Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2006

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/110/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117229033
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2006:1117229033.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou, v právnej veci

navrhovateľa: I.. J. K., narodený XX.X.XXXX,. bytom H. N. X,. XXX. XX B., zastúpený J.. P. L., advokát,
K. XX,. XXX. XX. G., proti odporcovi :K. N. R. S., M. X, XXX XX B., o určenie neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru a náhradu mzdy rozhodol

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 4.7.2001 doručená dňa 6.7.2001 je neplatná
a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.090.758,-Sk a trovy konania vo výške

76.665,-Sk k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.7.2001 domáhal určenia, že výpoveď z pracovného
pomeru zo dňa 4.7.2001 je neplatná a odporca je povinný navrhovateľa ďalej zamestnávať. Svoj návrh
zdôvodniltým,žeodporcamudňa6.7.2001doručilnapracoviskuvýpoveďzpracovnéhopomerupodľa§
46 ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce, z dôvodu, že vnútornou kontrolou odporcu bolo zistené, že v rozpore

s ust. § 73 ods. 3 Zákonníka práce bol a doposiaľ je od 19.9.1995 spoločníkom a členom štatutárneho
orgánu spol. R., s.r.o. a od 19.1.1994 bol a doposiaľ je spoločníkom a členom štatutárneho orgánu spol.
V., s. r. o . Dôvody uvedené vo výpovedi navrhovateľ považoval za právne irelevantné, nakoľko neboli
dané splnené podmienky na okamžité zrušenie pracovného pomeru ani dôvody pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Zároveň poukázal na skutočnosť, že funkcie konateľa v spol. V., s.r.o. sa vzdal
listom zo dňa 28.12.1993 a funkcie konateľa v spol. R., s.r.o. sa vzdal dňa 8.6.1995. Zároveň namietal,
že výpoveď mu nebola daná K. N. R. S. ale vedúcim K. N. R. S..

Odporca vo svojom prvom vyjadrení k návrhu zo dňa 25.8.2001 uviedol, že nakoľko sa pracovný pomer
navrhovateľa u odporcu mal skončiť dňom 1.10.2001 považuje žalobný návrh navrhovateľa zo dňa

30.7.2001 za podaný predčasne. Vyjadrením zo dňa 22.11.2005 odporca žiadal návrh navrhovateľa v
plnom rozsahu zamietnuť alebo alternatívne v prípade, že súd určí, že výpoveď daná navrhovateľovi
odporcom je neplatná žiada, aby súd náhradu mzdy za ďalší čas primerane znížiť príp. nepriznať
vôbec. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ napriek podpísaným čestným vyhláseniam zo dňa25.5.1992a10.4.2001bolod19.9.1995spoločníkomajednýmzkonateľovspol.R.,s.r.o.aod19.1.1994
spoločníkom a jedným z konateľov spol. V., s. r .o. Nakoľko navrhovateľ napriek viacerým možnostiam
o predloženie ďalších listín preukazujúcich neexistenciu pôsobenia v uvedených spoločnostiach tieto

doklady nepredložil ku dňu rozviazania pracovného pomeru vychádzali v dôvere v zápis do obchodného
registra zo zverejnených údajov. Zároveň uviedol, že pracovník služobne nadriadený navrhovateľovi sa
s protokolom o výsledku kontroly oboznámil dňa 21.6.2001, preto bola dodržaná dvojmesačná lehote
na danie výpovede podľa ust. § 46 ods. 3 Zákonníka práce.

