Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2009

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/56/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117229035
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2009:1117229035.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej

veci navrhovateľa : H. M. S. B., so sídlom P. N.. X,. B., zastúpený: JUDr. J. K., CSc., advokát, A. K. &
M., A. K., s.r.o., M. X,. B., IČO: XX. XXX. XXX. proti odporcom: 1/ O. Ú. v B., S. X,. B. 2/ S. P. F., B.
XX,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený: Mgr. P. B., advokát, A. B., s.r.o., L. X,. XXX XX B.,
v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2. rade sumu 4.635,61,-Eur z titulu náhrady trov konania
na účet právneho zástupcu odporcu v 2. rade (účet spoločnosti B., s.r.o), č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

vedený v T. B., a.s., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 2.5.2000 domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľnosti
- pozemok parc. č. 4292/5 o výmere 1010m2, záhrada, zapísanej na LV č. 4526, nachádzajúcej sa v
k.ú. S. M. (ďalej len "pozemok").
Svoj návrh odôvodnil tým, že H. M. S. B. sa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí stalo vlastníkom pozemku, nakoľko tento bol ku dňu účinnosti citovaného zákona o majetku
obcí vo vlastníctve Č. štátu v správe N. výboru B. III - V.. Odporca v 2. rade nemohol nadobudnúť správu

k predmetnému pozemku na základe zákona č. 229/1991 Zb., pretože v čase účinnosti 24.6.1991 na
základe zákona č. 138/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1.5.1991, ust. § 2 veci z majetku SR, ku
ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákon č. 369/1990 Zb. účinný bol od 24.11.1990)
právo hospodárenia národným výborom, prechádzajú na obec, na území ktorej sa nachádzajú.
Odporca v 2. rade svoju argumentáciu opiera o skutočnosť, že pozemok bol v zmysle Vyhlášky č.
507/1950Ú.v.ibavdočasnejspráveObvodnéhonárodnéhovýboruBratislava-Vinohrady,apretoneboli
splnené predpoklady na prechod vlastníctva k pozemku na navrhovateľa podľa ustanovenia § 2 ods. 1

zákonaomajetkuobcí.VychádzapritomzodôvodneniarozsudkuNajvyššiehosúduslovenskejrepubliky
zo dňa 29.4.2003 č.k. MCdo 55/01 v odôvodnení ktorého je uvedené: " nevyhnutným predpokladom
prechodu vlastníctva poľnohospodárskych nehnuteľností zo štátu na obec v zmysle zákona č. 138/1991
Zb. v znení neskorších predpisov je existencia práva hospodárenia a teda trvalej správy, ktorá
patrila príslušnému národnému výboru k 24.11.1990. Správu národného majetku národnými výbormi
konštituoval zákon č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov. V zmysle ustanovenia
§29 ods. 1 tohto zákona národné výbory spravovali národný majetok zverený do ich správy príslušným

ústredným úradom po dohode s ministrami vnútra a financií. Uvedenými ustanoveniami neboli dotknuté
právne predpisy o majetku skonfiškovanom a o majetku získanom na účely pozemkových reforiem v
zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 279/1949 Zb.. tento majetok však národné výbory nemali
v trvalej správe, a teda im mohol byť zverený len do dočasnej správy v zmysle vyhlášky č. 507/1950Ú.v.. Do trvalej správy národných výborov ,ohol prejsť až po 1. septembri 1959 v zmysle vyhlášky č.
158/1959 Ú.v. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových
reforiem. V prípade zapísania takýchto pozemkov v pozemkovej knihe na Československý štát v

správe ONV - odborov poľnohospodárstva národné výbory ich mali k 24. 11.1990 iba v dočasnej
správe a preto neprešli do vlastníctva obcí. Do trvalej správy mohol byť zverený národným výborom
poľnohospodárskym ústredným úradom, t.j. najmä Poverníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy, alebo keď po 1.9.1959 prešiel do ich správy podľa Vyhlášky č. 158/1959 Ú.v.. Takéto prevody
boli zaznamenané v pozemkovej knihe s odkazom na ust. §32 citovanej vyhlášky." Na základe

uvedeného má odporca v 2. rade za to, že vzhľadom na skutočnosť, že pozemok bol podľa rozhodnutia
konfiškačnej komisie v Bratislave zo dňa 29.1.1948 č. K-VII/229a-1948 poťažne K-VII/229/b-g 1948 a
rozhodnutia Pôdohospodárskej správy rady ÚNV v Bratislave zo dňa 23.3.1956 č. pôd. 4446/1-1955
konfiškovaný a vlastníkom sa stal Č. Š., resp., že v PK vložke č. 2439 a č. 14623 nie je zápis odvolávajúci
sa na ustanovenie §3 Vyhlášky č. 158/1959 Ú.v., podľa ktorej okresné národné výbory spravovali
nepridelený pôdohospodársky majetok nadobudnutý z pozemkových reforiem, bol pozemok v zmysle

už vyššie uvedenej Vyhlášky č. 507/1950 Ú.v. zverený iba do dočasnej správy Obvodného národného
výboru Bratislava - Vinohrady, pričom na podporu uvedeného tvrdenia ďalej uviedol, že do trvalej správy
národných výborov mohol predmetný pozemok prejsť až po 1.9.1959 a to v zmysle vyhlášky č. 158/1959
Ú.v. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem.
Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 11C 56/00-115 zo dňa 20.1.2004 návrh navrhovateľa v celom

rozsahu zamietol z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ
nemohol na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti, nakoľko táto nepatrila do majetku S. R., ale do vlastníctva Č. Š., čo súd vyvodil zo
zápisu v PK vložke č. 2439 podľa ktorej bol ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaný Č. Š. -
Ústredný národný výbor v Bratislave a podľa administratívnej dohody zo dňa 13 a 14. 11.1959 sa vložil

prevod správy - teda nie vlastníctva - na Obvodný národný výbor Bratislava - Vinohrady, na základe
čoho súd ustálil, že predmetná nehnuteľnosť bola ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí vo vlastníctve Č. Š., a teda nie vo vlastníctve S. R., a preto nemohla v zmysle tohto zákona
prejsť do vlastníctva obcí. Ďalej súd vo svojom odôvodnení konštatoval, že do majetku SR sa uvedená
nehnuteľnosť mohla dostať až na základe ústavného zákona č. 541/1992 zb. o delení majetku Č. a S.

