Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/331/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115205576
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115205576.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov
senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: Obec Polomka, s.r.o.,
Osloboditeľov 12, Polomka, IČO: 36 037 133, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Šramkom,
Moyzesova 12, Brezno, proti žalovanému: Súkromná základná škola, Mládežnícka 51, Banská Bystrica,
IČO: 42 007 453, o zaplatenie 1 838,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22. apríla 2016, č. k.: 9C/183/2015-55, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúdu vovýrokoch,ktorýmivprevyšujúcejčastinávrhzamietolarozhodolotrovách
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:
„Súd konanie ohľadom zaplatenia sumy 1 627,50 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 08. 05. 2015

do zaplatenia zastavuje.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia 1 838 Eur s 8 % ročným úrokom z
omeškania od 07. 03. 2015 až do zaplatenia z titulu neuhradenej faktúry č. 2015008/50 splatnej dňa 06.
03. 2015. Po začatí konania vzal žalobca návrh čiastočne o sumu 1 627,50 Eur s príslušenstvom späť.

Súd konanie v tejto časti v zmysle § 96 O. s. p. konanie zastavil. Predmetom sporu zostala suma 210,50
Eur a úrok z omeškania vo výške 8 % zo sumy 1 627,50 Eur od 07. 03. 2015 do 07. 05. 2015 a zo sumy
210,50 Eur od 07. 03. 2015 až do zaplatenia.
3. Žalobca tvrdil, že žalovaný ústne objednal ubytovanie, stravu pre účastníkov lyžiarskeho výcviku.
Následne bola vystavená faktúra za objednané služby. Fakturovaná suma predstavovala náklady na
ubytovanie, stravu a pitný režim. Rozsah služieb ani ich cenu odporca nenamietal. Poskytovateľom

objednaných služieb nebola Obec Polomka ale Obec Polomka s.r.o., ktorá vlastní aj lyžiarsky vlek. Za
lyžiarsky vlek mali platiť zvlášť tak, že si mali zakupovať lístky na vlek klasickým spôsobom. Keďže
nedošlo k úhrade fakturovanej sumy v plnom rozsahu, žiadal návrhu vyhovieť.
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Obranu žalovaného nepovažoval za relevantnú, žalovaný
kompenzačnú námietku nepreukázal čo do dôvodu ani výšky.
5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že nebolo sporné, že žalovaný objednal u

žalobcu pre účely lyžiarskeho výcviku ubytovanie, obed a stravu ako aj pitný režim, ktorá cena bola
vyfakturovaná faktúrou splatnou dňa 6. marca 2015. Žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku, ktorú
špecifikoval v písomnom odpore zo dňa 21. 10. 2015, ale najmä v písomnom podaní zo dňa 9. 2.
2015, keď táto prestavovala uplatnenú zľavu za ski pasy z dôvodu nespustenia väčšieho veku pre účely
lyžiarskeho zájazdu, ktorá bola uplatnená v rozsahu 50 % zo zaplatených lístkov v období od 3. 2. do 7.
2. 2015. Súd konštatoval, že je nesporné, že účastníci lyžiarskeho zájazdu si objednávajú ubytovanie

a stravu najmä za účelom, aby realizovali lyžiarsky výcvik, t. j., aby predovšetkým využívali lyžiarske
zariadenia. Nebolo sporné, že poskytovateľom týchto služieb bola totožná osoba (ubytovanie ako ajprevádzka vlekov), t. j. žalobca. Bolo preukázané, že sa zakúpené lístky bola zaplatená suma 575 EUR,
pričom časť zaplatenej sumy žiadal žalovaný odráta z faktúry za ubytovanie, pretože išlo o nekompletnú
službu.

6. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že medzi
účastníkmi došlo k dojednaniu zmluvy o poskytnutí služieb - ubytovanie, stravovanie v nadväznosti na
dojednanie o poskytnutí služby užívania vlekov pre účely lyžiarskeho zájazdu. Konštatoval, že aj keď
cena za túto službu mala byť vyplácaná zvlášť, tieto jednotlivé časti plnenia spolu súviseli a mali pre
žalovaného význam len v tejto súvislosti. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 577 ods. 1

OZ, ustanovenie § 451 ods. 1, 2 OZ o bezdôvodnom obohatení, ako aj § 98 O. s. p.. Dospel k záveru,
že zo strany žalovaného existovalo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 36,6 % z
ceny služby, ktorú súd považoval za primeranú. Preto kompenzačnú námietku považoval za dôvodnú
a žalobu z týchto dôvodov zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s.
p. a § 150 ods. 1 O. s. p..
7. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu

zmeniť a žalobe vyhovieť alebo zrušiť napadnutý výrok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné
rozhodnutie. Odvolanie podal proti rozsudku v časti, ktorým súd žalobu zamietol a rozhodol o trovách
konania.
8. Uviedol, že pokiaľ ide o údajnú kompenzačnú námietku žalovaného, k tejto sa už vyjadrili v
samotnom vyjadrení k odporu. Žalobca nie je si vedomý žiadneho záväzku voči žalovanému, či už

z dôvodu údajnej finančnej kompenzácie alebo iných skutočností. Pretože išlo o spornú skutočnosť
medzi účastníkmi konania, dôkazné bremeno na preukázanie tzv. kompenzačnej námietky je na strane
žalovaného. Nie je mu známe, akým spôsobom pri hodnotení dôkazov súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalovaný preukázal právny nárok na sumu 210,50 EUR. Žalovaný žiadnymi dôkazmi v
konaní nepreukázal ani právny titul, ani dôvod a ani výšku sumy, ktorú by mal ako pohľadávku voči

žalobcovi a súd prvej inštancie napriek tomu túto kompenzáciu žalovanému priznal. V tomto smere
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa vymyká právnym, logickým zásadám hodnotenia dôkazov,
ide o nepresvedčivé, neobjektívne a jednostranné hodnotenie dôkazov.
9. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi žalovaný nijako nepreukázal a žalobcovi
ani doteraz nie je známe, že by sa mal bezdôvodne obohatiť, ani o ktorý konkrétny zákonný dôvod

bezdôvodného obohatenia by sa malo jednať, súd túto skutočnosť nijako nevysvetlil ani nekonkretizoval,
len citoval zákon. Z odôvodnenia nie je známe, z akých dôkazov súd vychádzal, keď v odôvodnení
rozhodnutia tvrdí, že navrhovateľ odmietol prijať čiastočne plnenie, odporca mohol kedykoľvek čiastočne
plniť navrhovateľovi na základe faktúry, ale urobil tak až po podaní žaloby, aký dôkaz súd presvedčil o
tom, že by údajne mala nejaké zamestnankyňa odmietnuť prijať ponúknuté čiastočne plnenie. Ide teda o

výslovne jednostranné, neobjektívne posúdenie veci v prospech žalovaného, ktoré nemá oporu v práve,
či už v hmotnom alebo procesnom. Taktiež namietal rozhodnutie o trovách konania. Z týchto dôvodov
považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne, keď súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
dôkazy v konaní nevyhodnotil objektívne a správne, vec nesprávne právne posúdil.
10. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21. 6. 2016. Uviedol, že bola

dojednaná prevádzka dvoch vekov, ktorá nakoniec poskytnutá nebola napriek tomu, že jej v tom nič
nebránilo, ba dokonca podmienky boli ideálne. Pokiaľ ide o výšku sumy vypočítanej ako právny nárok za
neposkytnutú službu, jej výpočet bol žalobcovi ozrejmený v prvom liste, keď vypočítaná suma je vo výške
37 % poplatku za vleky, ktorý bol uhradený v 100 % výške napriek tomu, že služba nebola poskytnutá v
dojednanom rozsahu. Spravodlivejšou variantou výpočtu kompenzácie by mohla byť nasledovná úvaha,

keď dĺžka vekov prestavuje 1580 m až 600 m, spolu teda 2180 m. Za prevádzku oboch vekov v danom
čase bola dohodnutá suma vo výške 575 EUR, čo znamená 0,26 EUR za meter. Pretože v prevádzke
bol len vlek v dĺžke 600 m, logicky mali zaplatiť 156 EUR, čiže suma zaplatená žalobcovi je o 419 EUR
vyššia, čo považujú za bezdôvodné obohatenie sa.
11. Trval na tom, že zo strany žalobcu vyúčtovanie plnej výšky za služby vlekov išlo o bezdôvodné

