Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/485/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108227322
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3108227322.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobkyne O. T., št. občianky SR,
nar.XX.XX.XXXX,bytomH.,B.XXXX/XX,zast.AdvokátskakanceláriaJUDr.AŽALTOVIČ&PARTNERS
s. r. o., so sídlom Trenčín - Opatová, Potočná 41/109, IČO 36 857 882 proti žalovaným 1/ S. T., št.
občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX., bytom H., B. X, 3/ M. S., št. občanovi SR, nar, XX.XX.XXXX, bytom
O. X, 6/ G. U., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom H., C. XXX/X, 7/ H. Z., št. občanovi SR,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H., S. XXXX/X, žalovaní 6/, 7/ zastúpení JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom
so sídlom Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1131/51, 8/ L.. F. H., št. občanovi SR, nar.

XX.XX.XXXX,bytomH.,L.,F.XX/X,zast.JUDr.MartinomBartkom,advokátom,JUDr.SilviouBartkovou,
advokátkou, obaja so sídlom Trenčín, Piaristická 6667, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.04.2016, č. k. 27C/233/2008-333,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zamietnutí žaloby vo veci samej, vo výroku II. o trovách
žalovaných 1/ a 3/ a vo výroku IV. o trovách žalovaného 8/ potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách žalovaných 6/ a 7/ mení tak, že žalobkyňa je
povinná zaplatiť žalovaným 6/ a 7/ náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 2.178,94 eur do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaných 6/ a 7/.

III. Žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

IV. Žalovaní 6/ a 7/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %.

V. Žalovaný 8/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

VI. O výške trov odvolacieho konania žalovaných 6/, 7/ a 8/ rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom po predchádzajúcom zrušení skoršieho rozsudku
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je v 1 podielovou spoluvlastníčkou bytu
špecifikovaného v žalobe (byt). Žalobu odôvodnila tvrdením, že i keď kúpnu zmluvu na kúpu bytu
uzavrel výlučne žalovaný 1/ ako jej vtedajší manžel, patril byt do BSM a právny úkon, ktorým ho výlučne

žalovaný 1/ previedol na žalovaného 3/ bol preto relatívne neplatný. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti
bolo ďalším tvrdením žaloby. Požadované určenie podielového spoluvlastníctva k bytu odôvodnila
žalobkyňa márnym uplynutím troch rokov od zániku BSM. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje zamietavé
rozhodnutie právnym posúdením podľa § 143 OZ a záverom, že byt nepatril do BSM, pretože žalobkyňav konaní nepreukázala, že byt bol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov. O trovách rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešným žalovaným 6/ a 7/ priznal 4.357,88 eur. Žalovanému 8/ priznal
1.482,26 eur.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá nesúhlasila s právnym
posúdením otázky dôkazného bremena o povahe prostriedkov (spoločné/výlučné) použitých na kúpu
bytu. Podľa nej nebol správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňu ťažilo dôkazné bremeno
preukázať nadobudnutie bytu za spoločné prostriedky. Pre preukázanie právneho režimu BSM bolo

podľa žalobkyne z jej strany dostatočné preukázať, že byt bol nadobudnutý za trvania manželstva a
pokiaľ žalovaná strana tvrdila opak, teda nadobudnutie do výlučného vlastníctva, mala to preukázať.

3. Žalovaní 6/, 7/ a 8/ vo vyjadreniach k odvolaniu považovali záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní
právneho režimu BSM k bytu zo strany žalobkyne za správny a žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné vo veci samej a v prevažnej časti trov konania potvrdiť podľa § 387 CSP a vo
výroku o trovách konania žalovaných 6/ a 7/ zmeniť podľa § 388 CSP.

5. V doterajšom priebehu konania rozhodol súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom tak, že
žalobu zamietol, pretože na strane osôb v tom čase zapísaných ako vlastníci v katastri nehnuteľností
(žalovaní 6/ a 7/) mal za preukázanú dobromyseľnosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným 3/
ako predávajúcim, a preferujúc ochranu dobrej viery súd prvej inštancie považoval žalovaných 6/ a 7/ za
vlastníkovbytov.Naodvolaniežalobkyneodvolacísúduvedenérozhodnutiepotvrdilapripustildovolanie

k otázke možnosti nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka dobromyseľným kupujúcim. Najvyšší súd SR
na dovolanie žalobkyne zrušil potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu a konštatoval predčasnosť
uvedenej otázky, keďže sa súdy nižších stupňov vôbec nezaoberali pre vec podstatnými otázkami, či byt
patril do BSM, a či išlo o relatívne neplatný právny úkon pri prevode bytu žalovaným 1/. Až po vyriešení
týchto otázok prichádzalo podľa Najvyššieho súdu SR do úvahy, zaoberať sa okolnosťami prevodu na

osobu aktuálne zapísanú v KN ako vlastník a dovodzovať z toho závery o danosti jej vlastníckeho práva.
Následne odvolací súd z rovnakých dôvodov zrušil v poradí prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie a ten
potom rozhodol napadnutým rozsudkom.

