Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/380/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202363
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715202363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: S.. S. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom H., H. XXX/XX, štátneho občana SR, zastúpený advokátom JUDr. Jaroslavom Klátikom, PhD.,
Advokátska kancelária Banská Bystrica, Havranské č. 11, IČO: 45 021 309, proti žalovanej: S.. D. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., Ul. XX. S. XX, občianky SR, zastúpená Advokátskou kanceláriou
Uhaľ, s.r.o., JUDr. Marošom Uhaľom, advokátom, so sídlom Zvolen, Štefana Moyzesa 9877/43, IČO: 47
236 655, o zaplatenie 5.000,- EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen zo dňa 5. apríla 2016, č. k.: 7C/83/2015-99, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok vo výroku o trovách konania zrušuje a vec v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť uhradiť
odporkyni trovy konania vo výške 1.731,83 EUR do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom doručeným súdu 3. marca 2015 domáhal
zaplatenia žalovanej sumy 5.000 EUR s príslušenstvom. Svoj nárok opieral o uzavretú zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej dňa 5. apríla 2014 formou vkladu na účet žalovanej v Y. poskytol 4.000 EUR a dňa 15.
apríla 2014 sumu 1.000 EUR s prísľubom jej vrátenia do 6. mesiacov.
3. Okresný súd rozhodol vo veci platobným rozkazom, voči ktorému podala odpor žalovaná. V ňom
namietla,žežalobcovinedlhuježiadnefinančnéprostriedky.Pôžičkuuzavretúnemali,neboljejdoručený
ani návrh na začatie konania vo veci samej. Nárok žalobcu považovala za nedôvodný. Namietla pasívnu

legitimáciu v spore. Nebolo preukázané, že by jej bola poskytnutá pôžička. Išlo o obchodný vzťah medzi
žalobcom a spoločnosťou PANAMA BEE. Žalobou žiadala zamietnuť.
4. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval skutkový stav tak, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal, že žalovanej poskytol pôžičku a v akej výške. Nepreukázal kedy, za akých
podmienok mali spolu jednať a dohodnúť náležitosti zmluvy o pôžičke a že sa malo jednať o pôžičku.
Jediné, čo v konaní bolo preukázané, boli dva vklady na účet vedený na meno odporkyne dňa 5.4. a
následne 15.4.2014, spolu v hodnote 5.000,-- €. Za akým účelom a pre koho a komu boli tieto finančné

prostriedky poskytnuté sa nepodarilo súdu zistiť. Naopak, výpoveďou tak žalovanej, ako aj svedka v
konaní vypočutého mal súd preukázané, žalovaná nie je pasívne legitimovaná, teda nie je nositeľkou
hmotnoprávnych povinností vyplývajúcich zo vzťahu medzi žalobcom a tretím subjektom (či je to už
právnická osoba PANAMA BEE, alebo Z. G.). Vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke, nepreukázal, že by pôžička bola poskytnutá žalovanej, a teda ,
že je žalovaná pasívne legitimovaná, súd návrh ako nedôvodný zamietol aplikujúc ust. § 657 OZ.
5. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému

súdu na ďalšie konanie. Žalobca považoval odpor žalovanej za právne neodôvodnený. Súd vo veci
nariadil pojednávanie na deň 5. apríla 2016 za účelom vypočutia svedka. Tohto pojednávania sa žalobca
ani jeho právny zástupca nezúčastnili z dôvodu vzniknutého omylu v poznačení si termínu pojednávania.
Na tomto pojednávaní súd vypočul svedka Jozefa Bariaka - otca žalovanej.
6. Vydaný rozsudok považoval za predčasný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu,

keď súd neprihliadol na predložené dôkazy zo strany žalobcu, a to vkladové listy, ktoré preukazujú,
že žalobca ako fyzická osoba vložil žalovanej ako fyzickej osobe peniaze na jej účet. Na vkladovom
lístku žalobca uviedol účet platby tj. pôžička. Nakoľko vložil peniaze a uviedol v poznámke "pôžička“, je
preukázaný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanou. V prípade, že by si žalovaná peniaze od
neho nepožičiavala, tak peniaze mala vrátiť žalobcovi. Tým, že si finančnú hotovosť ponechala na účte
a s nimi disponovala, potvrdila, že si peniaze od žalobcu požičala.

7. Trval na tom, že sa so žalovanou stretol, o čom svedčí to, že má výpisy z účtov žalovanej. Nastolil
otázku, odkiaľ by mal výpisy z účtov žalovanej, majiteľky účtu. Tvrdil, že výpisy z účtov mu žalovaná
osobne odovzdala na základe toho, že žiadal žalovanú o preukázanie, či peniaze boli pripísané na jej
osobný účet.
8. Výpisy z účtov mu žalovaná odovzdala osobne niekedy v apríli 2014, pričom presný dátum si

nepamätá, kde sa dohodli na vrátení požičanej sumy vo výške 5.000 EUR do 6. mesiacov, tj. do 15. 10.
2014. Opakovane uviedol, že medzi ním a žalovanou došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke, o
čom predložil súdu doklady o zložení financií na účte žalovanej (výpis z účtu žalovanej zo dňa 5. apríla
2014 a zo dňa 15. 4. 2014). Na obidvoch výpisoch z účtu žalovanej je preukázané, že tieto peniaze boli
pôžičkou poskytnutou žalobcom žalovanej, súd tieto doklady nezobral do úvahy.

