Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/466/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115212510
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115212510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v právnej veci
žalobcuZ..T.F.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomM.R.X,XXXXXU.U.,protižalovanémuH.Y.ČAJDES,
s miestom podnikania 976 37 Hrochoť, Za Brezinku 505/25, IČO: 10831916, zastúpený advokátom
JUDr. Ivanom Hegerom, so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie
969,02 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
20C/246/2015-147 zo 16. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol mení

tak, že:
- žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 132,78 €
od 01. 01. 2013 do 18. 11. 2013 a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 82,78 € od 19.
11. 2013 do zaplatenia,
- žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 132,78 €
od 01. 01. 2014 do 24. 02. 2016 a úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 29,85 € od 25.
02. 2016 do zaplatenia,

- v prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,58 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe o zaplatenie 969,02 € s príslušenstvom formou úroku
z omeškania, ktoré si žalobca voči žalovanému uplatnil ako nedoplatok na nájomnom podľa zmluvy
o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností č. 26/04 z 01. 01. 2004 a „1/2 z celkovej čiastky, ktorá
bola žalovanému vyplatená PPA koncom roku 2013 v sume 1141/38 €“. Len výsluchom žalovaného z
dôvodu, že sa žalobca osobne nariadených pojednávaní nezúčastňoval a doložených listinných dôkazov

do súdneho spisu súd prvej inštancie zistil, že dňa 01. 01. 2004 uzatvorili žalobca so žalovaným zmluvu o
nájmepoľnohospodárskychpozemkovovýmere4ha,nazákladektorejužívalžalovanýnehnuteľnostivo
vlastníctve žalobcu. Nájomný vzťah skončil s nájomcom dohodou k 30. 12. 2013. Žalovaný pred súdom
uznal, že nájomné podľa zmluvy č. 26/04 za roky 2012 a 2013 žalobcovi v celom rozsahu nezaplatil.
Žalobcovi poukázal žalovaný len dve platby vo výške 50,- € dňa 19. 11. 2013 a vo výške 102,93 €
dňa 25. 02. 2016, ktoré boli určené na nájomné. Za obdobie dvoch rokov mal žalovaný podľa zmluvy
o nájme poľnohospodárskych pozemkov zaplatiť žalobcovi nájomné vo výške 2x 132,78 € = 265,56

€, z ktorých odrátal súd prvej inštancie už zaplatenú sumu 152,93 € a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 112,63 €. Žalobu v časti o zaplatenie dotácie vo výške 1/2 v sume 520,69 € zamietol
prvoinštančný súd s odôvodnením, že žalobca napriek výzve na doplnenie žaloby v tejto časti svoj nárok
neodôvodnil, nepredložil okrem zmluvy o nájme č. 26/04 žiadny dôkaz o tom, že mu žalovaný sumu520,69 € dlhuje. Rukou dopísaný text na kópii zmluvy o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností, i
keď podpísaný žalovaným, podľa ktorého „z bloku 1803 = 4 ha dostane Holko sumu polovicu nároku“
je nejasný a neurčitý. Povinnosťou súdu nie je opravovať podania žalobcu v časti, ktoré nie sú v súlade

so zákonom. Žalobca pôvodne žiadal od žalovaného 23 730,60 €, v ďalších podaniach už len 919,02 €
a v konečnom podaní 969,02 €. Dôvodom zamietnutia časti uplatňovaného nároku na nájomnom bolo
čiastočné plnenie žalovaného a nedôvodne uplatňované nájomné aj za roky po skončení nájmu a v
časti o zaplatenie 520,69 € z dôvodu neunesenia dôkazného bremena o odôvodnenosti tohto nároku.
Prvoinštančný súd zamietol žalobu aj v časti o priznanie úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne

z nájomného za roky 2012 a 2013 s odôvodnením, že takýto úrok z omeškania medzi stranami sporu
dohodnutý nebol a nevyplýva ani zo zmluvy o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností. Takýto úrok
žalobcovi neprislúcha ani ako zákonný úrok z omeškania. Súd znovu zdôraznil, že jeho povinnosťou nie
je za žalobcu opravovať výšku úroku z omeškania uplatneného v žalobe alebo zisťovať o aký úrok sa
jedná. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) a tým, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania

