Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/583/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312219748
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4312219748.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: BL
Telecom debt, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpený SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: W. G., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Y. F. XX, na strane žalovanej za účasti občianskeho združenia VŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962,
zastúpené JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie
sumy 799,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa
23. júna 2016 č. k. 13C/134/2014-107 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalobcu nahradiť
občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava,

Šafárikovo nám. 7 trovy konania vo výške 118,98 eura p o t v r d z u j e .

Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV sa náhrada trov
odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 126,26

eura,spolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy31,15euraod19.01.2010dozaplatenia,
zo sumy 32,81 eura od 19. 02. 2010 do zaplatenia, zo sumy 31,15 eura od 19. 03. 2010 do zaplatenia,
zo sumy 31,15 eura od 18. 04. 2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším
výrokom nepriznal žalovanej náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi (ďalej len Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV) trovy
konania vo výške 118,98 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom vrátil

žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 31 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému
Slovenská pošta, a. s., Partizánska cesta 19, Banská Bystrica, po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, 3, 4, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 veta prvá,
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného

od 12. 01. 2010, § 11 ods. 3 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, § 142 ods. 1, 2, § 149 ods. 1, § 160 ods.
1, § 146 ods. 2 OSP. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu
Levice žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 799,08 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie
vydal dňa 13. 03. 2013 pod č. k. 11RO/430/2012-22 platobný rozkaz, ktorý však nebolo
možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto ho uznesením zo dňa 12. 06. 2014 zrušil. Písomným

podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. 09. 2014 vstúpilo do konania na strane žalovanej
Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Žalobca prípustnosť vstupuObčianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV nenamietal. Vo vyjadrení k
podanému návrhu Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV namietalo
uplatnený nárok iba v časti zmluvnej pokuty vo výške 672,82 eura. Zmluvné pokuty naformulované

právnym predchodcom žalobcu v spotrebiteľských zmluvách považoval za neprijateľné zmluvné
podmienky, a teda za neplatné ex tunc. V tejto časti navrhol podanú žalobu zamietnuť a zároveň
si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca písomným podaním zo dňa 18. 05. 2015 vzal žalobu v
časti zmluvnej pokuty vo výške 672,82 eura späť, na základe čoho súd prvej inštancie uznesením zo
dňa 13. 04. 2016 konanie v tejto časti zastavil. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie

preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavreli zmluvu o pripojení, predmetom
ktorej bol záväzok predchodcu žalobcu sprístupniť vysokorýchlostný internet a záväzok žalovanej za
poskytnuté služby zaplatiť cenu. Vystavené faktúry žalovaná neuhradila, preto súd prvej inštancie
podanej žalobe vyhovel a uložil žalovanej zaplatiť aj úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa
nasledujúcehoposplatnostikaždejzfaktúr.Ktrovámkonaniasúdprvejinštancieuviedol,ževkonaníboli
obe strany sporu čiastočne úspešné, žalobca v časti priznanej sumy a žalovaná v časti zastavenia, teda

vo väčšom pomere, vzhľadom k čomu mala žalovaná právo na náhradu trov konania, avšak nakoľko si
ich neuplatnila, a zo spisu jej žiadne nevyplývali, súd prvej inštancie jej náhradu nepriznal. Trovy konania
sivšakriadneavčasuplatniloObčianskezdruženieVŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV
na strane žalovanej a to v časti žalovanej sumy 672,82 eura. Uviedol, že nakoľko mala právo na
náhradu trov žalovaná, patrí toto právo aj Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV vystupujúcemu na jej strane. Poukázal na ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, ktorý
ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Uviedol,
že zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v
tomto prípade vzal žalobca návrh voči žalovanej v rozsahu zmluvnej pokuty späť, pričom z obsahu spisu
bolo nesporné, že tak urobil z dôvodu, že absolútnu neplatnosť zmluvnej pokuty namietalo Občianske

združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na strane žalovanej, skonštatoval, že k
späťvzatiu došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 OSP
vznikla povinnosť uhradiť i Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
na strane žalovanej trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho
zastúpenia priznal súd Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV

podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, a to za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1
z tarifnej hodnoty 672,82 eura po 51,45 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo
veci samej) + 2 x 8,04 eura režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Žalobca nahradí Občianskemu
združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV trovy konania v celkovej výške 118,98

eura.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti, v ktorej súd prvej
inštancie zaviazal žalobcu na úhradu trov konania Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal pritom

na to, že v zmysle ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikajú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Mal za to, že je potrebné zaoberať sa účelnosťou takto vynaložených trov. Zároveň poukázal na
Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 04. 2012 sp. zn. 17Co/91/2012, podľa ktorého
sa musí súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka,

alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa, zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne
vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Dodal, že pokiaľ sa v konaní okrem
účastníkov nachádza aj intervenient (ktorý dokonca nie je spôsobilý právnu pomoc poskytnúť sám,
ale musí využiť služby advokáta) jeho hodnota v konaní je bezvýznamná. Intervenient žiadnym
spôsobom nie je schopný ovplyvniť priebeh konania alebo zabezpečiť iný výsledok, ku ktorému by

nedospel sám súd. Jeho prítomnosť v konaní je nepochybne motivovaná len prospechom v podobe
trov konania na úkor účastníkov konania. Tieto úkony sú jednoznačne nadbytočné, a teda neúčelné a
nie je možné ich priznať. Považoval za nutné poukázať na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 MCdo/9/2013 z 20. 06. 2014 a sp. zn. 6 MCdo/5/2013 z 19. 03. 2014, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 06. 2013 sp. zn. 9Co/375/2013 a uznesenia Krajského súdu

v Nitre č. k. 8Co/1054/2015-15 zo dňa 29. 06. 2016. Právo na náhradu trov konania Občianskemu
združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vznikne len v tom prípade, ak vzniklo
účastníkovi konania, ktorého Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
v konaní podporovalo. Len v tom rozsahu má Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁVSPOTREBITEĽOV právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu ako účastník konania. Považoval
za potrebné poukázať na závery rokovania občiansko-právneho kolégia Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 12. 11. 2014, kedy došlo k zjednoteniu praxe v rozhodovaní Krajského súdu v Banskej

Bystrici, v zmysle ktorej rozhodujúci senát akceptuje väčšinové stanovisko občiansko-právnych senátov
odvolacích súdov. Je teda zrejmé, že ak súd v pôvodnom rozhodnutí rozhodol tak, že žiadnemu z
účastníkov náhradu trov nepriznal, nie je ju možné ani dodatočne priznať Občianskemu združeniu
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Záverom dodal, že vzhľadom na všetky doposiaľ
uvedené skutočnosti a citované rozhodnutia súdov, je toho názoru, že súd v napadnutom rozsudku

vec nesprávne právne posúdil, nakoľko je zrejmé, že úkony právneho zastúpenia intervenienta neboli
v konaní vynaložené účelne a taktiež neboli nevyhnutné na bránenie práva slabšej strany, ktorou je
žalovaná. Navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a zrušil napadnuté rozhodnutie v časti trov
priznaných Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti
týkajúcej sa trov konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

4. Z obsahu podanej žaloby žalobcu a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa ňou domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 799,08 eura s
úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 31,15 eura od 19. 01. 2010 do zaplatenia, 9,00
% ročne zo sumy 32,81 eura od 19. 02. 2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 31,15 eura od 19.
03. 2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 31,15 eura od 18. 04. 2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne

zo sumy 672,82 eura od 18. 05. 2010 do zaplatenia a trovami konania. Súd prvej inštancie vo veci
vydal Platobný rozkaz zo dňa 13. 03. 2013 č. k. 11Ro/430/2012-22, ktorý následne z dôvodu nemožnosti
doručenia platobného rozkazu žalovanej do vlastných rúk uznesením č. k. 11RO/430/2012-43 zo dňa
12. 06. 2014 zrušil v celom rozsahu. Dňa 22. 09. 2014 oznámilo Občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vstup do konania na strane žalovanej a v podaní zo dňa 04.