9. Poukázal na základe uvedeného na nedostatočne zistený skutkový stav, a to, že súd neprikladal
písomným dôkazom žalobcu žiadnu vážnosť; neodôvodnil v rozhodnutí, prečo tieto písomné dôkazy
nezobraldoúvahyprisvojomrozhodovaní;nevysporiadalsasotázkouvznikupôžičkymedzižalobcoma
žalovanou; súd nevykonal žiadne iné dokazovanie vo veci samej; riadnym spôsobom neodôvodnil svoje
rozhodnutie; nedal možnosť žalobcovi navrhnúť vykonanie ďalšieho dokazovania vo veci ani možnosť

vyjadriť sa k výpovedi svedka - otca žalovanej; nevypočul v konaní navrhnutého svedka zo strany
žalobcu, a to svedka pána Zimu.
10.Taktiežnapriekskutočnosti,ženemaldoručenýdôkazzcentrályzBratislavyohľadomúčtužalovanej,
vo veci rozhodol, pričom tento dôkaz mal preukázať to, kto nakladá s účtom, kto vyberal a kto vkladal
peniaze na účet.

11. Poukázal na to, že výpoveď svedka je zmätočná a zavádzajúca, nakoľko toto konanie je konaním
medzi fyzickými osobami. Jeho výpoveď ohľadne konkurzného konania a nútenej správy jeho osoby
alebo firmy žalobca vylučuje a v plnej miere popiera hlavne z dôvodu, že ak by svedok takéto operácie
na účte, ktorého majiteľom je žalovaná, vykonával, dopúšťal by sa ukracovania veriteľov. Preto výpoveď
svedka považuje za nedôveryhodnú, klamlivú a zavádzajúcu. Poukázal na to, že účet žalovanej je účtom

fyzickej osoby a svedok taký typ účtu nemôže a nemohol využívať na podnikateľské účely, respektíve na
to, aby svedok obišiel nútenú správu alebo konkurzné konanie jeho osoby, prípadne jeho firmy. Taktiež
poukázal na to, že svedok je spriaznená osoba so žalovanou, keďže ide o osobu blízku, svedok je otcom
žalovanej. Súd návrh žalovanej na vykonanie dôkazu, výsluchu svedka pána G., pripustil do konania,
vypočul a svedeckú výpoveď vyhodnotil ako dôveryhodnejšiu ako predložený dôkaz žalobcu, ktorým

je výpis z účtu žalovanej. Vyhodnotenie dôkazu považuje za nesprávne vyhodnotenie a posúdenie
skutkového stavu zo strany súdu. Zároveň neodôvodnil, z akého dôvodu nepripustil do konania výsluch
svedka pána Zimu.
12. Súd vychádzal z nesprávneho právneho a skutkového hodnotenie stavu veci. Tvrdenie, že žalovaná
nie je pasívne legitimovaná a že nešlo o pôžičku, sa neopiera o žiadny dôkaz. Žalobca preukazuje, že

ide o pôžičku a že žalovaná bola a je pasívne legitimovaná, čo dokazuje výpis z účtu peňažného ústavu
Tatrabanka a.s., majiteľom ktorého je žalovaná.
13. Na základe uvedeného teda uniesol v konaní dôkazné bremeno, právne relevantným spôsobom
preukázal, že išlo o právny vzťah medzi žalobcom ako fyzickou osobou a žalovanou ako fyzickou
osobou, teda je žalovaná správne pasívne legitimovaná a správne je aktívne legitimovaný žalobca.

Taktiež preukázal titul postačujúci a preukázaný, tj. pôžičku. V závere namietal trovy konania, ktoré boli
priznané žalovanej nad rámec vyhlášky č. 655/2004 Z. z., keď písomné podanie spolu s dokladmi z
banky a žiadosť o opravu zápisnice nie je úkonom právnej služby. Taktiež rokovanie s klientkou - 4
rokovania, sú navýšené už len z dôvodu, že pri prevzatí a príprave zastúpenia je 1. porada s klientom.Tak tiež namietal náhradu hotových výdavkov vo výške 1,15 EUR ako poštové sa podanie zo dňa 19.
1. 2016 ohľadom zisťovania dokladov z banky. Tieto doklady neboli v konaní potrebné z dôvodu, lebo
žalobca predložil výpisy z účtu žalovanej. Preto rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. . Súd
taktiež nedostatočne zistil skutkový stav veci podľa "§ 221 ods. O. s. p."
14. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 5. 8. 2016. V celom
rozsahu súhlasila s rozsudkom okresného súdu a odvolanie žalobcu považovala za nedôvodné a
neopodstatnené. Súd správne vec právne a skutkovo posúdil, pričom odmieta tvrdenie žalobcu v

odvolaní, že súd vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a nesprávne právne vec
posúdil. Žalobca nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení a neodôvodnil, v čom vidí nesprávne
právne posúdenie veci. Skutočnosti, ktoré uvádza v odvolaní, tvrdil aj počas konania, na podporu svojich
tvrdení nepredložil žiadne nové relevantné dôkazy, preto považuje odvolanie za nedôvodné a účelové.
15.Poukázalanaustanovenie§120ods.1O.s.p.,podľaktoréhoúčastnícisúpovinníoznačiťdôkazyna
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Žalobca vytýka súdu, že nevykonal výsluch svedka Zimu. V sporovom konaní bolo vždy povinnosťou
strany, aby tvrdila skutočnosti, ktoré preukazujú jej nárok (povinnosť tvrdenia) a zároveň, aby tieto
tvrdenia preukázala dôkazmi (dôkazná povinnosť). Žalobca v rámci svojich vyjadrení ako strany sporu
uviedol, že malo prebehnúť akési rokovanie za účasti pána Zimu, ale ani žalobca, ani jeho právny

zástupca nikdy súdu výsluch tejto osoby ako svedka v konaní nenavrhli, ani ho neoznačili ďalšími údajmi
tak, aby súd mohol jeho výsluch vôbec vykonať (označenie svedka menom, priezviskom, dátumom
narodenia, bydliskom). Ak žalobca chcel, aby v konaní bol vykonaný výsluch tohto svedka, mohol toto
navrhnúť kedykoľvek v predchádzajúcom štádiu konania, keďže o existencii tohto svedka vedel od
počiatku konania. Na pojednávaní dňa 5. 4. 2016, na ktorom sa kvôli svojmu zavineniu žalobca a jeho

právny zástupca nezúčastnili, teda žalobca nemohol byť na svojich právach účastníka nijako ukrátený,
keď svoje právo svedka navrhnúť mohol využiť dávno predtým. Z tohto dôvodu žalobca nemôže vytýkať
súdunevykonanievýsluchusvedka,ktoréhožalobcanenavrholvypočuťaktoréhoanineoznačil.Pretože
ide o sporové konanie ovládané koncentračnou a prejednacou zásadou, súd nemal dôvod vykonávať
výsluch nenavrhnutého svedka.

