Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/316/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316218712
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316218712.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matky - D. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. G. Č.. XXX/X, Y. T., a otca - G. V., nar. X.X.XXXX, bytom Y. E. XXX, v konaní zastúpený: JUDr.
Peter Polák, advokát, advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 3, Levice, o návrhu matky na
zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Schvaľuje sa rodičovská dohoda, na základe ktorej sa zvyšuje výživné na maloleté dieťa zo sumy
125,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, počnúc od 13.10.2016 do 16.6.2017 na sumu 140,-

Eur mesačne počnúc od 17.6.2017, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

II. Dlžné výživné za obdobie od 13.10.2016 do 19.10.2017 vo výške 270,70 Eur súd povoľuje otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným
počnúc dňom 19.10.2017 k rukám matky maloletého dieťaťa.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/277/2013-86 zo dňa 24.4.2014 v časti
rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.10.2016 domáhala zvýšenia výživného na
maloleté dieťa.

2. Na pojednávaní vo veci dňa 19.10.2017 uzatvorili rodičia maloletého dieťaťa rodičovskú dohodu tak,

ako to vyplýva z výroku rozhodnutia. Kolízny opatrovník navrhol súdu prednesenú rodičovskú dohodu
schváliť.

3. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

4. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

5. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.6. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

8. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

11. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

13. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene

výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže
uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloleté dieťa pochádza z
mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti rodičov
k maloletému dieťaťu naposledy boli upravené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.4.2014, č.k.
12P/277/2013-86. V čase tohto rozhodnutia mal maloletý 4 roky a 10 mesiacov, nachádzal sa v

celodennej starostlivosti matky, bol zdravý, pričom jeho výdavky boli bežné a veku primerané. Obaja
rodičia okrem maloletého K. mali jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka bola rozvedená, evidovaná
na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberala invalidný dôchodok vo výške 262,- Eur a rodinné
prídavky na dve deti vo výške 46,20 Eur. Spolu so svojimi deťmi žila v rodinnom dome, ktorého bola
výlučnouvlastníčkou.Otecbolslobodný,zamestnanýspriemernýmčistýmmesačnýmpríjmomvovýške

852,58 Eur. Žil v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou a s ich spoločným dieťaťom v rodinnom
dome, ktorý patril do vlastníctva jeho rodičov.

15. Od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré
od 1.9.2016 nastúpilo do 1. ročníka základnej školy v C.. Je alergik, inak je zdravý. Súd podstatnú

zmenu pomerov na strane matky nezistil, keďže naďalej je rozvedená a naďalej má okrem maloletého K.
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, ktorá navštevuje 2. ročník strednej školy v Š.. Matka je
naďalej poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 266,60 Eur a naďalej žije v spoločnej domácnosti
so svojimi deťmi v rodinnom dome v Y. T., ktorého je vlastníčkou a hradí všetky náklady na bývanie. Súdďalej konštatuje, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý dňa 18.7.2015 uzatvoril
manželstvo s O. T. a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému Ľ. V., nar. XX.X.XXXX.
Okrem toho má otec naďalej vyživovaciu povinnosť k svojej dcére a naďalej žije v spoločnej domácnosti

v rodinnom dome v obci Y. E. so svojimi rodičmi, manželkou a dvomi maloletými deťmi, kde rodičom,
ktorí sú vlastníkmi domu, prispieva na bývanie. Naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa ako v
čase pôvodného rozhodovania s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.038,61 Eur.

16. Rodičia na pojednávaní konanom dňa 19.10.2017 uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa

zvyšuje výživné na maloleté dieťa zo sumy 125,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur počnúc od 13.10.2016
do 16.6.2017 a na sumu 140,- Eur mesačne počnúc od 17.6.2017. Na základe citovaných ustanovení a
vyššie uvedeného, súd schválil rodičovskú dohodu o zvýšení výživného spôsobom uvedeným vo výroku
rozhodnutia, nakoľko mal za preukázané, že dohoda rodičov je v súlade s citovanými ustanoveniami
Zákona o rodine, je v záujme maloletého dieťaťa a zodpovedá možnostiam a schopnostiam obidvoch
rodičov. Súčasne súd povolil otcovi zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 13.10.2016 do 19.10.2017 vo

výške 270,70 Eur v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným
výživným počnúc dňom 19.10.2017 k rukám matky maloletého dieťaťa.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku, otca a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa
tohto práva po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre právneho zástupcu otca v lehote 15 dní od doručenia

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v
ktoréhoneprospechbolorozhodnutievydané.(§359CSP).Odvolanielenprotiodôvodneniurozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.