F. R. medzi Č. R. a S. R. a jeho prechod na Č. R. a S. R..
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie s tým, že tento vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Odvolací
súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 18.4.1990 bol prijatý ústavný zákon č. 100/1990 Zb., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Česko-slovenskej federatívnej republiky a ústavný

zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii.
Podľa čl. 1 Ústavy Českej a Slovenskej federatívnej republiky č. 100/1960 Zb. (ďalej len "Ústava") cit.:
"Česká a Slovenská Federatívna Republika je demokratický právny štát zložený z Českej republiky a
Slovenskej republiky".
Ďalej podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy cit.: "Zákonodarné zbory v Českej a Slovenskej federatívnej republike

sú: Federálne zhromaždenie, Česká národná rada a Slovenská národná rada".
Česká a Slovenská republika spolu tvorili federáciu, t.j. štátny útvar zložený z dvoch štátnych celkov -
republík s vlastnou autonómiou, vlastnými úradmi, hlavným mestom a jazykom, pričom spoločné mali
federálne zhromaždenie, prezidenta a armádu.
Ústava ďalej v čl. 86 ods. 1 stanovila ako základ miestnej samosprávy obec a čl. 87 ods. 3 Ústava

zveriladopôsobnostínárodnýchrádupraviťzákonmio.i.aj:a)postavenie,organizáciuapôsobnosťobcí,
b)ktoré veci sa považujú za veci miestnej samosprávy.
Slovenská národná rada dňa 6.9.1990 prijala zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, účinný odo
dňa 24.11.1990.
Podľa ustanovenia §1 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, obec je samostatný územný samosprávny

a správny celok Slovenskej republiky, združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je
právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným
majetkom a s vlastnými príjmami.
Podľa čl. 4 ods. 4 Ústavného zákona č. 556/1990 Zb. zo dňa 12.12.1990, účinného dňa 1.1.1991, ktorým
sa mení ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii "Vlastníctvom Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky je majetok v štátnom vlastníctve, ktorý slúži na zabezpečovanie jej úloh v
oblastiach zverených ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia do jej pôsobnosti. Vlastníctvom
Českej republiky a vlastníctvom Slovenskej republiky je ostatný majetok v štátnom vlastníctve". ZákonFederálneho zhromaždenia ustanoví vlastníctvo k ropovodom, tranzitnému plynovodu a nadradeným
rozvodným sieťam na prenos elektrickej energie.
Podľa čl. 4 ods. 7 Ústavného zákona " Zákony národných rád ustanovia, ktoré veci z majetku Českej

republiky a Slovenskej republiky sú vlastníctvom obcí".
Podľa čl. 9 Ústavného zákona " veci, ktoré nie sú ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia
zverené do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, patria do pôsobnosti Českej
republiky a Slovenskej republiky".
Veci, ktoré boli ústavným zákonom zverené do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

ustanovoval čl. 7 Ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii. Ústavný zákon č.
556/1990 Zb., ktorým sa menil ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii zrušil čl. 8,
podľa ktorého do spoločnej pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a obidvoch republík
o.i. patrila aj právna úprava vlastníctva.
Slovenská národná rada dňa 20. marca 1991 prijala zákon č. 138/1991Zb. o majetku obcí, účinný od
1.5.1991.

Podľa ustanovenia § 1 zákona o majetku obcí, účelom tohto zákona je ".......ustanoviť, ktoré veci z
majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí...".
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu - zákona o obecnom
zriadení, ktorý nadobudol účinnosť dňa 24.11.1990 - právo hospodárenia národným výborom, na území

ktorých sa nachádzajú.
Do dňa účinnosti zákonov o obecnom zriadení, t.j. do 23. 11.1990, boli veci národným majetkom vo
vlastníctve štátu a národné výbory a organizácie nimi založené a zriadené mali k týmto veciam právo
hospodárenia. Zákony o obecnom zriadení vzťah obcí k veciam, ku ktorým mali národné výbory právo
hospodárenia, výslovne neupravujú. Je teda nepochybné, že tieto veci zostali i naďalej vo vlastníctve

štátu, resp. Slovenskej republiky, a to až do účinnosti zákona o majetku obcí, kedy sa ex lege stali
vlastníctvom obce.
Na podklade uvedeného jednoznačne vyplýva, že pozemok bol v čase účinnosti Zákona o obecnom
zriadení majetkom Slovenskej republiky.
Ústavný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi

Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku bol
prijatý až v roku 1992, pričom účinnosť nadobudol až dňa 8.12.1992.
Tento ústavný zákon riešil výlučne delenie spoločného majetku Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a teda nie majetku nachádzajúceho sa vo vlastníctve Českej republiky a Slovenskej republiky.
To znamená, že išlo o majetok zverený do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v

zmysle ustanovení vyššie citovaného Ústavného zákona (556/1990 Zb.).
V zmysle uvedeného súdom prvého stupňa použitý výklad právnej normy - ústavného zákona č.
541/1992 Zb. by znamenal popretie konštituovaného samosprávneho systému Slovenskej republiky a
v konečnom dôsledku by to znamenalo, že obce na našom území by nenadobudli na základe zákona o
majetku obcí žiaden majetok resp. ten, ktorý na základe zákona o majetku obcí nadobudli, by nadobudli

v rozpore s týmto zákonom, keďže Slovenská republika v PK vložkách ako subjekt vlastníckeho práva
nefiguruje a podľa právneho názoru súdu by v týchto prípadoch prešlo vlastnícke právo na Slovenskú
republiku až účinnosťou ústavného zákona č. 541/1992 Zb., čo je absolútne vylúčené. Samotný zákon
o majetku obcí by tak bol obsolentnou právnou normou minimálne do účinnosti ústavného zákona č.
541/1991 Zb.

