúpená v
súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách z dôvodu, že nebola splatná. Právny predchodca žalobcu
pred postúpením pohľadávky nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Na žalobcu nemohla byť zo

strany postupcu postúpená pohľadávka, ktorej splatnosť ešte nenastala. Mimoriadnu splatnosť úveru
nemôže vyhlásiť žalobca, ktorý nemá bankovú licenciu. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie
a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť občianskemu združeniu trovy odvolacieho konania.

6. Žalobca dňa 30. januára 2017 súdu oznámil, že žalovaný 3/ H. Y. dňa XX. XX. XXXX zomrel.

6.1 Odvolací súd dopytom na Okresný súd Lučenec zistil, že konanie o dedičstve po nebohom H. Y.,
nar. XX. E. XXXX, naposledy bytom G. XXX/XX, V., ktorý zomrel XX. XX. XXXX sa vedie na tomto súde
pod sp. zn. 14D/302/2016 a na základe poverenia Okresného súdu Lučenec vo veci koná notárka JUDr.
Zdena Spodniaková, ktorá na žiadosť odvolacieho súdu dňa 13. 10. 2017 oznámila, že H. Y. zomrel
ako ovdovelý, bezdetný, rodičia ho predumreli, bez zanechania závetu. Ako dedičia v tretej skupine

boli povolaní X. Y., nar. X. U. XXXX brat poručiteľa, ktorý dedičstvo odmietol a po ňom prichádzajú ako
dedičia do úvahy jeho deti U. X. V.. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/XX, V. a X. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom W. XXX/XX, V., ktorí sa nachádzajú v zahraničí na neznámom mieste a doporučené zásielky od
notárky nepreberajú. V tretej dedičskej skupine bola povolaná dediť aj P. V., nar. XX. XX. XXXX sestra
poručiteľa, ktorá dedičstvo odmietla, rovnako ako jej deti W. B. a V. V.. Ďalší brat poručiteľa J. Y., nar.

XX. XX. XXXX odmietol dedičstvo do zápisnice súdneho komisára. Po ňom prichádzajú do úvahy ako
dedičia po poručiteľovi H. Y. jeho deti P. Q., nar. XX. apríla XXXX (žalovaná 2/) a J. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom G. XXX/XX, V., ktorý na neznámom mieste v zahraničí doporučené zásielky od notára
nepreberá. Dedičov na neznámom mieste U. Y., X. Y. a J. Y. upovedomuje o ich dedičskom práve podľa
§ 463 až § 467 Občianskeho zákonníka a o práve odmietnuť dedičstvo vyhláškou na úradnej tabuli súdu.

7. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ak
strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu,
či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o
majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa

výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí
konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením
konania o dedičstve.

8. Konanie o zaplatenie 4 491,30 € je majetkový spor. Odvolací súd dospel k názoru, že povaha sporu

dovoľuje pokračovať v konaní aj pred skončením konania o dedičstve po nebohom žalovanom 3/ XX.
Y.. V súlade s § 63 ods. 2 C. s. p. odvolací súd rozhodol, že v konaní pokračuje s osobami, ktoré podľa
oznámenia notárky prejednávajúcej dedičstvo po nebohom H. Y. prichádzajú do úvahy ako dedičia v
tretej skupine a doteraz dedičstvo po poručiteľovi neodmietli.9. Konanie na súde prvej inštancie aj odvolacie konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý bol zrušený Civilným sporovým poriadkom ku dňu 01. 07. 2016. Podľa § 470 ods. 1, 2

C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

10. V súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 C. s. p. prejednal odvolací súd vec podľa ustanovení

Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že dôkazy vykonané súdom
prvej inštancie nebolo potrebné zopakovať ani doplniť a skutkový stav zistený súdom prvej inštancie je
postačujúci aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a po preskúmaní veci dospel k
názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne vo výroku a je potrebné ho podľa § 387
ods. 1 C. s. p. potvrdiť.

11. Súd prvej inštancie zamietol žalobu s odôvodnením, že žalovaní dôvodne vzniesli námietku
premlčania a zároveň aj z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie
žalovaného nároku. Pokiaľ dospel súd prvej inštancie k názoru, že nárok žalobcu je premlčaný nebolo
potrebné riešiť, či zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s.
Bratislava a žalobcom platne a či úver poskytnutý žalovaným 1/ a 2/ je bezúročný a bez poplatkov alebo

vzniklažalovaným1/a2/povinnosťsplatiťúveržalobcovisdohodnutýmpríslušenstvom,pretožepodľa§
100ods.1Občianskehozákonníka,aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožnopremlčanéprávoveriteľovi
priznať. S názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je premlčaný odvolací súd nesúhlasí.