podľa pomeru úspechu vo veci. O výške trov mal rozhodnúť osobitným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý súdu prvej inštancie vytýkal, že
„retroaktívne časť ročného plnenia za rok 2012, 102,93 €, svojvoľným znížením zo 132,78 €... presunul

na začiatok roku 2012, teda viac ako 4 roky dozadu... a nájom za celý rok 2013, čo mal byť 132,78 € znížil
na 112,63 €, teda nezapočítal platbu za dva mesiace v roku 2013 bez odôvodnenia“. Hoci sa žalovaný
v písomnom vyjadrení predloženom súdu priznal, že si protizákonne predĺžil zmluvu o celý rok 2014
a päť mesiacov roku 2015, súd nezaviazal žalovaného zaplatiť mu nájom za toto obdobie. Dohodnuté
plnenie za účasti kontrolórov PPA zachytené aj na zmluve o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností

súd bezdôvodne nepriznal. Zneužitím právomoci verejného činiteľa konajúca sudkyňa rozhodla tak, aby
žalovaný nemusel zaplatiť „penále“ za nájom v rokoch 2012, 2013, 2014 a päť mesiacov roka 2015 a ani
dohodnuté plnenie s PPA, hoci prisľúbil polovicu nároku vyplatiť žalobcovi. Žalobca v odvolaní upravuje
výšku uplatňovaného nároku na nájomné za roky 2012, 2013, 2014 po 132,78 € za rok, spolu 398,34
€ + za päť mesiacov z roku 2012 vo výške 55,33 € a nárok žiadaný v pôvodnej žalobe ako polovica

dotácie z PPA za rok 2013 zvyšuje na 600,81 €. Súdu prvej inštancie doručil za účelom určenia výšky
úrokov z omeškania oznámenie Národnej banky Slovenska o úrokových sadzbách ECB a v zmysle tohto
potvrdenia žiada priznať aj úroky z omeškania.
2.1 Po uplynutí odvolacej lehoty doručil žalobca súdu prvej inštancie doplnenie odvolania ako reakciu na
výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád odvolania, v ktorom poukázal na rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 38/03 zo 17. mája 2004, podľa ktorého „konania musia byť
ukončené podľa právnych noriem v čase podania, inak ide o nedovolenú retroaktivitu“. Konanie sudkyne
„zdôvodovpravdepodobnejkorupcie“označilzarozpornésCivilnýmsporovýmporiadkom.Rozhodnutie
by počítač alebo robot podľa žalobcu urobil za 5 minút a sudkyňa nereaguje na dôkazy a robí sa
nechápajúcou. Obviňoval sudkyňu z osobného záujmu rozhodnúť vo veci nespravodlivo v prospech

žalovaného. Uviedol, že trvá na zaplatení sumy 969,02 € s príslušenstvom, z čoho bude odpočítaná
suma priznaná napadnutým súdnym rozhodnutím.

3. Po doručení odvolania žalobcu žalovanému tento vo vyjadrení označil odvolanie žalobcu za vadné,
ktoré by mal súd prvej inštancie podľa § 386 Civilného sporového poriadku odmietnuť. V prípade, že

odvolací súd nebude považovať vady odvolania za brániace vecnému prejedaniu odvolania navrhol, aby
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

4. Doručenie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu zo strany súdu prvej inštancie označil žalobca za
pokus o manipulovanie konania. Advokát žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu opätovne

navádzal sudkyňu k zneužitiu svojej právomoci, čo istým spôsobom možno považovať za pokus o
marenie spravodlivosti. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že jeho odvolanie nemá náležitosti riadneho
odvolania, pretože žalobcovi toto sudkyňa nevytkla.

