Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203488
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116203488.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobkyne Y. E., O.. XX.XX.XXXX, V. P. O. X., O.
E. XXX/X, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov
163/66, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava,
v zastúpený Advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., Kýčerského 7, Bratislava, o

vydanie bezdôvodného obohatenia 853 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 25C 56/2016-87 zo dňa 24.4.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.

Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni.

O výške náhrady prvoinštančného aj odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Priznal žalovanému právo na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Prvoinštančný súd tak rozhodol o uplatnenom nároku
žalobkyne, ktorá žiadala, aby zaviazal súd žalovanú vydať jej bezdôvodné obohatenie v sume 853 eur.

Prvostupňový súd po tom, čo zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, túto skúmal a
dospel k záveru, že nárok žalobkyne je premlčaný, žalobkyňa si neuplatnila nárok včas.
Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 251 CSP a § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1,
2 CSP s poukazom na to, že žalobkyňa bola v konaní neúspešnou účastníčkou konania, žalovaná bola
úspešnou účastníčkou konania v rozsahu 100 %, preto má právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podala
odvolanie žalovaná, ktorá uviedla, že odvolanie nepodáva proti výroku, kde v merite bola jej žaloba
zamietnutá, pretože je nulová šanca, aby sa domohla na súde ochrany proti dodávateľovi. Odporučila
súdom oboznámiť sa, čo sa týka spotrebiteľskej agendy a všetkých právnych otázok, ktoré súd riešil v ich
súdenejvecispublikáciouObčianskyzákonníkI,§1až450,komentár,vydanýspoločnosťouC.H.BECK.
Namietala rozhodnutie o trovách konania, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd z

nesprávnychskutkovýchzisteníaznesprávnehoprávnehonázoru.Uviedla,žesúdmalrozhodnúťpodľa
§ 257 CSP. Je rozvedená, samoživiteľka na materskej dovolenke, s rodičovským príspevkom vo výške
270 eur mesačne. Žije s druhom, ktorý je živnostník, s nulovým daňovým priznaním. Má dospelého syna
Y., študenta vysokej školy, s výživným podľa rozhodnutia súdu vo výške 67 eur mesačne, ktorého podľa
možnosti podporuje. Okrem toho sa stará o mal. dcéry F., nar. X.X.XXXX a G., nar. XX.X.XXXX. Býva
s druhom v jeho rodičovskom dome, kde majú k dispozícii dve izby. Spláca úver vo VÚB, flexipôžička,

so zostatkom 15.000 eur, ďalší úver VÚB flexipôžička so zostatkom 3.000 eur a 3 úvery Proficreditu
so zostatkami 2.496,68 eura, 3.197,61 eura a 1.082,10 eura. Voči mBanke má dlh 2.500 eur. Lenčasť z týchto dlhov sú istiny, zvyšok je úžera. Preto navrhla rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a
žalovanému náhradu trov konania nepriznať.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav, správne
aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol.
Je potrebné uviesť, že predmetom konania je síce spotrebiteľská vec, ale ide o sporové konanie, kde pri
rozhodovaní o trovách konania zásadne sa použije ust. § 255 a nasl. CSP. Vždy sa rozhoduje o tom,
v akej miere, ktorá strana sporu mala v prejednávanej veci úspech. Pokiaľ strana sporu bola v konaní
úspešná, má nárok na náhradu trov konania voči strane, ktorá v spore nebola úspešnou.

Veľmi výnimočne je možné aplikovať ust. § 257 CSP, podľa ktorého súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V takom prípade musí byť zásadne splnené, že
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a zároveň ide o výnimočné okolnosti, pre ktoré súd neprizná
náhradu trov konania úspešnej strane sporu. V prejednávanej veci žalobkyňa síce tvrdila v odvolaní,
že rozhodovacia prax súdov vo vzťahu k predmetu sporu je rôzna, avšak uvedená okolnosť nie je

takou, ktorá by spĺňala podmienky dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorá by bola dôvodom pre
rozhodnutie o nepriznaná náhrady trov konania úspešnej strane sporu. Rozlišná rozhodovacia prax
súdu neznamená automaticky, že strana sporu musí mať „úľavu“, pokiaľ prehrá tento spor vo vzťahu k
zodpovednosti za vzniknuté trovy. Ak by tomu tak aj bolo, v takom prípade je potrebné však poukázať aj
na to, že musí byť kumulatívne splnená ďalšia podmienka, a to výnimočná okolnosť, ktorá odôvodňuje

aplikáciu ust. § 257 CSP. Ide o okolnosť, ktorá má základ v sociálnych pomeroch strán sporu. V takom
prípade súd musí prihliadať na sociálne, majetkové, osobné a zárobkové pomery všetkých strán sporu,
ale musí si všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a k postoju v konaní a
ďalej aj to, že strana sporu, ktorá si uplatňuje nárok vyplývajúci z ust. § 257 CSP, teda moderačné právo
súdu, musí dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sa týkajú jej sociálneho postavenia nielen označiť,

ale aj preukázať.
Žalobkyňa v prejednávanej veci súdu nepreukázala a neosvedčila svoje osobné, rodinné, majetkové
pomery a nepreukázala dokonca ani výšku svojho príjmu, ani počet vyživovacích povinností. Taktiež
nepreukázala príjem druha z podnikateľskej činnosti. Okolnosti, že žalobkyňa má ďalšie úvery v ďalších
spoločnostiach sú len dokreslením toho, že žalobkyňa vo vzťahu aj k peňažným ústavom preukázala

svoju bonitu natoľko, že jej boli poskytnuté úvery, napr. VÚB banka vo forme flexipôčižky, resp. v
mBanke vo forme ďalšieho úveru. Vzhľadom na uvedené okolnosti odvolací súd napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu vo vzťahu k výroku o trovách konania ako správny potvrdil podľa § 387 CSP,
pretože výnimočnosť aplikácie § 257 CSP žalobkyňa nepreukázala.
Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania bude rozhodnuté v konaní pred prvoinštančným
súdom podľa § 262 ods. 2 CSP.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.