6. Ako bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie založil svoje napadnuté zamietavé rozhodnutie na

závere, že byt nepatril do BSM, pretože žalobkyňa nepreukázala jeho nadobudnutie zo spoločných
prostriedkov. Odvolací súd nepovažuje tento záver za správny, pretože je v rozpore s ust. § 143
OZ, definujúcim nadobúdanie do BSM, podľa ktorého do BSM patrí všetko, čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou nadobudnutí ďalej špecifikovaných v tomto ustanovení.
Z právnej konštrukcie uvedeného ustanovenia potom vyplýva, že žalobkyňa, ktorá tvrdila, že byt patril

do BSM, bola na preukázanie svojho tvrdenia povinná preukázať jedine to, že byt bol nadobudnutý
jedným z manželov za trvania manželstva. Táto okolnosť nebola medzi stranami sporná. Nebolo
dôkaznou povinnosťou žalobkyne preukazovať, že sa pri nadobudnutí bytu nejednalo o výnimku, kedy
nadobudnutie za trvania manželstva nezakladá režim BSM. Naopak, dôkaznú povinnosť k preukázaniu
nadobudnutia do výlučného vlastníctva za trvania manželstva má ten, kto takúto výnimku tvrdí. Pokiaľ

teda žalobkyňa preukázala, že byt bol nadobudnutý za trvania manželstva žalovaným 1/, preukázala,
že patril do BSM a bolo dôkaznou povinnosťou druhej strany sporu preukázať tvrdené nadobudnutie z
výlučných prostriedkov žalovaného 1/. To však bolo vylúčené pri tvrdení žalovaného 1/, že kúpnu cenu
za byt svojej starej matke nikdy nezaplatil. Ak totiž nie je zaplatená kúpna cena, nemožno uvažovať o
tom, že došlo k nadobudnutiu z výlučných prostriedkov. Samotná formulácia záväzku ako výlučného je

v tomto smere nedostatočná a významný je faktický priebeh plnenia. Rovnako pri nadobudnutí jedným z
manželovzatrvaniamanželstvaniejevzásadevýznamnáokolnosťjehovôlekvýlučnémunadobudnutiu
a významné nie je ani vnútorné presvedčenie druhého manžela o právnom režime veci, na ktoré u
žalobkyne poukazovala v prvoinštančnom konaní i v odvolaní žalovaná strana. S týmito okolnosťami
právo nespája následky na právny režim (BSM/výlučné vlastníctvo) a ako bolo uvedené, pre ten sú

významné len okolnosti uvedené v § 143 OZ. Podľa nich potom byt do BSM účastníkov patril.

7. Ďalej bolo v zmysle názoru NS SR potrebné zaoberať sa otázkou relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 31.3.2008 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim. Odvolací súdupovedomil strany sporu, že sa touto otázkou mieni zaoberať v predvolaní na pojednávanie. Žalobkyňa
a žalovaní 3/, 6/ a 7/ svoju neúčasť na odvolacom pojednávaní ospravedlnili, odročenie nežiadali.
Žalovanému 1/ bolo predvolanie doručené, svoju neúčasť neospravedlnil, preto odvolací súd pojednával

v ich neprítomnosti.

8. Žalobkyňa k relatívnej neplatnosti zmluvy zo dňa 31.03.2008 uviedla, že túto voči jej účastníkom
namietala tak doručením listín tohto obsahu, ako aj obsahom žaloby. Na preukázanie týchto skutočností
predložila neotvorenú listovú zásielku podanú dňa 08.12.2008 (T. - S.) a neotvorenú listovú zásielku

podanú dňa 16.04.2010 (Dr. Ažaltovič - S.), podací hárok zo dňa 07.12.2008 (T. -V. / C. / S. / Z.), podací
lístok z 11.03.2008 (T. - Z.), podacie lístky z 23.02.2008 a doručenky k nim (T. - U. / Z.), listiny „Dovolanie
sa neplatnosti právnych úkonov“ z 05.12.2008 (T. - Z. / S. / U. / Z.), Uznesenie OS TN 19C/42/2008-47
a rozhodnutie KS TN o odvolaní M. S. proti nemu, listiny „Dovolanie sa neplatnosti právnych úkonov“ z
15.04.2010 (Dr. Ažaltovič - T. / S. / U. / Z.).