12. Súd prvej inštancie aj žalovaní v konaní zdôrazňovali, že právny predchodca žalobcu Slovenská

sporiteľňa, a. s. nevyužila svoje právo vyplývajúce zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorej súčasťou boli
aj všeobecné obchodné podmienky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre omeškanie žalovaných 1/
a 2/ so splácaním úveru v dohodnutej výške. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého
súd prvej inštancie pri svojom názore o začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho
zákonníka vychádzal upravuje len možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky v určitej lehote, nie povinnosť veriteľa žiadať zaplatenie celého dlhu pri omeškaní
dlžníka so splátkami. Súd prvej inštancie cituje zo všeobecných obchodných podmienok Slovenskej
sporiteľne,a.s.upravujúcichvzťahyvznikajúcemedzibankouaklientomnazákladezmlúvuzatváraných
v súvislosti s bankovými produktmi účinnými od 1. augusta 2002 časť upravujúcu prípady porušenia
zmluvnej povinnosti (osobitná časť označená písmenom B., bod 7.6.1. písm. a), podľa ktorej bola

banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak bol klient v omeškaní so splatením jednej
splátky istiny alebo úrokov v rozsahu viac ako 10 dní. Zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi
Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovaným 1/ a 2/ ani všeobecných obchodných podmienok tvoriacich
súčasť tejto zmluvy nevyplýva dohoda účastníkov zmluvy o tom, že omeškaním čo len jednej splátky
dochádza bez ďalšieho k splatnosti celého dlhu. Ak splatnosť celého dlhu mohla byť podľa zmluvy

o splátkovom úvere len následkom výzvy veriteľa na zaplatenie dlhu jednorázovo a takáto výzva zo
strany Slovenskej sporiteľne, a. s. podľa zistenia súdu prvej inštancie aj zhodného prejavu strán sporu
pôvodným veriteľom žalovaným 1/ a 2/ doručená nebola, nemôže začať plynúť premlčacia doba na
uplatnenie celého nároku na súde odo dňa, kedy mohol veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky,
pretože sa pre nesplnenie niektorej zo splátok nestal zročným celý dlh, ako to predpokladá ustanovenie

§ 103 Občianskeho zákonníka. Pre splatnosť celej pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/2658/2008 nie je významné, kedy veriteľ
mohol dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky najskôr požiadať,
ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a kedy o zaplatenie celej pohľadávky skutočne
požiadal. Súd prvej inštancie si vo svojich záveroch v odôvodnení rozhodnutia odporuje, keď na jednej

strane tvrdí, že Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane
úrokov z neho v celosti inému subjektu z dôvodu, že pohľadávka nebola splatná a na druhej strane
tvrdí, že si mohol pôvodný veriteľ uplatniť voči žalovaným svoju pohľadávku na súde už 20. septembra
2009, kedy mu podľa zmluvy vzniklo právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Skutkové zistenia súdu
prvej inštancie, že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca oznámením o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru zo 4. februára 2013 je správne.

13. Žalobou doručenou Okresnému súdu Lučenec 25. 08. 2014 si žalobca voči dvom žalovaným
ako spoludlžníkom zo zmluvy o splátkovom úvere a žalovanému 3/ ako ručiteľovi (ktorý v priebehukonania zomrel), na základe dohody o ručení uplatňuje pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere č.
0341472786 zo dňa 27. februára 2006 v znení jej dodatku č. 1 z 02. 07. 2007, ktorú získal zmluvou
o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom dňa 13. 12. 2012.

V zmluve o postúpení pohľadávok predloženou žalobcom je v článku VII. Oznámenie o postúpení
pohľadávok bod 7.1 uvedené, že postupca odovzdá postupníkovi oznámenia o postúpení v lehote do
14 pracovných dní od účinnosti tejto zmluvy. Postupník sa zaväzuje, že doručí oznámenia o postúpení
dlžníkom a garantom pre každú pohľadávku prostredníctvom pošty formou doporučenej zásielky a to v
lehote 30 pracovných dní odo dňa prevzatia oznámení o postúpení od postupcu podľa predchádzajúcej

vety. Tento text zmluvy o postúpení pohľadávok vyvracia tvrdenie žalobcu, že oznámenie o postúpení
pohľadávky predkladané v kópii k žalobe pod hlavičkou Slovenskej sporiteľne, a. s. doručil žalovaným
postupca (Slovenská sporiteľňa) a argumentáciu žalobcu v odvolaní, že v dôsledku oznámenia o
postúpenípohľadávkypostupcomdlžníkovinebolsúdprvejinštancieoprávnenýskúmaťplatnosťzmluvy
o postúpení pohľadávky.

14. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok
len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku
postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným
uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení
až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa

nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu
niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným
v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi
musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a
takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

15. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z
takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť

zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo

vydané uvedené rozhodnutie vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany
postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

16. Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník
je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola

uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo
preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008
zo dňa 14.05.2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax
odobrilajústavnýsúd(porovnajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.IV.ÚS/337/2012

zo dňa 03.07.2012).

17. Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý

odmietol názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou
z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované
pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá
zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka
platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie

zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená
a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore
so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že
došlo k postúpeniu, t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavnéhosúdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom
a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu
postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného

obohatenia; na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu,
že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou
kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí
existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

18. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred
začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací súd
udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy
o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je
na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80 ods.

1 a 2 C.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa
10.09.2015).

19. Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by
postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky

preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje
bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie
pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení
pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť
postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi

(ako prílohami žaloby) s tým, že doručením žaloby je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie
oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.

20. Odvolací súd po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe vzhľadom
na konkrétne skutkové okolnosti prejednávaného sporu uvádza, že súd prvej inštancie bol oprávnený

skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012, ktorou mal žalobca nadobudnúť
spornú pohľadávku voči žalovaným, pretože jej platnosť v spore namietali žalovaní a súčasne na
preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie ju predložil aj samotný žalobca. Súdna prax pripustila
možnosť skúmania platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v prípade postúpenia v rozpore so
zákonom; v prejednávanom spore bola vznesená námietka neplatnosti postúpenia spornej pohľadávky

voči žalovaným v dôsledku postupu v rozpore s ustanovením zákona, ktoré slúži na ochranu žalovanej
1/ ako klientky banky (pôvodného veriteľa); skúmanie platnosti postúpenia bolo preto správne, pretože
predstavuje overenie dodržania zákonného ustanovenia, ktorého účelom je ochrana žalovaných, ktorej
sa inak domôcť nemôžu.
20.1 Žalobca v konaní tvrdí, že súdu predložil podacie hárky preukazujúce, že oznámenie postupcu o

postúpení pohľadávky bolo žalovaným odoslané postupcom. Obsah spisu vyvracia toto jeho tvrdenie.
K žalobe podacie hárky priložené neboli ani nemohli byť, keď podľa zmluvy o postúpení pohľadávky
mal tieto oznámenia namiesto postupcu odosielať postupník. Z podacích hárkov č. EPH 000248696, list
67/78 a 69/78 je zistiteľné len to, že žalovanej 2/ a žalovanému 3/ H. Y. bolo pod variabilným symbolom
2597777doručené„zosplatnenie“,aleniejenatýchtolistináchuvedenýodosielateľanidátumpodania.V

kontexte vyjadrení žalobcu odvolací súd usudzuje, že ide o podacie hárky žalobcu o odoslaní oznámenia
o zosplatnení dlhu žalovaným.

21. Správny je názor súdu prvej inštancie, že ak postupuje pohľadávku banka, musia byť v čase
postúpenia pohľadávky okrem podmienok vymedzených v § 524 Občianskeho zákonníka splnené aj

podmienky vyžadované osobitným zákonom, zákonom o bankách. Zmluva o postúpení pohľadávky, od
ktorej si odvodzuje žalobca aktívnu vecnú legitimáciu v spore bola uzavretá 13. 12. 2012.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v
sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu
jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá
je predmetom konania.