Odvolací súd ďalej konštatoval, že zo spisu vyplýva a medzi účastníkmi je nesporné, že predmetný
pozemok podľa rozhodnutia konfiškačnej komisie v Bratislave zo dňa 29.1.1948 č. K-VII/229a-1948
poťažne K-VII/229b -g 1948 a rozhodnutia pôdohospodárskej správy rady ÚNV v Bratislave zo dňa
23.3.1956 číslo Pôd. 4446/1-1955 prešiel do vlastníctva Č. Š. - Ústredný národný výbor v Bratislave.
Podľa administratívnej dohody zo dňa 13. a 14. 11.1959 nehnuteľnosť ako základný prostriedok prešla

do správy Obvodného národného výboru Bratislava - Vinohrady s účinnosťou od 1.11.1959.
V konaní predovšetkým so zreteľom na poľnohospodársky charakter pozemku, spôsob jeho
nadobudnutia zostalo medzi účastníkmi sporné a nezodpovedané, či k predmetnej nehnuteľnosti v
rozhodujúcom období patrilo právo hospodárenia národného výboru, na území ktorého sa nachádza.
Zo zákona o majetku obcí vyplýva, že nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva veci na obec

sú: vlastníctvo S. R. a existencia práva hospodárenia národného výboru ku dňu 24. novembra 1990.
Len za splnenia týchto predpokladov došlo resp. môže dôjsť k prechodu vlastníctva štátu na obec ex
lege dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. (§2 ods. 7).Odvolacísúdvosvojomrozhodnutíďalejskonštatoval,žesprávunárodnéhomajetkunárodnýmivýbormi
konštituoval zákon č-. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov. V zmysle § 29 ods. 1
tohto zákona národné výbory spravovali národný majetok zverený do ich správy príslušným ústredným

orgánompodohodesministerstvamivnútraafinancií.Uvedenýmiustanoveniaminebolidotknutéprávne
predpisy o majetku skonfiškovanom a o majetku získanom na účely pozemkových reforiem v zmysle
ustanovenia § 31 ods.2 zákona č. 279/1949 Zb. Tento poľnohospodársky majetok národné výbory však
nemali v trvalej správe, teda na základe vyhlášky č. 507/1950 Ú.v. im mohol byť zverený do dočasnej
správy. Do trvalej správy mohol prejsť až po 1. septembri 1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Zb. o

správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem.
Odvolací súd v závere svojho rozhodnutia uviedol, že pre správne posúdenie bude povinnosťou súdu
prvého stupňa skúmať, či mohol predmetný majetok prejsť do trvalej správy národných výborov a to
podľa vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku. Pre správne
posúdenie, či národný výbor mal pozemok v správe (či mal k nemu právo hospodárenia) bude potrebné
skúmať, ako si plnil povinnosti správcu podľa predpisov vydaných na vykonanie Hospodárskeho

zákonníka.
Súd prvého stupňa v intenciách odôvodnenia odvolacieho súdu, ktoré je pre neho záväzné, nariadil
na deň 20.4.2009 pojednávanie, na ktorom oboznámil účastníkov s obsahom rozhodnutia odvolacieho
súdu, s tým, že vyzval účastníkov na predloženie dôkazov, ktorými by sa preukázala existencia trvalej
správy národného výboru k predmetnému pozemku na základe vyhlášky č. 158/1959 Zb. o správe

neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem.
Na to predstúpil právny zástupca navrhovateľa, ktorý uviedol, že je názoru, že dočasná správa
národného výboru nemohla existovať k 24. 11. 1990, kedy vstúpil do účinnosti zákon č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení a to z týchto dôvodov:
Rozhodnutím pôdohospodárskej správy rady ústredného národného výboru v Bratislave z 23.3. 1956

čd. 1838/56 táto rozhodla, že parcela č. 4292/5 sa prideľuje do vlastníctva Č. Š. - Ústredného
národného výboru v Bratislave. Toto rozhodnutie bolo vkladuschopnou listinou podľa § 11 ods. 1 zákona
č. 90/1947 Zb.. Uvedené rozhodnutie bolo následne potvrdené uznesením Ľudového súdu zo dňa
22.6.1956 ako právny titul zverenia pozemku do správy Československého štátu v správe ústredného
národného výboru v Bratislave, pričom sa súčasne vymazala poznámka konfiškácie spornej parcely.

Týmito rozhodnutiami bolo nepochybne rozhodnuté, že dočasná správa v zmysle § 6 ods. 6 vládneho
nariadenia č. 90/1950 Zb. bola definitívne ukončená, nakoľko sa o tomto majetku v zmysle týchto
predpisov rozhodlo. Ďalším rozhodnutím, ktoré plne potvrdzuje, že nemôže ísť o dočasnú správu je
uznesenie ľudového súdu z 26.11.1959, ktorým sa povolila zmena správy z ústredného národného
výboru v Bratislave na Obvodný národný výbor Bratislava - Vinohrady, a to na základe administratívnej

