Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611207137
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6611207137.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne P.. U. O., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D., O. XXXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Franekom, Advokátska
kancelária Lučenec, Komenského 17, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, o zaplatenie 2 382,94 € istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9C/69/2011-446 zo dňa 04. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala náhrady škody

podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (v znení účinnom do 31. 12. 2012). V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že rozsudkom
zo dňa 28. 11. 2013 č. k. 9C/69/2011-279 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 26. 01. 2009 adresovanom Ministerstvu spravodlivosti SR. Neuviedla, že by
jej škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, žiadne rozhodnutie neoznačila. Krajský súd v
Banskej Bystrici uznesením zo dňa 17. 07. 2014 č. k. 16Co/316/2014- 299 rozsudok okresného súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že je
nesprávny názor okresného súdu, že ak poškodená osoba predbežne neprerokuje nárok na náhradu
škody z titulu nezákonného rozhodnutia s príslušným orgánom a napriek tomu podá na súd žalobu o
náhradu škody práve z tohto titulu, uvedené má za následok zamietnutie návrhu na začatie konania.
Z ustálenej judikatúry, na ktorú krajský súd poukázal, totiž vyplýva, že v prípade nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, síce predstavuje
predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne zákonom určenú podmienku na to, aby o tomto

nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, avšak nedostatok prerokovania nároku na náhradu
škody príslušným orgánom sa považuje za odstrániteľný nedostatok podmienky konania. Pokiaľ k
predbežnému prerokovaniu nároku nedošlo, nemôže súd o ňom konať a rozhodovať a v takomto
prípade sa musí konajúci súd vhodným opatrením pokúsiť (podľa § 104 ods. 2 OSP) o odstránenie
tohto nedostatku. Len v prípade, ak sa napriek snahe konajúceho súdu nepodaril uvedený nedostatok
podmienky konania odstrániť, konanie je možné zastaviť. Krajský súd uviedol, že bolo povinnosťou
okresného súdu vyzvať žalobkyňu na odstránenie uvedeného nedostatku v primeranej lehote.

2. Po zrušení veci krajským súdom okresný súd podaním zo dňa 25. 08. 2014 vyzval právneho zástupcu
žalobkyne, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto podania preukázal tú skutočnosť, že nárok žalobkyne
na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia bol predbežne prerokovaný na príslušnom orgáne,a aby o tom doručil listinný doklad. Právny zástupca žalobkyne 04. 09. 2014 doručil súdu návrh na
prerušenie konania, kde žiadal, aby súd konanie prerušil do rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR o
návrhu žalobkyne na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Na pojednávaní pred súdom

prvej inštancie uviedol, že žalovanému doručil návrh žalobkyne zo dňa 02. 09. 2014 na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z. z.. Ministerstvo spravodlivosti SR podaním zo dňa 03. 03. 2015 oznámilo súdu, že žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku mu bola žalovanou doručená dňa 25. 09. 2014 s tým, že predmetnú
žiadosť vrátilo na vybaveniu žalovanému. Vo svojom podaní Ministerstvo spravodlivosti ďalej uviedlo,

že žiadateľka si nárok na náhradu škody na totožnom skutkovom základe (odvíjaný z nesprávneho
úradného postupu) uplatnila už podaním datovaným 26. 01. 2009. Toto podanie bolo postúpené
Generálnej prokuratúre SR, ktorá nárok predbežne prerokovala listom zo dňa 08. 03. 2010 pod
číslom XV/5 Spr 8/2010-7, a oznámilo žiadateľke, že jej nárok neuspokojí, pretože žiadosť nepovažuje
za dôvodnú. Ďalej uviedlo, že žiadateľka vo svojom podaní zo dňa 02. 09. 2014 uplatnila nárok z
titulu nezákonného rozhodnutia výslovne uvádzajúc, že len rozširuje nárok vybavovaný Generálnou

prokuratúrou SR pod č. XV/5 Spr 8/2010-7. Okrem iného žalovaný vzniesol aj námietku premlčania
nároku.

3. Okresný súd vec posúdil podľa ust. § 5, 9, § 15, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení

účinnom do 31. 12. 2012) a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobkyne
nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa návrh na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 26. 01. 2009 podala na Ministerstve spravodlivosti
SR z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym postupom podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.
z.. Žalobkyňa neuviedla, že by išlo o nesprávny úradný postup v súvislosti s porušením povinnosti

niektorého orgánu urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do právom chránených fyzických a
právnických osôb. Uviedla len, že nesprávny úradný postup vidí v tom, že došlo k porušeniu zákonnosti
a to z titulu princípov všeobecnej zodpovednosti s tým, že žalovaný sa z tejto zodpovednosti vyviniť
nemôže. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom neuviedla, v čom vidí nesprávny úradný postup, len citovala ustanovenie § 9
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.. Potom, čo súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne na preukázanie,
že nárok žalobkyne bol predbežne prerokovaný aj z titulu nezákonného rozhodnutia na príslušnom
orgáne, právny zástupca žalobkyne preukázal, že dňa 08. 09. 2014 doručil Generálnej prokuratúre SR
podanie zo dňa 02. 09. 2014, ktoré bolo návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.. Z obsahu tohto podania
vyplýva, že žalobkyňa si dňa 26. 01. 2010 uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom a týmto podaním len rozširuje návrh na náhradu škody, o ktorom je v súčasnosti
vedené súdne konanie na Okresnom súde Veľký Krtíš pod č. k. 9C/69/2011. Žalovaný toto podanie 22.
09. 2014 postúpil Ministerstvu spravodlivosti SR ako príslušnému orgánu vec predbežne prerokovať,

Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 30. 09. 2014 žiadosť vrátilo na vybavenie žalovanému
s tým, že je orgánom príslušným konať v zmysle § 4 ods. 1 písm. m/ zák. č. 514/2003 Z. z. Súd
sa stotožnil s argumentáciou Ministerstva spravodlivosti SR v tom smere, že orgánom oprávneným
v mene štátu konať je Generálna prokuratúra SR, pretože z návrhu žalobkyne zo dňa 02. 09. 2014
vyplýva, že táto predmetnú žiadosť označila ako rozšírenie pôvodného návrhu na náhradu škody. Podľa

názoru okresného súdu, teda, bolo nesporné, že keď prvú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
vybavovala Generálna prokuratúra SR a žalobkyňa výslovne uviedla, že sa jedná o rozšírenie návrhu,
bola oprávnená v tejto veci konať Generálna prokuratúra SR. Vzhľadom na to, že pokiaľ ide o náhradu
škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím bola žalovaným vznesená námietka premlčania, súd
skúmal, či nárok žalobkyne v tejto časti nie je premlčaný. Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody v

súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami vydanými v priebehu celého trestného konania vedeného voči
nej ako aj rozsudkom vydaným v trestnom konaní. Ide o rozhodnutia, ktoré boli vydané v období do
podania obžaloby t. j. do 05. 12. 2006, rozsudok v trestnom konaní, ktorým bola žalobkyňa oslobodená
spod obžaloby bol vydaný dňa 15. 04. 2008 pod č. k. 4P/172/2006-348, ktorý bol žalobkyni (v rozsudku
okresnéhosúduzrejmelenomylomuvedené,že„odporkyni“)dňa09.06.2008ajejprávnemuzástupcovi

06. 06. 2008, pričom uznesenie o zamietnutí odvolania okresného prokurátora voči tomuto rozsudku zo
dňa 30. 07. 2008 sp. zn. 3 Po/165/08 sa považuje za doručené žalobkyni dňa 24. 07. 2008, nakoľko si
predmetné uznesenie v zákonnej lehote nevyzdvihla. S prihliadnutím na to, že žalobkyňa podala žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím až dňa08. 09. 2014, došlo v zmysle ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. k premlčaniu tohto nároku. Podľa
tohto ustanovenia právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného

rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

4. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd
prvého stupňa (v súčasnosti označovaného ako súd prvej inštancie) napriek opakovanému záväznému
stanovisku krajského súdu, aby postupom podľa 104 ods. 2 OSP vyzval žalobkyňu, aby zabezpečila

predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne, ako odstraniteľný nedostatok podmienky
konania, súd túto výzvu opomenul. Uviedla, že zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu nezákonným
rozhodnutímjeobjektívna,nemožnosaznejvyviniť,akzostranyprokuratúrydošlokpodaniuobžalobya
súd musel dôjsť k záveru, že skutok sprenevery sa nestal a žalobkyňa bola spod obžaloby oslobodená,
nemožno sa v žiadnom prípade stotožniť s názorom, že prokuratúra nemala inú možnosť ako zamietnuť
sťažnosť v tom čase obvinenej a podať na ňu obžalobu pre trestný čin, ktorého sa v skutočnosti

nedopustila. V tomto konaní možno jednoznačne vidieť tiež aj nesprávny úradný postup. Zo strany
súdu prvej inštancie došlo k vadám a nesprávnemu postupu tým, že súd nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Okrem toho súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podľa jej názoru žaloba z dôvodu nezákonného rozhodnutia bola podaná včas v

trojročnej premlčacej lehote, a to 30. 05. 2011 a preto námietka premlčania neobstojí. Okrem toho
poukazovala na 10 ročnú premlčaciu lehotu podľa § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.. Rozsudok
okresného súdu žiadala zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobkyňa nepreukázala existenciu

neprávneho úradného postupu. Nesprávny úradný postup bolo potrebné definovať z hľadiska vecného
ako aj časového, čo žalobkyňa neurobila. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno. Čo sa týka
nároku žalobkyne z titulu nezákonného rozhodnutia, naďalej trvá na tom, že došlo k premlčaniu v tejto
časti nároku na náhradu škody. Rozsudok okresného súdu navrhla potvrdiť v celom rozsahu.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania
(§ 385 ods. 1 a contrário CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd
vo veci dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého vyvodil správne právneho závery a rozsudok aj
dostatočne odôvodnil. Rozsudok je jasný, zrozumiteľný, tak pre laickú ako aj odbornú právnu verejnosť a
nevyznačuje sa arbitrárnosťou v rozhodovaní okresného súdu. Okresný súd riadne odôvodnil, z akého

dôvodu považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú, a to, či už sa domáhala žalobou nároku na náhradu
škody titulom nesprávneho úradného postupu (ktorý žalobkyňa nepreukázala) alebo nezákonného
rozhodnutia (ohľadom ktorého návrh na predbežné prerokovanie nároku nepodala včas). Z uvedených
dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

9. Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná v odvolacom konaní, a preto má podľa pomeru úspechu
vo veci (§ 255 ods. 1 CSP) nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 CSP) v celom
rozsahu. O tomto nároku odvolací súd rozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).