Na pojednávaní dňa 3.9.2002 súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu o náhradu mzdy od 1.10.2001.
Podaním doručeným súdu dňa 19.9.2002 navrhovateľ špecifikoval výšku požadovanej náhrady mzdy
na sumu 22.872,-Sk od 1.10.2001 až do doby, kedy mu odporcu umožní pokračovať v zamestnaní.
Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24.4.2003 súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu o
príslušenstvo 17,6% úrok z omeškania od 1.10.2001 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa
25.5.2004 navrhovateľ požiadal o pripustenie zmeny návrhu v tomto znení: Výpoveď z pracovného

pomeru zo dňa 4.7.2001 doručená dňa 6.7.2001 je neplatná, pracovný pomer trvá a odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy od 1.10.2001 mesačne vo výške priemerného zárobku
v sume 22.872,-Sk až do právoplatného skončenia sporu so 17,6% ročným úrokom z omeškania až
do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd
uznesením č. k. 11C/110/01-265 zo dňa 10.10.2005 pripustil zmenu žalobného návrhu, uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2005.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi : výpoveďou zo dňa 4.7.2001,
zápisnicou z prerokovania protokolu zo dňa 27.6.2001, stanoviskom k protokolu zo dňa 27.7.2001,
oznámením o zotrvaní v pracovnom pomere zo dňa 10.9.2001, výzvou zo dňa 19.9.2001, potvrdením

zamestnávateľa zo dňa 5.10.2001, mzdovým listom navrhovateľa za rok 2001, výpisom z protokolu č.
1438/2001, listom zo dňa 18.4.2001, spisom Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. S. XXX. spisom
Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. S. XXXX. osobným spisom navrhovateľa, potvrdením Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 12.12.2005, osvedčením zo dňa 12.7.2002, listom zo
dňa 13.1.2004, žiadosťou o prijatie do pracovného pomeru zo dňa 11.12.2003, listom zo dňa 3.12.2003,

žiadosťou zo dňa 1.10.2003, listom zo dňa 18.9.2003, listom zo dňa 19.8.2003, listom zo dňa 5.8.2003,
žiadosťou zo dňa 27.7.2003, žiadosťou zo dňa 14.7.2003, žiadosťou zo dňa 7.1.2003, žiadosťou zo dňa
19.6.2002, žiadosťou zo dňa 3.4.2002, pracovným poriadkom odporcu z júna 1997, výsluchom svedka
J.. I. J., výsluchom svedka J.. Ľ. F., výsluchom svedka J.. J. C., výsluchom účastníkov, a ostatným
obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel dňa 28.5.1985 z odporcom pracovnú zmluvu na funkciu odborného poradcu
v S. P. S., s dátum nástupu do práce dňom 16.6.1985. Na začiatku roku 2001 vedúci kancelárie
odporcu príkazom č. 10/2001 poveril I.. I. J. a I.. A. M. vykonaním kontroly poberania príplatku
za zákaz vykonávania podnikateľskej činnosti. Kontrola bola vykonávaná v období od 23.3.2001 do

20.6.2001, pričom v priebehu kontroly bol navrhovateľ za účelom objasnenia zistení predvolaný listom
zo dňa 10.4.2001 na oboznámenie sa s výsledkami kontroly. O výsledkom kontroly bol vypracovaný
dňa 20.6.2001 protokol č. 1438/2001, s obsahom ktorého boli oboznámení kompetentní zamestnanci
odporcu. Poverení zamestnanci odporcu s výsledkami vykonanej kontroly oboznámili navrhovateľa dňa
26.6.2001. Navrhovateľ listom zo dňa 27.6.2001 vyjadril odmietavé stanovisko k výsledkom kontroly a

poukázal na to, že príplatok za zákaz podnikateľskej činnosti poberal oprávnene. Odporca dňa 6.7.2001
doručil navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce, ktorú
zdôvodnil tým, že bol navrhovateľ bol a doposiaľ je od 19.9.1995 spoločníkom a členom štatutárneho
orgánu spoločnosti R. s.r.o. a od 19.1.1994 bol a doposiaľ je spoločníkom a členom štatutárneho orgánu
spol. V., s.r.o. Listom zo dňa 10.9.2001 navrhovateľ oznámil odporcovi, že výpoveď považuje za neplatnú