12. 2014 uviedlo, že namieta uplatnený nárok žalobcu iba v časti zmluvných pokút vo výške 672,82
eura a nenamieta nárok žalobcu na zaplatenie faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby. V časti
uplatnených zmluvných pokút navrhlo žalobu zamietnuť z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Podaním zo dňa 18. 05. 2015 vzal žalobca žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 672,82 eura
s príslušenstvom späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Zároveň žiadal o vrátenie súdneho

poplatku vo výške sumy zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13. 04. 2016 č. k.
13C/134/2014-102 konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 672,82 eura s úrokom z
omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 672,82 eura od 18. 05. 2010 do zaplatenia zastavil. Následne
súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na

danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení
§ 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú CSP je potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým súd

do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší
účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06.
2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01. 07. 2016 vystupovať v konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle
§ 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí), aleboako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol v novej
právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta (podľa § 81 a nasl. CSP). S poukazom na uvedené už
nie je možné ďalej konať s Občianskym združením VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV

ako s vedľajším účastníkom konania, čím však nie sú dotknuté jeho práva z úkonov vykonaných za
účinnosti OSP ako vedľajším účastníkom.

9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11.Podľa§137OSP(účinnéhovčaserozhodovaniasúduprvejinštancie)trovykonaniasúnajmähotové
výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných

zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.

12. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

13. Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

14. Odvolací súd konštatuje, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí
zásada, podľa ktorej môže byť strane konania priznaná náhrada len preukázaných, odôvodnených a
účelne vynaložených výdavkov, ktoré jej vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením

práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako
určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či
nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne
rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc
alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej

veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo
zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (viď nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3.
2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz).

15. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných

zásad efektivity a spravodlivosti civilného sporového konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver,

že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer
totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu
a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na
riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

17. Z obsahu spisu v predmetnej veci bolo zrejmé, že Občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, zastúpené advokátom síce hromadne vstúpil do predmetnej veci
(po vstupe do konania žiadal o doručenie žaloby), avšak po doručení žaloby spolu s prílohami podal
vo veci samej vyjadrenie, v rámci ktorého namietal konkrétne okolnosti, týkajúce sa daného prípadu,
poukázal, že dojednanie zmluvnej podmienky nebolo individuálne, poukázal na neprijateľnosť zmluvnej

podmienky a tiež na to, že žalovaná pred podpisom zmluvy nemohla ovplyvniť ich obsah. Zaoberajúc
sa účelnosťou jeho vstupu do konania v tomto podaní uviedol, že do konania vstupuje, len čo sa týka
uplatňovaných zmluvných pokút vo výške 672,82 eura (teda len v časti, v ktorej vzal žalobca neskôr
žalobu späť). Následne došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom v časti zaplatenia sumy 672,82 eura azastaveniu konania v tejto časti. V danej veci mal odvolací súd za to, že trovy konania občianskeho
združenia vzniknuté zastupovaním advokátom je možné považovať za trovy účelne vynaložené na
riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde, keď k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo po vyjadrení

Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV a bez uvedenia dôvodu,
pričom platí, že strana, ktorá procesne zavinila zastavenie konania (v danom prípade žalobca), je
povinná nahradiť trovy konania. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť
v každom prípade, Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV v danej
veci riadne hájilo práva strany, na ktorej vystupovalo a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť

právnym zástupcom, je na voľbe tohto subjektu, pričom medzi trovy konania podľa ustanovenia § 137
OSP ( za účinnosti ktorého súd prvej inštancie vo veci rozhodoval) patrí aj náhrada výdavkov právnickej
osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ani samotná skutočnosť,
že úkony, ktoré uskutočnil právny zástupca Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, mohlo uskutočniť aj samotné združenie, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené,
abyzdruženiebolovkonkrétnomkonanízastúpenéprávnymzástupcom.Zuvedenýchdôvodovodvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania Občianskeho združenia
VŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOVpodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV na strane žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
združeniu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2

CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že združeniu
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).