dohody účinnej od 1.11.1959, ktorá bola uzavretá medzi odovzdávajúcou organizáciou - ústredným
národným výborom v Bratislave a preberajúcou organizáciou - obvodným národným výborom Bratislava
Vinohradypodľa§15vládnehonariadeniač.81/1958Zb.Zuvedenýchrozhodnutíacitovanýchprávnych
predpisov nepochybne vyplýva, že dočasná správa bola ukončená a od roku 1956 v kontinuite s
rozhodnutím z roku 1959 išlo definitívne o trvalú správu národným výborom, ktorá v zmysle existujúcich

rozhodnutí Najvyššieho súdu SR reprezentuje právo hospodárenia národného výboru. Právny zástupca
navrhovateľa uviedol, že podľa nariadenia vlády č. 110/1953 Zb., ktorým bolo zrušené predchádzajúce
vládne nariadenie č. 90/1950 Zb., v zmysle tohto vládneho nariadenia bola v § 23 zrušená dočasnosť
správy pokiaľ ide o nakladanie s majetkom skonfiškovaným a inštitút dočasnej správy zákonodarca
ponechal len na majetok uvedený v § 22 ods. 1 citovaného vládneho nariadenia.

Právny zástupca odporcu v 2. rade na pojednávaní uviedol, že v danom prípade nedošlo k postupu podľa
ustanovenia § 1 v spojení s § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v., teda k zisteniu nehnuteľného majetku a jeho
pozemkovoknižnému usporiadaniu, správne akty a administratívna dohoda nemôžu také usporiadanie
nahradiť. Ďalej poukázal na ust. § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, v ktorom je uvedené, že právo
hospodárenia s národným majetkom vykonáva zásadne tá organizácia, ktorá je poverená úlohami ku

ktorým sa predmetný majetok viaže. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, národný majetok pri ktorom
pri jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu, alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna
organizácia má právo hospodárenia k tomuto majetku, dočasne spravuje obvodný národný výbor, pokiaľ
právny predpis neustanovuje, že tak robí iný štátny orgán alebo organizácia. Na vykonanie ustanovení
Hospodárskeho zákonníka bola prijatá vyhláška č. 119/1988 Zb., kde v § 4 ods. 1 prvá veta je uvedené,

že právo hospodárenia s národným majetkom patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami na plnenie,
na ktoré národný majetok slúži, pokiaľ nie je spomínanou vyhláškou, alebo osobitným predpisom
ustanovené inak. Vykonávacia vyhláška vo výnimočných prípadoch umožnila, aby národnému výboru
patrilo právo hospodárenia s poľnohospodárskym pozemkom, podľa § 8 ods. 2 alebo § 10 ods. 2, anijeden z týchto prípadov nebol v danej veci splnený a keďže národný výbor nebol organizáciou, ktorej
predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, nemohlo mať v zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky č.
119/1988 Zb. právo hospodárenia s pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania. Národný výbor teda

mohol mať k predmetným pozemkom iba právo dočasnej správy podľa § 65 ods. 3 Hospodárskeho
zákonníka.
Na pojednávaní konanom dňa 8.6.2009 právny zástupca navrhovateľa poukázal na ust. § 22 a 23
vládneho nariadenia č. 110/1953, podľa ktorých tieto ustanovenia definitívne vylúčili dočasnú správu na
skonfiškovaný majetok, pričom dočasná správa bola ponechaná len na iný majetok tam uvedený. Na

základe administratívnej dohody bol vložený prevod správy z ústredného národného výboru v Bratislave
na Obvodný národný výbor Bratislava - Vinohrady. Tu poukázal na nariadenie č. 81/1958, ktoré
nahradilo vládne nariadenie č. 110/1953. Podľa § 15 bola parcela, ktorá je predmetom tohto sporu riadne
zaknihovaná v pozemkovej knihe pod r.č. 109 a preto má za to, že tu existovalo právo hospodárenia
národného výboru.
Medzi účastníkmi nebolo sporné (zhodne to skonštatoval aj odvolací súd), že pozemok, ktorý je

predmetom tohto sporu podľa rozhodnutia konfiškačnej komisie v Bratislave zo dňa 29.1.1948 č.
K-VII/229a-1948 poťažne K-VII/229b -g 1948 a rozhodnutia pôdohospodárskej správy rady ÚNV v
Bratislave zo dňa 23.3.1956 číslo Pôd. 4446/1-1955 prešiel do vlastníctva Č. Š. - Ústredný národný
výbor v Bratislave. Podľa administratívnej dohody zo dňa 13. a 14. 11.1959 nehnuteľnosť ako základný
prostriedok prešla do správy Obvodného národného výboru Bratislava - Vinohrady s účinnosťou od

1.11.1959. Ako posledný zápis v PK vložke č.2439 (kde bola parcela pôvodne evidovaná) pod radovým
číslom 107 je uvedený vklad vlastníckeho práva následkom konfiškácie na Č. Š. - Ústredný národný
výbor v Bratislave a pod poradovým číslom 109 je uvedený vklad prevodu správy na Obvodný národný
výbor Bratislava - Vinohrady podľa administratívnej dohody zo dňa 13 a 14. 11.1959. Iné právne
relevantné údaje, ktoré by nasledovali po týchto zápisoch v predmetnej PK vložke uvedené nie sú (najmä

zápis odvolávajúci sa na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v.).
Z obsahu administratívnej dohody zo dňa 13., 14., novembra 1959 predloženej právnym zástupcom
navrhovateľa, vyplýva iba to, že dôvodom prevodu správy z ÚNV Bratislava odbor pôdohospodárstva
na ONV Bratislava - Vinohrady bol § 5 vládneho nariadenia č. 81/1958 Zb. (t.j. iba dôvod kompetencie)
a uznesenie rady ÚNV v Bratislave zo dňa 2.7.1958 č. 197. V závere dohody je uvedené, že táto

administratívna dohoda v zmysle čl. 23 vyhlášky Ministerstva financií č. 205/1958 Ú.v. nevyžaduje
povolenie nadriadeného orgánu. Prevod správy na základe tejto administratívnej dohody bol povolený aj
Ľudovýmsúdom,ktorýuznesenímpovolilvovložkeč.2439nanehnuteľnostivedenénaČeskoslovenský
štát - ÚNV v Bratislave pod B 107 tento zápis:
"Podľa administratívnej dohody o prevode správy k národnému majetku zo dňa 13. a 14. novembra