a žiadal, aby ho odporca ďalej zamestnával. Uvedený list odporca prevzal dňa 12.9.2001. Po uplynutí
výpovednej doby, t.j. od 1.10.2001 nebolo navrhovateľovi umožnené pokračovať v práci. Od 1.10.2001
do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej je navrhovateľ evidovaný na Úrade práce ako nezamestnaný,
pričom v uvedenom období sa navrhovateľ aktívne snažil nájsť si vhodnú prácu, ale neúspešne.Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 61ZpZ/1011/2003-16 zo dňa 2.6.2004 rozhodol o
výmaze navrhovateľa ako štatutárneho zástupcu spol. V., s.r.o. a to dňom 20.12.1994, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 30.6.2004. Okresný súd v Banskej Bystrici opravným uznesením č.k.

26Exre/40/2004 zo dňa 7.2.2005 rozhodol o výmaze navrhovateľa ako štatutárneho zástupcu spol. R.,
s.r.o., a to dňom 2.11.1995, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 14.3.2005.

Podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení platnom do 1.4.2002 : " Zamestnávateľ
môže dať zamestnancovi výpoveď iba z týchto dôvodov:

f) ak sú u zamestnanca dané dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite zrušiť pracovný
pomer, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušovanie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v dobe posledných šiestich mesiacov v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede."
Podľa § 46 ods. 3 cit. Zákona : " Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite zrušiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch

mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine
do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr však vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod
výpovede vznikol."

Podľa § 61 ods. 1 cit. zákona : " Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak

s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a
zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až
do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu

pracovného pomeru."

Podľa § 61 ods. 2 cit. zákona : " Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu
za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom

rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam
vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil."

Podľa § 73 ods. 3 prvá veta cit. zákona : Zamestnanci uvedení v odseku 2 nesmú byť členmi riadicich
alebo kontrolných orgánov právnických osob prevádzkujúcich podnikateľskú činnost, to neplatí, ak ich

do takého orgánu vyslal zamestnávateľ, u ktorého sú zamestnaní. "

Podľa § 275 ods. 1 a 2 cit. zákona :
1/ Zisťovanie a používanie priemerného zárobku upravuje osobitný zákon.
2) Priemerným zárobkom zamestnanca na pracovnoprávne účely sa rozumie priemerný hrubý zárobok,

pokiaľ pracovnoprávne predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom
zárobku účinného do 1.4.2002 : " Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ
z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v

rozhodnom období."

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona : "Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím
predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho
kalendárneho mesiaca."

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona :" Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Pokiaľ sa
podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný zárobok
zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných hodín
pripadajúcich v roku na jeden mesiac."

Súd námietku navrhovateľa, že výpoveď z pracovného pomeru mu dal vedúci K. N. S. ani nie K. N.
R. S., vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 143 ods. 2 a 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o
rokovacom poriadku N. R. S. v platnom znení, z ktorého vyplýva, že kancelária plní aj úlohy vyplývajúcez pracovnoprávnych vzťahov pričom kanceláriu riadi vedúci kancelárie. Z uvedeného vyplýva, že vedúci
kancelárie bol v súlade s cit. ust. zákona ako aj v súlade s prvou časťou čl. 1 bod 4 Pracovného poriadku
oprávnený konať v mene odporcu v pracovnoprávnych vzťahoch.

Námietka odporcu, že žalobný návrh podal navrhovateľ predčasne neobstojí, nakoľko ust. § 64
Zákonníka práce určuje len prekluzívnu lehotu dokedy môže tak zamestnávateľ ako i zamestnanec
podať žalobný návrh o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ale neurčuje od kedy môže
tak zamestnávateľ ako i zamestnanec podať žalobný návrh. Správnosť výkladu cit. ust. potvrdzuje aj

znenie ust. § 61 ods. 1 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že náhrada mzdy patrí zamestnancovi odo
dňa, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Preto, ak nárok na
náhradu mzdy možno priznať odo dňa oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní, a nie až odo dňa
skončenia pracovného pomeru, rovnako aj žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
možnouplatniťnasúdeajpredskončenímpracovnéhopomeru.Súdmázato,ženavrhovateľompodaný
žalobný návrh dňa 31.7.2001, t.j. pred uplynutím výpovednej lehoty nebol podaný predčasne.