16. Žalobca namietal nevykonanie dôkazu "stanoviskom banky“, avšak z celého spisu nevyplýva, že
by sa malo vykonávať akékoľvek dokazovanie dopytom na banku. V zmysle pojednávania zo dňa 4. 2.
2016, ktorého sa zúčastnil žalobca aj jeho právny zástupca, mala predložiť písomné listiny týkajúce sa
uvedeného účtu, čo aj vykonala podaním zo dňa 19. 2. 2016 a oboznámenie s týmito listinami možné
zistiť aj z rozsudku súdu. Žiadne iné dokazovanie ohľadom účtu, ani akékoľvek dokazovanie smerom

na banku, podľa záverov pojednávania zo dňa 4. 2. 2016 nemalo byť vykonané, čo dokazuje aj súhrn
dôvodov odročenia pojednávania, kde je uvedené, že sa pojednávanie odročuje za účelom výsluchu
svedka Bariaka oboznámenia sa s listinami banky, na predloženie ktorých bola vyzvaná odporkyňa.
Z uvedeného je zrejmé, že žiadne dokazovanie dopytom na banku vykonávané byť nemalo a právny
zástupca sa vyjadril, že "z našej strany nateraz žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nie sú“.

17. Vo vzťahu k hodnovernosti výpovede svedka Bariaka žalobca sám zavinil, že sa neúčasťou na
pojednávaní prakticky vylúčil z možnosti skúmania a namietania skutočností týkajúcich sa hodnovernosti
svedka a jeho výpovede. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo
2516/2008 zo dňa 14. 6. 2010, podľa ktorého ak súd zistí okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť svedkovu
vierohodnosť (napr. ak má príbuzenský pomer k účastníkom), neznamená to nespôsobilosť svedčiť;

tieto okolnosti vezme súd do úvahy pri hodnotení svedkovej výpovede. Taktiež poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 2893/2000 zo dňa 9. 10. 2002.
18. Výsluch svedka nemožno vylúčiť ešte pred jeho výsluchom len preto, že by jeho výpoveď nemusela
byť hodnoverná. Tieto skutočnosti bude súd vždy hodnotiť až potom, keď takýto výsluch svedka ako
dôkaz vykoná. Nemožno totiž hodnotiť hodnovernosť výpovede svedka, ktorého výsluch súd nevykonal.

V tejto súvislosti poukázala na relevantnú judikatúru, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 32 Cdo 2795/2009 zo dňa 28. 6. 2011, 22 Cdo 1033/2005 zo dňa 4. 4. 2006. Poukázala na to,
že príbuzenský vzťah sám o sebe nevylučuje hodnovernosť svedka (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 25 Cdo 133/2011 a zo dňa 27. 11. 2012; 2 Cdon 1751/97 zo dňa 9. 12. 1198).
19. Účastník má právo a povinnosť zúčastniť sa pojednávania. Ak toto právo nevyužije z dôvodov na

jeho strane, pričom zo strany súdu vo vzťahu k účastníkovi nedošlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom, je neprípustné, aby sa neprihliadalo na dokazovanie vykonané na tomto pojednávaní. Preto
nemožno len z toho dôvodu, že sa žalobca vlastným zavinením nezúčastnil určeného pojednávania
súdu, namietať hodnovernosť dôkazov vykonaných na tomto pojednávaní, alebo namietať, že žalobcanemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom, a to aj za situácie, keď sa konanie na
pojednávaní skončilo rozhodnutím vo veci samej. Takýto postup by prichádzal do úvahy len v prípade
ospravedlniteľného dôvodu neúčasti žalobcu (či jeho právneho zástupcu), za ktorý určite nemožno

považovať, že žalobca v odvolaní uviedol, že sa pojednávania nezúčastnili z dôvodu vzniknutého omylu
v poznačení si termínu pojednávania. Okrem toho výsluch svedka navrhla na pojednávaní, na ktorom
žalobca aj jeho právny zástupca sa zúčastnili, takže jeho hodnovernosť mohli namietať už skôr, vrátane
existencie príbuzenského vzťahu. Ak zároveň žalobca vedel, že nasledujúce pojednávanie bude vo
vzťahu k dokazovaniu dôležité, na ktorom sa bude vypočúvať svedok žalovanej, mal urobiť všetko pre

to, aby sa na pojednávanie dostavil.
20. Ak teda prvostupňový súd vykonal výsluch jej otca na základe jej návrhu na dokazovanie, postupoval
správne, lebo len po vykonaní tohto výsluchu súd mohol posúdiť hodnovernosť svedka. Po vykonaní
tohto dôkazu súd tento vyhodnotil a dospel k záveru, že výpoveď jej otca napriek príbuzenskému
vzťahu k nej je vierohodná. Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti nie je dôvodom na zrušenie
prvostupňového rozsudku nevykonanie výsluchu svedka, ktorý nebol žalobcom ani navrhnutý a rovnako

nie je dôvodom na takýto postup vykonanie výsluchu príbuzného a akceptácia skutočností uvedených
vo výpovedi takéhoto svedka. S hodnovernosťou výpovede svedka - príbuzného - sa súd vysporiadal v
rozsudku, pričom nezistil, že by svedok vypovedal nepravdivo najmä za stavu, keď jeho výpoveď bola
potvrdená ďalšími dôkazmi, dokonca aj výpovede žalobcu.
21. K tvrdeniam žalobcu, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, uviedla, že popiera, že výpisy z banky