5. Žalovaný navrhol odmietnuť odvolanie žalobcu z dôvodu absencie zákonných náležitostí odvolania

napriek výzve prvoinštančného súdu o oprave a doplnení odvolania. Nielen z dôvodu vznesenej
námietky žalovaným odvolací súd v prvom rade skúmal, či na základe odvolania žalobcu doručeného
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13. 09. 2016 (č. l. 153 spisu) a jeho doplnenia po výzve súdu
prvej inštancie uznesením č. k. 20C/246/2015-160 z 28. 09. 2016 písomným podaním z 03. 10. 2016 (č.l. 163 spisu) možno v odvolacom konaní pokračovať. Odvolací súd môže odmietnuť odvolanie podľa §
386 písm. d) Civilného sporového poriadku len v prípade, ak odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 a
ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

6. Civilný sporový poriadok v článku 11 ods. 1 a v § 124 ukladá súdu posudzovať každé podanie
strany sporu podľa jeho obsahu. V súlade s týmito ustanoveniami odvolací súd posúdil podanie
žalobcu z 08. 09. 2016 označené ako odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 20C/246/2015-147 a jeho doplnenie z 03. 10. 2016 a dospel k názoru, že rozhodnutie podľa § 386

písm. d) C. s. p. neprichádza do úvahy, pretože z obsahu písomných podaní žalobcu je možné dospieť
k názoru, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým súd v prevyšujúcej
časti jeho žalobu zamietol a on sám je presvedčený, že nároky voči žalovanému uplatnil dôvodne. V
prvom písomnom podaní, ktoré považuje odvolací súd za odvolanie, označil žalobca odvolacie dôvody
podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) s odkazom na § 205 ods. 2
písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p., § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p.. Podstatou odvolania

žalobcu je tvrdenie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci za súčasnej
námietky, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

7. Konanie na súde prvej inštancie začalo 12. 06. 2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,

ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa §
470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Súd prvej inštancie nepochybil, keď v čase rozhodovania 16. augusta 2016 a po ňom postupoval
podľa Civilného sporového poriadku. Jeho konanie bolo v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 C. s.
p.. Žalobcom vymedzené odvolacie dôvody je možné podriadiť pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. c)
- rozhodoval vylúčený sudca, písm. f) - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) Civilného sporového poriadku - rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Vec prejednal krajský súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že dôkazy vykonané
súdom prvej inštancie nebolo potrebné ani doplniť ani zopakovať a prejednanie veci na odvolacom
pojednávanínevyžadovaldôležitýverejnýzáujem.Skutkovýstavzistenýsúdomprvejinštanciepovažuje

odvolacísúdzadostatočnýajprerozhodnutieodvolaciehosúdu,znehoprisvojomrozhodovanívsúlade
s § 383 C. s. p. vychádzal a považujúc odvolanie žalobcu za čiastočne dôvodné, rozsudok súdu prvej
inštancie v druhom výroku podľa § 388 C. s. p. zmenil.

10. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu

s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uzavrel, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
c) Civilného sporového poriadku (vo veci rozhodoval vylúčený sudca) nebol uplatnený dôvodne.
10.1 Prvýkrát námietku spochybňujúcu nestrannosť konajúcej sudkyne predniesol žalobca v odvolaní
proti rozsudku súdu prvej inštancie a vzťahuje a výlučne k spôsobu rozhodnutia prvoinštančného súdu.
Žalobca sa nestotožnil s názorom sudkyne na prejednávanú vec a tvrdí, že sudkyňa nereagovala na ním

predkladané dôkazy a len táto skutočnosť má podľa názoru žalobcu nasvedčovať tomu, že má osobný
záujem na veci.
10.2 Vylúčeným sudcom podľa § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 49 ods. 1
Civilného sporového poriadku je sudca, u ktorého so zreteľom na jeho pomery k sporu, k stranám
a ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Zo spôsobu konania sudkyne JUDr. Libuše Zátureckej v prejednávanej veci nie je možné
prijať záver, že nekonala nestranne a že by mala pomer k veci, prípadne k žalovanému. Práve
naopak, nezrozumiteľné podania žalobcu, ktoré formálne ani obsahom nezodpovedali ustanoveniam
Občianskeho súdneho poriadku a Civilného sporového poriadku upravujúcim formálne a obsahové
náležitosti podania účastníka a strany sporu hodnotila vždy podľa ich zmyslu a účelu. Pri formálnom