Z ust. § 46 ods. 3 Zákonníka práce vyplýva, že pre porušenie pracovnej disciplíny možno dať
výpoveď len v lehote dvoch mesiacov, pričom táto dvojmesačná lehota začne bežať odo dňa keď
sa zamestnávateľ o dôvode výpovede dozvedel, preto súd skúmal, kedy sa zamestnávateľ o dôvode
výpovede dozvedel. Z výpisu z Protokolu č. 1438/2001 má súd za preukázané, že príkazom vedúceho

kancelárie odporcu č. 10/2001 bola I.. I. J. a I.. A. M. poverení vykonaním kontroly poberania príplatku
za zákaz vykonávania podnikateľskej činnosti, pričom táto kontrola prebiehala v období od 23.3.2001 do
20.6.2001. Z preložených listinných dôkazov a z výsluchu svedka I.. J. súd zistil, že počas vykonávania
kontroly dňa 11.4.2001 bol navrhovateľ oboznámený s výsledkom kontroly, pričom tohto stretnutia
sa zúčastnil aj priamy nadriadený navrhovateľa I.. F.. Nakoľko však z uvedeného stretnutia nebol

vyhotovený záznam, nebol preukázané aké zistenia boli predmetom stretnutia a či v uvedenom období
vo vzťahu k navrhovateľovi bola kontrola ukončená, má súd za to, že za ukončenie kontroly a tým
aj zistenie porušenia pracovných povinností na strane navrhovateľa možno považovať až protokol č.
1438/2001 zo dňa 20.6.2001, s ktorým bol priamy nadriadený navrhovateľa oboznámený dňa 21.6.2001.
Z uvedeného vyplýva, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď v zákonnej lehote dvoch mesiacov

odo dňa zistenia porušenia. Zároveň súd zistil, že odporca výpoveď danú navrhovateľovi prejednal s
odborovým orgánom, čo medzi stranami nebolo sporné.

Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bolo splnená podmienka podľa § 46 ods. ods.
3 Zákonníka práce a výpoveď podpísala osoba oprávnená konať v mene odporcu v pracovnoprávnych

veciach, súd skúmal, či navrhovateľ porušil ust. § 73 ods. 3 a 4 Zákonníka práce a či toto
porušenie svojou intenzitou dosiahlo stupeň závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zákonník práce
nevymedzuje pojem závažného porušenia pracovnej disciplíny ani sústavného menej závažného
porušovania pracovnej disciplíny, preto ho treba skúmať vždy individuálne, v závislosti od všetkých
okolností prípadu. Závažné porušenie pracovnej disciplíny na rozdiel od menej závažného porušenia

pracovnej disciplíny sa na rozdiel od menej závažného porušenia pracovnej disciplíny nemusí opakovať
na to, aby bolo možné uplatniť výpoveď zo strany zamestnávateľa. Navrhovateľ ako zamestnanec
K. N. R. S. patril do okruhu zamestnancov, na ktorého sa vzťahovali počas pracovného pomeru u
odporcu popri iným povinnostiam vzťahovali aj osobitné povinnosti uvedené v § 73 ods. 2 Zákonníka
práce, a to povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu verejného a osobného záujmu.

Podľa § 73 ods. 3 a ods. 4 Zákonníka práce navrhovateľ nesmel byť počas pracovného pomeru u
odporcu členom riadiaceho alebo kontrolného orgánu právnickej osoby prevádzkujúcej podnikateľskú
činnosť, pričom podnikateľskú činnosť mohol vykonávať len s predchádzajúcim súhlasom odporcu.
Súd pri výklade pojmu vykonávanie resp. prevádzkovanie podnikateľskej činnosti právnickou osobou
vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.