mu mala dať ona. Tieto mal pravdepodobne od jej otca, ktorý bol na jej účte spolu disponentom. To,
že mal mať tieto výpisy od nej žalobca nepotvrdil ani vo svojej výpovedi, ani sa to nepotvrdilo iným
dôkazom. Žalobca uvádza, že uvedenie textu pôžička ako doplňujúceho textu pri vkladaní sumy na účet
je potvrdením poskytnutia pôžičky. V skutočnosti je však text „pôžička" uvedený na výpise z účtu ako
doplnkový údaj len v prípade vkladu sumy 4.000 EUR. V prípade vkladu sumy 1.000 EUR sa na výpise

nenachádza žiadny text, takže z výpisu z účtu nemožno vôbec zistiť, aký je právny titul tohto plnenia.
22. Vo vzťahu k vkladu sumy 4.000 EUR označeného na výpise ako pôžička je potrebné uviesť, že
samotný tento vklad nepreukazuje, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a existenciu zmluvy o pôžičke
nepreukazuje ani uvedenie doplňujúceho textu pôžička pri vklade na účet. Vklad na účet totiž nie je
dvojstranným úkonom, ktorý by v sebe zahŕňal aj prípadný akceptačný prejav vôle prijímateľa - dlžníka.

Vkladnaúčetjetotižlenjednostrannýmprejavomvôlevkladateľa,ktorýprejavosobavlastniacabankový
účet (či disponujúca s účtom), nemá akým spôsobom ovplyvniť. Ak sa určitá osoba rozhodne vykonať
vklad na účet inej osoby, tento vklad bude vždy aj zrealizovaný a majiteľ účtu mu nemôže nijakým
spôsobom v tom zabrániť. Samotný vklad na účet teda v sebe nezahŕňa aj úkon druhej strany - dlžníka,
ktorý je však pre uzavretie zmluvy, vrátane zmluvy o pôžičke, vždy potrebný, pretože ide o dvojstranný

právny vzťah. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenia § 35 ods. 1, § 43c ods. 1, § 43 ods. 2 a §
44 ods. 1 OZ.
23.Ktvrdeniužalobcu,ževkladomnajejúčetdošlokuzavretiuzmluvyopôžičkeuviedla,ženauzavretie
zmluvy je potrebná aj akceptácia návrhu druhou stranou, čo v prejednávanom prípade chýba. Je zrejmé,
že z jej strany nebol vykonaný žiadny výslovný prejav, z ktorého by bolo možné vyvodiť akceptáciu

návrhu, ktorá by potvrdzovala uzavretie zmluvy o pôžičke a jej podstatných náležitostí. K uzavretiu
tejto zmluvy nedôjde len poskytnutím finančných prostriedkov (prevodom na účet, vkladom a pod.), ale
nevyhnutným na uzatvorenie zmluvy o pôžičke je aj dojednanie ďalších podstatných náležitostí zmluvy.
Žalobca nepreukázal, že peniaze prijala ona takže s nimi ako a rovnako nebol schopný preukázať, že
s ňou dojednali ďalšie podmienky pôžičky. Naopak, sám tvrdil, že podmienky pôžičky dojednával s jej

otcom, nie s ňou a že otec ho požiadal o pôžičku pre ňu (čo je zjavne nelogické). Z jej strany neexistuje
žiaden prejav vôle po vklade žalobcu na jej účet. Pretože chýba akceptácia návrhu ňou, nemohlo z jej
strany dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke. To, že je vedená ako majiteľ účtu, s ktorým disponuje jej otec,
je pre vec bezvýznamné. Majiteľ účtu totiž nie je vlastníkom peňažných prostriedkov na účte, vlastníkom
peňazí je vždy banka, ale na základe zmluvy o vedení účtu uzavretej medzi majiteľom účtu a bankou

má majiteľ účtu voči banke pohľadávku (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1411/2011 zo
dňa 31. 10. 2012).
24. Žalobca tvrdil, že svedok XX. K vypovedal klamlivo, v čom, to nevysvetlil. V skutočnosti, čo
bolo potvrdené jeho výsluchom, ale aj výsluchom žalobcu, existoval medzi svedkom XX. Rokovaniea
žalobcom obchodný vzťah a aj z výpisov z účtu, ktoré predložil samotný žalobca, je zrejmé, že spolu

obchodovali,atedavklady,ktoréžalobcavykonal,bolivkladmivprospechsvedkaG.anievjejprospech.
Samotnýžalobcatvrdil,žedojednávaluzatvoreniezmluvyopôžičkenajmäsosvedkomG..Ajonatvrdila,
že o žiadnej pôžičke so žalobcom nerokovala a že ho prvýkrát stretla na pojednávaní. Pretože nedošlo k
uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalobcom, neobstojí názor žalobcu, že jej pasívna legitimáciaje daná a preukázaná výpisom z účtu. Dokladmi z banky potvrdila, že otec bol spoludisponentom na
jej účte a mohol vykonávať všetky úkony vo vzťahu k účtu, tj. výbery, vklady a prevody. Taktiež nemá
vedomosť o tom, že jej otec by bol v konkurze ani o tom, že by mal mať ako fyzická osoba právnym

predpisom zakázané robiť prevody cez jej účet.
25. K námietkam ohľadom trov konania uviedla, že príprava a prevzatie zastupovania zahŕňa aj prvú
poradu s klientom, ale žalobca pozabudol, že na túto prvú poradu s klientom pri prevzatí veci nadväzoval
odpor proti platobnému rozkazu.
26. Rokovanie s ňou dňa 12. 10. 2015 je advokátom uplatnené dôvodne, keďže išlo o prípravu na

pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 15. 10. 2016 a oznámenie o tom, že sa pojednávanie konať
nebude, bolo jej právnemu zástupcovi zo strany súdu zaslané e-mailom až dňa 14. 10. 2016, teda až
po konaní porady. Pojednávanie bolo odročené z dôvodov na strane žalobcu.
27. Rokovanie dňa 3. 2. 2016 predchádzalo pojednávaniu konanému dňa 4. 2. 2016, na ktorom bola aj
vypočutá, takže tento úkon je dôvodný.
28. Rokovanie dňa 19. 2. 2016 zahŕňalo prerokovanie a kontrolu predkladaných dôkazov, ktoré bolo

potrebné z jej strany predložiť súdu (doklady týkajúce sa účtu v banke).
29. Rokovanie dňa 5. 4. 2016 predchádzalo pojednávaniu, na ktorom sa vo veci samej rozhodlo.
Poštovné vo výške 1,15 EUR nie je výdavok súvisiaci s dopytovaním na banku, a ide o podanie zo dňa
19. 2. 2016, ktoré bolo odoslané na súd.
30. V závere vyjadrenia uviedla, že z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní pred súdom prvej

inštancie neuniesol nielen dôkazné bremeno vo vzťahu k potrebe preukázania uzatvorenia zmluvy o
pôžičky, ale neuniesol ani bremeno tvrdenia, že medzi ňou a žalobcom malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy
o pôžičke. Zároveň poukázala na ustanovenie § 205a ods. 1 písm. d) O. s. p. ako aj § 366 písm. d)
CSP. Preto podľa jej názoru súd prvej inštancie vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a vec
a vec správne právne posúdil. Z tohto dôvodu žiadala rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať

náhradu trov odvolacieho konania.
31. Podaním zo dňa 27. 6. 2017, doručeným odvolaciemu súdu dňa 4. 7. 2017 žalobca zaslal doplnenie
odvolania, v ktorom uviedol, že žalobca pred prvostupňovým súdom navrhol vypočutie svedka Z.
L.. Prvostupňový súd nevykonal dokazovanie vypočutím tohto svedka, pričom by z neho mal za
preukázané, že žalovaná vo svojich vyjadreniach aj výpovediach na prvostupňovom súde uvádza

nepravdivé skutočnosti v tom smere, že nepozná ani len žalobcu. Výpoveďou tohto svedka by súd
zistil, že žalovaná doniesla do penziónu Q vo L. na lístočku číslo účtu, ktorý odovzdala žalobcovi za
prítomnosti tohto svedka. Stretnutie žalovanej so žalobcom bolo vopred dohodnuté. Výpis z účtu mu
osobne odovzdala žalovaná v tomto penzióne, kde žalobca bol na obede so svedkom. Žalobca vyslovil
presvedčenie,žepredloženédokladymalipostačovaťpremorálnerozhodnutievovecisamejvprospech

žalobcu. Žalobca teda uniesol dôkazné bremeno.
32. K tomuto doplnenému odvolaniu sa následne vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 19. 7. 2017,
doručeným odvolaciemu súdu dňa 24. 7. 2017. Uviedla v ňom, že na posledné podanie žalobcu nemôže
odvolací súd prihliadať, pretože toto doplnenie odvolania bolo podané po uplynutí lehoty na podanie
odvolania, pričom poukázala na ustanovenie § 364 a § 365 ods. 3 CSP .

33. Zdôraznila, že súd nemá dôvod vykonávať výsluch svedka, ktorého nikto nenavrhol. Žalobca by
mohol namietať nevykonanie tohto výsluchu iba v prípade, že by jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností navrhol vykonať výsluch určitého svedka, ktorého by zároveň musel označiť tak, aby vôbec
tento výsluch mohol súd vykonať (meno, priezvisko, adresa svedka). Návrhom na vykonanie výsluchu
svedka však nie je uvedenie označenia určitej osoby v rámci vyjadrenia žalobcu či jeho právneho

zástupcu bez toho, aby zároveň žalobca, či právny zástupca uviedol, že konkrétne označenú osobu
navrhuje vypočuť ako svedka. Súd preto nepochybil, ak výsluch svedka, ktorého nikto nenavrhol,
nevykonal. Napokon, súd pre rozhodnutie vo veci výsluch takéhoto svedka ani nepotreboval.
34. Žalobca v rámci podania uvádza skutočnosti, ktoré by svedok pri jeho výpovedi mal preukázať.
Žiadna zo skutočností uvedených v podaní žalobcom však nie je pre konanie významná. Ak by aj

skutočnosti uvádzané žalobcom boli pravdivé, nedôjde nimi k preukázaniu právneho vzťahu, zmluvy
o pôžičke medzi žalobcom a jej osobou. Ani prípadné odovzdanie lístku s číslom účtu, či odovzdanie
výpisu z účtu alebo skutočnosti, či poznala alebo nepoznala žalobcu, nepreukazuje existenciu vzťahu
zo zmluvy o pôžičke a už vôbec nie obsah tohto zmluvného vzťahu.
35. Zároveň poukázal na judikatúru posteľ podaním žalobcu a to uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 28 Cdo 4279/2016, 33 Cdo 4312/2008, 33 Odo 679/2003, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR
3 Obo 399/98.36. Vo vzťahu k otázke morálky uviedla, že na našom území sa neuplatňuje obyčajové právo, ale právo
písané, preto jej nie je zrejmé, na akú právnu zásadu sa žalobca odvoláva. Takýto pojem nepozná ani
Občiansky zákonník.

37. K tomuto vyjadreniu sa následne žalobca už písomne nevyjadril.
38. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP vo veci samej potvrdil. Rozsudok zrušil vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP a vec v tomto rozsahu vrátil na nové rozhodnutie.

39. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania, ktorého právne účinky nastali

predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
40. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v postačujúcom rozsahu
vykonal dokazovanie, na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom.
Odvolací súd sa preto celom rozsahu stotožňuje s jeho závermi.
42. K námietke žalobcu, že považuje odpor žalovanej za právne neodôvodnený, odvolací súd uvádza,
že táto námietka je nedôvodná, pretože na základe podaného odporu súd prvej inštancie musel nariadiť

pojednávanie a vo veci vykonával riadne dokazovanie, takže práva žalobcu neboli žiadnym spôsobom
dotknuté.
43. V ďalšom žalobca namietal, že rozsudok súdu je vydaný predčasne, na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu, pričom dôraz kladie na predložené dôkazy, a to vkladové listy, ktoré
majú preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke. Okresný sú prihliadol na predložené dôkazy, tento dôkaz

vyhodnotil, je však pravdou, že jeho vyhodnotenie nezodpovedá predstavám žalobcu, čo však nemožno
považovať za vadu konania. V konaní bolo preukázané, že došlo k zloženiu finančných prostriedkov
na účet, ktorý bol vedený na žalovanú, táto skutočnosť nebola sporná. Bolo však preukázané aj to, že
žalobca mal obchodné vzťahy s otcom žalovanej, Z výpisu z účtu vyplynulo, že s týmto predovšetkým
disponoval otec žalovanej, ani žalobca nepoprel, že platby z obchodných vzťahov mohol adresovať

na tento účet. Z hľadiska uplatneného nároku nie je rozhodujúci vzťah žalobcu a otca žalovanej, ale
preukázanie podstatných náležitostí pre uzavretie zmluvy, ako na to správne vo vyjadrení k odvolaniu
poukazuje žalovaná. Nie je rozhodujúce, odkiaľ mal vedomosť žalobca o účtoch žalovanej, pretože z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že túto vedomosť môže mať od otca žalovanej, nebolo však
preukázané, že by vôbec došlo ku stretnutiu žalobcu a žalovanej, keď sám žalobca uvádzal, že o pôžičke

pre žalovanú mal jednať s otcom žalovanej.
44. Žalobca namietal nevypočutie svedka L.. Hoci, podľa tvrdenia žalobcu, ide o rozhodujúceho svedka,
žalobca v žalobe takýto dôkaz vôbec neoznačil. V žalobe vôbec neoznačil žiadny dôkaz, z ktorého
by bolo možné preukázať, že vôbec došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom žalovanou,
pretože ako dôkaz označil iba Výzvu na vrátenie pôžičky, Kópiu podacieho lístka z pošty, Kópiu vrátenej

listovej zásielky a výpis z účtu žalovanej. Žalobca v žalobe tvrdí, že na základe požiadavky "odporcu jej
navrhovateľ dňa 05. 04. 2014 požičal formou vkladu hotovosti...". Zo žaloby nevyplývajú žiadne tvrdenia,
skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu riadnej zmluvy
o pôžičke.
45. Odvolací súd sa nie v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciu žalovanej ohľadom dopytu na banku

s tým, že súd pojednávanie dňa 4. februára 2016 odročil z dôvodu, aby sa oboznámili s dokladmi z Tatra
banky, na predloženie ktorých bola vyzvaná odporkyňa. Zo zápisnice o pojednávaní totiž vyplýva, že súd
poznamenal, že "na to bol vyzvaný právny zástupca, resp. upozornený, že sa jedná o otázky, na ktoré
bude zodpovedané z banky, keďže sa k týmto už vyjadrila predtým odporkyňa“. Z pokynu sudkyne po
tomto pojednávaní vyplýva, že po tom, čo príde správa od právneho zástupcu odporkyne, predloží na

oboznámenieazváženiedopytunapeňažnýústavTatrabanka.Tzn.,žesúduvažovalotakomtodôkaze,
pričom si ponechal na zváženie, či takýto dopyt vykoná. Podľa ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov
vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak jej ich vykonanienevyhnutné pre rozhodnutie vo vecí. Následne žalovaná na základe predchádzajúceho pojednávania
súdu predložila kópie dokladov z Tatra banky a.s., a to zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby, zoznam
oprávnených osôb a špecifikácia rozsahu oprávnení k účtu ako aj žiadosť o vydanie súkromnej debetnej

platobnej karty. Týmito dôkazmi boli preukázané tvrdenia žalovanej, keď bola vydaná súkromná debetná
karta pre Z. G., ktorý bol aj oprávnený s účtom nakladať.
46. Súd sa oboznámil aj s výpisom z účtu, z ktorého vyplynulo, že žalobca uložil na účet žalovanej
žalovanú sumu, táto skutočnosť nebola sporná. Ak súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že nie je potrebné urobiť dopyt ešte aj na Tatra banku, ide o súladný postup podľa vyššie

uvedenéhoustanovenia.Takýtodôkaznemôžepreukázaťokolnostipriuzavieranízmluvy,anito,židošlo
k dohode o jej podstatných náležitostiach.
47. Súd pojednávanie odročil na 5. apríla 2016 s tým, že prítomný právny zástupca navrhovateľa,
navrhovateľ, právny zástupca odporkyne a odporkyňa zobrali nový termín pojednávania na vedomie s
tým, že nebudú už písomne predvolávaní. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení na pojednávaní dňa
4. 2. 2016 nenavrhol vykonať dôkaz vypočutím svedka L.. Žalobca len pri opise skutkových okolností

konštatoval, že v penzióne "Q" obedoval so L.. Súd sa ho výslovne spýtal, či vie povedať meno tohto
svedka, kde býva. Žalobca nevedel uviesť presnú adresu ani dátum narodenia, s neurčitosťou uviedol
aj jeho meno. Ani v tejto súvislosti jeho výsluch nebol žalobcom požadovaný.
48. Následne súd pojednával dňa 5. apríla 2016 bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu,
kde bol vykonaný výsluch svedka Z. G.. Z postupu súdu odvolací súd nezistil, že by došlo u žalobcu

k odopretiu procesných práv, o pojednávaní mal riadnu vedomosť, pojednávania sa mohol zúčastniť.
Argumentácia žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu je v tomto smere úplne správna ako aj odkaz na
platnú judikatúru. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nepochybil a neúčasť na pojednávaní žalobcu
nemožno považovať za relevantný odvolací dôvod. Bez ďalšieho nemožno ani spochybniť hodnovernosť
takéhoto svedka, pretože súd dôkazy hodnotí nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach.