1959, čís. 2290/1959 vyznačuje sa zmena správy na Obv. národný výbor Bratislava - Vinohrady".
Sporné medzi účastníkmi zostalo len právne posúdenie otázky, či predmetný pozemok Okresný národný
výbor Vinohrady mal len v dočasnej správe, alebo ho mal v trvalej správe a neskôr mal k nemu právo
hospodárenia smerujúce k prechodu vlastníctva k tomuto pozemku na obec (navrhovateľa).
Súd poučil prítomných účastníkov podľa § 120 ods. 4 OSP s tým, že títo zhodne uviedli, že ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania (okrem tých, ktoré navrhli a už predložili, hoci dôkazné bremeno
zaťažuje samotných účastníkov konania a súd len výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, čo v danom prípade súd nepovažoval
za potrebné) nemajú. Naďalej zotrvali výlučne na svojej právnej argumentácii (resp. doplnenej právnej
argumentácii), pričom navrhovateľ nové dôkazy preukazujúce možnosť existencie trvalej správy podľa §

8 ods. 2 a § 10 ods. 2 vyhlášky č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom súdu nepredložil.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú
z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku
ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú.

Osobitným predpisom, na ktorý citovaný zákon poukazuje je zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení, ktorý nadobudol účinnosť ku dňu volieb do orgánov samosprávy obcí, t.j. 24. novembra 1990.
Z uvedeného vyplýva (zhodne to konštatoval aj odvolací súd), že nevyhnutnými predpokladmi prechodu
vlastníctva vecí na obce sú:
- vlastníctvo Slovenskej republiky a

- existencia práva hospodárenia národného výboru k 24. novembru 1990.
Len za splnenia týchto predpokladov došlo k prechodu vlastníctva štátu na obce ex lege dňom účinnosti
zákona č. 138/1991 Zb. (§2 ods. 7).Pokiaľ ide o prvý z uvedených predpokladov (vlastníctvo Slovenskej republiky) v tomto smere súd
poukazujenazáväznývýkladodvolaciehosúdu,sktorýmsasúdprvéhostupňavcelomrozsahustotožnil
a preto naň odkazuje.

Pokiaľ ide o druhý z uvedených predpokladov, súd poukazuje na to, že inštitút práva hospodárenia
s národným majetkom zakotvila vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom s
účinnosťou od 1. júla 1988. Právo hospodárenia s národným majetkom nahradilo vlastne právo správy
národného majetku, akú právnu formu výkonu štátneho vlastníctva poznali predpisy pred 1. júlom 1988.
Od práva hospodárenia s národným majetkom treba odlíšiť dočasnú správu národného majetku,

ktorú vykonával v rozhodnom čase (ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb.) podľa § 65 ods. 3
Hospodárskeho zákonníka a vyhlášky č. 61/1986 Zb. príslušný okresný národný výbor, ak citovaná
vyhláška alebo osobitný predpis neustanovili inak. Pre prechod majetku štátu (Slovenskej republiky)
do vlastníctva obce však dočasná správa okresným národným výborom nepostačovala. Ako už bolo
povedané, zákon č. 138/1991 Zb. v ustanovení § 2 ods. 1 požadoval, stanovil ako podmienku prechodu
vlastníctva na obce, aby k veci patrilo k 24. novembru 1990 právo hospodárenia národnému výboru.

Správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Zb. o finančnom
hospodárení národných výborov.
V zmysle § 29 ods. 1 tohto zákona národné výbory spravovali národný majetok zverený do ich
správy príslušným ústredným úradom po dohode s ministerstvami vnútra a financií. Uvedenými
ustanoveniami neboli dotknuté právne predpisy o majetku skonfiškovanom a o majetku získanom

na účely pozemkových reforiem v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 279/1949 Zb.. Tento
poľnohospodársky majetok však národné výbory nemali v trvalej správe, a teda im mohol byť zverený
len do dočasnej správy v zmysle vyhlášky č. 507/1950 Ú.v.. Do trvalej správy národných výborov
mohol prejsť až po 1. septembri 1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného
poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. V prípade zapísania takýchto

pozemkov v pozemkovej knihe na československý štát v správe ONV - odborov poľnohospodárstva,
národné výbory ich mali k 24. novembru 1990 iba v dočasnej správe, a preto neprešli do vlastníctva
obcí. Do trvalej správy mohol byť zverený národným výborom poľnohospodársky majetok ústredným
úradom, t.j. najmä Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy alebo keď po 1. septembri
1959 prešiel do ich správy podľa vyhlášky č. 158/1959 Ú.v.. Takéto prevody však boli zaznamenané

v pozemkovej knihe s odkazom na § 3 citovanej vyhlášky. V danom prípade posledný zápis v
pozemkovoknižnej vložke č. 2439 pod radovým číslom 107 je uvedený vklad vlastníckeho práva
následkom konfiškácie na Č. Š. - Ústredný národný výbor v Bratislave a pod poradovým číslom 109 je
uvedený vklad prevodu správy na Obvodný národný výbor Bratislava - Vinohrady podľa administratívnej
dohody zo dňa 13 a 14. 11.1959. Iné právne relevantné údaje, ktoré by nasledovali po týchto zápisoch

v predmetnej PK vložke uvedené nie sú (najmä spomínaný zápis odvolávajúci sa na § 3 vyhlášky č.
158/1959 Ú.v.).
V pozemkovej knihe teda nie je zápis odvolávajúci sa na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v., podľa ktorej
okresnénárodnévýboryspravovalinepridelenýpôdohospodárskymajetoknadobudnutýzpozemkových
reforiem.

Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného
pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, pôdohospodársky majetok,
ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku
alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil
a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v

obvode ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku [vládne nariadenie
č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú.l. (Ú.v.), ktorou sa vykonáva vládne
nariadenie o správe národného majetku]
Podľa § 3 uvedenej vyhlášky, výkonný orgán okresného národného výboru ihneď zistí majetok, ktorý
podľa tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom majetku navrhne pozemno-

knižnému súdu pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku.
Inak povedané, v ustanovení § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v., z dôvodu zabezpečenia náležitej správy
neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, zabezpečenia
kontrolnej funkcie a vplyvu štátu ohľadne takéhoto majetku, sa ustanovila povinnosť príslušného orgánu
zistiť rozsah majetku prechádzajúceho do správy okresného národného výboru a zabezpečiť jeho

pozemkovoknižné usporiadanie. Takáto osobitná úprava prechodu správy pôdohospodárskeho majetku
do správy národných výborov bola vyvolaná tým, že nehnuteľný majetok, ktorý neslúžil plneniu úloh
národných výborov, mohol mať národný výbor v správe iba vtedy, ak taký majetok nemohol byť využitý
inými organizáciami (čl. 5 ods. 4 vyhlášky č. 205/1958 Ú.v.). Keďže v danej veci zistenie rozsahu majetkua jeho pozemnoknižné usporiadanie podľa § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. neprebehlo, nemohol prejsť
sporný poľnohospodársky majetok do trvalej správy národného výboru. Vychádzajúc z § 31 ods. 2
zákona č. 279/1949 Zb. a § 6 ods. 6 vládneho nariadenia č. 90/1950 je zrejmé, že zápis vykonaný v

pozemkovej knihe v roku 1959 (prevod správy na základe administratívnej dohody) treba hodnotiť len
ako dôkaz o tom, že okresný národný výbor mal sporný pozemok v dočasnej správe.
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd prvého stupňa za to, že predmetný pozemok neprešiel do trvalej
správy Obvodného národného výboru Bratislava - Vinohrady podľa vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. o správe
neprideleného poľnohospodárskeho majetku.

Právo hospodárenia s národným majetkom k 24. novembru 1990 upravoval Hospodársky zákonník
(zákon č. 109/1964 Zb.) a vykonávacia vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 119/1988 Zb.
o hospodárení s národným majetkom. Vykonávacia vyhláška v § 4 ods. 1 prvá veta stanovila,
že právo hospodárenia s národným majetkom patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami,
na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie touto vyhláškou alebo osobitným predpisom
ustanovené inak (zákon o pozemných komunikáciách, zákon o lesoch, vodný zákon, banský zákon).

Z uvedeného vyplýva, že vyhláška alebo osobitné predpisy mohli ustanoviť, že právo hospodárenia
s poľnohospodárskymi pozemkami môže patriť aj takej organizácii, ktorá nie je poverená úlohami,
na plnenie ktorých tento majetok slúži. Ak ale nebolo takejto výslovnej úpravy, právo hospodárenia
s poľnohospodárskymi pozemkami mohlo patriť len organizácii, ktorá bola poverená úlohami, na
plnenie ktorých je poľnohospodárska pôda určená. Národným výborom mohlo toto právo patriť len

v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého právo hospodárenia s prebytočným
nehnuteľným majetkom, pri ktorom je záujem, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý
neprejavili záujem organizácie a štátne podniky, prevedie organizácia na miestny národný výbor (túto
skutočnosť však navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal). Právo hospodárenia
s poľnohospodárskou pôdou sa prevedie vždy na miestny národný výbor. Právo hospodárenia mohlo

národnému výboru patriť aj za podmienok uvedených v § 10 ods. 2 vyhlášky. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky,
na odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania je príslušný okresný (mestský)
národný výbor, v územnom obvode ktorého sa odovzdávaný majetok nachádza. Ak sa má do trvalého
užívania odovzdať nehnuteľný národný majetok, s ktorým nemá právo hospodárenia okresný (mestský)
národný výbor, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, prevedie organizácia právo hospodárenia

na tento národný výbor. Organizácie riadené federálnym ústredným orgánom štátnej správy môžu
odovzdať nehnuteľnosť do trvalého užívania so súhlasom Federálneho ministerstva financií, organizácie
riadené ústrednými orgánmi štátnej správy Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej
republiky so súhlasom príslušného ministerstva financií, cien a miezd. Podľa ods. 3 § 10 vyhlášky,
nehnuteľný národný majetok sa do trvalého užívania odovzdá hospodárskou zmluvou. Na jej základe sa

urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností. Navrhovateľ ani v tomto smere nepredložil súdu
dôkaz (hospodársku zmluvu) o odovzdaní predmetného pozemku do trvalého užívania Obvodnému
národnému výboru Bratislava - Vinohrady (takáto skutočnosť nevyplýva ani z evidencie nehnuteľností).
Z doterajšieho priebehu konania nemožno teda uzavrieť, že by obvodný národný výbor Bratislava -
Vinohrady nadobudol právo hospodárenia z niektorého dôvodu vyššie uvedeného. Navrhovateľ napriek

poučeniu(§120ods.4)akoajspoukazomnaodôvodnenierozhodnutiaodvolaciehosúdu(ktorémubolo
známe a mal vedomosť, ktoré skutočnosti musí v konaní preukázať na to, aby bol procesne úspešný)
takéto dôkazy súdu nepredložil ani nenavrhol ich vykonanie. Navrhovateľ pred súdom prvého stupňa
teda nepreukázal (nepredložil ani nenavrhol dôkazy) ako si plnil povinnosti správcu podľa predpisov
vydaných na vykonanie Hospodárskeho zákonníka.