Zn. 5Cdo 109/03, z ktorého vyplýva, že vykonávaním resp. prevádzkovaním podnikateľskej činnosti
právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku. Súd dospel k záveru,
že majetkovú účasť navrhovateľa ako spoločníka v spol. V., s.r.o. a v spol. R., s.r.o.. nemožno považovať
za vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti ani za pôsobenie navrhovateľa v riadiacom orgáne
právnickej osoby, pretože nespĺňa charakteristické znaky podnikania v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného

zákonník, ale je len určitou formou dispozície s jeho vlastným majetkom, oprávňujúcou ho podieľať sa
na výkone práv a povinností vyplývajúcich z jeho kapitálovej účasti v spol. V., s.r.o. a spol. R., s.r.o.Nakoľko vykonávaním resp. prevádzkovaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou treba rozumieť
aktívnu činnosti smerujúcu k dosiahnutiu zisku, súd skúmal, či pôsobenie navrhovateľa ako člena
štatutárneho orgánu spol. R., s.r.o. a člena štatutárneho orgánu spol. V., s.r.o., možno za takúto

činnosť považovať. Z pripojeného spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. S. XXXX. spol.
V., s.r.o. má súd za preukázané, že spol. V., s.r.o. bola zakladateľskou zmluvou založená dňa
14.10.1993 a do obchodného registra bola zapísaná až dňa 19.1.1994. Ešte pred zápisom spoločnosti
do obchodného registra sa navrhovateľ dňa 28.12.1993 vzdal funkcie konateľa. Zákon vychádza z
princípu, že nikto nemôže byť nútený zotrvávať o orgáne spoločnosti, do ktorého bol zvolený, ale

nakoľko výkon funkcie zaniká z dôvodu odstúpenia dňom kedy odstúpenie prerokovalo alebo malo
prerokovať valné zhromaždenie spoločnosti a týmto najbližším zasadnutím valného zhromaždenia bol
deň 20.12.1994, uvedeným dňom nastal zánik funkcie navrhovateľa ako konateľa spol. V., s.r.o.. Na
základe predložených dôkazov má súd za preukázane, že pôsobenie navrhovateľa v spol. V., s.r.o. ako
konateľa nemožno považovať za aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku, nakoľko navrhovateľ
sa funkcie konateľa vzdal, ešte pred zápisom spoločnosti do obchodného registra, a skutočnosť, že k k

zvolaniu najbližšieho valného zhromaždenia spoločnosti došlo až dňa 20.12.1994 nemohol navrhovateľ
ovplyvniť. Z pripojeného spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. S. XXXX. spol. R., s.r.o.
súd zistil, že spol. R., s.r.o. bola založená dňa 7.6.1995 a do obchodného registra bola zapísaná dňa
19.9.1995. Navrhovateľ listom zo dňa 8.6.1995 oznámil konateľovi spol. R., s.r.o. p. J. O., že sa vzdáva
funkcie konateľa v spol. R., s.r.o. Valné zhromaždenie spol. R., s.r.o. navrhovateľa z funkcie konateľa

spol. R., s.r.o. odvolalo dňom 2.11.1995 a týmto zanikla funkcia navrhovateľa ako konateľa spoločnosti.
Na základe uvedeného súd má za preukázané, že navrhovateľ sa vzdal funkcie konateľa v spoločnosti
deň nasledujúci po založení spoločnosti a preto jeho pôsobenie v spol. R., s.r.o. nevykazuje znaky
aktívnej činnosti za účelom dosiahnutia zisku. Výsluchom navrhovateľa a z predložených listinných
dôkazov má súd za preukázané, že navrhovateľ počas vykonávania kontroly aj po oboznámení sa s