obohatenie sa, keďže daná služba bola poskytnutá len v čiastočnom rozsahu.
12. Pokiaľ ide o čiastočné plnenie, existujú niekoľkí svedkovia ktorí to môžu potvrdiť. Pani
prevádzkovateľke bola ponúknutá suma, ktorá zohľadňovala kompenzáciu za neposkytnutú službu vo
výške 1627,50 EUR, avšak tá sumu odmietla s tým, že nemôže prijať čiastočné plnenie. Preto pristúpili
ku komunikácii v dobrej viere, že sa na upravenej sume dohodnú. Faktúru po úprave mali v úmysle

obratom uhradiť, pretože sa tak nestalo, rozhodli sa pre úhradu sumy, ktorú považovali za oprávnenú
pohľadávku.
13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b), písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo rozhodnuté počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku,
pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Odvolanie bolo podané
dňa 10. 6. 2016, teda už za účinnosti novej právnej úpravy. Podľa prechodných ustanovení upravených
v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom; súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
17. Preskúmaním veci odvolací súd zistil existenciu vady konania, ktorá spadá pod ustanovenie § 389
ods. 1 písm. b) CSP, a to porušenie práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd sa nevyporiadal
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní, preto jeho odôvodnenie nie je postačujúce a
presvedčivé, a preto nedostatočne preskúmateľné. Závažné pochybenie má podstatný vplyv na celé

konanie a jeho výsledok.
18. Odvolací súd zistil taktiež vady vyplývajúce z ustanovenia § 389 písm. c) CSP. Žalobca namietal vady
spočívajúce v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, ktoré sa prejavili v nevykonaní navrhnutých
dôkazov, respektíve v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových
zistení. Súd prvej inštancie pochybil nielen v tom, že nevykonal niektoré navrhované dôkazy, respektíve

ich nevyhodnotil, ale toto bolo dôsledkom takého právneho posúdenia, ktoré odvolací súd posúdil ako
nesprávne. Súd prvej inštancie vo veci neaplikoval správnu právnu normu, taktiež aplikoval nesprávnu
normu, ktorú tiež nesprávne vyložil. Súd sa dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu
právnej normy a z tohto dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, preto takýto chybný postup
nemôže naprávať súd vyššej inštancie.

19. V konaní bolo preukázané, že žalovaný objednal u žalobcu na účely lyžiarskeho výcviku ubytovanie,
obed a stravu ako aj pitný režim, čo žalobca aj vyfakturoval. Súd konštatoval, že medzi stranami sporu
došlo k dojednaniu zmluvy o poskytnutí služieb - ubytovania a v nadväznosti na dojednanie o poskytnutí
služby užívania vleku pre účely lyžiarsku zájazdu.
20. K vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vzniknutý právny vzťah pomenoval

ako zmluva o poskytnutí služieb, necitoval žiadne zákonné ustanovenie, hoci zo slovného vyjadrenia
možno usúdiť, o aký právny vzťah ide. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že došlo k dojednaniu zmluvy
o poskytnutí služieb, a to ubytovania a v nadväznosti na toto dojednanie užívanie vlekov. Súd dostatočne
nevenoval pozornosť aplikácii právnej normy, pretože v danom prípade ide o dve samostatné zmluvy,
právne vzťahy, ktoré zdanlivo spolu súvisia, avšak na seba nenadväzujú. V konaní bolo preukázané, že

došlo k uzavretiu zmluvy, ktorej predmetom je ubytovanie, poskytnutie stravovania. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie ubytovania na prechodnú dobu v zariadení na to určenom. Subjektami zmluvy sú
v tomto prípade ubytovateľ a objednávateľ (ubytovaný). Ide o zmluvu o ubytovaní v zmysle § 754 a
nasledujúcich OZ, keď forma zmluvy nie je predpísaná a môže vzniknúť aj konkludentne. Na doplnenie
odvolací súd uvádza, že podľa § 759 ods. 1 OZ ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím

dohodnutej doby; ujmu vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný
nahradiť, iba ak nemohol ubytovateľ ujme zabrániť. V tejto súvislosti treba poukázať na ustanovenie § 48
ods. 2 OZ, ktoré upravuje možnosť odstúpenia zmluvy, ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté. Uzavretie tejto zmluvy medzi účastníkmi nebolo sporné, ani nároky z nich
vzniknuté, čo žalovaný ani nenamietal a počas konania časť tejto zmluvy zaplatil.

21. Súd prvej inštancie nevenoval pozornosť ďalšiemu právnemu vzťahu, ktorým je používanie vlekov,
pričom ani žalobca k tejto, hoci závažnej skutočnosti žiadnym spôsobom neargumentoval. V tejto
súvislosti je rozhodujúce posúdenie otázky prípadnej započítacej námietky. Hoci používanie vlekov
na lyžiarskom výcviku je samozrejmé, riadi sa inou právnou úpravou, a to ustanovením § 760 a
nasledujúcich OZ, ktoré upravujú tzv. zmluvu o preprave. Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu,

ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta
určenia riadne a včas (§ 760 OZ). Podľa ustanovenia § 761 OZ podrobnosti upravia prepravné poriadky.
V tejto súvislosti prichádza do úvahy ustanovenie § 763 ods. 1, 2, 3 OZ, ktoré upravuje zodpovednosťprepravcu voči cestujúcemu, pričom dané ustanovenie odkazuje opätovne na prepravné poriadky ako
aj vznik nároku na náhradu škody.
22. Je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri

rôznych druhoch a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná špecifickým zákonom a
na ich základe vydaným vykonávacím právnym normám. Vo všeobecnosti možno o prepravnej zmluve
v osobitnej preprave povedať, že vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne
najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu, a to spravidla tým, že zaplatí cestovné. Okamih vzniku
záväzkoprávneho vzťahu treba posúdiť v jednotlivých prípadoch podľa prepravného poriadku. Ak je

použitie dopravného prostriedku viazané na zaplatenie cestovného vopred, bude rozhodným okamihom
zakúpenie lístka. Nie je vylúčené, aby dopravca určil podmienky pre poskytnutie zliav cestovného
alebo aby dokonca určil, kedy a za akých podmienok je cestovné za použitie dopravného prostriedku
bezplatné. Vo vzťahu k rozhodovanému prípadu možno konštatovať, že okrem zmluvy o ubytovaní
došlo k uzavretiu zmluvy o preprave, pričom z doteraz vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či došlo
k hromadnému nákupu lístkov na veky, alebo individuálne si lístok zakupoval každý účastník výcviku

sám. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že prevádzkovateľ lyžiarskeho vleku prepravoval
účastníkov lyžiarskeho výcviku, avšak len na jednom vleku, pretože druhý vlek z technických dôvodov
nebol spustený. Je potrebné zdôrazniť, že prevádzkovateľ lyžiarskeho vleku - dopravca na základe
zakúpených lístkov vykonal prepravu cestujúcich - účastníkov lyžiarskeho zájazdu. Odvolací súd
uvádza, že prevádzkovatelia lyžiarskych vlekov právne pomery pri užívaní lieku upravujú prepravnými

poriadkami, v rámci ktorých sa často nachádzajú ustanovenia o možnosti uplatnenia zliav, prípadne
preplatenia lístka, respektíve vrátenia zaplatenej ceny lístka v prípade, ktoré prepravné poriadky
upravujú, ako je napr. funkčná porucha prepravného zariadenia nad určitý časový interval, výpadok
elektrickej energie, búrka, zlé povetrnostné podmienky a pod.
23. Z vykonaného dokazovania ani predložených dôkazov nevyplynulo, že by prevádzkovateľ vleku

