Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216217528
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216217528.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: A. M., nar. X.X.XXXX,

bytom P., U. XXX/XX proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r,o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad
jeho vykonateľnosti

r o z h o d o l :

Súd ruší rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina
zo dňa 23.8.2016 sp.zn. RK-PC-606/16-EK v celom rozsahu.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalovaný jepovinný zaplatiťžalobcovi50%náhradutrovkonaniado3dníodprávoplatnostirozhodnutia
o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno súdny poplatok za žalobu vo výške

165,75 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina zo dňa 23.8.2016, a
to sp. zn. RK-PC-606/16-EK. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa
16.8.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400039834, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi
úver vo výške 1.500,- eur. Z dôvodu, že sa žalobca dostal do omeškania so splácaním, žalovaný podal
žalobu Stálemu rozhodcovskému súdu Victoria Arbiter, ktorý vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok.
Podľa žalobcu, rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci konajúceho rozhodcovského

súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je ako neurčitý právny úkon neplatná podľa § 37 ods.
1 OZ a rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je ako neprijateľná zmluvná
podmienka neplatná. Keďže žalobca nemal možnosť sa skutočne oboznámiť s podmienkami konania
a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu aj tieto zmluvné podmienky sú neprijateľnými podľa §
53 ods. 4 písm. a/ OZ a žalobca popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Stály rozhodcovský súd
nebol ustanovený v súlade so zákonom a uvedený súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Preto rozhodcovský rozsudok vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne,
individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z predtlačeného formulára zmluvy, do ktorého sa nevpisuje ani
špecifikácia sporov, na ktoré sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. V ďalšom žalobca špecifikoval,
ktoré podmienky úverovej zmluvy považuje za neprijateľné (napr. čl. 8, bod 14.1, čl. 6), pričom uvedenejzmluve súčasne vytkol, že neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti, ktoré
nedostatky spôsobujú, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ustanovenia
zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sú svojím obsahom a účelom v rozpore s dobrými

mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a teda sú absolútne neplatné. Žalobca taktiež
tvrdil, že zmluvné dojednania úverovej zmluvy sú písané takým drobným, až nečitateľným písmom,
čo bráni tomu, aby sa zmluvná strana s nimi náležite oboznámila. Žalobca za dôkaz označil zmluvu
o revolvingovom úvere, žalobu o zaplatenie, oznámenie o začatí spotrebiteľského rozhodcovského
konania, rozhodcovský rozsudok.

2. Žalovaný dňa 10.2.2017 doručil súdu obsiahle písomné vyjadrenie, v ktorom poprel tvrdenia žalobcu
s tým, že z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia
zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník mohol v súlade s bodom 7 rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od
jej uzavretia. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere
môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, pričom

výber je na tej strane, ktorá žalobu podáva. Poukázal na skutočnosť, že možnosť oboznámiť sa s
pravidlamirozhodcovskéhokonaniaobjektívneexistovalanielenvčaseuzavretiarozhodcovskejzmluvy,
ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej. Poukazoval aj na rozhodnutia iných súdov rôznych
stupňov a navrhol vyžiadať príslušný rozhodcovský spis od stáleho rozhodcovského súdu, za účelom
preukázania spôsobu ustanovenia rozhodcu, postupu rozhodcovského súdu vo vzťahu k žalobcovi

počas rozhodcovského konania, za účelom preukázania konania rozhodcovského súdu v súlade s
príslušnými právnymi predpismi. Taktiež uviedol, že žalobca mohol voči rozhodcovi ustanovenému v
súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu vzniesť námietku. Žalobca sa mohol domáhať
ústneho prejednania žaloby. Žalovaný poprel aj dôvodnosť tvrdení žalobcu o tom, že rozhodcovský
súd rozhodol v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, vyjadril sa aj k dôvodnosti jednotlivých

nárokov, uplatnených žalovaným na rozhodcovskom súde ako aj k náležitostiam úverovej zmluvy strán
sporu, ktorá podľa žalovaného obsahuje aj výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok a
má náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. V ďalšom žalovaný upriamil
pozornosť na proces uzatvárania Dohody o poskytnutí služby (čl. 8 Zmluvy o revolvingovom úvere)
a skutočnosť, že žalobca v dohode sám potvrdil, že uzavretie danej dohody nie je podmienkou ani

pre iný zmluvný vzťah so žalovaným. Uviedol, že táto Dohoda je samostatným právnym úkonom a
je osobitne podpisovaná. Preto dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a automaticky
neuzatvára Dohodu o poskytnutí služby. K veľkosti písma žalovaný uviedol, že zmluvné dojednania
sú objektívne čitateľné, prehľadné a žalobcovi boli predložené v jednom dokumente, spolu s úverovou
zmluvou. Poprel, že by úverová zmluva strán sporu neobsahovala ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/

a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a poukázal na Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy medzi stranami sporu a je v ňom uvedený aj termín konečnej splatnosti
úveru, ktorý vyplýva aj zo splátkového kalendára.

3. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na podanej žalobe. Žalovaný

ďalej nereagoval. Žalobca v podaniach doručených súdu 29.9.2017 zopakoval tvrdenia zo žaloby, okrem
ktorých za pomoci výpočtu z interenetovej kalkučky na portáli www.fininfo.sk
poukazoval na skutočnosť, že odplata z Dohody o poskytnutí služby nebola zahrnutá do výpočtu RPMN,
ktorej správna výška podľa žalobcu je 88,67% a celková suma vo výške 3.591,29 eur.

4. Súd dňa 3.10.2017 otvoril vo veci pojednávanie s tým, že pojednával v neprítomnosti žalobcu ako aj
právneho zástupcu žalovaného. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu
rozhodcovského súdu ako aj s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu.

5. Z dokazovania vykonaného v súlade s § 295 CSP mal súd za preukázané, že na základe žaloby

žalovaného sa voči žalobcovi začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina zo dňa
23.8.2016 sp. zn. RK-PC-606/16-EK. Uvedeným rozsudkom bolo žalobe žalovaného vyhovené a
žalobca bol zaviazaný na zaplatenie nielen žalovanej istiny s príslušenstvom, ale aj na zaplatenie
zmluvnej pokuty, náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky a taktiež trov

rozhodcovského konania.

6. Základom zmluvného vzťahu medzi stranami sporu bola Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400039834, ktorú žalobca podpísal 16.8.2011 v Komárne azástupca žalovaného ju podpísal toho istého dňa v Bratislave. Podľa 5. časti tlačiva, označeného ako
údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR, žalobca mal žiadať o úver vo výške 1.500,- eur,
so splatnosťou 42 a mesačnou splátkou (vrátane úroku) 80,37. Celková „čiastka“, ktorú musí dlžník

zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola označená sumou 3.375,54 eur, pri texte
predpokladaná RPMN za úver je uvedený údaj 70,01%, ktorý je uvedený aj ako ročná úroková sadzba
úveru. Priemerná RPMN za úver je označená údajom 45,11 %, ako poskytnutá čiastka revolvingu je
uvedená suma 790,84 eur. Celková „čiastka“ pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving +
úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola označená sumou 1.928,88 eur. Predpokladaná RPMN

úveru po poskytnutí revolvingu je označená údajom 63,32% a ročná úroková sadzba revolvingu údajom
76,21%. Podľa 6. časti uvedeného tlačiva, označenej ako údaje o schválenom revolvingovom úvere,
a vyplnenej ručne, mala byť žalobcovi poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) vo výške 1.500, so
splatnosťou42amesačnousplátkou(vrátaneúrokov)80,37.Celková„čiastka“,ktorúmusídlžníkzaplatiť
(t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola označená sumou 3.375,54, pri texte RPMN za úver
je uvedený údaj 65,79%, aj keď ročná úroková sadzba úveru je označená údajom 70,01%. Priemerná

RPMNzaúverjeoznačenáúdajom45,11%,akoposkytnutáčiastkarevolvingujeuvedenásuma790,84.
Celková „čiastka“ pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania
revolvingu) bola označená sumou 1.928,88. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je
označená údajom 60,49%, napriek tomu, že ročná úroková sadzba revolvingu je označená údajom
76,21% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania je označená údajom 9,50%.

7. Súd aj v tejto veci, ako v obdobných veciach žalovaného, dospel k záveru, že nemá za preukázanú
existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu ako zmluvných
strán (v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka) v časti údaju o RPMN, keď aj v danom prípade
podľa bodu 5 tlačiva Žiadosti žalovaného mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01% a po

poskytnutí revolvingu vo výške 63,32%, avšak podľa žalovaného (bod 6. zmluvy) bola RPMN za úver
„len“ vo výške 65,79% (pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01%) a po poskytnutí revolvingu „len“ vo výške
60,49% (pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu až 76,21%). Teda prijatie návrhu žalobcu na uzavretie
zmluvy obsahuje zmeny v časti RPMN bez odrazu vo výške sumy celkových nákladov spotrebiteľa, a tak
je novým návrhom s poukazom na § 44 ods. 2 OZ, najmä keď údaj o RPMN je podstatnou náležitosťou