Závery, ktoré vyplynuli z výpovede tohto svedka nie sú v rozpore ani s výpoveďou žalobcu, či inými
dôkazmi. Odvolací súd poznamenáva, že ani výsluch tohto svedka nepredstavuje rozhodujúci dôkaz, len
dopĺňa vzťahy medzi žalobcom a otcom žalovanej. Súd na tomto pojednávaní poučil účastníkov podľa
ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. Neúčasť právneho zástupcu žalobcu a žalobcu na tomto pojednávaní
nemôže privodiť vadu spočívajúcu v tom, že by súd nedostatočne zistil skutkový stav.

49. Odvolací súd sa plne zhoduje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že by došlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou len na základe tvrdenia žalobcu, ktoré spočíva
v tom, že zmluva bola uzavretá ústne, o uzavretí zmluvy majú svedčať doklady o zložení financií na účet
žalovanej, pretože tieto skutočnosti nepreukazujú vznik pôžičky medzi žalobcom žalovanou.
50. Nie je pravdivé tvrdenie ani žalovaného, že rozhodnutie súdu bolo vydané predčasne a na základe

nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu.Súdpísomnýmdôkazomzostranyžalobcuprikladalvážnosť,
pretože tieto dôkazy vykonal a riadne ich vyhodnotil. V rozhodnutí riadne odôvodnil, čo z týchto dôkazov
zistil. Nie je pravdou, že by súd rozhodnutie neodôvodnil, prečo tieto písomné dôkazy nezobral do úvahy.
Z rozhodnutia vyplýva, že z nich vychádzal, pričom však tieto dôkazy nepreukázali tvrdenia žalobcu.
Súd sa taktiež vysporiadal s otázkou vzniku pôžičky, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k

záveru, že pôžička "nevznikla“, pretože neboli preukázané podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje platne
uzavretá zmluva o pôžičke. Tvrdenie, že súd nevykonal žiadne iné dokazovanie vo veci samej taktiež nie
jepravdivé,pretožesúdvykonaldokazovanieajlistinamiavýsluchomúčastníkov.Ztejtonámietkyvôbec
nie zrejmé, aké iné dokazovanie mal súd aj vykonať. Tvrdenie žalobcu, že súd neodôvodnil riadne svoje
rozhodnutie je len tvrdením bez konkrétneho dôkazu a konkrétnej argumentácie, pričom odvolací súd

len dodáva, že vyhodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý zvolí súd, nemusí korešpondovať subjektívnemu
názoru účastníka konania, čo ale neznamená, že jeho rozhodnutie nemôže byť správne a v súlade so
zákonomazákladnýmiprincípmilogiky.Taktiežniejepravdou,žesúdnedalmožnosťžalobcovinavrhnúť
vykonanie ďalšieho dokazovania a nedal mu možnosť vyjadriť sa k výpovedi svedka - otca žalovanej.
Žalobca sa mohol k jeho výpovedi vyjadriť na pojednávaní, o ktorom mal vedomosť a len svojím

zavinením sa ho nezúčastnil. Z tohto úkonu nebol žiadnym spôsobom zo strany súdu diskvalifikovaný.
Pokiaľ ide o možnosť vykonania ďalšieho dokazovania, v zmysle vtedy platného ustanovenia § 100 ods.
1 O. s. p. platilo, že len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní
prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné

skutočnosti,označiadôkaznéprostriedky.Žalobcasinesplnilsvojupovinnosťupravenúv§120ods.1O.
s. p., a to označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nič mu totiž nebránilo navrhnúť výsluch svedka
L. či už v samotnej žalobe, alebo na pojednávaní, ktorého sa zúčastnil, pričom tak neurobil. Žalobca
mal povinnosť navrhnúť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ani z odvolania nevyplýva, akéďalšie dokazovanie mienil navrhnúť. Nie sú preto správne námietky žalobcu uvedené v odvolaní, že súd
nevypočul v konaní navrhnutého svedka zo strany žalobcu, pretože takéhoto svedka vôbec nenavrhol.
Ostatné námietky vo vzťahu k vypočutému svedkovi Y. nie sú relevantné a sú zavádzajúce vo vzťahu

k podstate sporu.
51. Žalobca namieta, že súd vychádzal z nesprávneho právneho a skutkového hodnotenia stavu veci,
pričom odvolací súd konštatuje, že na základe riadne vykonaného dokazovania súd dospel k správnemu
skutkovému aj právnemu záveru. Pretože nebolo preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy medzi
žalobcom žalovanou, žalovaná nie je pasívne legitimovaná, pretože jej nesvedčí žiadna hmotnoprávna

povinnosť. Tvrdenie žalobcu, že záver súdu o tom, že nešlo o pôžičku, sa neopiera o žiadny dôkaz, je
taktiež neakceptovateľný, pretože žalobca preukazuje, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, žalovaná
nepreukazuje niečo, čo sa nemohlo stať (tzv. negatívna teória). Záver súdu o neunesení dôkazného
bremena žalobcom je úplne správny.
52. Podľa ustanovenia § 657 OZ podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je prenechanie druhovo
určených veci, vrátenie veci rovnakého druhu, dočasnosť prenechania a faktické odovzdanie veci

