Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116214808
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116214808.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX,
V., o zaplatenie 103,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku okresného súdu Prešov
č.k. 8Csp/23/2016-53 zo dňa 10.02.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o náhrade trov konania s tým, že
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalobcovi s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa
16.09.2016, č.k.: 8Csp/23/2016-20. Žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 269 ods. 2, § 261 ods. 6 písm. d), § 708 ods. 1 a 2, § 710
Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až
4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 2 a 3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2016 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 103,09 EUR spolu s
úrokom vo výške 28 % p.a. zo sumy 103,09 EUR od 03.06.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu
zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter, na základe ktorého žalobca zriadil a viedol v
prospech žalovaného bežný účet.

Ako vyplýva z predložených výpisov z účtu žalovaného za obdobie od 30.01.2016 do 02.06.2016,
žalovaný neuskutočnil na účte žiadne transakcie, napr. výbery či platby. Záporný zostatok začal žalobca
žalovanému vykazovať až od účtovania poplatkov za osobný účet, poplatkov za vedenie exekúcie,
poplatkovzaupomienkuaúrokovztýchtosúm(položkamínus;naúčtevšetkyzaúčtovanéakomínusové
položky). Po započítaní plusového zostatku na účte 1,03 EUR k 29.01.2016 je dlh podľa žalobcu vo
výške 103,09 EUR (túto sumu interne preúčtoval kvôli zatvoreniu účtu). Súčet poplatkov a úrokov teda
tvorí žalovanú sumu 103,09 EUR, pričom žalobca žiada aj úrok vo výške 28 % ročne z tejto sumy od

03.06.2016 do zaplatenia.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu.
Žalobcasiuplatnilvočižalovanémunárokztituluúhradydebetnéhozostatkunaúčtežalovanéhoaúroku
za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 28 % ročne. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremenoa nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. Podľa výpisov z účtu žalovaný mal mínusový zostatok odo
dňa 30.01.2016 do 02.06.2016. Na ťarchu jeho účtu boli zaúčtovávané len poplatky a úroky. Žalobca
nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu o povinnosti žalovaného platiť úroky a

poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu ako aj ich výšku. Všeobecné obchodné
podmienky,naktoréZmluvaodkazuje,niesúzmluvnýmdojednanímúčastníkov.Odspotrebiteľatotižnie
je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Žalobca nepreukázal ani
zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky žalovaným a nešpecifikoval z akej sumy, za aké obdobie
a prečo v danej sadzbe účtoval úroky, ktoré sú uvedené vo výpise. Sadzobník poplatkov nemôže

predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov. Žalovaný neuskutočňoval na účte
žiadne transakcie, za ktoré by si žalobca mohol účtovať odplatu. Tieto poplatky sa teda účtovali na účte
žalovaného bez poskytnutého protiplnenia žalobcu. Takéto poplatkové zaťaženie je preto neprijateľné. K
týmto neprijateľným poplatkom (mínusovým položkám) si žalobca účtoval aj úroky zo zostatku na účte,
akoby predstavovali odplatu za poskytnutie úveru či pôžičky (rovnako mínusové položky), k čomu ale
reálne nedošlo. Uplatňovanie takého príslušenstva zo strany žalobcu predstavuje výkon práva v rozpore

s dobrými mravmi a zákonom. Ak by aj uvedené zmluvné strany dojednali takéto príslušenstvo v zmluve,
takéto dojednanie by predstavovalo neplatný právny úkon, ktorý by bol v rozpore so zákonom a dobrými
mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Preto aj uplatňovanie týchto úrokov v zmysle uvedeného je
neprijateľné a nemôže byť súdom priznané. Poplatky za výzvy, či upomienky už boli súdmi opakovane
vyhlásené za neprijateľné, a preto ani takéto žiadané plnenie nemožno súdom priznať.

2. Proti rozsudku, s výnimkou výroku o zrušení platobného rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Poukázal na ust.
§ 31 ods. 2 a, 4 a 5 zákona o platobných službách. Uviedol, že zákon o platobných službách výslovne
nestanovuje,žepoplatkyzaposkytovanieplatobnýchslužiebmusiabyťindividuálnedojednané.Upriamil

pozornosťnabod25.5,25.4VOP.Anizákonč.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochnestanovuje,že
všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jedinom dokumente. V zmysle rozsudku SD EÚ vo veci C
-42/15 zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Dôvod na nepriznanie
úrokov a poplatkov nie je daný. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a
žalobe vyhovel.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom

rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva zo dňa 26.08.2015 neupravuje konkrétne
aké odplaty za služby by bol a za akých podmienok žalovaný povinný platiť, táto len odkazuje na
Sadzobník poplatkov a VOP. Úrokové sadzby produktov, Sadzobník a ani VOP neboli individuálne
dojednané medzi stranami sporu. Poplatkové zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia

banky je potrebné za daného stavu vyhodnotiť ako neprijateľné (§ 53 Občianskeho zákonníka).
Žalobca ohľadom nároku na zaplatenie v súdnom konaní uplatnenej pohľadávky odkazuje na VOP a
Sadzobník. Ide o podmienky, ktoré vypracovala a presadzuje Prima banka Slovensko, a.s.. Keďže ide o
tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne
dojednané, čo predpokladá aj ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda ide o také

podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť
ich obsah. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca)
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. VOP, Sadzobník poplatkov na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať
zaindividuálnedojednané,čospôsobujeichneprijateľnosťavkonečnomdôsledkuneplatnosť(§53ods.

5 Občianskeho zákonníka). Individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na
Sadzobník poplatkov zmluva odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho,
že neboli nikým podpísané ani dátumované. Žalovaný - spotrebiteľ obsah predmetných dokumentovnijako ovplyvniť nemohol. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak žalobu, ktorou bol uplatnený
nárok na zaplatenie sumy tvorenej poplatkami a úrokmi zamietol.
V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv. princípu

dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol,
že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre
fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho
života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne

vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný,
prehľadný a logicky usporiadaný.
Odvolací súd nepopiera, že spotrebiteľská zmluva môže pozostávať z viacerých dokumentov, zmluvné
ustanovenia však musia byť dojednané individuálne, pričom zmluva musí byť pre spotrebiteľa
transparentná. Možnosť uzavretia spotrebiteľskej zmluvy tvorenej viacerými dokumentmi súd prvej
inštancie nespochybňoval.

Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSPtak,
že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému

žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2
CSP).

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.