24. Odvolací súd vzhľadom na znenie § 92 ods. 8 zákona o bankách a odpovede Národnej banky
Slovenska súdom konajúcim o žalobách postupníka proti dlžníkom, ktoré sú mu známe z jeho úradnej
činnosti a ktorého kópia je aj súčasťou súdneho spisu na str. 157 až 161 zotrváva na názore, že
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže platne postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi len ak
sú dodržané ustanovenia zákona o bankách, konkrétne § 92 ods. 8 o tom, že pred uzavretím zmluvy

o postúpení pohľadávky musí banka vyzvať klienta písomne na splnenie svojho peňažného záväzku.
Túto zákonnú podmienku (predchádzajúcu výzvu na splnenie záväzku) nemožno preklenúť ani vopred
udeleným súhlasom klienta s postúpením pohľadávky bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné,
podmienené alebo nepodmienené a na osobu postupníka. Výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s. Bratislava adresovaná žalovanému 1/ doložená bola, žalovanej

2/ adresovaná výzva predložená ani nebola. Žalobca predložil súdu prvej inštancie fotokópiu výzvy
Slovenskej sporiteľne, a. s. z 20. januára 2010 adresovanú V. Q. (č. l. 153a spisu), o ktorej tvrdí, že ide
o výzvu na plnenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. I keby bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že
takáto výzva zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s. žalovanému 1/ odoslaná bola, chýba rovnaká výzva
spoludlžníčke žalovanej 2/. Žalovaný 1/ postavil svoju obranu okrem námietky premlčania na tvrdení,

že táto výzva z 20. januára 2010 zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s. mu doručená nebola. Žalobca
nepreukázal odoslanie takejto výzvy žalovanému 1/ zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s.. Existenciu
tejto výzvy nie je možné vyvodiť ani z listín predložených žalobcom spolu s odpoveďou na výzvu súdu
prvej inštancie zo dňa 29. 12. 2015 žurnalizovanej na č. l. 141 až 153b spisu, keďže úverový účet, z
ktorého by mal byť vyhotovený výpis na str. 143 až 150 nie je žiadny spôsobom označený a podobnosť

so zmluvou o splátkovom úvere č. 0341472786 z 27. 02. 2006 je len v tom, že dňa 27. 02. 2006 bol
poskytnutý niekomu hotovostný úver vo výške rovnajúcej sa úveru čerpaného žalovanými 1/ a 2/ a
že posledná hotovostná splátka úveru bola uskutočnená dňa 09. 09. 2009. Pokiaľ žalobca tvrdí, že
z tohto prehľadu by mal súd vyvodiť, že žalovanému 1/ výzva na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách doručená bola odvolací súd uvádza, že z predloženého úverového účtu (ak patrí k účtu

žalovaných) táto skutočnosť nevyplýva. Poplatky za upomienky sú uvádzané vo výpise z úverového
účtu len k dňom 22. 09. 2009, 05. 10. 2009, 20. 10. 2009, ale k dátumu, kedy mala byť vyhotovená
výzva založená na str. 153a spisu 20. januára 2010 nie je vykázaná ani upomienka ani iný úkon, ktorý
by bolo možné dať do súvisu s výzvou z 20. januára 2010. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom

v časti postúpenia pohľadávky voči žalovaným je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu
nesplnenia zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách,
avšak len v rozsahu chýbajúcej výzvy na splatenie dlhu zo strany pôvodného veriteľa pred uzavretím
zmluvy o postúpení pohľadávky.

25. Odvolací súd v súlade so stanoviskom Národnej banky Slovenska z 24. 07. 2014 adresovaným
Okresnému súdu Vranov nad Topľou k sp. zn. 13C/79/2014, ktorý je súčasťou spisu na č. l. 157 až
161 je toho názoru, že za splnenia zákonných podmienok predpokladaných v ustanovení § 524 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách môže banka natretí subjekt postúpiť aj nesplatnú pohľadávku z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou
podľa ustanovení § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza k len zmene v osobe veriteľa, ktorá
sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho

zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené
a to v stave, v akom sa nachádza pohľadávka v dobe ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení. Doba a
miesto plnenia, splátky aj prípadná strata výhody splátok (možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru)
zostávajú bez zmeny. Postupník môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať zaplatenie
celej pohľadávky pre omeškanie dlžníka (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

32Cdo/2336/2010 z 26. 06. 2012).

26. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej považuje odvolací súd za vecne správny vo výroku,
aj keď nie vo všetkých dôvodoch a potvrdenie vecne správneho rozsudku vo výroku je v súlade s §
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie postačoval
záver o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre nedoručenie výzvy na plnenie pred postúpením

pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa dlžníkom, preto nebolo potrebné odpovedať na všetky
odvolacie námietky žalobcu.

27. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu zaplatiť občianskemu združeniu
všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré za účinnosti O. s. p. vystupovalo v konaní ako vedľajší

účastník na strane žalovaných trovy konania žalobca namieta, že trovy právneho zastupovania,
ktoré vznikli bývalému vedľajšiemu účastníkovi nie je možné považovať za účelne vynaložené a v
danom prípade bola na mieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého nemusel súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa výnimočne náhradu trov konania
úspešnému účastníkovi celkom alebo v časti priznať. Výšku vyčíslených trov právneho zastupovania

žalobca osobitne nespochybňoval. Odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o
trovách konania bývalého vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

28. V prejednávanom spore je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pôvodný vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

spotrebiteľov.Presprávnerozhodnutieoodvolaníjepotrebnéprimárnezodpovedaťnaotázky,čivedľajší
účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, bol oprávnený do 30.06.2016
vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník mohol v konaní nechať
právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením mohlo vzniknúť právo
na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

29. Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2014) upravovalo spôsob, akým vedľajší
účastník vstúpi do konania, resp. akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Účinky vstupu
vedľajšieho účastníka do konania sú v zmysle citovaného ustanovenia spojené s okamihom doručenia
oznámenia o jeho vstupe súdu; oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania predstavuje

procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia
takéhoto úkonu; žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014
nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
na jeho strane; Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 umožňoval konajúcemu
súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta

O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014), čo znamená, že prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do
konania súd z vlastnej iniciatívy neskúmal; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do
konania bol len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámil súdu po doručení
oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa
vyžadoval len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní

vykonal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa
05.02.2013). Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplývalo samostatné procesné postavenie vedľajšieho
účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a
procesným povinnostiam.

30. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30. 06. 2016 ako vedľajší účastník sa mohla
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho
poriadku zavedené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2

O.s.p.) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva,
že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. bol z hľadiska systematického zaradenia vo
vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade

sa nevyžadovalo splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z
ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou bola existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho
jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník mal oprávnenie
vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusel preukazovať svoj právny záujem na
jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na
strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení §

93 ods. 2 O.s.p. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p. v znení účinnom do 30. 06. 2014, podľa
ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len
jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na
právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),
ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizovalo možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne

zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme mal i právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností
patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Súčasne platilo, že vedľajšiemu účastníkovi mohla byť
priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na
náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

31. Nakoľko v prejednávanom spore došlo k zamietnutiu žaloby a právo na náhradu trov konania
vzniklo podľa vtedy účinného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. plne úspešným žalovaným, vzniklo
právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných, ktorý bol v konaní
zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu trov konania za poskytnuté právne

služby. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplývala nemožnosť
vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pri rozhodovaní
o jeho trovách konania posudzoval súd len účelnosť ich vynaloženia. Zohľadňujúc skutočnosť, že
žaloba žalobcu bola v konečnom dôsledku zamietnutá na základe námietky nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu vo vyjadrení zo dňa 04. 12. 2015 (čo vyplýva z porovnania obsahu vyjadrenia

vedľajšieho účastníka k žalobe a odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie), považoval
odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, náklady vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
vynaložené na právnu pomoc za vynaložené účelne.

32. Súd prvej inštancie priznal bývalému vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania len

za 2 úkony právnej služby uskutočnených jeho právnym zástupcom (prevzatie a príprava zastúpenia,
vyjadrenia vo veci samej) a správne neprihliadol na ďalší úkon právnej služby vyjadrenie k veci samej
doručené súdu prvej inštancie až po jeho rozhodnutí dňa 15. februára 2016. Obidva úkony právnej
služby,zaktorépriznalsúdprvejinštancieodmenuprávnemuzástupcovibývaléhovedľajšiehoúčastníka
boli aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonané účelne. Vyjadrenie vo veci samej bolo konkrétne a

adresné k prejednávanej veci. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné ani v tejto časti.

33. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania žalovaných 1/ a 2/ preskúmal odvolací súd bez
námietky žalobcu v súlade s § 379 písm. a) C. s. p. ako závislý výrok. Povinnosť nahradiť trovy konania
žalovaným 1/ a 2/ bola žalobcovi uložená v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. účinného v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
C. s. p. tak, že úspešným žalovaným a bývalému vedľajšiemu účastníkovi v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu ich plného úspechu v odvolacom konaní v súlade

s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p.. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2
C. s. p. súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.35. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).