prístupe sudkyne k prejednávanej veci by mohol súd prvej inštancie odmietnuť podanie žalobcu,
ktoré podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania vzhľadom na jeho nezrozumiteľnosť a
neodstránenie vád ani po výzve z 19. 10. 2015 a 16. 11. 2015. Žalobca sa osobne nezúčastňoval
konania, čím sťažil sudkyni vôbec identifikovať predmet sporu; žalobca procesnými návrhmi nereagovalna priebeh sporu a s odôvodnením zdravotnej nespôsobilosti sa nezúčastnil ani jedného pojednávania.
Napriek tomu vec prejednávajúca sudkyňa správne ustálila, že sa žalobca domáha voči žalovanému
nájomného za užívanie poľnohospodárskych nehnuteľností podľa zmluvy o nájme poľnohospodárskych

nehnuteľností č. 26/04 spolu s polovicou nároku na dotáciu, ktorú si žalovaný u poľnohospodárskej
platobnej agentúry (PPA) uplatnil na pozemky prenajaté od žalobcu vyplatené žalovanému koncom roka
2013 vo výške 1 141,38 €. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam v otázke, v akom období mal žalovaný v nájme nehnuteľnosti žalobcu, že nájomný
vzťah vzniknutý na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností č. 26/04 vzájomnou

dohodou strán sporu zanikol 30. 12. 2013 a užívanie pozemkov žalobcu žalovaným po tomto dátume
z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva.

11. Nárok označovaný žalobcom ako polovica dotácie vyplatenej poľnohospodárskou platobnou
agentúrou žalovanému za blok XX.X odôvodňuje žalobca len od rukou dopísanej vety na kópii zmluvy
o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností č. 26/04 v znení: „Z bloku 1803=4,00 ha dostane F. sumu

1/2 nároku“, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala byť napísaná žalovaným dňa 19. 11. 2013.
11.1 Povinnosťou žalobcu podľa § 79 ods. 1 O. s. p. účinného v čase začatia konania bolo v návrhu
okrem všeobecných náležitostí podania uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúceho jeho nárok.
Žalobca v priebehu celého konania neuviedol také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mohol súd prvej
inštancie považovať za postačujúce pre rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

570,69 €. Z vymedzenia nároku žalobcom v žalobe a jeho doplňujúcich podaniach nebolo možné
prijať záver, že určitú platbu prijatú žalovaným z poľnohospodárskej platobnej agentúry musí žalovaný
poukázaťžalobcovi,pretozhodnesosúdomprvejinštancieodvolacísúduzatvára,ževčastiozaplatenie
polovice dotácie prevzatej žalovaným nebolo možné žalobe vyhovieť, pretože zo skutkových okolností
odôvodňujúcich tento nárok súd prvej inštancie ani odvolací súd nedokážu podriadiť tento nárok pod

žiadne zákonné ustanovenie.

12. Nezrozumiteľná bola žaloba aj v časti uplatneného príslušenstva. Žalobca viackrát spôsobom
nesúladným s Občianskym súdnym poriadkom menil svoje návrhy aké príslušenstvo má súd žalobcovi z
uplatneného nároku voči žalovanému priznať. Porovnaním všetkých jeho písomných podaní bolo možné

ustáliť, že žalobca žiada úroky z omeškania pôvodne ako denný úrok z omeškania vo výške 0,05 % z
dlžnej sumy, ale v podaní z 01. 08. 2015 už výslovne uviedol, že žiada 9 %-tné úroky z omeškania podľa
platnej právnej úpravy a z odkazu na základnú úrokovú sadzbu Národnej banky Slovenska bolo možné
ustáliť, že žalobca sa dožaduje úrokov z omeškania vo výške určenej Nariadením vlády č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. S odkazom na uvedené

nepovažuje odvolací súd za vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorej zamietol
žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania len z toho dôvodu, že denný úrok z omeškania z nájomného
v zmluve o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností dohodnutý nebol a žalobcom nesprávne určená
výška úrokov z omeškania nezodpovedá zákonnému úroku z omeškania. Podľa ustanovenia § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka súd mohol (mal) nárok žalobcu na úroky z omeškania posúdiť a priznať ho v

zákonnej výške za obdobie, ktoré bol žalovaný v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Odvolací súd
práve v tejto časti čiastočne vyhovel odvolaniu žalobcu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
úroky z omeškania vo výške vyplývajúcej z Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