protokolom o výsledkoch kontroly upozorňoval odporcu na skutočnosť, že zápisy v obchodnom registri
nie sú zosúladené so skutočným stavom. Súd dospel k záveru, že skutočnosť, že navrhovateľ bol
zapísaný v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti V., s.r.o. od 19.1.1994 do 20.12.1994 a ako
konateľa v spoločnosti R., s.r.o. od 19.9.1995 do 2.11.1995 sama o sebe neznamená, že v uvedenom
období navrhovateľ vykonával podnikateľskú činnosť, t.j. činnosť aktívne smerujúcu k dosiahnutiu zisku,

nakoľko sa uvedených funkcií písomne vzdal ešte pred zápisom spoločností do obchodného registra, a
preto fakticky ani nemohlo dôjsť k stretu verejného záujmu s osobnými záujmami navrhovateľa. Nakoľko
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že navrhovateľ porušil ust. § 73 ods. 3 a ods. 4 Zákonníka
práce, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu mzdy súd postupoval podľa ust. § 61 ods. 1 a 2 Zákonníka
práce a skúmal, či a kedy navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Medzi
stranami nebolo sporné, že navrhovateľ listom zo dňa 10.9.2001 odporcovi oznámil, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, pričom tento list odporca prevzal dňa 12.9.2001. Nakoľko však navrhovateľ požadoval
náhradu mzdy až od 1.10.2001, súd bol viazaný návrhom a priznal navrhovateľovi nárok na náhradu

mzdy od 1.10.2001. Keďže celkový čas, za ktorý by sa mala navrhovateľovi poskytnúť náhrada
mzdy presahuje šesť mesiacov, odporca žiadal náhradu mzdy za ďalší čas primerane znížiť príp.
nepriznať,svojužiadosťvšakodporcanezdôvodnil.Výsluchomnavrhovateľaazpredloženýchlistinných
dôkazov súd zistil, že navrhovateľ od 1.10.2001 do času rozhodnutia súdu nevykonával prácu, je
nezamestnaný a za uvedené obdobie nedosahoval zárobok. Od skončenia pracovného pomeru sa

navrhovateľ aktívne snažil nájsť si vhodnú prácu, aktívne sa uchádzal o voľné pracovné miesta a
absolvoval rekvalifikačný kurz. Neobstojí argument, že navrhovateľ mohol počas uvedeného obdobia
prijať akúkoľvek prácu, pretože aj po skončením pracovného pomeru bolo potrebné prihliadať tak na
zdravotný stav, schopnosti, kvalifikáciu a pracovné skúsenosti navrhovateľa a nemožno ho nútiť, aby
prijal akúkoľvek prácu nezodpovedajúcu uvedeným kritériám. Navrhovateľ preukázal, že sa aktívne

uchádzaloprácuzodpovedajúcujehokvalifikácii,alevzhľadomnadôvodskončeniapracovnéhopomeru
a i vzhľadom na vek navrhovateľa sa mu ju nepodarilo nájsť. Na základe uvedeného súd dospel k
záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nepriznanie náhrady mzdy navrhovateľovi
presahujúcej šesť mesiacov príp. na jej skrátenie, preto priznal navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy
do dňa rozhodnutia vo veci samej.

Pri stanovovaní priemerného zárobku súd vychádzal z rozhodného obdobia apríl, máj a jún 2001,

Rozhodné obdobie 04/2001 05/2001 06/2001odpracované hodiny 76,50 178,50 93,50
celkom spolu 348,50

mzda časová 6042 12874 7386
príplatky 3129 6665 3824

spolu 9171 19539 11210
celkom 39920

Navrhovateľ odpracoval v mesiacoch apríl, máj , jún 2001 celkom 348,50 hodín a dosiahol hrubú mzdu
39.920,-Sk, čo predstavuje :

39920 : 348,50 = 114,50/ priemerná hodinová mzda/
114,50 x 184,79 = 21.158,40-Sk /priemerná mesačná mzda/

114,50 x 8,50 = 973,30-Sk. / priemerná denná mzda/

Súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy nasledovne za :