9.Žalovaní6/a7/vovyjadreníkotázkerelatívnejneplatnostiuviedli,žezlistínpredloženýchžalobkyňou
nevyplýva doručenie námietky relatívnej neplatnosti M. S., pretože zásielky mu neboli adresované na
správnu adresu. Ďalej namietali, že žaloba nie je voči nim uplatnená dôvodne, pretože určenie vlastnícke
práva možno uplatniť voči osobe zapísanej ako vlastník v KN, ktorou je v súčasnosti žalovaný 8/ a nie
oni. Žaloba tiež nie je podľa nich dôvodná preto, že pokiaľ dôjde po prípadnom relatívne neplatnom

právnom úkone k ďalšiemu prevodu vlastníctva pred uskutočnením námietky relatívnej neplatnosti, tak
ako aj v tomto prípade, nemá to dopad na vlastnícke právo ďalšieho nadobúdateľa.

10. Žalovaný 8/ vo vyjadrení k otázke relatívnej neplatnosti uviedli rovnako ako žalovaní 6/ a 7/, že z listín
predložených žalobkyňou nevyplýva doručenie námietky relatívnej neplatnosti M. S., pretože zásielky

mu neboli adresované na správnu adresu a stotožnil sa aj s ostatnými názormi žalovaných 6/ a 7/. Z
hľadiska žalovaného 8/ však bola významná aj skutočnosť, že pri doterajšom priebehu konania, a to
najmä s poukazom na rozhodnutie o dovolaní, prichádza do úvahy aplikácia vtedy platného ust. § 243d
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým
rozhodnutímdotknuté.Pretožežalovaný8/nadobudolbytpoprávoplatnomrozhodnutíodvolaciehosúdu

a pred jeho zrušením Najvyšším súdom SR, nemôže byť jeho vlastníctvo dotknuté novým rozhodnutím
vo veci.

11. Odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením vyššie uvedených listín predložených žalobkyňou a
výsluchom žalovaného 8/. Zistil, že dovolania sa neplatnosti právnych úkonov z 15.04.2010 vyhotovené

a odosielané Dr. Ažaltovičom adresátom p. T., p. S., p. U. a p. Z., teda žalovaným
1/, 3/, 6/ a 7/ obsahovali dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.03.2008 medzi žalovaným
1/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim, a to podľa § 145 ods. 1 OZ z dôvodu absencie
súhlasu žalobkyne s nakladaním s majetkom v BSM. Vo vzťahu k žalovanému 3/, teda kupujúcemu M.
S. však k uplatneniu námietky neplatnosti touto formou nedošlo, pretože uvedená listina mu nedošla

(§ 45 OZ). Nedostala sa totiž do sféry jeho dispozície, pretože bola doručovaná na adresu O. X, N..
A to nielen táto listina, ale všetky zásielky, ktoré pre M. S. prezentovala žalobkyňa. Z kúpnej zmluvy z
31.03.2008 (a po zavkladovaní vlastníckeho práva podľa nej aj z KN) je pritom zrejmé, že bydliskom
M. S. nebolo mesto N., ale obec O.. Neobstojí v tomto smere obrana žalobkyne, že s adresou O. X, N.
pracovali aj súdne rozhodnutia v konaní OS TN 19C/42/2008-47, v ktorom sa dokonca M. S. aj odvolal,

takže mu muselo byť rozhodnutie na uvedenú adresu podľa žalobkyne doručené. Podanie odvolania
zodpovedá zistenému skutkovému stavu, nie je však nevyhnutne spojené s doručením na uvedenú
nesprávnu adresu a nepotvrdzuje, že M. S. mal možnosť na uvedenej bratislavskej adrese preberať
písomnosti. Naopak, tak zásielka z 08.12.2008 od žalobkyne, ako aj zásielka zo 16.04.2010 od Dr.
Ažaltoviča adresované na adresu O. X, BrV.tislava sa vrátili odosielateľom s poznámkou, že adresát

je neznámy. Za situácie, že bratislavská adresa M. S. nebola tak zapísaná v katastri nehnuteľností,
nemožno uvedené zásielky považovať za riadne doručené v zmysle § 45 OZ.