dlžníkovi. Zákon nevylučuje plnenie na dlžníkom označený účet tretej osoby. Jednostranné plnenie
žalobcu na účet žalovanej, bez splnenia ďalších náležitostí, predovšetkým akceptácie konania žalobcu
nie uzavretím zmluvy o pôžičke, pretože v danom prípade nebola preukázaná vôľa žalovanej takúto
zmluvuuzavrieť.Ustanovenie§34OZdefinujeprávnyúkon,pričomkonaniesubjektu,ktorétejtodefinícii
nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Zo strany žalovanej nebol preukázaný žiadny taký

prejav vôle, ktorý by nevzbudzoval pochybnosti o tom, čo chcela žalovaná prejaviť, teda že by chcela
uzavrieť zmluvu o pôžičke (§ 35 ods. 1 OZ). V konaní vôbec nebol preukázaný prejav žalobcu smerujúci
na uzavretie zmluvy (§ 43a OZ), ktorý by bol určený žalovanej a bol by návrhom na uzavretie takejto
zmluvy. Nebolo ani preukázané, kedy takýto návrh žalovanej došiel. Žalobca nepreukázal v súlade s
ustanovením § 43c OZ, žeby žalovaná urobila vyhlásenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť jej súhlas

s prijatím návrhu. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že nedošlo k uzavretiu zmluvy
(§ 44 OZ).
53. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ustanovení § 657 OZ, ktorá vymedzuje obsah
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti veriteľa, vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej sumy má
žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi

predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia
potom pre veriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva
o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy odovzdal žalovanému finančné prostriedky. Ak
neunesie veriteľ bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno v tomto smere, musí rozhodnutie súdu
vyznieť v jeho neprospech, bez toho, aby sa súd musel ďalej zaoberať pravdivosťou tvrdenia, ktoré je

súčasťou procesnej obrany žalovaného dlžníka, a týmto cieľom vykonávať dokazovanie (rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR 21 Cdo 4520/2007).
54. Pokiaľ žalobca namieta trovy konania, jeho odvolanie je čiastočne dôvodné. Súd priznal úkon za
písomné podanie spolu s dokladmi z banky a žiadosť o opravu zápisnice. Bližšie nekonkretizoval toto
podanie, avšak z obsahu spisu je zrejmé, že ide o podanie zo dňa 19. 2. 2016. Týmto podaním žalovaná

len pripojila doklady do spisu, k veci bližšie nič neuviedla. Vyhláška č. 655/2004 Z. z. v § 13a priznáva
odmenu podľa ods. 1 písm. c) vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za písomné podanie na súd
týkajúce sa veci samej. Právny zástupca žalovanej v danom prípade neurobil taký úkon, za ktorý patrí
odmena, pretože nešlo o písomné podanie vo veci samej. Aj nový procesný poriadok (CSP ) napr.
§ 123 ods. 2 definuje, že podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,

späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Ani v čase úkonu, za ktorý bol priznaný
úkon právnej pomoci, definícia podania vo veci samej nebola odlišná. Pretože o takýto úkon nešlo, súd
prvej inštancie uplatnený nárok nesprávne posúdil, pričom svoje rozhodnutie vôbec neodôvodnil, ani
tento úkon nešpecifikoval vo vzťahu k dátumu.

55. Žalobca namieta 5 rokovaní právneho zástupcu so žalovanou, pričom však z obsahu spisu a
predložených dokladov vyplýva, že boli vykonané len 4 rokovania, piate rokovanie, ako to namieta
žalobca, nebolo. Táto námietka nie je dôvodná.
56. Taktiež boli uplatnené hotové výdavky vo výške 1,15 EUR ako poštovné za podanie zo dňa 19. 2.
2016 ohľadom zisťovania dokladu z banky. Podľa § 15 citovanej vyhlášky advokát má popri nároku na

odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s
poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné
výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.57. Ustanovenie § 15 vyhlášky priznáva advokátovi popri nároku na odmenu aj nárok na hotové
výdavky, ktoré uvádza demonštratívne. Medzi tieto výdavky patria aj telekomunikačné výdavky. V
ustanovení § 16 ods. 3 vyhlášky sa stanovuje tzv. paušálna suma náhrad výdavkov aj na miestne

telekomunikačné výdavky. Táto vyhláška tieto miestne telekomunikačné výdavky nedefinuje, teda
neuvádza, aké konkrétne výdavky do tejto skupiny výdavkov patria. Slovenská advokátska komora ako
samosprávna stavovská organizácia s právnou subjektivitou (§ 66 ods. 2, 3 zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii) prostredníctvom svojho orgánu, predsedníctva, definovala, že paušálna suma náhrad
výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky zahŕňa poštovné poplatky za poštové poukážky, za

listové zásielky (obyčajné, doporučené, expresné a letecké) a iné zásielky v tuzemsku a poplatky za
miestne telefonické hovory a každoročne určuje výšku tejto paušálnej náhrady.
58. Odvolací súd uvádza, že poštovné je v rámci Slovenskej republiky pre jednotlivé kategórie zásielok
jednotné, bez ohľadu na reálnu vzdialenosť adresy odosielateľa a adresáta. Z vyššie citovaných
ustanovení vyplýva záver, že náhrada výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového základu kryje aj
výdavky vynaložené na poštovné bez ohľadu na to, či išlo o zásielku doručovanú v mieste (obci), kde

má advokát kanceláriu alebo mimo takého miesta. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza,
že trovy konania za poštovné sú už zahrnuté v paušálnej sume patriacej ku každému úkonu právnej
služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, preto rozhodnutie súdu, keď priznal túto náhradu nie je odôvodnené,
ani správne.
59. Z tohto dôvodu odvolací súd výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie zrušil a vec mu v

tomto rozsahu vrátil na nové rozhodnutie.
60. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).