písomnej úverovej zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Žalovaný ani nepreukázal, že
by žalobca akceptoval jeho (nový) návrh zmluvy z bodu 6. oboch tlačív. Oznámenie veriteľa o schválení
úveruz16.8.2011,jetaktiežlen(novým)jednostrannýmnávrhomnauzavretiezmluvy,keďoprotiúdajom
návrhu zmluvy žalobcu obsahuje nielen zmeny, ale aj rozšírenie v časti splatnosti prvej splátky, termíne
splatnosti splátok ako aj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ žalovaný v konaní nepreukázal doručenie

vyjadrenia písomného súhlasu žalobcu s návrhom zmluvy predloženým žalovaným ako veriteľom podľa
§ 46 ods. 2 OZ, potom nepreukázal uzavretie písomnej úverovej zmluvy medzi ním a žalobcom, najmä
keď s poukazom na § 44 ods. 1 OZ je zmluva uzavretá (až) okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Preto
pokiaľ žalovaný umožnil žalobcovi čerpať peňažné prostriedky, išlo zo strany žalobcu o čerpanie bez

právneho dôvodu a na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 OZ.

Na základe uvedeného je pre rozhodnutie súdu podstatné to, že k vzniku zmluvného vzťahu zo žiadosti
žalobcuadresovanejžalovanému medzistranamisporunedošlo,pretožezmluvamedzinimi,atoanilen
neplatne, uzavretá nebola. Neexistujúci právny úkon totižto nemôže odporovať zákonu, a preto nemôže

byť ani vadný, a teda ani neplatný. Uvedené je významné pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy
č. 8400039834, ktorú strany sporu uzavreli dňa 16.8.2011. Podľa bodu 5. uvedenej rozhodcovskej
zmluvy: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o RÚ
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní......“. Je teda

zrejmé, že rozhodcovské konanie sa malo týkať sporov, nezrovnalostí alebo nárokov vyplývajúcich
medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o revolvingovom úvere, prípadne z jej porušenia, ukončenia alebo
neplatnosti. V danom prípade už súd konštatoval, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8400039834. Z uvedeného dôvodu nie je daná právomoc rozhodcovského
súdu na riešenie sporov z neexistujúcej zmluvy o revolvingovom úvere.

8. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, l/ zákona č. 335/2014 Z.z. Účastník spotrebiteľského rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia
rozhodcovského rozsudku, ak rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľskározhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená
zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ako vyplýva zo spisu rozhodcovského súdu, žalobca prípisom z 12.7.2016

namietal v rozhodcovskom konaní právomoc rozhodcovského súdu ako aj platnosť rozhodcovskej
zmluvy.

V danej veci rozhodcovská zmluva nepredvídala rozhodovanie sporu medzi stranami týkajúceho sa
bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu rozhodcovským súdom, ktorý

uplatnený nárok žalovaného voči žalobcovi na peňažné plnenie posudzoval ako nárok z platnej
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400039834, aj keď medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu takejto
zmluvy. Teda rozhodcovský súd konal vo veci, ktorú rozhodcovská zmluva nepredvídala a navyše, v
rozhodcovskom rozsudku vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Keďže rozhodcovský rozsudok boli žalobcovi doručený dňa 26.9.2016, doručením žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku dňa 20.10.2016 súdu sa žalobca v lehote určenej v § 46 ods. 1 zákona č.
335/2014 Z.z. včas a dôvodne domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. S poukazom na uvedené
súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.

9. Žalobca sa súčasne domáhal aj rozhodnutia o odklade vykonateľnosti ním napadnutého

rozhodcovského rozsudku. Súd túto časť uplatneného nároku zamietol ako nedôvodnú, majúc
za to, že zrušením rozhodcovského rozsudku zanikla aj jeho vykonateľnosť, a tak výrok o
zrušení rozhodcovského rozsudku podľa názoru súdu skonzumoval nárok žalobcu v časti odkladu
vykonateľnosti. Navyše, ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri
rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného

titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či
na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nejestvuje taká právna úprava, ktorá by bránila
vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení §
45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného

práva. Exekučný súd je teda povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a
prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/230/2011 z 18. septembra 2012).

S poukazom na uvedené súd žalobu v časti odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol
ako nedôvodnú.

10. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (50%), keď v časti odkladu vykonateľnosti bol neúspešný.
S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak,

že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 50% náhradu trov konania.

11. V konaní čiastočne úspešný žalobca je ako spotrebiteľ zo spotrebiteľského rozhodcovského konania
s poukazom na § 4 ods. 2 písm. u/ oslobodený od platenia súdneho poplatku za žalobu. Preto súd v
súlade s § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal v konaní procesne čiastočne neúspešného

žalovaného na zaplatenie 50% zo súdneho poplatku za žalobu podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka
súdnych poplatkov, ako prílohy zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti 1., 2. a 3. výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6,

Komárno, na Krajský súd v Nitre.

Proti 4. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodovsa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.