Za predpokladu, že právo hospodárenia k 24. novembru 1990 nevykonávala štátna organizácia, ktorej
predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, potom treba mať za to, že pozemok dočasne
spravoval okresný národný výbor Bratislava - Vinohrady (§ 59 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka).
Dočasná správa však vylučuje jeho prechod do vlastníctva obce, nakoľko predpokladom prechodu
poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obce je existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo

národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení, teda k 24. novembru 1990.
Navrhovateľ, ako už bolo vyššie uvedené, po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, v konaní pred
súdom prvého stupňa iba doplnil svoju právnu argumentáciu v tom smere, že poukázal na ust. §
22 a 23 vládneho nariadenia č. 110/1953 a uviedol, že tieto ustanovenia definitívne vylúčili dočasnú

správu na skonfiškovaný majetok, pričom dočasná správa bola ponechaná len na iný majetok tam
uvedený.Nazákladeadministratívnejdohodybolvloženýprevodsprávyzústrednéhonárodnéhovýboru
v Bratislave na Obvodný národný výbor Bratislava - Vinohrady. Tu poukázal na nariadenie č. 81/1958,
ktoré nahradilo vládne nariadenie č. 110/1953. Podľa § 15 bola parcela, ktorá je predmetom tohtosporu riadne zaknihovaná v pozemkovej knihe pod r.č. 109 a preto má za to, že tu existovalo právo
hospodárenia národného výboru.
K tejto argumentácii súd poukazuje na tieto vybrané ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 6 ods. 1 vládneho nariadenia č. 90/1950 národný majetok, ktorý národné výbory spravujú v
deň začiatku účinnosti tohto nariadenia, je národným majetkom zvereným im do správy v zmysle §
31 ods. 2 zákona č. 279/1949 Zb.. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia správu národného majetku
národnému výboru zveruje a odníma patričný ústredný úrad majúci na to pôsobnosť po dohode s
ministerstvami vnútra a financií, poprípade dohliadací národný výbor podľa ich splnomocnenia. Úradom

s takouto pôsobnosťou je ten ústredný úrad, do pôsobnosti ktorého patria úlohy, plneniu ktorých majetok
slúži. Ak prechádza takto prevodom správy národný majetok z pôsobnosti jedného ústredného úradu do
pôsobnosti iného ústredného úradu, alebo ak ide o majetok určený na účely spadajúce do pôsobnosti
iného ústredného úradu, alebo ak sú rozpočtové úvery o tomto majetku zaradené v rozpočte iného
ústredného úradu, majú pôsobnosť všetky takto dotknuté ústredné úrady a postupujú po dohode.
Pôsobnosť Ministerstva techniky pri správe národného majetku s technickej stránky zostáva nedotknutá.

Odsek 6 citovaného ustanovenia stanovil, že ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie sú dotknuté predpisy o
majetku skonfiškovanom a znárodnenom a majetku získanom na účely pozemkových reforiem, ktorý je
zverený národnému výboru do dočasnej správy, kým sa o ňom podľa týchto predpisov rozhodne.
Zákon č. 279/1949 Zb. bol zrušený zákonom č. 83/1952 Zb. o rozpočtoch národných výborov s
účinnosťou od 1.1.1953. Tento zákon sa vôbec nezaoberal správou nehnuteľností vo vlastníctve štátu.

Na základe ustanovenia § 13 však zostávalo v platnosti vládne nariadenie č. 90/1950 Zb..
Vládne nariadenie č. 90/1950 Zb. bolo súčinnosťou od 1.1.1954 zrušené vládnym nariadením č.
110/1953 Zb. o správe národného majetku rozpočtovými organizáciami.
Podľa § 23 vládneho nariadenia č. 110/1953 Zb. o správe národného majetku rozpočtovými
organizáciami, o správe a o nakladaní s majetkom skonfiškovaným, znárodneným a s majetkom

získaným pre účely pozemkových reforiem platia, dokiaľ s týmto majetkom nebolo konečným spôsobom
naložené, osobitné predpisy.
Vládne nariadenie č. 110/1953 Zb. bolo s účinnosťou od 1.1.1959 zrušené vládnym nariadením č.
81/1958 Zb. o správe národného majetku. Podľa ustanovenia § 23 tohto vládneho nariadenia, o správe
a o nakladaní so znárodneným majetkom, s majetkom získaným na účely pozemkových reforiem a s

majetkom skonfiškovaným platia, dokiaľ sa s týmto majetkom konečným spôsobom nenaložilo, osobitné
predpisy.
Správa neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem bola ďalej
upravená vyhláškou č. 158/1959 Ú.v. Podľa § 1 tejto vyhlášky pôdohospodársky majetok, ktorý štát
nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo

podľa predpisov o pozemkových reformách (poznámka pod čiarou 1) a ktorý sa doteraz podľa týchto
predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné
národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku
[vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú.l. (Ú.v.), ktorou
sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku]

V odkaze k poznámke č. 1 bolo okrem iného uvedené aj nariadenie č. 104/1945 Zb. n. SNR o konfiškácií
a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa. Podľa § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v., výkonný orgán okresného národného výboru
mal ihneď zistiť majetok, ktorý podľa tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom
majetku navrhnúť pozemno-knižnému súdu pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním sa na túto

vyhlášku. Podľa poznámky pod čiarou č. 2 k vyhláške č. 158/1959 Ú.v., týmto opatrením sa konečne
nakladá (§23 vládneho nariadenia č. 81/1958 Zb.) s týmto majetkom a preto sa nevzťahujú naďalej na
neho predpisy o pozemkových reformách.
Povereníctvo pôdohospodárstva po dohode s Povereníctvom financií vydalo na uplatňovanie vyhlášky
č. 158/1959 Ú.v. vykonávacie pokyny (č. VHPÚ- 11/10-60 zo dňa 10.3.1960), podľa ktorých správu

neprideleného majetku vykonávali na okresných národných výboroch odbory pôdohospodárstva s tým,
že "Správa neprideleného majetku okresnými národnými výbormi má len prechodný ráz. Potrvá ak dlho,
kým taký majetok nebude odovzdaný do užívania iným organizáciám socialistického sektora k plneniu
ich úloh......Dispozície s neprideleným majetkom budú vykonávané predovšetkým v prospech štátnych
majetkov a iných organizácii štátneho socialistického sektora a jednotných roľníckych družstiev."