13. Žalobca v pôvodnom návrhu vyčíslil svoj nárok voči žalovanému na 23 730,60 €, ktorý

bol rozhodujúcim aj pre priznanie oslobodenia žalobcovi od súdnych poplatkov uznesením č. k.
20C/246/2015-52 zo 16. 10. 2015. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie o priznaní oslobodenia od
súdnych poplatkov v rozsahu 3/4 doručil žalobca prvoinštančnému súdu písomné podanie z 25. 10. 2015
označené ako oprava návrhu, v ktorom uviedol, že sa pomýlil a suma 23 730,60 € bola vyrátaná v čase
podania už aj v príslušenstvom (úrokmi z omeškania). Od žalovaného požaduje len zaplatenie ročného

nájmu 4 000,- Sk, za tri roky je to 12 000,- Sk, t. j. 398,33 € + polovicu nároku z poľnohospodárskej
platobnej agentúry za rok 2013 vo výške 570,69 €. Spolu si od žalovaného uplatňuje 969,02 € s
príslušenstvom. Táto suma počas konania až do rozhodnutia odvolacieho súdu vymedzená žalobcom
ako predmet konania zostala nezmenená. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádza z toho, že
na základe návrhu na začatie konania doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12. 06. 2015

mal súd prvej inštancie a odvolací súd rozhodnúť o tom, či žalobca dôvodne požaduje od žalovaného
969,02 € s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.14. Zmluva o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností č. 26/04 medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 1 ustanovuje, že nájomná

zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu
o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Osobitným predpisom podľa poznámky č. 1
je Občiansky zákonník. Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutú na neurčitý
čas bolo možné podľa § 6 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014 vypovedať k 1.
novembru. Výpovedná lehota bola určená na 1 rok, ak sa nedohodlo inak.

14.1 Zhodným tvrdením strán sporu aj kópiou zmluvy o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností
mal súd prvej inštancie preukázané, že zmluvný vzťah podľa zmluvy č. 26/04 ukončili strany sporu
vzájomnou dohodou k 30. 12. 2013. Nájomné za prenajaté pozemky v celkovej výmere 4 ha bolo v
zmluve dohodnuté na 132,78 € ročne. Dohoda o nájomnom je v súlade s § 671 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Nájomca je podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný platiť nájomné podľa
zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a

spôsob jej užívania. Výška nájomného bola stranami sporu dohodnutá, túto skutočnosť žiadna z nich
nespochybňovala. V zmysle dohody účastníkov zmluvy o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností
vznikol žalobcovi nárok na nájomné za rok 2012 vo výške 132,78 € a v rovnakej výške aj za rok
2013. Na nájomné za roky 2014 a 2015 žalobcovi nárok nevznikol z dôvodu ukončenia zmluvy o
nájme poľnohospodárskych nehnuteľností dňom 30. 12. 2013. V konaní nebolo preukázané užívanie

nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu aj za obdobie rokov 2014 a 2015 bez zmluvy. Z tohto dôvodu
nemôže žalobca od žalovaného požadovať žiadne protiplnenie v peňažnej forme.

15. Sám žalobca v žalobe a v priebehu konania viackrát uviedol, že dňa 19. 11. 2013 pri rokovaní
na mieste samom vyplatil žalovaný žalobcovi 50,- €, ktoré podľa udania žalovaného bolo určené na

nájomné. Vzhľadom na čas poskytnutia týchto finančných prostriedkov odvolací súd ustálil, že suma 50,-
€ mohla byť určená len na nájomné za rok 2012 z dôvodu, že nájomné za rok 2013 ešte nebolo splatné.
V zmluve si dohodli účastníci splatnosť nájomného k 31. 12. bežného roka, čo znamená, že nájomné za
rok 2012 bolo splatné 31. 12. 2012 a nájomné za rok 2013 bolo splatné 31. 12. 2013. Žalobca potvrdil, že
dňa 25. 02. 2016 zaplatil žalovaný žalobcovi na účet jeho manželky ďalších 102,93 € ako nedoplatok na

nájomnom. Toto plnenie vyplatené už v priebehu súdneho sporu označované žalovaným ako nedoplatok
na nájomnom započítal odvolací súd na nájomné za rok 2013.
15.1 Žalovaný mal žalobcovi zaplatiť nájomné vo výške 132,78 € do 31. 12. 2012. Keď tak neurobil,
dňom 01. 01. 2013 sa dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu vo výške 132,78 € a vznikla
mu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z tejto

sumy vo výške 8,75 % podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorý v znení účinnom do 31. 01. 2013
určoval výšku úrokov z omeškania v § 3 ods. 1 tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 %-tuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Podľa údajov Národnej banky Slovenska za základnú úrokovú sadzbu ECB
je potrebné považovať sadzbu hlavných refinančných operácií. Základná úroková sadzba ECB k 01.