12. Súčasne odvolací súd nepovažoval za riadne uplatnenú ani námietku neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 31.03.2008 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim ani formou žaloby,

čo inak predstavuje prípustnú formu uplatnenia takejto námietky, ale v danom prípade obsah žaloby
nezodpovedá uplatneniu námietky neplatnosti práve tohto právneho úkonu. V samotnej žalobe totiž
žalobkyňa uvádza, že žalovaný 1/ bez vedomia a súhlasu žalobkyne uzavrel so žalovaným 2/ (Scenium
s.r.o.) zmluvu o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 25.09.2007, čomá za následok jej neplatnosť podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 145 ods. 1 OZ, a ďalej, že sa dovoláva
neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 25.09.2007
a tiež všetkých na ňu nadväzujúcich právnych úkonov medzi žalovanými, na základe ktorých došlo k

následnému postupnému scudzeniu bytu. Je teda zrejmé, že žalobou bol primárne namietaný právny
úkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Týmto právnym úkonom však byt neopustil právny
režim BSM. Z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by boli práva podľa namietanej zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva zapísané do KN, a že by práve na zabezpečovací prevod nadväzovalo
ďalšie scudzovanie bytu. Naopak je zrejmé, že k opusteniu právneho režimu BSM došlo až kúpnou

zmluvou medzi žalovanými 1/ a 3/ zo dňa 31.03.2008, ktorú však nemožno považovať za nadväzujúci
úkon na zabezpečovací prevod práv, a ani z tejto formulácie žaloby („na ňu nadväzujúce“) nemožno
dovodiť, že žaloba obsahovala súčasne hmotnoprávny úkon námietky neplatnosti kúpnej zmluvy medzi
žalovanými 1/ a 3/ zo dňa 31.03.2008.

13. Vzhľadom na to, že žaloba neobsahovala hmotnoprávny úkon námietky neplatnosti kúpnej zmluvy

medzi žalovanými 1/ a 3/ zo dňa 31.03.2008 podľa § 145 ods. 1 OZ, a že takáto písomná námietka
nebola riadne urobená voči žalovanému 3/ z dôvodov nesprávneho adresovania, nemožno dovolanie
sa neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 3/ zo dňa 31.03.2008 považovať za preukázané.
V dôsledku toho sa nejedná o neplatný právny úkon, vlastníctvo ďalších nadobúdateľov v rade po
žalovanom 3/ tak bolo nadobúdané z tohto hľadiska platne a požadovanému určeniu žalobkyne za

podielovú spoluvlastníčku nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie vo veci
samej potvrdil ako vo výroku vecne správne, avšak z iných dôvodov.

14. Na otázku relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 3/ zo dňa 31.03.2008 sa
odvolací súd zameral vychádzajúc zo zrušujúceho rozhodnutia NS SR, ktoré túto otázku považovalo

za významnú pre vec hneď po otázke právneho režimu bytu. Vzhľadom na jej vyriešenie s dôsledkom
zamietnutia žaloby považoval odvolací súd za nadbytočné zaoberať sa ostatnými dôvodmi pre
zamietnutie žaloby uvádzanými zo strany žalovaných 6/, 7/ a 8/, (nedostatok pasívnej legitimácie
žalovaných 6/ a 7/ vo vzťahu k požadovanému určeniu, dopad realizácie ďalšieho prevodu pred
uplatnením námietky relatívnej neplatnosti, aplikácia § 243d ods. 2 O.s.p.) i keď sa prvotne javia ako

opodstatnené.

15. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, bolo vzhľadom na potvrdenie výroku
vo veci samej správne, a preto potvrdené, s výnimkou náhrady trov konania žalovaných 6/ a 7/, v prípade
ktorých považoval odvolací súd za dôvodnú aplikáciu ust. § 257 CSP a zníženie náhrady trov konania

úspešných žalovaných 6/ a 7/ o polovicu z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za takéto dôvody
považoval odvolací súd skutočnosť, že žalovaní 6/ a 7/ previedli byt na žalovaného 8/ zmluvou zo dňa
13.12.2011, teda v čase, kedy vedeli o podanom dovolaní proti predchádzajúcemu potvrdzujúcemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu (žalovaní 6/ a 7/ sa prostredníctvom advokáta vyjadrili k dovolaniu dňa
12.01.2011)aopodanomdovolanísažalovanému8/podľajehovýpovedenezmienili.Takýtonekorektný

postup pri prevode bytu považoval odvolací súd za jeden z dôvodov, pre ktorý žalobkyni vznikli ďalšie
trovy voči žalovanému 8/, a preto jej záťaž z náhrady trov konania znížil práve na ťarchu žalovaných 6/
a 7/ o polovicu a v tomto smere zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania žalovaných
6/ a 7/.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP a vo vzťahu k žalovaným 6/ a 7/ tiež podľa § 257 CSP. V odvolacom
konaní plne úspešným žalovaným by patril nárok na plnú náhradu trov voči žalobkyni. Žalovaným 1/
a 3/ však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd nárok na ich náhradu
nepriznal. Žalovaným 6/ a 7/ znížil odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania na 50 %

z rovnakých dôvodov ako pri trovách prvoinštančného konania a plne úspešnému žalovanému 8/, na
strane ktorého dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil, priznal odvolací súd nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).