Napokon bolo vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. zrušené s účinnosťou od 1. júla 1964 zákonom č.
109/1964 Zb. Hospodársky zákonník.K 24. novembru 1990 (deň účinnosti zákona č. 369/1990 Zb.) teda upravoval právo hospodárenia s
národným majetkom Hospodársky zákonník a vykonávacia vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s
národným majetkom (viď výklad vyššie).

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že nie je pravdou, že by ustanovenia § 22 a 23 vládneho nariadenia č.
110/1953 definitívne vylúčili dočasnú správu na skonfiškovaný majetok a ponechali ju len na iný majetok
tamuvedený(majetok získanýprepadnutímalebozabranímvtrestnomkonanísúdnomalebosprávnom,
odúmrťou, darovaním, pri likvidácii a z iných podobných dôvodov). Dočasná správa vykonávaná ONV
Vinohrady na skonfiškovaný majetok (predmet sporu) tu bola až do 24. novembra 1990.

Vzhľadom k dočasnej správe, vlastníctvo štátu zostalo aj k 1.5.1991 zachované a vlastníctvo predmetnej
nehnuteľnosti neprešlo na obec z tohto dôvodu je v správe Slovenského pozemkového fondu (§1, §2
zákona č. 229/1991 Zb.).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobný návrh voči odporcovi v 2. rade zamietol.
Na strane odporcu v 1. rade došlo v súvislosti s prijatím zákona č. 515/2003 Z.z. medzičasom k zmene
a preto od 1.1.2004 sa stal právnym nástupcom v tomto konaní namiesto odporcu v 1. rade Krajský

úrad Bratislava. Keďže však ku dňu prechodu kompetencií, t.j. k 1.1.2004 sa predmetná nehnuteľnosť
už nenachádzala v správe Okresného úradu Bratislava I, tak pôvodný odporca v 1. rade ako aj jeho
právny nástupca neboli v danom spore pasívne legitimovaní a preto z tohto dôvodu súd žalobu voči
odporcovi v 1. rade zamietol.
O trovách konania navrhovateľa súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku a úspešnému odporcovi v 2. rade priznal náhradu trov konania voči neúspešnému
navrhovateľovi. rade vo výške 4.635,61,-Eur. Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si ich tento neuplatnil, pričom mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 4.635,61,-Eur, nasledovne:
I. Zastúpenie JUDr. Z. B.:

štyri úkony právnej služby vykonané podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. (cena za 1 úkon 15.680,-Sk, pri
hodnote nehnuteľnosti 1.515.000,-Sk -§13 vyhlášky) :
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, §16 ods. 1 písm. a)........... 15.680,-
Sk + 128,-Sk (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 4.3.2003, § 16 ods. 1 písm. d), ..................15.680,-
Sk + 128,-SK (režijný paušál)

- písomné podanie na súd (vyjadrenie zo dňa 21.8.2003), § 16 ods. 1 písm. c)...................15.680,-Sk

+ 128,-Sk (režijný paušál)

-účasťnakonanípredsúdom-pojednávaniedňa20.1.2004,§16ods.1písm.d),.......................15.680,-
Sk + 128,-Sk (režijný paušál)

Trovy právneho zastúpenia JUDr. Zdenkou Benčíkovou celkom: 63.232,-Sk/2.098,92,-Eur.
II. Zastúpenie Mgr. Petrom Bollardtom:
štyri úkony právnej služby vykonané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (cena za 1 úkon 15.850,-
Sk/526,13,-Eur, pri hodnote nehnuteľnosti 1.515.000,-Sk -§10 vyhlášky):

- účasť na konaní pred odvolacím súdom - pojednávanie dňa 16.10.2008, § 14 ods. 1 písm.
d), ..................15.850,-Sk/526,12,-Eur + 190,-SK/6,31,-Eur (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 20.4.2009, § 14 ods. 1 písm. d), ..................526,13,-

Eur + 6,95,-Eur (režijný paušál)

- písomné podanie na súd (doplnenie právnej argumentácie zo dňa 3.6.2009), § 14 ods. 1 písm.
c)...................526,13,-Eur + 6,95,-Eur (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 8.6.2009, § 14 ods. 1 písm. d), .......................526,13,-
Eur + 6,95,-Eur (režijný paušál)Trovy právneho zastúpenia Mgr. P. Bollardtom celkom (bez DPH): 2.131,67,-Eur.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa tarifná odmena o daň z pridanej hodnoty.

Trovy právneho zastúpenia Mgr. P. B. vrátane DPH (19%) spolu: 2.131,67,-EUR + 405,02-EUR
(DPH)......2.536,69-EUR..Trovy právneho zastúpenia Mgr. P. B. celkom: 2.536,69-EUR.
Trovy právneho zastúpenia spolu (I. + II.)...........................4.635,61,-Eur.
Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Vzhľadom na uvedené súd zaviazal navrhovateľa k zaplateniu trov konania (celkových trov právneho
zastúpenia) na účet aktuálneho právneho zástupcu odporcu v 2. rade.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníoddoručenianaOkresnýsúdBratislava
I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým,
že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.