10,11,12/2001 = 3x 21 158,40-Sk = 63475,20

1-12/2002 = 12x 21 158,40-Sk = 253900,80
1-12/2003 = 12x 21 158,40-Sk = 253900,80
1-12/2004 = 12x 21 158,40-Sk = 253900,80
1-12/2005 = 12x 21 158,40-Sk = 253900,80
1 - 17 /2006 = 12 x 973,30-Sk = 11679,60

spolu 1.090.758,-Sk

V súlade s citovanými ustanoveniami zákona a výškou nároku požadovanou navrhovateľom ustálil súd
nárok navrhovateľa proti odporcovi na sumu 1.090.758,-Sk.

Súd zamietol návrh navrhovateľa v časti úrokov z omeškania, nakoľko má za to, že nárok na náhradu
mzdy vznikol až rozhodnutím súdu, preto nedošlo u odporcu k omeškaniu s plnením záväzku a
navrhovateľovi nevznikol nárok na úroky z omeškania. Priznaná náhrada mzdy je v uvedenom prípade
satisfakciou navrhovateľa za porušenie povinností odporcom a k priznaniu úrokov z omeškania by

prichádzalo do úvahy až omeškaním a včasným nesplnením výroku o náhrade mzdy.

Nakoľko odporca je podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatkov
oslobodený, nezaviazal súd odporcu z uvedeného dôvodu na zaplatenie poplatku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko navrhovateľ mal neúspech v
konaní len v nepatrnej časti, preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 76.665,-
Sk. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa J.. P. L..
Súd odmenu právneho zástupcu navrhovateľa vyčíslil podľa § 13 ods. 6 vyhl. č. 240/1990 Zb. tak, že za
dva úkony právnej služby priznal odmenu á 200,-Sk / príprava a prevzatie, podanie/ a 2x režijná náhrada

á 100,-Sk, podľa § 16 ods. 1, § 19 ods. 3 vyhl. 163/2002 Z. z., tak, že za dva úkony právnej služby
á 1.170,-Sk / pojednávanie 3.9.2002, podanie 12.9.2002/, za jeden úkon právnej pomoci á 1.281,-Sk /
pojednávanie 24.4.2003/, za dva úkony právnej pomoci á 1.360,-Sk / podanie 20.2.2004, pojednávanie
2.3.2004/ , 2 x režijný paušál á 100,-Sk, 1 x režijný paušál á 128,-Sk, 2x režijný paušál á 136,-Sk a
podľa § 14 ods. 1, § 16 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. tak, že za dva úkony právnej služby bola priznaná

odmena á 1154,-Sk /pojednávanie dňa 9.12.2005, podanie 29.12.2005/, za jeden úkon právnej pomoci á
1.260,-Sk/ pojednávanie 13.1.2006/, 2x režijný paušál á 150,-Sk, 1x režijný paušál 164,-Sk. Súd priznal
právnemu zástupcovi nárok na náhradu stratu času podľa § 18 písm. b/ vyhl. č. 163/2002 Z. z., a to za
28 polhodín á 490,-Sk / pojednávanie 3.9.2002/ za 28 polhodín á 534,-Sk / pojednávanie 24.4.2003/,
za 28 polhodín á 567,-Sk / pojednávanie 2.3.2004/ a podľa § 15 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. , za

28 polhodín á 250,-Sk / pojednávanie 9.12.2005/, za 28 polhodín á 273,-Sk / pojednávanie 13.1.2006/.
Súd zároveň priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa nárok na náhradu cestovných výdavkov podľa
§ 18 písm. a/ vyhl. č. 163/2002 Z. z. v sume 3348,-Sk /pojednávanie 3.9.2002, pojednávanie 24.4.2003,pojednávanie 2.3.2004, cesta K. - B. a späť/, podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume
2552,-Sk /pojednávanie 9.12.2003, pojednávanie 13.1.2006 , cesta K. - B. a späť/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne, dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.