01. 2013 bola 0,75 %. Výška úrokov z omeškania ku dňu 01. 01. 2013 je 8,75 % a v takejto výške je
podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. žalovaný povinný platiť úroky z omeškania po celú dobu
omeškania. So sumou 132,78 € bol žalovaný v omeškaní len do 18. 11. 2013, kedy žalovaný zaplatil
žalobcovi 50,- €. Od 19. 11. 2013 bol žalovaný v omeškaní už len so sumou 82,78 € (132,78 € - 50,- €
= 82,78 €) a z tejto sumy patrí žalobcovi úrok z omeškania v rovnakej výške 8,75 % až do zaplatenia

istiny priznanej rozsudkom súdu prvej inštancie súhrnnou sumou za roky 2012 a 2013 vo výške 112,63
€. V tejto sume je totiž zahrnutý nedoplatok za rok 2012 vo výške 82,78 €, aj nedoplatok na nájomnom
za rok 2013 vo výške 29,85 € ako bude vysvetlené v bode 15.2.
15.2 Za rok 2013 vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné vo výške 132,78 €. Túto
sumu ku dňu jej splatnosti 01. 01. 2014 žalovaný nezaplatil, z tohto dôvodu je povinný zaplatiť žalobcovi

úroky z omeškania vo výške 8,25 % od 01. 01. 2014 až do 24. 02. 2016 a od 25. februára 2016 úroky z
omeškania v rovnakej výške 8,25 % ročne, ale už len zo sumy 29,85 € z dôvodu zaplatenia sumy 102,93
€ dňom 25. 02. 2016. Výška úrokov z omeškania po 1. februári 2013 sa v zmysle § 10c Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. určuje podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31.
januári 2013 z dôvodu, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 1. februárom 2013. Ak

záväzok vznikol pred 1. februárom 2013 pre určenie výšky úrokov z omeškania je nerozhodné, že sa
do omeškania s plnením peňažného dlhu dostal žalovaný až po novele vládneho nariadenia č. 87/1995
Z. z. uskutočnenej Nariadením vlády č. 20/2013 Z. z..16. Odvolanie žalovaného bolo dôvodné len v časti zamietnutých úrokov z omeškania tak, ako to vyplýva
z výroku rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho odôvodnenia pod bodom 15. Nad rámec priznaných
úrokov z omeškania rozhodnutím odvolacieho súdu, ako aj v časti istiny súd prvej inštancie správne

žalobu zamietol. Zhodný názor odvolacieho súdu so súdom prvej inštancie je vyjadrený výrokom
rozhodnutia odvolacieho súdu v znení: v prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

17. Rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania odôvodnil súd čiastočným úspechom žalobcom
a žalovaného v spore. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým priznáva žalovanému nárok na

náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní by nebol vykonateľný z dôvodu, že v ňom nie
je uvedené voči komu vzniká žalovanému nárok na náhradu trov konania a v akom pomere. Odvolací
súd podľa § 396 ods. 2 C. s. p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania tak, že v
súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1, 2 C. s. p. priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 76,58 %, ktorý zodpovedá pomeru úspechu žalovaného v spore.
Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 962,02 € s príslušenstvom (100 %). Súd prvej inštancie

priznal žalobcovi 112,63 €, čo je 11,71 % z uplatneného nároku 962,02 €. Žalovaný bol v konaní úspešný
v rozsahu 88,29 %, keďže súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie istiny zamietol o 849,39 €. Pomer
úspechu a neúspechu strán sporu je 88,29 % - 11,71 % = 76,58 % v prospech žalovaného. V takomto
rozsahu vznikol žalovanému nárok na náhradu trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho)
podľa § 255 ods. 2 C. s. p.. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 C. s. p. súd prvej

inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).