vydal prepravný poriadok, z ktorého by boli zrejmé možnosti na uplatnenie zľavy, napr. z dôvodu, že
premáva iba jeden z vlekov. V tejto súvislosti odvolací súd ako príklad uvádza, že žiadny účastník
zájazd (ako napr. súkromná osoba) nemá garantované, že v prípade ubytovania bude mať aj dobré
podmienky pre lyžovanie, pretože ubytovanie sa objednáva v čase, keď ťažko možno predpokladať, aké
budú snehové podmienky v čase realizácie lyžovačky. Pokiaľ by platil záver súdu a názor žalovaného,

potom by všetci lyžiari, ktorí absolvujú lyžovačku s ubytovaní, mali mať nárok na vrátenie cestovného
- ceny lístku, prípadne jeho časti. Ako bolo vyššie konštatované, tieto skutočnosti upravujú prepravné
poriadky, ktoré túto možnosť umožňujú vo výnimočných špecifických prípadoch. Je samozrejmé, že v
prípade zlých poveternostných podmienok nastáva situácia, že niekedy vleky vôbec nie sú spustené,
alebo len niektoré, ktorých bezpečnostné situácia to dovoľuje, napr. pre silný vietor. V prípade zlých

snehových podmienok taktiež nie sú v prevádzke všetky vleky lyžiarskeho strediska, hoci by to bolo
technicky možné. Napr. na začiatku sezóny (často aj v plnej sezóne) ani stredisko Jasná neprevádzkuje
všetky vleky, ktoré má, napriek tomu, že existujú vhodné podmienky na zasnežovanie, a to či už z
dôvodu nedostatku vody či jej kvality k zasnežovaniu alebo z dôvodu neekonomickej prevádzke, ak nie
je dostatočný počet lyžiarov.

24. Súd prvej inštancie započítal kompenzačnú námietku žalovaného bez toho, aby sa bližšie zaoberal
nárokom z nej uplatneným, čoho sa žalobca dostatočne a zrozumiteľne domáhal a namieta to aj
v odvolaní. Z doteraz vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by v zmysle ustanovenia § 581
ods. 2 OZ bola splnená podmienka pre započítanie, pretože v zmysle daného ustanovenia proti
splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Splatnosť kompenzačnej

pohľadávky súd nijako neodôvodnil.
25. Pretože súd prvej inštancie medzi správne posúdil, ani v tomto smere nevykonal žiadne
dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo správnosť jeho skutkových zistení ako aj správnosť právneho
posúdenia.
26. Pokiaľ sú prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 451 ods. 1 OZ, v rozhodnutí bližšie nedefinoval,

na základe ktorej skutočnosti v právnej norme uvedenej rozhodoval o nároku. Odvolací súd len dodáva,
že citované ustanovenie v danom prípade nie je v žiadnom smere relevantné. Zo žiadneho dôkazu totiž
nevyplýva, že rozsah služby prestavuje povinnosť žalobcu prevádzkovať aj veľký vlek a že celodenná
permanentka oprávňuje cestujúceho na prevádzku všetkých vlekov.
27. Pokiaľ súd rozhodol o kompenzačnej námietke v rozsahu 36,6 %, a v tomto smere nárok odôvodnil

s poukazom na jej primeranosť, jeho rozhodnutie ale nie je preskúmateľné. Naviac, ani výpočet
žalovaného nemá žiaden právny ani skutkový základ.
28. Pokiaľ ide o možnosť čiastočného plnenia, odvolací súd dodáva, že žalovaný mohol plniť aj v
obmedzenom rozsahu, nie až po podaní žaloby žalobcom na súd. Okrem toho je sporné, či prejavžalovaného zo dňa 9. 2. 2015 možno považovať za započítaciu námietku, ktorou žalovaný voči žalobcovi
uplatnil určité právo, pretože z obsahu tohto listu možno posúdiť, že ide skôr o zmierovacie konanie a
návrh na uzavretie dohody, nie uplatnenie konkrétneho nároku.

29. V ďalšom konaní súd slovom prvej inštancie bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
pokračovať v konaní, umožní na základe názoru odvolacieho súdu stranám sporu predložiť dôkazy a
vyjadriť sa aj k inému právnemu posúdeniu veci. Taktiež rozhodne podľa výsledku konania o trovách
celého konania.
30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).